Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/24/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

W. súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: T. P., bytom R. ulica č. XXX/X, XXX XX X., právne zastúpený: Mgr. G. B., advokát so sídlom T. ulica č. XXX/X, XXX XX L., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ulica 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 29.03.2019, takto

rozhodol:

Zrušuje sa rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 29.03.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. XXXXX-X/XXXX-TO zo dňa 18.10.2018 a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 06.06.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 29.03.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. XXXXX-X/XXXX-TO zo dňa 18.10.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“).

Priebeh administratívneho konania

2. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-TO zo dňa 18.10.2018 podľa prvý bod o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) deklarovala, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj „SZČO“) nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 16.01.2017, ale zaniklo až dňa 30.06.2018.

3. Nadväzujúc na citáciu ustanovení § 21 ods. 1 a § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení správny orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že na základe údajov získaných od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bolo zistené, že žalobca za rok 2017 nepodal daňové priznanie ako SZČO a jeho príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2017 bol 0,00 Eur, čo je suma nižšia ako 5.427,- Eur, t.j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Príjem žalobcu za rok 2017 bol teda v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou rozhodujúca pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 01.07.2018. Správny orgán poukázal na to, že žalobcovi dňa 17.01.2017 zaniklo živnostenské oprávnenie. Dňa 13.08.2018 bolo

Sociálnej poisťovni, pobočka Topoľčany, doručené z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne oznámenie o odovzdaní licencie, udelenej žalobcovi na dobu od 06.03.2012 do 06.03.2022 rozhodnutím vydaným pod č.p. I.-X-XX/XXXX s tým, že licencia bola žalobcovi ukončená ku dňu 16.07.2018. Žalobca ako SZČO mal povinnosť prekladať Sociálnej poisťovni všetky vzniky a zániky oprávnení a licencií, čo však neučinil. Správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí skonštatoval, že v období, počas ktorého bol žalobca držiteľom licencie na prevádzkovanie technickej služby, zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO nie je možný.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a navrhol ho zrušiť. Poukázal na to, že v žiadosti na vystavenie licencie na prevádzkovanie technickej služby, vydanej pod č. K. rozhodnutím č.p. I.-X-XX/XXXX zo dňa 06.03.2012 na základe o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), bolo potrebné uviesť aj obchodné meno a IČO, ak bolo pridelené. Udelenie licencie bolo podmienené uvedením týchto údajov. Dňa 17.01.2017 zaniklo žalobcovi podnikateľské oprávnenie vyplývajúce zo živnostenského oprávnenia, a teda zaniklo aj jeho obchodné meno „T. P. - U.“ a tiež jeho IČO, na ktoré bola licencia vystavená. Na základe týchto skutočností bola činnosť, na ktorú žalobcu licencia oprávňovala, ďalej nevykonateľná. Počnúc dňom 17.01.2017 žalobca nespĺňal žiaden z formálnych znakov SZČO, ani reálne nevykonával činnosť SZČO. Preto podľa žalobcu prvostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalobca po 17.01.2017 licenciu nemohol viac využívať a nemal z nej ani žiadny príjem. Uvedenými skutočnosťami sa podľa žalobcu Sociálnej poisťovňa vôbec nezaoberala.

5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 29.03.2019 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný okrem iného uviedol, že s účinnosťou od 01.01.2014 sú pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia rozhodujúce dve podmienky, a to podmienka veku (dovŕšenie 18 rokov) a dosahovanie príjmov uvedených v ustanoveniach § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, čo žalobca spĺňa. Podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky žalobca ako SZČO dosiahol príjmy zo živnosti za rok 2016 v sume 64.846,14 Eur, t.j. vyššie ako zákonom ustanovená suma pre rok 2016, ktorá bola vo výške 5.298,- Eur. V prípadoch, ak SZČO má platnú licenciu, bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, vzniká SZČO povinné sociálne poistenie, resp. toto poistenie nezaniká, ale pokračuje. Žalovaný skonštatoval, že žalobca bol aj po 16.01.2017 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, pretože splnil zákonom stanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mal právne postavenie SZČO odvodené od stále aktívnej licencie č. K a zároveň dosiahol zákonom stanovenú hranicu príjmu za rok 2016. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobca príjem za uvedený rok dosiahol, ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako SZČO. Ukončenie podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia nemal u žalobcu vplyv na zánik jeho povinného sociálneho poistenia. Až ku dňu 30.06.2018 zaniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017, t.j. žalobca za rok 2017 nedosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Argumentácia žalobcu

