Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-31-2019.pdf
PDF · 175.97 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Viliam Hlaváč, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.03.2020, v trestnej veci obžalovaného Ľuboša Krupára takto
rozhodol:
Obžalovaný Ľ. Y., T.. XX.XX.XXXX D. M., U. H. S., T. XXX/XX
j e v i n n ý ,
že v presne nezistenom období roku 2018 si zadovážil z Českej republiky minimálne 1000 g rastliny rodu Cannabis (konopa) - marihuany, rôznej kvality, ktorá je zaradená do I. skupiny omamných látok uvedených v Prílohe č. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látok a prípravkoch v znení neskorších predpisov, ktorú prechovával v mieste trvalého bydliska v Dobšinej, T. T. O. Č.. XX, okres Rožňava, s úmyslom predať ju s finančným ziskom, pričom dňa 17.04.2019 v meste Dobšiná, okres Rožňava, pred čerpacou stanicou označenou "E58", odovzdal agentovi polície, ktorý vystupoval pod menom S. I., ako skúšobnú vzorku 1,06 g rastliny rodu Cannabis (konopa), s priemerným obsahom účinnej látky THC 17,9 %, z ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej 2 jednorazové dávky drogy, zároveň mu ako skúšobnú vzorku odovzdal 1,62 g nezrelého vrcholku rastliny rodu Cannabis (konopa) v hodnote najmenej 8,- EUR, s minimálnym obsahom účinnej látky THC,
následne po predchádzajúcej dohode dňa 30.04.2019 v priestoroch rodinného domu v Dobšinej, okres Rožňava, na Novej ulici č. 17, predal agentovi polície, ktorý vystupoval pod menom Daniel Matula, za sumu 2100 EUR - rastliny rodu Cannabis (konopa), v celkovej hmotnosti 245 g, s priemerným obsahom účinnej látky THC 11,7 %, z ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej 490 jednorázových dávok drogy v hodnote najmenej 980,- EUR, ako aj vysušené rastliny rodu Cannabis (konopa), v celkovej hmotnosti 318,35 g, s priemerným obsahom účinnej látky THC 10,7 %, z ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej 636 jednorázových dávok drogy, v hodnote najmenej 1273,- EUR,
následne v dňoch 11.06.2019 a 12.06.2019 na území Talianska si zadovážil 10 g kokaínu, ktorý je zaradený do II. skupiny omamných látok uvedených v Prílohe č. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, tento doviezol na územie Slovenskej republiky, kde v mieste trvalého bydliska ho za účelom zvýšenia jeho množstva zriedil, prechovával ho a následne dňa 16.06.2019 v Dobšinej, okres Rožňava, na parkovisku čerpacej stanice označenej "E58", ho predal agentovi polície, ktorý vystupoval pod menom S. I., za sumu 1.500 EUR, v celkovom množstve 29,91 g, s priemernou koncentráciou kokaínu 40,20 %, z ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej 388 jednorázových dávok drogy v hodnote najmenej 1.480,50 EUR, a za sumu 1000,- EUR mu predal rastliny rodu Cannabis (konopa), v hmotnosti 448,90 g, s priemerným obsahom účinnej látky THC 1,9 %, ktorý rastlinný materiál má
vzhľadom na nízky obsah účinnej látky THC na psychiku človeka iba nepatrný vplyv a jeho fajčenie nemožno považovať za konzumáciu drogy v pravom slova zmysle, a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Krajského súdu Brno, sp. zn. 69 T/2/2015 z dní: 09.12.2015 a 15.12.2015, v spojení s rozsudkom Vrchného súdu Olomouc, sp. zn. 1 To/15/2016 zo dňa 26.05.2016, bol odsúdený za zločin nedovolenej výroby a iného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami a s jedmi podľa § 283 ods. 1,2 písm. a), c) Trestného zákona Českej republiky k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov nepodmienečne so zaradením pre výkon tohto trestu do väznice s dozorom,
t e d a
neoprávnene doviezol, kúpil, zadovážil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku a čin spáchal, hoci už bol za taký čin odsúdený a spáchal ho vo väčšom rozsahu,
č í m s p á c h a l
pokračujúci obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno b), písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a), písmeno e) Trestného zákona č. 300/2005 v znení novely č. 321/2018, za to ho
o d s u d z u j e :
Podľa 172 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 3 Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. mu ukladá protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 2 Tr. zák. ukladá obžalovanému aj ochranný dohľad na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej Prokuratúry v Rožňave podal Okresnému súdu Rožňava obžalobu na Ľ. Y. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno b), písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a), písmeno e) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako to je uvedené v obžalobe. Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, agenta, svedkov, prečítaním znaleckých posudkov a listinných dôkazov a na základe toho zistil nasledovný skutkový stav.
Obžalovaný Ľ. Y. v presne nezistenom období v roku 2018 si zadovážil z Českej republiky minimálne 1000 g rastliny rodu Cannabis (konope) - marihuany rôznej kvality z ktorého množstva minimálne 563,35 g bolo s dostatočným obsahom látky THC zaradenej do prvej skupiny omamných a psychotropných látok uvedených v prílohe č. 1 zákona Národnej rady SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších prepisov. Tieto látky si zabezpečil a prechovával v mieste trvalého bydliska, v Dobšinej, na Ul. T. Č.. XX v úmysle ich so ziskom predať, tento obchod aj zrealizoval. Okrem týchto omamných látok predal agentovi minimálne 448 g nekvalitného rastlinného materiálu rodu Cannabis s nízkym obsahom, len 1,9% účinnej látky THC. V mesiaci jún 2019 predal agentovi po zriedení 29,61 g kokaínu, ktoré sám kúpil a priniesol z Talianska.
Obžalovaný Ľ. Y. sa stretol s agentom policajného zboru pod menom S. I. v období od 17.04.2019 do 16.06.2019 celkovo štyrikrát a to prevažne na podnet agenta. Je potrebné konštatovať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že obžalovaný bol už predtým monitorovaný orgánmi činným v trestnom konaní dlhšiu dobu a dôvodne o ňom orgány polície predpokladali (čo sa napokon
potvrdilo), že na predmetnom teritóriu je dílerom drog, ktorá skutočnosť bola zistená informačnými prostriedkami operatívno-pátriacou činnosťou. Tieto skutočnosti vyplývajú z úradných záznamov policajných pracovníkov Prezídia policajného zboru Národnej kriminálnej agentúry na (č.l. 386-414). Bolo preto opodstatnené na podklade realizačného návrhu Prezídia policajného zboru Národnej kriminálnej agentúry začaté trestné stíhanie a následne aj vznesené obvinenie pre predmetný skutok.
Pri prvom stretnutí dňa 17.04.2019 po vzájomnej dohode odovzdal obžalovaný agentovi ako vzorku dve šišky, vrcholky zelenej rastlinnej sušiny. Jednalo sa o vysušený vrcholok rastliny Cannabis (konope) o celkovej hmotnosti 1,06 g s priemerným obsahom 17,9% obsahu THC. Z tohto množstva bolo možné pripraviť najmenej 2 jednorazové dávky. Druhá vzorka tejto sušiny mala minimálny obsah účinnej látky a táto by mala na ľudský organizmus iba nepatrný vplyv.
Pri tomto prvom stretnutí tak obžalovaný, ale aj agent opisujú rozdielne obsah ich vzájomnej komunikácie a ďalšie skutočnosti ohľadom ich vzájomného biznisu, ako to obidvaja nazvali. Na niektoré z týchto rozporov súd poukáže v ďalšom odôvodnení tohto rozsudku.
Už z tohto prvého stretnutia a obsahu vzájomnej komunikácie obžalovaného s agentom je podľa názoru súdu vyvrátená obhajoba obžalovaného, že predával drogy po tom, čo bol k tomu vyprovokovaný aktívnou činnosťou agenta a že by obžalovaný konal pod vplyvom policajnej provokácie.
Pri druhom stretnutí dňa 30.04.2019 v Dobšinej, v priestoroch dvora rodinného domu obžalovaného, tento predal agentovi za sumu 2100,- EUR rastliny rodu Canabis (konope) v množstve 245 g s priemerným obsahom účinnej látky THC 11,7 % z ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej 490 jednorazových dávok drogy. Obžalovaný predal agentovi aj ďalšie množstvo drogy rastliny rodu Canabis (konope) v množstve 318,25 g s priemerným obsahom účinnej látky 10,7 %, z ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej 636 jednorazových dávok drogy.
