Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M.I. Z., nar. XX. XX. XXXX, Z. U. I., zastúpený: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov: matka V.Ú. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., Z.N. XXX/X, a otec F. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., Z. XXX/X, t. č. bytom K., I.. M.. W. X, o návrhu navrhovateľky: W. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., Z. XXX/X, t. č. bytom K., M. XX, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

I. Maloletý M. Z. sa s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa a je oprávnená zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Matka je p o v i n n á platiť na maloletého M.a výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

III. Otec je p o v i n n ý platiť na maloletého M. výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 11. 02. 2020 bol na Okresný súd Trnava doručený návrh navrhovateľky na zverenie maloletého dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti.

2. Návrh na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľka odôvodnila tým, že rodičia maloletého netvoria spoločnú domácnosť od septembra 2019 z dôvodu dlhodobých názorových nezhôd. Otec maloletého M. má už novú rodinu a často je pracovne mimo domu. Z tohto dôvodu súhlasí, aby bol M. zverený do jej starostlivosti. Matka je podľa jej informácií v Č. L. a o maloletého nejaví žiadny záujem. Maloletého vychováva odmalička, má ho veľmi rada a má záujem starať sa o neho aj v budúcnosti. Netrpí žiadnym závažným ochorením, ktoré by jej v starostlivosti o maloletého mohlo brániť, je plne spôsobilá na právne úkony. Býva spolu s druhom a s troma maloletými deťmi v X-izbovom rodinnom dome na adrese K., M. XX. Má vytvorené vhodné podmienky na výchovu a starostlivosť o maloletého. Mesačný príjem rodiny je cca 1.000 Eur. Pravidelné mesačné výdavky sú za elektrinu 100 Eur, plyn 50 Eur, TV + internet 20 Eur, strava 400 Eur a domácnosť (hygiena, drogéria) 100 Eur. V roku 2016 jej bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zverený do náhradnej osobnej starostlivosti

S. Z., nar. XX. XX. XXXX. Okrem neho vychováva svoju dcéru M. L., nar. XX. XX. XXXX a maloletého M. Z., ktorého žiada zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti. Výšku výživného ponecháva na úvahe súdu.

3. Matka, otec ani procesný opatrovník sa k návrhu nevyjadrili.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä lustráciou účastníkov konania v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, výpisom z registra trestov navrhovateľky, potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, zo dňa 26. 02. 2020, rodným listom M. Z., potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, zo dňa 19. 02. 2020, a tiež výsluchom navrhovateľky a otca na pojednávaní, keď pojednával v neprítomnosti matky, ktorá mala predvolanie riadne doručené, svoju neprítomnosť neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala, a v neprítomnosti procesného opatrovníka, ktorý mal predvolanie riadne doručené, svoju neprítomnosť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné skutkový a právny stav:

5. Z lustrácie v Registri obyvateľov súd zistil, že matka i otec majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému M..

6. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 119,60 Eur mesačne, matka lustráciou neprechádza, otec bol naposledy zamestnaný v období od 13. 09. 2019 do 28. 10. 2019 na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa X. Z..

7. Z výpisu z registra trestov je zrejmé, že navrhovateľka nemá záznam v Registri trestov Generálnej prokuratúry SR.

8. Navrhovateľke bola v mesiacoch január až december 2019 poskytnutá dôchodková dávka - invalidný dôchodok vo výške 115,30 Eur mesačne. Je poberateľom peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia za rok 2019, pričom tento jej v období od januára do júla 2019 činil 19,04 Eur mesačne, od augusta 2019 činí 19,51 Eur mesačne. Ďalej poberá prídavky na dieťa, v období od januára do augusta 2019 vo výške 73,02 Eur mesačne, od septembra 2019 vo výške 48,68 Eur mesačne, od januára 2020 vo výške 49,90 Eur mesačne. Súčasne poberá i rodičovský príspevok pri starostlivosti o zverené dieťa vo výške 220,70 Eur mesačne, od januára 2020 vo výške 270 Eur mesačne.