6. Petitom správnej žaloby, požadujúc na jej prejednanie nariadenie pojednávania, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správnym orgánom na ďalšie konanie, za súčasného uloženia povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným a tiež z dôvodu zistenia skutkového stavu v rozsahu nedostatočnom na riadne rozhodnutie o predmete administratívneho konania. Zdôraznil, že v spornom období nebol SZČO, nakoľko mu dňa 17.01.2017 zaniklo podnikateľské oprávnenie vyplývajúce zo živnostenského oprávnenia a teda zaniklo aj jeho obchodné meno „T. P. - U.“ a jeho IČO, na ktoré bola vystavená licencia č. K č.p. I.-X-XX/XXXX. Zopakujúc argumentáciu z administratívneho konania pripomenul, že činnosť, na ktorú žalobcu licencia oprávňovala, bola po 17.01.2017 ďalej nevykonateľná, keďže počnúc týmto dňom žalobca nespĺňal žiaden z formálnych znakov SZČO, nevykonával ďalej ani reálne činnosť SZČO, nemal z nej ani žiadny príjem. Preto podľa

neho rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca už po 16.01.2017 nepatril ako poistenec pod právny režim povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm. c), resp. § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

Argumentácia žalovaného

7. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Rozhodnutia správnych orgánov vo veci trvania povinného sociálneho poistenia žalobcu naďalej považuje za vecné správne a zákonné. Nad rámec argumentácie napadnutého rozhodnutia, ktorú zrekapituloval, žalovaný doplnil, že podľa ustanovenia a technickú službu možno prevádzkovať na základe licencie na prevádzkovanie technickej služby, pričom o udelení tejto licencie rozhoduje krajské riaditeľstvo na základe žiadosti fyzickej osoby. Oprávnenie prevádzkovať technickú službu podľa citovaného zákona vzniká doručením licencie na prevádzkovanie technickej služby. V zmysle oprávnenie prevádzkovať technickú službu zaniká písomným oznámením o ukončení prevádzkovania technickej služby a odovzdaním licencie na prevádzkovanie technickej služby prevádzkovateľom. V období po 17.01.2017, kedy došlo k ukončeniu vykonávania podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia, bol žalobca na účely sociálneho poistenia naďalej považovaný za SZČO, a to na základe licencie na prevádzkovanie technickej služby č. K V zmysle oznámenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, Oddelenie súkromných bezpečnostných služieb, č. KRPZ- TN-B-X-XXX/XXXX-LIC zo dňa 16.07.2018, ktoré bolo dňa 13.08.2018 doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Topoľčany, predmetné oprávnenie prevádzkovať technickú službu žalobcovi na základe jeho oznámenia zaniklo dňa 16.07.2018.

8. Reagujúc na žalobné námietky žalobcu zdôraznil žalovaný, že žiadne ustanovenie nezakotvuje príslušnému krajskému riaditeľstvu Policajného zboru povinnosť odňať licenciu na prevádzkovanie technickej služby jej držiteľovi z toho dôvodu, že bolo zrušené jeho obchodné meno alebo identifikačné číslo, resp. preto, že bolo držiteľovi licencie zrušené živnostenské oprávnenie. Ak by Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne považovalo tieto skutočnosti za dôvody, pre ktoré mala byť žalobcovi jeho licencia na prevádzkovanie technickej služby odňatá (alebo aspoň pozastavená), nevzal by až dátum doručenia žalobcovho písomného oznámenia o ukončení prevádzkovania technickej služby (16.07.2018) za dátum zániku oprávnenia prevádzkovať technickú službu.

9. Žalobca upozornil na ustanovenie , podľa ktorého povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v a a , zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Je zrejmé, že žalobca bol v období po 17.01.2017 držiteľom platného oprávnenia na vykonávanie činnosti (licencie na prevádzkovanie technickej služby), preto k zániku jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nemohlo v období po ukončení podnikateľskej činnosti dôjsť.

10. Žalovaný vysvetlil, že zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, majúcich vplyv na vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, nie je rozhodujúce, či SZČO dosiahla tento príjem zo živnosti alebo na základe licencie na prevádzkovanie technickej služby, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe zakladá status SZČO. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Preto je podľa žalovaného právne irelevantné tvrdenie žalobcu, že na základe licencie na prevádzkovanie technickej služby nevykonával po 17.01.2017 zárobkovú činnosť.