V poradí pri treťom stretnutí dňa 30.05.2019 sa obžalovaný stretol s agentom v priestoroch „. v Rožňave. Obaja opisujú okolnosti tohto stretnutia rozporne. Týka sa to nie len toho, kto z nich inicioval stretnutie, ale aj toho, že obžalovaný nemal v tomto čase pre agenta zaistené psychotropné látky, s tým zdôvodnením, že na tom pracuje. Obžalovaný prisľúbil agentovi, že sa dá do toho lebo mu tento navrhol, že keď mu zoženie kokaín, tak ho zbaví tej nekvalitnej marihuany. Obžalovaný uvádzal, že mohol by zabezpečiť kokaín z Holandska v množstve asi 1 kg v hodnote cez 40.000,- EUR. V konečnom dôsledku pri tomto stretnutí nedošlo k žiadnemu obchodu.
Dňa 16.06.2019 sa obžalovaný stretol s agentom štvrtýkrát na benzínovej pumpe v Dobšinej. Stretnutiu predchádzalo zabezpečenie drogy - kokaínu obžalovaným na území Talianska. Obžalovaný zadovážil najmenej 10 g kokaínu a na území Slovenska toto množstvo za účelom zvýšenia jeho množstva zriedil a dňa 16.06.2019 na parkovisku čerpacej stanice v Dobšinej „E 58“ ho predal agentovi za sumu 1.500,- EUR. Po zriedení sa jednalo o 29,61 g s priemernou koncentráciou kokaínu 40,20 %, z ktorého by bolo možné pripraviť najmenej 388 jednorázových dávok drogy.
V súvislosti s predchádzajúcou dohodou medzi obžalovaným a agentom za sumu 1.000,- EUR kúpil agent od obžalovaného 448,90 g rastliny materiálu Cannabis (konope) s priemerným obsahom THC 1,9 %, ktorý materiál vzhľadom na nízky obsah THC nemožno považovať za materiál na konzumáciu drogy. V danom prípade išlo o ten materiál, ktorý obžalovaný pri prvom stretnutí odovzdal agentovi ako vzorku a pre jeho slabú kvalitu agent to odmietal od obžalovaného kúpiť.
Za rozhodujúce pre posúdenie obhajoby obžalovaného, že sa touto činnosťou zaoberal po tom, čo bol k tomu vyprovokovaný políciou považoval súd obsah jednotlivých stretnutí v dňoch 30.04.2019, 30.05.2019 a 16.06.2016 medzi obžalovaným a agentom, ktoré sú zaznamenané formou obrazovo- zvukového záznamu na CD nosičoch tvoriacich súčasť vyšetrovacieho spisu, resp. prepisu obrazovo- zvukového záznamu (zväzok č. II č.l. 348-373). Z týchto dôkazov je evidentné, že chýba záznam na CD nosiči aj prepis ich vzájomného hovoru zo 17.04.2019. S absenciou tohto dôkazu sa súd vysporiadal v ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia.
Z prepisu obrazovo-zvukového záznamu zo stretnutia dňa 30.04.2019 možno usudzovať, že napriek tomu, že uvedené stretnutie bolo len druhým stretnutím, predtým sa okrem 17.04.2019 nikdy nestretli,
agent požíval dôveru obžalovaného v takej miere, že ten bol bez akýchkoľvek problémov ochotný pozvať ho do svojho rodičovského domu, kde neskôr došlo k predaju marihuany, tak ako je to opísané v skutkovej vete. Konkrétne sa obžalovaný pýta agenta: „Či to prišiel zobrať?“ Na čo agent reagoval otázkou: „Kde to má?“ Obžalovaný mu oznamuje, že: „V rodičovskom dome u matky.“ Pri tomto rozhovore sa agent vyjadruje aj ku vzorkám, ktoré mu obžalovaný odovzdal dňa 17.04.2019 s tým, že jedna z nich bola nekvalitná. Obžalovaný na to reaguje, že „Mu môže dať tú druhú.“ V tomto vzájomnom rozhovore sa pýtal obžalovaný: „Či to premerajú (či to prevážia)?“ a pýtal sa ho aj na to, : „Ktorú z týchto vzoriek chce agent prevziať s tým, že kvalitná je v cene 3,50 EUR za gram.“ Obžalovaný mu zároveň oznamuje, že má k dispozícii 450 gramov tej nekvalitnej, ktorú agent nechce a ďalšie množstvá o váhe 350 g a 250 g mu predá za 2.100,- EUR. Zároveň obžalovaný mu núka 450 g toho nekvalitného materiálu aj zadarmo. Obžalovaný sa pýta agenta aj na to koľko by toho zobral pokiaľ mu zabezpečí tovar, načo agent odpovedá, že: „Keď to bude mať svoju kvalitu, tak dopyt je neobmedzený.“ Obžalovaný sa pýta agenta: „Či nemá nič z toho kokaínu?“ Načo mu agent odpovedá, že: „Koks mi rozobrali do posledného gramu.
Podľa prepisu obrazovo-zvukového záznamu zo stretnutia dňa 30.05.2019 obžalovaný sám začína konverzáciu s agentom „o obchodovaní“ s tým, že hovorí o donáške, že : „Zajtra má jednu donášku a keď sa ho agent pýta: „Čo to má byť, či koks alebo tráva?“ Obžalovaný mu odpovedá, že: „Je to tráva.“ Zároveň obžalovaný udáva, že pre koks treba ísť do Milána a pýta sa agenta aj na to: „Či by radšej koks?“ Čo mu agent potvrdzuje. Agent tiež udáva, že: „Zoberie aj trávu, ale tá musí byť kvalitná.“ Rozhovor medzi nimi je vedený aj o tom, koľko by agent vedel od obžalovaného brať a v akej cene, pričom sa dohodli na sume 50,- EUR. Na otázku obžalovaného, či momentálne niečo pre neho, agent udáva, že „Momentálne nemá nič.“ Následne po prejavení záujmu agentom, v prípade patričnej kvality „tovaru,“ obžalovaný sa sám iniciatívne dopytuje agenta na možnosť zvýšenia z jedného kila až na dva kilá s tým, že v tomto prípade by došlo k zníženiu ceny na štyridsať. Obžalovaný ubezpečuje agenta o vysokej kvalite ponúkaného „tovaru.“ Obžalovaný opätovne nalieha na agenta v súvislosti s kúpou cca 450 g nekvalitnej marihuany, o ktorú agent nemá záujem, keď doslova hovorí: „Nevieš odo mňa zobrať tých štyrostopade?“ Ďalej otvára možnosť ďalšieho predaja marihuany, pravdepodobne pestovanej spôsobom indoor, tzv. pod lampou. Obžalovaný pokračuje tým, že iniciuje možnosť ďalšieho stretnutia kvôli predaju marihuany a v ďalšej časti opätovne iniciuje a otvára tému ich budúcej spolupráce pri obchodovaní s drogami. Dopytuje sa agenta na jeho schopnosť nakúpiť podstatne väčšie množstvo drogy, keď agentovi hovorí: „Ty by si bol schopný aj päť zobrať mesačne?“ Po pozitívnej reakcii agenta a ubezpečení, že je schopný nakúpiť takéto množstvo obžalovaný hovorí: „Tak potom sa do toho pustím, neni o čom, je to pre mňa motivácia.“ Na čo ho ešte agent upozorňuje, že v takom prípade bude ale potrebné znížiť cenu.
Z obsahu zvukového záznamu zo dňa 16.06.2019 je zrejmé, že obžalovaný pri tomto stretnutí odpredal agentovi minimálne 29,61 g kokaínu. Zároveň obžalovaný agentovi udáva, že: „Kokaín sa predáva po 60,- EUR a podotýka, že jemu dá za menej.“ Z obsahu tohto zvukového záznamu vyplýva, aj to, že: „Kokaín doniesol vo väčšom množstve, avšak rozdal ho svojim.“ Dohodli sa na cene 50,- EUR a to za gram. Za sumu 1.000,- EUR obžalovaný odpredal agentovi aj tú nekvalitnú marihuanu v množstve okolo 450 g.
V tejto predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku bolo len príkladne poukázané na obsah zvukových záznamov v dňoch 30.04.2019, 30.05.2019 a 16.06.2019 (zväzok č. II č.l. 349-373 medzi obžalovaný a agentom).
