Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Er-1065-2006.pdf
PDF · 75.13 KB
Case nature
Subarea
17Er/1065/2006
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Martin, Nám. SNP 4, 036 25 Martin, IČO: 30 807 484, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XX, XXX XX E., F.: XX XXX XXX, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 3.058,29 € a trov exekúcie - o sťažnosti súdneho exekútora proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom G. D. XXXX/XXXX/XXXX - XXX H. I. XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom č. k. 17Er/1065/2006 - 114 zo dňa 16.01.2024 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 05.04.2006 bola Okresnému súdu Martin doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mariána Janeca o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 28.02.2006, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 15.03.2006 a exekučných titulov
- vykonateľných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočky v Martine, č. k. 700 - 781/2003 zo dňa 30.07.2003, č. 700 - 2040057205-GC04/2005 - 10 zo dňa 05.12.2005 a č. 700 - 2010090305-GC04/05 zo dňa 06.12.2005.
2. Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením č. 5506 038817 * zo dňa 12.04.2006. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 28.04.2006. Nástupcom pôvodného súdneho exekútora sa stal súdny exekútor Mgr. Marián Janec.
3. Dňa 16.03.2012 vrátil pôvodný súdny exekútor súdu poverenie na vykonanie exekúcie č. 5506 038817 * zo dňa 12.04.2006 z dôvodu, že Okresný súd Žilina vyhlásil uznesením č. k. XX/XX/XXXX H. I. XX.XX.XXXX konkurz na majetok povinného, pričom si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 555,47 €.
4. Uznesením Okresného súdu Martin č. k. XXXX/XXXX/XXXX - XXX H. I. XX.XX.XXXX súd konajúci vyšším súdnym úradníkom rozhodol tak, že určil, že dňa 01.01.2020 došlo k zastaveniu starej exekúcie uplynutím rozhodnej doby, a to z dôvodu, že preskúmaním súdneho spisu a z lustrácie Registra úpadcov zistil, že dňa 29.07.2011 bol uznesením Okresného súdu Žilina G. D. XX/XX/XXXX H. I. XX.XX.XXXX vyhlásený konkurz na majetok povinného, pričom výrokom II. tohto uznesenia súd rozhodol, že otvára malý konkurz. Vyšší súdny úradník teda ustálil, že v tomto prípade sa nejednalo o vyhlásenie konkurzu podľa ust. § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze“), ale jednalo sa o malý konkurz vyhlásený podľa desiatej hlavy zákona o konkurze s názvom Osobitné ustanovenia, a to podľa ust. § 106 zákona o konkurze, pričom po skončení konkurzu nasledovalo konanie o oddlžení upravené v štvrtej časti zákona o konkurze - Oddlženie a ust. § 166 a nasl.. O zastavení exekúcie bolo preto potrebné rozhodnúť uznesením súdu podľa ustanovení Exekučného poriadku, a to z dôvodu oddlženia povinného. Súd však do 01.01.2020 nerozhodol o zastavení tejto starej exekúcie uznesením podľa Exekučného poriadku, preto vyšší súdny
úradník rozhodol tak, že určil, že dňa 01.01.2020 došlo k zastaveniu starej exekúcie uplynutím rozhodnej doby.
5. Proti uzneseniu Okresného súdu Martin G. XXXX/XXXX/XXXX - XXX H. I. XX.XX.XXXX podal súdny exekútor v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že exekučné konanie bolo ukončené zastavením v zmysle ust. § 48 zákona o konkurze a exekučný súd nemôže rozhodovať o zastavení konania, pretože by zastavoval konanie, ktoré je skončené, zastavené a de iure už neexistuje. Z rovnakého dôvodu nemôže súdny exekútor vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie. V zmysle ust. § 48 zákona o konkurze „Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Na základe vyššie spomenutého nie je v zákonných možnostiach súdneho exekútora, aby vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie a z uvedeného dôvodu ho nevydal. Vzhľadom na uvedené, že súdny exekútor dodržal zákonný postup, súdny exekútor žiada súd, aby zrušil uznesenie, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie.
6. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoUNEK), stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
7. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinný do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
8. Podľa ustanovenia § 9a Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
10. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
11. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
14. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
15. Po preskúmaní sťažnosti súdneho exekútora proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom súd konštatuje, že uznesením Okresného súdu Žilina G. D. XX/XX/XXXX H. I. XX.XX.XXXX bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, pričom výrokom II. tohto uznesenia súd rozhodol, že otvára malý konkurz. V tomto prípade sa teda nejednalo o vyhlásenie konkurzu podľa ust. § 48 zákona o konkurze, ale jednalo sa o konkurz vyhlásený podľa desiatej hlavy zákona o konkurze s názvom Osobitné ustanovenia, a to podľa ust. § 106 zákona o konkurze, na ktoré nadväzovalo konanie o oddlžení upravené v štvrtej časti zákona o konkurze s názvom Oddlženie a ust. § 166 a nasl.. Následne podľa odôvodnenia uznesenia G. D. XXXXX/X/XXXX - XX H. I. XX.XX.XXXX konkurzný súd postupoval podľa ust. § 206f ods. 1 zákona o konkurze s názvom Prechodné ustanovenia k úpravám účinným
od 1. marca 2017, „ konania začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017“ a ďalej konkurzný súd postupoval podľa ust. § 206f ods. 4 zákona o konkurze, „ak súd vyhlásil konkurz podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017 a po zrušení konkurzu sú dôvody, aby súd dlžníkovi oddlženie povolil a doposiaľ o povolení oddlženia nerozhodol, súd rozhodne o oddlžení dlžníka, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom; ustanovenia § 166f a 166g sa v takom prípade použijú primerane.“
16. Vzhľadom k vyššie uvedenému je nepochybné, že v tomto prípade sa nejednalo o vyhlásenie konkurzu podľa ust. § 48 zákona o konkurze, ale jednalo sa o oddlženie, teda konanie upravené v štvrtej časti zákona o konkurze, a to v ust. § 166 ods. 1, podľa ktorého každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona, a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. Dňa 11.01.2024 bolo tunajšiemu súdu doručené uznesenie G. D. XXXXX/X/XXXX-XX H. I. XX.XX.XXXX, právoplatné dňa 13.05.2017, ktorým Okresný súd Žilina rozhodol, že dlžníka - povinného oddlžuje, pričom v odôvodnení uznesenia uviedol, že konkurz vedený pod spisovou značkou G. D. XX/XX/XXXX bol zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku.
17. Zo skutkového stavu je teda nepochybné, že v posudzovanom prípade nebol konkurz vyhlásený podľa ust. § 48 zákona o konkurze a exekučné konanie nebolo zastavené vyhlásením konkurzu pod G. D. XX/XX/XXXX, keďže sa jednalo o oddlženie fyzickej osoby a až v roku 2017 nastala taká právna skutočnosť (oddlženie povinného uznesením konkurzného súdu G. D. XXXXX/X/XXXX - XX H. I. XX.XX.XXXX, právoplatné dňa 13.05.2017), ktorá bránila ďalšiemu výkonu exekúcie a o zastavení exekúcie bolo preto potrebné rozhodnúť uznesením súdu podľa ustanovení Exekučného poriadku. Súd však do 01.01.2020 nerozhodol o zastavení tejto starej exekúcie uznesením podľa Exekučného poriadku, preto vyšší súdny úradník rozhodol tak, že určil, že dňa 01.01.2020 došlo k zastaveniu starej exekúcie uplynutím rozhodnej doby, pričom správne aplikoval ZoUNEK, nakoľko tento zákon je vo vzťahu k Exekučnému poriadku špeciálnou právnou normou.
18. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že táto exekúcia bola zastavená ex lege dňom 01.01.2020.
19. Súd ďalej preskúmal sťažnosť podanú súdnym exekútorom a po preskúmaní sťažnosti súdneho exekútora proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom konštatuje, že súdny exekútor je v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 účastníkom konania iba v časti rozhodovania súdu o trovách exekúcie. Z tohto dôvodu je sťažnosť súdneho exekútora voči napadnutému uzneseniu o určení starej exekúcie za zastavenú právne bezpredmetná, nakoľko bola podaná neoprávnenou osobou.
20. V zmysle ustanovení CSP nie je sťažnosť zaradená do katalógu opravných prostriedkov, ale zákon ju vymedzuje ako prostriedok procesnej obrany proti uzneseniu súdu prvej inštancie (§ 239 CSP), a preto procesným následkom sťažnosti podanej neoprávnenou osobou je jej zamietnutie v zmysle § 250 ods. 1 CSP.
21. Keďže súdny exekútor je účastníkom exekučného konania iba v rozsahu rozhodovania o trovách exekúcie a v podanej sťažnosti súdny exekútor neuviedol iné dôvody než tie, s ktorými sa v odôvodnení napadnutého uznesenia vyšší súdny úradník už vysporiadal, súd rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka nepokladal za sporné, a z toho dôvodu plne odkazuje na jeho odôvodnenie.
22. Na základe vyššie uvedeného súd sťažnosť súdneho exekútora v zmysle ust. § 250 ods. 1 CSP zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 CSP).