Replika a následné vyjadrenie žalobcu

11. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe reagoval žalobca replikou. Zdôraznil, že licencia č. K bola vystavená žalobcovi na jeho konkrétne obchodné meno „T. P. - U.“ a IČO využívané v rámci realizácie živnosti, čo sú identifikačné údaje, ktoré po 17.01.2017 žalobca nepoužíval a ani používať nesmel. Vykonávanie oprávnení vyplývajúcich z licencie č. K po 17.01.2017 by zo strany žalobcu bolo porušením zákona, keďže by tým licenciu využíval na už neexistujúce obchodné meno a identifikačné číslo. Žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, podľa ktorého je právne irelevantné, že žalobca na základe licencie na prevádzkovanie technickej služby nevykonával zárobkovú činnosť, a že je smerodajná existencia oprávnenia vyplývajúceho z držby licencie č. K

12. Žalobca pred vykonaním pojednávania doručil správnemu súdu ďalšie podanie, v ktorom v nadväznosti na citáciu ustanovenia uviedol, že povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkové poistenia poistenca - držiteľa licencie na poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti - je v zmysle . v spojení s zákona o sociálnom poistení posudzovať príjmy poistenca osobitne vo vzťahu k licencii a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami držiteľa licencie považovaného za SZČO v zmysle zákona o sociálnom poistení. Vyššie uvedený právny záver podľa žalobcu analogicky vyplýva z uznesenia veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. zo dňa 30.04.2019. Vo svetle uvedeného rozhodnutia nemôže preto obstáť argumentácia žalovaného, podľa ktorej rozhodujúcim je len to, že SZČO dosiahla príjmy podľa a , pričom nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia bol príjem dosiahnutý, ale len to, že ho dosiahla ako SZČO. Povinnosťou Sociálnej poisťovne bolo v rámci administratívneho konania zistiť, z čoho pozostávali príjmy žalobcu za rok 2016, resp. či žalobca ako držiteľ licencie na poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti toto oprávnenie aj reálne vykonával. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na závery rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 15.12.2011, podľa ktorého „pri posudzovaní príjmov podľa zákona o sociálnom poistení je potrebné prihliadať len na tie príjmy z podnikania, ktoré vyplynuli z posudzovaného statusu samostatne zárobkovo činnej osoby.“

Konanie na správnom súde

13. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

15. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

16. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil na prejednanie veci pojednávanie na základe žiadosti žalobcu.

17. Na pojednávaní účastníci zotrvali na obsahu svojich písomných podaní. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zdôraznil vadu nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným v otázke právnych následkov licencie a nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď Sociálna poisťovňa neskúmala, či naozaj v rozhodnom období dochádzalo k výkonu činnosti z licencie a či z tejto licencie mal žalobca nejaký príjem. Licencia sama osebe nezakladala oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti žalobcu formou živnosti.

18. Zástupca žalovaného na pojednávaní okrem iného poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 27.11.2019 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 19.12.2017, v ktorých sa riešila obdobná právna otázka a správne súdy rozhodli v prospech právneho názoru Sociálnej poisťovne.

Uznesenie veľkého senátu NS SR sp. zn. zo dňa 30.04.2019

19. Ako vyplynulo aj z ostatného písomného podania žalobcu, k otázke trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v príčinnej súvislosti s držbou licencie oprávňujúcej na výkon určitej činnosti bez ohľadu na súčasnú držbu živnostenského alebo iného oprávnenia sa už NS SR vyjadroval v uznesení veľkého senátu NS SR sp. zn. zo dňa 30.04.2019, a to vo vzťahu k zdravotníckym pracovníkom - lekárom ako držiteľom tzv. L1A licencie v súvislosti s právnou povahou a aplikačnými dôsledkami držby tejto licencie, pričom veľký senát NS SR dospel k nasledovným záverom:

- „Podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným poskytovateľom. Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v zmysle a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia.

- Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle bod prvý v spojení s o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle

- Konanie podľa bod prvý o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle v spojení s nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle , prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle .“

Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

20. Podľa § 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení od 01.01.2011 zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá

a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu, b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu ( a ).