Obsah týchto prepisov zvukových záznamov podľa názoru súdu vylučuje, že by zo strany agenta išlo o policajnú provokáciu, tak ako to tvrdil obžalovaný. Tieto závery o údajnej policajnej provokácii nevyplývajú ani z výpovede obžalovaného zo dňa 19.11.2019 v prípravnom konaní, keď vo výpovedi u vyšetrovateľa aj za prítomnosti svojho zvoleného obhajcu uviedol: „Ja som nečakal na jeho odozvu a asi týždeň na to, po Veľkej noci, v utorok som mu zabezpečil približne 1 kg marihuany zlej kvality, ktorú mi dal človek menom Taťka. Nečakal som, lebo bol veľmi aktívny a ubezpečoval ma, že bude odo mňa brať.“
Obžalovaný Ľ. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v mesiaci marci sa mu ozval jeho známy I. Y., ktorý mu oznámil, že prídu za ním jeho ľudia aby spolu niečo vymysleli. Stretol sa tak s agentom konkrétne 17.04.2019 po vzájomnej dohode, ktorý sa ho pýtal: „Či mu vie zabezpečiť trávu, alebo nejaké prášky?“ Na to mu obžalovaný odpovedal, že: „Možno bude vedieť niečo zohnať.“ Povedal mu aj to,
že: „Pervitín zohnať nevie, ale kokaín možno.“ Uvádzal, že zo strany agenta to bol tlak na jeho city, ubezpečoval ho, že všetko bude v poriadku, aj keď sa mu tá ponuka nezdala presvedčil ho tým, že bude mať stály príjem. Zároveň v tento deň na žiadosť agenta tomuto odovzdal vzorku marihuany a to na benzínovej pumpe v Dobšinej. Následne si zadovážil z Čiech asi 1 kg marihuany, ktorú odovzdal agentovi dňa 30.04.2019 v množstve 350 g a 250 g za 2.100,- EUR. Zostalo mu ešte 450 g, ovšem to bola nekvalitná marihuana a túto agent od neho nechcel. Vycestoval do Milána, kde kúpil 10 g kokaínu, tento zriedil a mal z toho 30 g. Toto predal agentovi dňa 16.06.2019 na čerpacej stanici za 1.500,- EUR a zároveň agent od neho vzal aj 450 g marihuany zlej kvality za 1.000,- EUR, následne bol zadržaný.
Obžalovaný uviedol, že do Milána vycestoval preto, aby zabezpečil agentovi kokaín, ktorý mu prisľúbil, že keď mu to zabezpečí, tak odkúpi od neho aj nekvalitné množstvo 450 g marihuany a na toto reagoval tak, že sa to pre neho finančne oplatí.
Počas výpovede na hlavnom pojednávaní obžalovaný opakovane zdôrazňoval, že to bol agent, ktorého stále telefonicky kontaktoval a pýtal sa ho, či pre neho niečo má. V závere svojej výpovede obžalovaný uviedol, že všetko to začalo osobou I. Y., ktorý bol v minulosti príslušníkom polície a myslel si, že keď ho takáto osoba k tejto činnosti nabáda, tak chcel splniť a zabezpečiť agentovi drogu. Okrem toho ho aj finančne motivoval. Bol ovplyvnený aj tým, že v tomto čase bol vo veľmi zlej finančnej situácii.
Obžalovaný sa v závere vyjadril aj k tomu, že orgánmi polície neboli zabezpečené podstatné dôkazy a to obsah telefonických hovorov medzi ním a agentom a nebol zabezpečený ani obrazovo-zvukový záznam z prvého stretnutia s agentom.
Obžalovaný na cielené otázky prečo toto všetko neoznámil na polícii, keď tak zrobiť mohol v čase, keď ho agent čakal na benzínovej pumpe, zdôvodňoval tým, že bol vo finančnej tiesni, týmto spôsobom by si vedel prilepšiť a bol do toho zainteresovaný aj I. Y., ktorého považoval za nejakého garanta lebo vedel, že bol v minulosti príslušníkom polície.
Svedok S. I. - agent polície uviedol, že kontaktoval obžalovaného pre podozrenie z predaja psychotropných a omamných látok. Po prvom kontakte sa následne aj stretli v podniku s názvom: „C. v Rožňave. Na jeho otázku mu odpovedal obžalovaný, že: „Vie o čo ide a čo sa týka ponuky mu odpovedal, že má pre mňa marihuanu, resp. trávu.“ Na jeho ďalšiu otázku mu obžalovaný odpovedal, že robí ešte s práškami a vie zabezpečiť kokaín. Na otázku obžalovaného: „Či má o to záujem?“ Agent ho ubezpečil, že: „Áno.“ Ich rozhovor sa viedol aj v tom, že marihuanu má 350 g v dobrej kvalite za 3,50 EUR a má aj 450 g menej kvalitnej a túto vie predať za 2,50 EUR za gram, kokaín momentálne nemá ale očakáva v blízkej dobe tovar. Na jeho požiadavku mu dal aj vzorku. Dohodli sa, že nekvalitnú marihuanu budú označovať ako kávu, kvalitnú marihuanu ako obed a kokaín budú označovať ako dezert.
S odstupom niekoľkých dní po predchádzajúcom telefonickom rozhovore sa opätovne stretli v Dobšinej na benzínovej pumpe. Dohodol sa s obžalovaným, že mu zabezpečí kvalitnejšiu marihuanu v množstve asi 600 g a dohodli sa aj na cene. Obžalovaný ho zobral do Dobšinej do domu jeho matky a tam mu marihuanu aj odovzdal, za čo on obžalovanému vyplatil 2.100,- EUR. Následne po ďalšom telefonáte sa stretli, kde mu obžalovaný opätovne núkal 450 g tej nekvalitnej marihuany. Ohľadne kokaínu ho ubezpečoval, že sa na tom pracuje. Kokaín mu núkal vo veľkom množstve po tom, čo ho zabezpečí z Holandska a to v dobrej kvalite. Pri tomto rozhovore ho agent ubezpečuje, že: „Ak to bude kvalitné, tak to zoberie.“ Následne mu povedal aj to, že: „Ho zbaví pri tom aj tej kávy (nekvalitná marihuana).“ Agent ďalej uviedol, že: „Asi v polovici júna mu obžalovaný zavolal s tým, že má pre neho dezert (kokaín) a dohodli si stretnutie.“ Obžalovaný mu oznámil, že: „Má pre neho asi 30 g kokaínu a dohodli sa aj na cene.“ Počkal ho na benzínovej pumpe, odišiel pre kokaín a keď sa vrátil dal mu balík marihuany, tej nekvalitnej 450 g do kufra a v kabíne motorového vozidla mu dal kokaín do tašky. Vyplatil mu za to 2.500,- EUR.
Svedok I. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným bol v telefonickom kontakte v súvislosti s prevádzkovaním automatov. V jarných mesiacoch roku 2019, asi dva mesiace pred zadržaním obžalovaného ho tento telefonicky kontaktoval a žiadal o stretnutie, čo sa aj stalo a stretli sa v meste Strážske. Počas tohto rozhovoru mu obžalovaný povedal, že má na predaj väčšie množstvo marihuany a požiadal ho aby mu zabezpečil kupca. Bolo to prvé a aj posledné stretnutie s obžalovaným, pretože komunikoval s ním iba telefonicky. Nemal žiadne vedomosti, že by sa obžalovaný zaoberal drogovou
trestnou činnosťou. Svedok nevedel s istotou potvrdiť od koho sa dozvedel, že v minulosti bol obžalovaný aj odsúdený za drogovú trestnú činnosť v cudzine a nevedel s istotou potvrdiť aj to, kto mu o tom povedal.
Svedok C. Y. uviedol, že s obžalovaným sa stretával osobne a boli aj v telefonickom kontakte. Osobne preto, lebo pracoval v spoločnosti na prevádzkach automatov a bol zaradený ako technik a v jeho náplni práce boli aj opravy hracích strojov. Nemal žiadnu vedomosť o tom, že by sa obžalovaný zaoberal drogovou trestnou činnosťou a nevedel potvrdiť ani to, od koho sa dozvedel, že sa obžalovaný v minulosti zaoberal predajom drog. S neurčitosťou uviedol, že možno sa to dozvedel od osoby pre ktorú pracovali v súvislosti s prevádzkovaním automatov.
Svedok C. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná obžalovaného Ľ. Y. z jeho pracovnej činnosti v súvislosti s prevádzkovaním pokru a kvízových automatov. Počul o tom, že v minulosti bol obžalovaný odsúdený pre drogovú trestnú činnosť, nevie však od koho mal túto informáciu. Obžalovaný ho nikdy neoslovil a nežiadal ho aby mu sprostredkoval záujemcov o kúpu drog.
Svedkyňa Q. Y. na hlavnom pojednávaní ako družka obžalovaného využila svojho práva a zhodne tak, ako aj v prípravnom konaní odmietla vo veci vypovedať.
Z ostatných prečítaných výpovedí svedkov I.. N., D.. Y., D.. V., ako aj prepisov telefónnych hovor (zväzok č. II č.l. 324-343) vo vzťahu k prejedávanému skutku neboli zistené žiadne právne významné skutočnosti.
Na základe operatívno-pátracej činnosti boli po začatí trestného stíhania v predmetnej trestnej veci vydané príslušné príkazy na realizáciu jednotlivých procesných inštitútov v zmysle 4 a 5 hlavy Prvej časti trestného poriadku.
Z príkazu na použitie agenta vydaného Okresným súdom Košice I, sudcom pre prípravné konanie vyplýva, že na základe podozrenia obžalovaného pre páchanie drogovej trestnej činnosti prebiehajú vo veci odpočúvania záznamu telekomunikačnej prevádzky mobilných telefónov používaných obžalovaným. Aj na pozícii agenta bude navodená situácia, kde má dôjsť k stretnutiu agenta policajného zboru, ktorý prejaví záujem o nákup omamných a psychotropných látok. Postupom v zmysle § 117 Tr. por. môžu byť zistené ďalšie významné skutočnosti pre trestné konanie, čo sa v skutočnosti aj stalo.
Okresnou prokuratúrou Rožňava bol podľa § 112 Tr. por. vydaný príkaz na predstieraný prevod, keď agent bude zavedený do prostredia v tom čase podozrivého Ľ. Y. ako záujemca o kúpu psychotropných a omamných látok od obžalovaného formou predstieranej kúpy psychotropnej látky.
Za použitia ust. § 114 ods., 1, 2 Tr. por. vydaním príkazu sudcu pre prípravné konanie na vyhotovenie obrazového, obrazovo-zvukového a obrazovo-zvukových záznamov týkajúcich sa osoby agenta a jeho stretnutia s osobou, už teraz obžalovaného Ľ. Y. boli zistené ďalšie významné skutočnosti o páchaní predmetnej trestnej činnosti. Tieto zákonné procesné prostriedky na obsah ktorých je poukázané v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku podľa názoru súdu prispeli k náležitému objasneniu stavu skutku predovšetkým protiprávnej činnosti obžalovaného Ľ. Y..
Po zadržaní a obmedzení osobnej slobody Ľ. Y. boli dňa 16.06.2019 vykonané dve domové prehliadky na základe príkazu príslušného sudcu pre prípravné konanie. Jedna z nich bola v rodinnom dome v Dobšinej, v mieste trvalého bydliska obžalovaného. V priestoroch kotolne bola zaistená očadená plastová fajka v ktorej bola zistená prítomnosť stopového (nevážiteľného) množstva tetrahydrokanabinolu (THC), účinnej látky rastliny konope. Druhá domová prehliadka bola vykonaná v Rožňave, na ul. Šafárikovej, majiteľky Q. Y., družky obžalovaného. V byte boli zaistené viaceré predmety (zväzok II. č.l. 248 a nasl.). Pri skúmaní týchto predmetov boli taktiež zaistené stopové množstvá THC účinnej látky rastliny konope (č.l. 106 a nasl. znaleckého posudku zväzok č. I).
V ten istý deň bola podľa § 102 ods. 1 Tr. por. vykonaná osobná prehliadka osoby obžalovaného. Boli zaistené finančné prostriedky 2.500,- EUR, t.j. suma, ktorú agent vyplatil obžalovanému za dodávku kokaínu a vydal aj plastový sáčok s obsahom 0,22 g kokaínu. (zväzok č. II č.l. 267 a nasl.; zväzok č. II č.l. 280, vrátane fotodokumentácie; č.l. 104-111 znalecký posudok).
Bezprostredne bola vykonaná v prítomnosti obžalovaného na podklade rozhodnutia vyšetrovateľa a so súhlasom prokurátora Okresnej prokuratúry v Rožňave v súlade s § 101 ods. 1 Tr. por. prehliadka osobného motorového vozidla BMW 730d, evidenčného čísla: M., ktorým sa obžalovaný priviezol na stretnutie s agentom. Obžalovaný vydal igelitový sáčok s obsahom bielej kryštalickej látky. Išlo o kokaín, ktorý obžalovaný priviezol z Talianska a to v množstve 0,93 g a s priemernou koncentráciou 49,6 % hmotnosti kokaínu z ktorého množstva bolo možné zabezpečiť najmenej 15 jednorázových dávok drogy. (zväzok č. I - znalecký posudok č.l. 104-111)
Na základe výzvy vyšetrovateľa agent S. I. po každom stretnutí v dňoch 17.04.2019, 30.04.2019 a 16.06.2019 vydal omamné látky, ktoré od obžalovaného Ľ. Y. nakúpil.(§ 89 ods. 1 Tr. por., zápisnice o vydaní vecí, vrátane fotodokumentácie zväzok č. II č.l. 294 - 306). Všetky vydané omamné látky boli kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Košice znalecky skúmané a boli zistené tieto skutočnosti.
Z obsahu znaleckého posudku ČES:PPZ-KEÚ-KE-EXP-2019/892 (zväzok č. I č.l. 83-85) vyplýva, že obžalovaným boli agentovi vydané dva predmety a to omamné a psychotropné látky, vrcholky rastlinnej sušiny - marihuany. Jeden z predmetov tejto sušiny bol o hmotnosti 1,62 g, išlo o nezrelý vrcholok rastliny konope z nízkym obsahom THC a z tohto množstva nebolo možné prepočítať jeho obsah na bežné dávky, ktoré ani neboli schopné po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa. Druhá vzorka o koncentrácii 1,06 g bola s obsahom 17,9 % THC a zodpovedá minimálne 2 bežným dávkam drogy, ktoré boli schopné ovplyvniť psychiku užívateľa.
Z obsahu znaleckého posudku ČES:PPZ-KEÚ-KE-EXP-2019/979 (zväzok č. I č.l. 91-94) vyplýva, že obžalovaný odpredal agentovi a tento vydal polícii 1 balenie v množstve 245 g vysušeného rastlinného materiálu rastliny konope s priemernou koncentráciou 11,7 % hmotnostných THC, čomu zodpovedá minimálne 490 bežných jednorazových dávok drogy, ktoré boli schopné ovplyvniť psychiku človeka. V druhom predmete (balení) to boli vysušené vrcholky rastliny konope o celkovej hmotnosti 318,35 g s priemernou koncentráciou 10,7% hmotnosti THC, čo zodpovedá najmenej 636 bežných jednotlivých dávok drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku užívateľa.
Ďalším znaleckým posudkom ČES:PPZ-KEÚ-KE-EXP-2019/1367 (zväzok č. I č.l. 104-111) bol skúmaný kokaín, ktorý obžalovaný odpredal agentovi dňa 16.06.2019. Išlo celkom o 29,61 g kokaínu s priemernou koncentráciou 40,20 %, čo zodpovedá minimálne 388 jednorazovým dávkam drogy. Kokaín je psychoaktívna látka, ktorá má na organizmus človeka nezdravé účinky (až halucinogénne a pri dlhšom užívaní môže dôjsť až k príznakom paranoidnej psychózy). Okrem toho znalecky bol skúmaný aj kokaín, ktorý obžalovaný vydal polícii pri osobnej prehliadke a pri prehliadke osobného motorového vozidla. V tomto znaleckom posudku bola skúmaná aj marihuana s nízkym obsahom THC, ktorú obžalovaný núkal agentovi už pri druhom stretnutí. Išlo o množstvo 448,96 g s priemerným obsahom 1,9 % účinnej látky THC.