21. Podľa samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v a a , okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

22. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 01.01.2011 povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

23. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 01.01.2011 povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

24. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 01.07.2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 01.07.2014 vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

26. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Pri realizácii prieskumnej činnosti prihliadol najmä na rozhodnutie veľkého senátu NS SR sp. zn. dňa 30.04.2019. Napriek tomu, že v prípade žalobcu nejde o držiteľa licencie oprávňujúcej poskytovať zdravotnú starostlivosť, je podľa názoru správneho súdu možné závery veľkého senátu zovšeobecniť a aplikovať aj na preskúmavaný prípad. Základným poznatkom je, že správne orgány mali pri rozhodovaní o vzniku, zániku alebo trvaní povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu povinnosť posudzovať príjmy žalobcu aj z hľadiska ich zdroja, t.j. vo vzťahu k spornej licencii a skúmať, či všetky príjmy v období, ktoré podľa správnych orgánov zakladalo žalobcovi povinné poistenie až do 30.06.2018, boli v príčinnej súvislosti s držbou licencie č. K Nakoľko sa uvedenými otázkami v rámci dokazovania správne orgány nezaoberali, zaťažili svoje rozhodnutia vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu v spojení s vadou nepreskúmateľnosti, rezultujúcou potrebou zrušenia preskúmavaných rozhodnutí a vrátenia veci na ďalšie konanie.

27. Správny súd zastáva názor, že u žalobcu bolo okrem už uvedeného potrebné vyhodnocovať nielen otázku, kedy skončilo jeho oprávnenie na prevádzkovanie technickej služby na základe licencie č. K. ale aj to, či k ukončeniu oprávnenia podľa o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti nepredchádzala iná právna skutočnosť (ukončenie živnosti), dôsledkom ktorej je právne alebo faktické znemožnenie realizácie podnikateľskej činnosti využívaním iba špeciálnej licencie. Aj zo správy KR PZ zo dňa 16.07.2018 sa podáva, že licencia bola udelená žalobcovi ako osobe disponujúcej všeobecným podnikateľských oprávnením a nie fyzickej osobe nepodnikateľovi. Nevedno, či správne orgány riešili otázku, či by došlo k vydaniu licencie žalobcovi, ak by nedisponoval

živnostenským oprávnením a ako sa zmenila právna povaha prípadného ďalšieho fungovania žalobcu v trhovom segmente regulovanom po skončení jeho živnosti, resp. v napadnutom rozhodnutí chýba presvedčivé vysvetlenie pre prezentovaný názor, že to na ďalšie trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia iba na základe držby licencie na prevádzkovanie technickej služby nemá žiaden vplyv.

28. Podľa názoru správneho súdu tu však nestačí iba identifikácia držby licencie na prevádzkovanie technickej služby, dôležité je skúmať aj to, či držiteľ licencie vykonáva zárobkovú činnosť a inkasuje z nej príjmy práve v príčinnej súvislosti s držbou licencie. Túto príčinnú súvislosť, resp. jej existenciu v rozhodnom čase, však správne orgány neskúmali. Držbu licencie na prevádzkovanie technickej služby možno považovať za osobitnú podmienku výkonu podnikateľskej činnosti využívaním špecifických oprávnení vyplývajúcich iba z tejto licencie. Jej držiteľ však preto, aby sa nevystavoval hrozbe konštatácie protiprávneho postupu potenciálne rezultujúceho postihom napr. za neoprávnené podnikanie, musí spĺňať aj všeobecné podmienky, ktorých esenciálnou náležitosťou je dispozícia živnostenským oprávnením na základe všeobecných predpisov upravujúcich túto oblasť výkonu podnikateľských aktivít. Preto nie je možné bez ďalšieho (bez presvedčivej argumentácie) odbiť názor žalobcu poukazom na to, že okrem licencie na prevádzkovanie technickej služby už pre legálne dosahovanie zisku ako živnostník (podnikateľ či SZČO) nič nepotreboval. Taktiež je potrebné sledovať vôľový aspekt držiteľa licencie vo vzťahu k otázke jeho prípadného zámeru zotrvania v právnej pozícii živnostníka (SZČO), čiže ustáliť, či ukončením živnosti žalobca prejavil výslovný zámer ukončiť po 17.01.2017 aj akékoľvek aktivity, ktoré by sa svojimi parametrami dali subsumovať pod výkon samostatnej zárobkovej činnosti v právnom postavení SZČO.

29. S poukazom na prezentované právne úvahy správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. Riadiac sa právnym názorom správneho súdu správne orgány opätovne rozhodnú o predmete administratívneho konania.

30. Aj keď to vo výroku tohto rozsudku nie je výslovne uvedené, z logiky veci vyplýva, že v administratívnom konaní bude po vrátení administratívnych spisov pokračovať správny orgán prvého stupňa, keďže ak sa výrokom súdneho rozhodnutia naraz zrušujú rozhodnutia správnych orgánov viacerých stupňov, v konaní ďalej pokračuje orgán najnižšieho stupňa, rozhodnutie ktorého bolo zrušené.

31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.