Na rozdiel od obžaloby pri ustálení skutku súd tento upravil a to v súvislosti s množstvom kokaínu, ktorý obžalovaný odpredal agentovi. Išlo celkove o štyri sáčky kokaínu s obsahom 29,61 g a tým upravil aj priemernú koncentráciu a množstvo jednotlivých dávok. Z celkové množstva súd vypustil kokaín v množstve 0,93 g a 0,22 g ktoré obžalovaný nepredal agentovi, ale tieto boli zaistené pri prehliadke osoby, resp. osobného motorového vozidla.
V prípravnom konaní boli znalcom Ing. Romanom Gajdošom znalecky skúmaný mobilný telefón obžalovaného Ľ.. Y., ale aj agenta. Zo znaleckého posudku č. 18/2019 (zväzok č. I č.l. 115-152) a výber dát z USB kľúča (č.l. 597-599) a z analýzy mobilného telefónu agenta vo zväzku č.l. 1 (č.l. 174-203) a jeho obsahu na strane 22, obrázok č. 27 je komplexný výsledok analýzy, ktorý obsahuje komunikáciu uskutočnenú prostredníctvom internetových sociálnych sietí v období od 22.03.2019 do 16.06.2019 aj uložený v elektronickej, externej prílohe na USB kľúči. Z obsahu výsledkoch analýzy vykonanej znalcom tieto obsahujú komunikáciu uskutočnených telefónnych hovorov v rozhodnom období. Týmito analýzami sú potvrdené hovory v jednotlivých dňoch, či už zo strany obžalovaného k agentovi alebo opačne.
Znalkyňou MUDr. Ivicou Mitríkovou Kmečovou bol vyšetrený obžalovaný a bol znalkyňou podaný psychiatrický posudok. Bol zistený diagnostický záver o škodlivom užívaní marihuany s rozvinutým syndrómom závislosti a s odporučením uloženia ochrannej protitoxikomanickej liečby ambulantou formou.
Tieto skutočnosti vyplývajú aj z predbežných vyjadrení vypracovaných Kriminalistickým a expertíznym ústavom, Policajného zboru Košice, žurnalizované v spise (zväzok č. I - č.l. 82 a 90).
Pre zabezpečenie spravodlivého a zákonného rozhodnutia v súlade s ust. §141 ods. 1 Tr. por. súd vyžiadal odborné vyjadrenie o hodnote omamných a psychotropných látok v rozhodnom období mesiaci marec až jún 2019 z Prezídia policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, protidrogovej centrály. Z obsahu tohto odobreného vyjadrenia (č.l. 589-590) vyplýva, že hodnota jedného gramu omamnej látky Cannabis (konope) bola v druhom štvrťroku 2019 v Košickom kraji 4,- EUR až 10,- EUR. Hodnota jedného gramu omamnej látky kokaín v prvom a druhom štvrťroku 2019 v Košickom kraji bola 50 EUR až 100,- EUR. Na základe obsahu tejto správy súd tieto skutočnosti premietol do skutku rozsudku ako nevyhnutného predpokladu kvalifikácie § 172 ods. 2 písm. e) Tr. zák. a naviac k tomu dodáva: „Podľa § 126 ods. 1 Tr. zák. pri určení škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku v čase a mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo odbornej veci, alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.“
„Podľa § 126 ods. 3 Tr. zák., ak nemožno určiť výšku škody ani jedným zo spôsobov podľa ods. 1, určí sa jej výška na podklade odborného vyjadrenia, alebo potvrdenia právnickej osoby, ktorej pôsobnosť alebo predmet činnosti poskytne záruku objektívnosti škody, alebo ujmy, inak sa výška škody určí na podklade znaleckého posudku.“
Vzhľadom k tomu, že droga pochádzajúca z trestnej činnosti obžalovaného a to marihuana a kokaín sa obvykle na území Slovenska nepredáva, súd je toho názoru, že takouto organizáciou, ktorej predmet činnosti poskytuje dostatočnú záruku objektívnosti určenia škody je Prezídium PZ, Národná kriminálna agentúra, protidrogová centrála z ktorých cien za obvyklú jednorazovú dávku pri určení súd vychádzal. V danom prípade, teda pri marihuane 4,- EUR za 1 gram a pri kokaíne 50,- EUR za 1 gram. Po vynásobení počtu dávok, tak ako to ustálil súd u marihuany to predstavuje hodnotu 2.253,- EUR, u kokaínu to predstavuje hodnotu 1.480,50 EUR, spolu teda je to suma 3.733,50 EUR, čo zodpovedá kvalifikácii uvedenej v § 172 ods. 2 písm. e) Tr. zák..
Obžalovaný Ľ. Y. na hlavnom pojednávaní a vo výpovedi v prípravnom konaní (č.l. 43 a nasl.) opísal skutok v podstate tak ako je ustálený v obžalobe, t.j., že v mesiacoch apríl až jún predal agentovi psychotropné látky. Necíti sa vinným zo spáchania skutku z dôvodov, že bol ku konaniu vyprovokovaný agentom, ktorý ho výslovne nabádal k takému konaniu, finančne ho motivoval. Podľahol tomu aj z toho dôvodu, že bol v zlej finančnej situácii.
Obhajoba ale aj obžalovaný poukazovali, na to, že skutok nebol vôbec preukázaný. V konkrétnostiach, uvádzali, že zo dňa 17.04.2019, teda z prvého stretnutia obžalovaného s agentom nebol zabezpečený obrazovo-zvukový záznam, nie sú zabezpečené ani prepisy hovorov medzi agentom a obžalovaným. Obhajca obžalovaného okrem iného zaujal k obžalobe aj také stanovisko, že agent bol použitý nezákonne, pretože tento inštitút orgánmi činnými v trestnom konaní má nasledovať až po tom, keď zlyhajú ďalšie zákonné dôvody. Nie je možné vychádzať z operatívno-informačných záznamov, pretože aj tieto dôkazy nie sú použiteľné v trestnom konaní. Návrh obhajoby na výsluch svedkov, príslušníkov, ktorí vypracovávali realizačný návrh pred vznesením obvinenia bol súdom zamietnutý. Podľa názoru obhajoby príkaz súdu na použitie agenta mal nasledovať až po tom, keď zlyhali iné dôkazy, napr. odposluchy alebo výpovede svedkov. Pokiaľ toto nebolo zákonne zabezpečené použitie príkazu na agenta je výslovne iba policajnou provokáciou. Obhajoba poukazuje aj na niekoľko rozhodnutí Európske súdu pre ľudské práva v súvislosti s možnosťou použitia agenta, ktoré v krátkosti aj zdôvodňuje. V závere obhajoba poukazuje na nesprávny postup výpočtu kriminalistického ústavu o použití hmotnosti a prepočtu psychotropnej látky, marihuany na jednotlivé dávky.
Súd vyhodnotením dôkazov, získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel k jednoznačnému záveru, že prokurátor v rámci hlavného pojednávania vykonaného kontradiktórnym spôsobom preukázal, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov, alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 písm. a), e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako to je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Po objektívnej stránke si obžalovaný neoprávnene zadovážil tým, že si priviezol kúpil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku. Tohto činu sa dopustil napriek tomu, že bol za taký čin odsúdený a spáchal ho vo väčšom rozsahu. Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane ľudského života a zdravia pred škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov. Po subjektívnej stránke sa jedná o priamy úmysel konania zo strany obžalovaného podľa § 15 písm. a) Tr. zák., keďže obžalovaný chcel porušiť právne vzťahy chránené trestným zákonom, aj ich porušil. Jeho konanie je nebezpečné pre spoločnosť, pretože porušil záujem na ochrane pred nekontrovaným šírením omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov.
Obžalovaný prostredníctvom obhajcu poukazoval na procesné nedostatky a spochybňoval úradné záznamy operatívnej činnosti polície a navrhoval vypočuť konkrétnych svedkov, príslušníkov polície, ktorí tieto procesné úkony vypracovávali.
Podľa § 272 ods. 3 Tr. por. tento návrh obhajcu súd odmietol, ide o návrh, ktorý je podľa názoru súdu nepodstatný a v kontexte s operatívnymi záznamami zabezpečenými orgánmi prípravného konania považuje za postačujúce, umocnené sú aj obsahom výpovede svedka Michala Kováča, keď ho obžalovaný oslovil pri osobnom stretnutí, ktoré sám inicioval a požiadal ho o zabezpečenie človeka, ktorý by od neho kúpil väčšie množstvo marihuany, čím sa potvrdila opodstatnenosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Tieto dôkazy podľa názoru súdu sú v súlade so zákonom.
Predmetom dokazovania v trestnom konaní ( podľa §119 ods. 1 Tr. por.) sú okolnosti spáchania trestného činu a nie okolnosti jeho vyšetrovania. Tieto by mohli tvoriť samotný skutok len v prípade, ak by pri vyšetrovaní došlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa, ktoré by bolo ako trestný čin predmetom trestného stíhania.
V spojitosti s výsluchom vyšetrovateľov, resp. policajtov ako svedkov v tej istej veci (keď konkrétnych policajtov navrhol vypočuť obhajca obžalovaného), či už k obsahu spôsobu, alebo priebehu nimi vykonávaných procesných úkonov vo veci, v ktorej pôsobili ako orgány činné v trestnom konaní, súd zastáva názor, že taký úkon nemá povahu právne relevantného procesného úkonu, a preto sa ani nesmie nachádzať v trestnom spise. Postavenie orgánu činného v konkrétnej trestnej veci je nezlučiteľné s postavením svedka v nej, pretože o tom akým spôsobom prebiehal úkon trestného konania a aký je jeho obsah svedčí zápisnica o úkone, respektíve iná listina o zákonných náležitostiach tohto úkonu, (úradné záznamy, realizačný návrh). Ak by vylúchané osoby potvrdili nezákonnosť svojho postupu došlo by z ich strany k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.
K obhajobe obžalovaného, že z prvého stretnutia obžalovaného s agentom zo dňa 17.04.2019 nie sú zaznamenané obrazovo-zvukové záznamy sa súd stotožňuje s obsahom odpovede procesne činného vyšetrovateľa obhajcovi obžalovaného (zväzok I. č.l. 38) a ďalšia správa doručená v konaní pred súdom okresnou prokuratúrou ( č.l. 596) naviac dodáva: „Agent je inštitút trestného práva - procesného, keď zvyčajne príslušník policajného zboru v utajení preniká do kriminálneho prostredia a pôsobí v ňom.“ Okrem iných aj tým, že si získava dôveru kriminálnych živlov a na oko s nimi spolupracuje a získava informácie k odhaleniu a usvedčeniu páchateľov, ktoré by boli inak podstatne sťažené. Okrem povinností, ktoré pre agenta vyplývajú vysielajúci orgán je však povinný v prvom rade zabezpečiť ochranu jeho života a zdravia. Nie len sám agent, ale aj vysielajúci orgán musí chrániť jeho život a v tomto smere presne prepracovať stratégiu spočívajúcu aj v tom, že nie je vylúčené, že by osoba páchateľa mohla agenta odhaliť napríklad z použitia technických prostriedkov na odpočúvanie prehliadnutím agenta a takto ohroziť jeho život možným fyzickým napadnutím agenta.“
K obhajobe obžalovaného a obhajcu, ktorá spočíva aj v tom, že chýbajú prepisy hovorov medzi obžalovaným a agentom je podľa názoru súdu tento nedostatok nepodstatný. Z obsahu vykonaných dôkazov je evidentné, že to bol agent ktorý inicioval ich vzájomné hovory so snahou o stretnutie. Spomínaný nedostatok je v dostatočnej miere vysvetlený obsahom výpovede, tak obžalovaného ako
aj agenta, kde bola preukázaná aktivita agenta. Na druhej strane neušlo pozornosti súdu, že aj sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi potvrdil, že aj on kontaktoval agenta po tom, čo mu zabezpečil psychotropnú látku.
Absencia obrazovo-zvukového záznamu zo 17.04.2019 bola dostatočným spôsobom nahradená obsahom výpovedí obžalovaného ale aj agenta a dôkazy v tomto smere považoval okresný súd za dostačujúce.
Obžalovaný sa domáhal aj ďalších odposluchov, čo však nebolo potrebné lebo jeho trestná činnosť bola dostatočne objasnená vykonanými dôkazmi.
Obhajoba vo svojej snahe preukázať, že v danom prípade šlo o policajnú provokáciu vo svojom stanovisku k obžalobe poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP“) a na niektoré jeho konkrétne rozhodnutia, ktoré však podľa názoru súdu nemožno aplikovať na tento konkrétny prejednávaný prípad a to najmä vzhľadom na to, že v obhajobou spomenutých rozhodnutiach ESĽP bolo napr. v prípade Veselov a ďalší proti Rusku zo strany ESĽP voči Ruskej federácii vyčítané, že skúšobný nákup bol nariadený jednoduchým správnym rozhodnutím orgánu, ktorý neskôr túto operáciu vykonal, rozhodnutie obsahovalo veľmi málo dôvodov a účelov plánovaného skúšobného nákupu a operácia nepodliehala súdnemu preskúmaniu, ani inému nezávislému dohľadu. Podobné vyšetrovacie činnosti majú podľa ESĽP podliehať autorizácii súdom alebo prokuratúrou, čo s poukazom na vyššie uvedený obsah príkazov sudcu pre prípravné konanie napr. na použitie agenta alebo príkazu prokurátora na predstieraný prevod, bolo v prejednávanom prípade nepochybne splnené. Ďalej napr. v prípade Bannikova proti Rusku ESĽP dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v tomto rozhodnutí ESĽP načrtol hranicu medzi legitímnou infiltráciou agenta a podnecovaním, resp. provokáciou v tom duchu, ako to uvádza aj obhajoba vo svojom stanovisku k obžalobe.
Vyššie uvedené dôkazy jednoznačne usvedčujú obžalovaného zo spáchania pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie alebo obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. e) Tr. zák.. Pri ustálení skutku súd vychádzal z obsahu výpovede obžalovaného, ktorý v podstate opísal skutok tak, ako je ustálený v rozsudku. Zdôvodňoval svoje konanie a obhajoval sa tým, že k trestnému činu bol vyprovokovaný políciou. S touto obhajobou obžalovaného sa súd podrobne zaoberá v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozsudku, ktorú v konečnom dôsledku neakceptoval. Okrem toho bol obžalovaný usvedčený na základe obsahu výpovedí agenta, výpovedí svedka Michala Kováča, obsahom obrazovo-zvukových záznamov, znaleckých posudkov a listinných dôkazov a ďalšími dôkazmi, ktoré tvoria súčasť trestného spisu.
Pri určení kvalifikácie obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných alebo psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie alebo obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. e) Tr. zák. súd vychádzal aj z týchto úvah:
Kvalifikačný moment tohto zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) t.j. dovoz, kúpa, predaj a prechovávanie je preukázané nielen samotným obsahom výpovede obžalovaného, ale aj výpoveďou agenta. Z týchto dôkazov je jednoznačné, že obžalovaný psychotropné látky priniesol zo zahraničia a to nielen z Čiech, ale aj z Talianska v úmysle ich predať, čo sa aj stalo a prechovával ich vo svojom byte. Kvalifikácia tohto zločinu v zmysle § 172 ods. 2 písm. a) vyplýva z jeho predchádzajúceho odsúdenia, rozhodnutia rozsudku Krajského súdu Brno sp. zn. 69T/2/2015 zo dňa 09.12. a 05.12.2015 aj v spojení s rozhodnutím Vrchého súdu Olomouc sp. zn. 1To/15/2016 zo dňa 26.05.2016, keď bol odsúdený cudzozemským súdom za zločin nedovolenej výroby a iného nakladania s omamnými alebo psychotropnými látkami, s jedmi podľa § 273 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Českej republiky a to v trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov nepodmienečne a pre výkon tohto trestu bol zaradený do väznice s ostrahou. S výkonu tohto nepodmienečného trestu ako to vyplýva z obsahu výpisu registra trestov bol Okresným súdom Třebíč dňa 11.05.2017 sp. zn. 11Pp/160/2017 podmienečne prepustený a bola mu určená skúšobná doba do 11.05.2020. Kvalifikačný znak § 172 ods. 2 písm. e) bol odôvodnený už v predchádzajúcej časti tohto rozsudku.
Súd vyhodnotil obhajobu obžalovaného na ktorú poukazoval v priebehu celého trestného stíhania ako účelovú v snahe vyhnúť sa možnému trestnému postihu. Súd reagoval a zdôvodnil aj námietky obžalovaného a jeho obhajcu, tak ako je to uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku.
V rámci odôvodnenia rozsudku konajúci súd sa zaoberal aj niektorými námietkami obhajoby ale aj obžalovaného, ktoré predniesli vo svojej záverečnej reči, resp. v práve posledného slova. V prevažnej väčšine ide o obhajobu na ktorú obhajoba a obžalovaný poukazovali v priebehu celého trestného konania aj v konaní pred súdom, na niektoré z nich súd reagoval už v predchádzajúcej časti odôvodnenia rozsudku.
K námietke obhajoby, že príkaz na použitie agenta bol vydaný predčasne sudcom pre prípravné konanie s tým odôvodnením, že najprv mali byť využité ostatné inštitúty ako sú odposluchy telefónne záznamy a podobne, súd dodáva nasledovne: Na hlavnom pojednávaní dňa 10.03.2020 súd podrobne oboznámil s utajovanou prílohou tvoriacu súčasť vyšetrovacieho spisu č. PPZ-25/NKA-VY1-2019. Z jednotlivých príkazov je evidentné, že tieto boli vydané na podklade návrhu sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Košice I, boli vydané v súlade so zákonom, a preto konajúcim súdom boli aj akceptované. Námietku obhajoby, že pred príkazom na použitie agenta mali byť využité ostatné inštitúty súd nepovažuje námietku za právne významnú. Na tomto hlavnom pojednávaní boli prečítaním úradného záznamu vysvetlené aj okolnosti výpovede agenta prostredníctvom telemostu na Okresnom súde Košice - okolie, ide o úradný záznam vypracovaný náhradným sudcom, prítomného pri výsluchu agenta, keď obsah tohto úradného záznamu konajúci sudca v celom rozsahu akceptoval. Námietka obhajcu, že dňa 30.04.2019 agent vstúpil do dvora rodinného domu matky obžalovaného nemôže obstáť, pretože práve z výpovede obžalovaného na hlavom pojednávaní vyplýva, že pozval agenta do dvora rodinného domu, aby mu predal marihuanu. Súd na hlavnom pojednávaní dňa 03.03.2020 doplnil dokazovanie, keď predtým vyžiadal nielen správu, ale aj doplnenie CD nosiča obrazovo-zvukového záznamu, kde chýbali na zázname posledné riadky z písomného prepisu.
K námietke obhajoby, že neboli zákonným spôsobom dané poučenia svedkom, zvlášť čo sa týka prísahy konajúci samosudca zastáva názor, že spôsobom akým boli svedkovia poučení, aj vrátane ako zložili prísahu je v súlade so zákonom a samozrejme konajúci sudca v tomto smere neberie právny názor obhajcu.
V konečnom dôsledku treba uviesť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku, či argumenty použité obhajcom alebo obžalovaným, resp. inou procesnou stranou, ale iba na tie ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie, či už o otázke viny, alebo o otázke trestu.
Boli akceptované námietky obhajcu obžalovaného v súvislosti s prepočtom na obvykle jednorazovú dávku, po prepočte bol súdom upravený aj skutok, tak že sa vychádzalo z hmotnostnej dávky konopy, keď sa za obvykle jednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce maximálne 500 mg vysušenej konopy, čo je v súlade aj s ustálenou súdnou praxou.
Osobitnú pozornosť súd venoval obhajobe obžalovaného v tom, že v uvedenom prípade sa jednalo o policajnú provokáciu, aktívnu činnosť agenta, ktorý vyvíjal na neho tlak, pôsobil na jeho city, ubezpečoval ho, že všetko bude v poriadku a z tejto činnosti bude mať stály príjem. Z obsahu výpovede agenta a výpovede obžalovaného vyplýva, že sa predtým nikdy nestretli a preto agent ani nemohol podnecovať, alebo navádzať obžalovaného na spáchanie trestného činu. Súd v tejto súvislosti poukazuje nielen na výpoveď obžalovaného z prípravného konania, ale aj na obsah samotných prepisov obrazovo-zvukových záznamov, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný páchal predmetnú drogovú trestnú činnosť tak, ako je to ustálené vo výroku rozsudku. Z týchto dôkazov je zrejmé, že sa nejednalo o náhodný jednorazový odpredaj drogy na základe nejakej jednorázovej provokácie alebo podnecovania. Obžalovaný sa touto trestnou činnosťou zaoberal niekoľko mesiacov a už pred prvým stretnutím s agentom.
Ak sa však vrátime k vyššie opísaným stretnutiam agenta s obžalovaným, z ich obsahu je nepochybné, že obžalovaný nebol vystavený žiadnemu nátlaku, prílišnému naliehaniu, ani raz neodmietol ponuku agenta a ten následne nemal dôvod takúto ponuku obnovovať, prípadne neúmerne navyšovať cenu za účelom výhodnosti obchodu pre obžalovaného, agent nevytváral u obžalovaného pocit súcitu v dôsledku zlej životnej situácie alebo abstinenčnými príznakmi vyvolanými závislosťou. Práve naopak, obžalovaný
opakovane sám z vlastnej iniciatívy ponúkal agentovi možnosť zabezpečenia marihuany a kokaínu, sám ponúkané množstvá opakovane navyšoval, ponúkal možnosť zabezpečenia drog vo výhodnej cene, ani v jednom momente neprejavil nesúhlas s ojedinelými návrhmi agenta, prezentoval sa ako skúsený díler drog, ktorý má prehľad o cenách tovaru, jeho kvalite a preprave, so schopnosťou tieto drogy zabezpečiť vo väčšom množstve a vysokej kvalite prostredníctvom domácich aj zahraničných dodávateľov, s ktorými sa osobne pozná. Čo sa týka prevzatia iniciatívy pri kontaktovaní, má súd za to, že už z povahy inštitútu agenta a jeho použitia, na odhaľovanie drogovej trestnej činnosti vyplýva, že minimálne k prvotnému kontaktu zo strany agenta musí nevyhnutne dôjsť. Z obsahu výpovedí obžalovaného ako aj agenta v prípravnom konaní a v konaní pred súdom vyplynulo, že po prvom kontakte bola iniciatíva v kontaktovaní na strane oboch, ako agenta, tak obžalovaného. Táto skutočnosť vyplýva z obsahu znaleckého posudku znalca, ktorý skúmal mobilné telefóny obžalovaného. Z konkrétnych dát zistených v tomto mobilnom telefóne vyplýva, že dňa 17.04.2019 obžalovaný Ľ.. Y. si uložil mobilné telefónne číslo agenta pod legendou I. U. a s ďalších dát zistených znalcom vyplývajú vyššie uvedené skutočnosti, že v rozhodnom období telefonicky kontaktoval nielen agent obžalovaného, ale aj obžalovaný agenta.
Z obrazovo-zvukových záznamov je evidentné, že obžalovaný pri stretnutiach s agentom vystupoval aktívne, bol to on ktorý aj navrhoval pri komunikácii s agentom predaj drog vo väčšom množstve a takýmto spôsobom si chcel zabezpečiť finančné prostriedky. Pokiaľ obžalovaný poukazuje na správanie a iniciatívu iných osôb spolupracujúcich údajne s políciou. Súd k tomu uvádza, že žiadnymi dôkazmi nebolo preukázané aby došlo k podnecovaniu alebo navádzaniu obžalovaného na takúto trestnú činnosť zo strany polície a súd nemôže pri hodnotení dôkazov vychádzať z nepodložených dohadov a naviac k tomu je potrebné uviesť aj to, že ak by došlo ku stretnutiu agenta policajného zboru s obžalovaným na základe iniciatívy nejakej osoby táto skutočnosť ešte neznamená, že táto osoba (svedok Michal Kováč, Peter Kozák) navádzala obžalovaného na trestnú činnosť. Treba však zvýrazniť to, že ak sa agent chcel stretnúť s obžalovaným na základe dôkazov, čo bolo preukázané, že tento predáva drogy, tak je len samozrejmé, že sa nejakým spôsobom musel k obžalovanému aj dostať, stretnúť sa s ním. Bez ohľadu na to, či stretnutie s obžalovaným dohodla nejaká tretia osoba. Táto skutočnosť, že obžalovaný sa musel stretnúť s agentom, že musel predať drogu agentovi neznamená, že obžalovaný v konečnom dôsledku toto všetko musel akceptovať. Obžalovaný mal možnosť sa stretnutiu vyhnúť tým, že nesúhlasil so stretnutím a taktiež to neznamená, že musel predať drogu agentovi. Pretože obžalovaný, čo zdôrazňuje súd mohol odmietnuť stretnutie, respektíve mohol odísť zo stretnutia. Skutočnosť, že sa obžalovaný zúčastnil takéhoto stretnutia s agentom a bez nejakého podnecovania alebo navádzaniu sa sám agenta spýtal, či chce kúpiť tovar, koľko tovaru a v akej hodnote len potvrdzuje tú skutočnosť, že v uvedenom prípade ku žiadnemu navádzaniu, či podnecovaniu obžalovaného nedošlo. Naviac nešlo o ojedinelé stretnutie boli ich opakovane až štyri a to všetko za účelom predaja drog.
Je potrebné zvýrazniť aj to, že v dvoch samostatných prípadoch zo štyroch stretnutí, po tom, čo sa dohodli na predaji drog obžalovaný sám odišiel a nechal agenta na benzínovom čerpadle. Ešte aj v tomto štádiu mal obžalovaný túto protispoločenskú činnosť oznámiť na polícii, tento však s vidinou finančného zisku toto neurobil.
V tejto súvislosti súd v nadväznosti na vyššie uvedené považuje za potrebné uviesť, že je potrebné rozlišovať medzi policajnou provokáciou a skrytou aktivitou polície.
Vychádzajúci z týchto teoretických poznatkov o inštitúte agenta je potrebné rozlišovať takzvaného agenta kontrolóra a agenta provokatéra. V praxi sa môže často vyskytnúť dôkazná situácia, že konkrétna osoba má väčšie množstvo drogy a hľadá kupca. Konanie takejto osoby sa už nachádza v štádiách, ktoré sú relevantné pre trestné právo a štát za pomoci agenta - kontrolóra, chce zaistiť drogu a zabrániť tak jej distribúcii v spoločnosti. Agent - kontrolór potom aktívne kontaktuje osobu vystupuje ako kupec, zisťuje cenu, navrhuje stretnutie, požaduje aj odskúšanie kvality drogy a podobne. Takéto aktívne konanie agenta je stále konaním agenta kontrolóra, ktorý vstúpil aktívne do fázy skutkového deja, aby zabránil páchaniu trestnej činnosti. Ide preto o prípustné konanie agenta a aj štátu.
V predmetnej veci však možno konštatovať a vyvodiť záver o doslovnom učebnicovom príklade zákonného použitia agenta. Orgány činné v prípravnom konaní za účelom zistenia skutočností dôležitých pre trestné konanie, odhalenie páchateľa trestného činu a zabezpečenia dôkazov o jeho trestno-právne postihnutého konania vytvorili podmienky, ktoré boli v danej situácii obvyklé. Pričom tieto nastali až po tom, čo si obžalovaný preukázateľne osvojil úmysel trestný čin spáchať a preukázateľne spravil
kroky k jeho spáchaniu. Tento úmysel bol jednoznačne a presvedčivo preukázaný ešte pred vznesením obvinenia, ovšem už počas monitorovania obžalovaného pracovníkmi kriminálnej polície, aj konkrétnou výpoveďou svedka, keď obžalovaný tohto svedka (M.Kováč) oslovil a požiadal aby mu pomohol nájsť kupca na väčšie množstvo drogy.
Závažnosť konania obžalovaného Ľ. Y. je nutné vidieť v tom, že úmyselne narušil záujmy spoločnosti na ochrane života a zdravia občanov.
K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska je hodnotený všeobecne. V mieste trvalého bydliska žil v Rožňave s priateľkou. Bol opakovane postihnutý v administratívnom konaní za porušenie pravidiel v cestnej premávke. Z obsahu odpisu registra trestov, ale aj pripojených spisov o jeho predchádzajúcom odsúdení vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu v Brne sp. zn. 69T/2/2015 z 09. a 15. decembra 2015 v spojení aj s rozsudkom Vrchného súdu Olomouc sp. zn. 1To/15/2016 bol odsúdený zo zločinu nedovolenej výroby a iného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami a jedmi podľa § 273 ods. 1,2 písm. a), písm. c) českého trestného zákonníku a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do väznice s ostrahou. Rozhodnutím Okresného súdu v Třebíči dňa 11.05.2017, sp. zn. 11Pp/160/2017 bol z výkonu trestu podmienečne prepustený, s určenou skúšobnou dobou do 11.05.2020 a tak teraz súdený skutok spáchal v lehote tohto podmienečného prepustenia z výkonu trestu.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa § 7 b ods. 2 Tr. zák. Slovenskej republiky, právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu EÚ v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Preskúmaním výrokovej časti vyššie citovaných rozsudkov bolo zisteného, že skutok za ktorý bol odsúdený v Českej republike by bol trestným činom aj podľa slovenského trestno-právneho zákonodarstva.
Zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice vyplýva, že počas výkonu väzby sa správa slušne a disciplinovane, úlohy z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava. Bola mu uložená disciplinárna odmena za prospešné práce v období od augusta 2019 až január 2020. Disciplinárne potrestaný nebol.
Okresný súd Rožňava vo výroku o trestne nepoužil ustanovenie § 38 dos. 5 Tr. zák., s ohľadom na odsúdenie Okresného súdu Brno, sp. zn. 69T/2/2015 z 09 a 15. decembra 2015 v spojení aj s rozsudkom Vrchného súdu Olomouc sp. zn. 1To/15/2016 o dňa 26.05.2016 a to z dôvodu, že toto odsúdenie je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku a práve táto okolnosť tvorí kvalifikovanú prísnejšiu skutkovú podstatu trestného činu. Nepoužitie ust. § 38 ods. 5 Tr. zák., teda zvýšenie trestnej sadzby o 1/2 má oporu aj v ustanovení § 38 ods. 1 Tr. zák..
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
V prípade obžalovaného Ľ. Y. ide o špeciálneho recidivistu, ktorý sa trestnej činnosti dopúšťa opakovane, v krátkom časovom odstupe po predchádzajúcom odsúdení, resp. po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Tieto skutočnosti jasne dokumentujú, že predchádzajúce tresty nesplnili u obžalovaného svoj účel a že obžalovaný nemá záujem viesť riadny život, absolútne ignoruje morálne i zákonne normy spoločnosti z čoho vyplýva, že doposiaľ uložené tresty z hľadiska ich účelu, individuálnej prevencie trestu a teda prevýchovy páchateľa sa minuli svojim účinkom a na obžalovaného nemali žiadny vplyv. Jeho trestná činnosť bola motivovaná „bezpracným“ ziskom. Za takejto situácie je na mieste naplniť účel trestu aj z hľadiska generálnej prevencie a teda odradenia iných od páchania trestných činov a ochranou spoločnosti pred ďalšími prípadnými kriminálnymi aktivitami obžalovaného po čo najdlhší čas jeho izoláciou vo výkone trestu odňatia slobody, a preto mu okresný súd uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby. Pri obzvlášť závažnom zločine v zmysle § 172 ods. 2 Tr. zák. je stanovená trestná sadzba v rozmedzí 10 -15 rokov.
Po zvážení všetkých okolností pri rozhodovaní o výške, ako aj druhu trestu, zohľadňujúc osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, ako aj možnosti nápravy okresný súd dospel k záveru, že na prevýchovu obžalovaného bude postačovať uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorým je aj obzvlášť závažný zločin § 172 ods. 1,2 Tr. zák., v dôsledku čoho okresný súd v zmysle tohto ustanovenia zaradil obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. V prípade úvahy súdu o zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa než do ktorého by mal byť zaradený je nevyhnuté vychádzať z dvoch podstatných skutočností a to zo závažnosti trestného činu a taktiež aj mieru narušenia páchateľa. V danom prípade, či už závažnosť prípadu alebo miery narušenia páchateľa je takého charakteru, že nepricházalo v úvahu zaradiť obžalovaného do ústavu na výkon trestu s miernejším stupňom stráženia.
V súlade s ust. § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému Ľ. Y. aj ochranný dohľad na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
V súlade s obsahom a závermi znalkyne MUDr. Ivici Mitríkovej Kmečovej, kde bol u obžalovaného zistený syndróm závislosti od marihuany uložil mu súd aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku v 4 vyhotoveniach. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2).
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.