9. Navrhovateľka v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava svojho písomne podaného návrhu. O maloletého sa stará od narodenia, spolu s nimi bývali aj jeho rodičia. Otec sa vie o maloletého postarať, avšak má ďalšiu priateľku, s ktorou čakajú bábätko a maloletý M. nie je na otca tak navyknutý. Žije v spoločnej domácnosti s deťmi L. (17 rokov), S. (3 roky), M. (9 rokov) a M. (6 rokov). Je invalidná dôchodkyňa. Jej zdravotný stav je dobrý, má len problémy s chrbticou. Výdavky na domácnosť sú zhodné ako tie, ktoré uviedla v návrhu. S výdavkami jej pomáha aj otec maloletého M.I.. M. nenavštevuje materskú školu, od septembra nastupuje do školy. Výdavky na M. sú 150 Eur mesačne (topánky, oblečenie, hračky, sladkosti). Jeho zdravotný stav je dobrý. Matke aj otcovi navrhla uložiť vyživovaciu povinnosť v minimálnej výške, tak jej to stačí, nech majú svoj život.

10. Otec na pojednávaní v rámci výsluchu uviedol, že súhlasí s tým, aby bol maloletý M. zverený do starostlivosti starej matky. Žije s priateľkou L. G., ktorá je t. č. na materskej dovolenke. Je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Poberá dávky v nezamestnanosti vo výške 162 Eur. Brigádnicky nepracuje. Je výdavky na domácnosť sú 200 Eur. Je to nájomné, ktoré platia na polovicu s priateľkou. Iné výdavky nemá. Ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Súhlasí s uložením vyživovacej povinnosti v minimálnej výške.

11. Navrhovateľka aj otec v rámci záverečnej reči uviedli, že o matke maloletého nemajú žiadnu vedomosť.

12. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

13. Podľa náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

14. Podľa náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.

15. Podľa súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

16. Podľa , ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.

17. Podľa pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.

18. Podľa v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

19. Podľa osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento nesúlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

20. Podľa vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

21. Podľa súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov

na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

22. Podľa maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.

23. Podľa náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.

24. Podľa , ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

25. Podľa plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

26. Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

27. Podľa každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

28. Podľa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

29. Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

32. Podľa právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Podľa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

34. Podľa v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.

35. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

36. Náhradná osobná starostlivosť je jednou z foriem náhradnej starostlivosti, ktorej účelom je nahradiť osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

37. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, pričom rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov, a musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedči pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa (R 64/1968).

38. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti či zlého zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcich sociálnej situácie, ako aj prípady zanedbávania rodičovských práv a povinností, nezáujmu rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je inštitútom fakultatívnym, a teda úplne závisí od úvahy súdu, či toto opatrenie považuje za najlepšie a najvhodnejšie pre maloleté dieťa, t. j. či je zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti v záujme maloletého dieťaťa.

39. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, musí byť fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, svojím spôsobom života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa, a ktorá so zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súhlasí. Malo by ísť o osobu bezúhonnú, ktorá nebola obmedzená vo výkone rodičovských práv a povinností vo vzťahu k vlastným deťom, jej sociálna situácia zaručuje, že zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti bude v záujme maloletého dieťaťa, ani ona, ani jej rodinní príslušníci by nemali trpieť ochorením, ktoré by vylučovalo riadny výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a mala by mať kladný citový vzťah k maloletému dieťaťu. Vzhľadom na rôzne životné situácie, ktoré môžu nastať, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd vždy uprednostní predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, prípadne rodinného známeho či inú blízku osobu, ak spĺňa uvedené predpoklady, keďže pri rodinnom príslušníkovi, prípadne inej blízkej osobe sa predpokladá existencia kladného citového vzťahu a bližšie poznanie maloletého dieťaťa, čo by malo zaručovať, že dieťa bude mať riadne zabezpečenú starostlivosť o výchovu, zdravie a výživu počas vyriešenia, resp. prekonania spravidla negatívnych životných situácií v rodine maloletého dieťaťa.

40. V konaní mal súd za preukázané, že rodičia maloletého M. nezabezpečujú a nemôžu zabezpečovať starostlivosť o neho. Nakoľko náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou, súd dospel z vykonaného dokazovania k záveru, že v najlepšom záujme maloletého bude jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, jeho starej matky, v domácnosti ktorej žije od septembra 2019. Navrhovateľka spĺňajú všetky požiadavky kladené na osobu, ktorej môže byť maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti v zmysle .

41. Z uvedeného dôvodu súd preto vyhodnotil zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky ako v celom rozsahu súladné so záujmom maloletého dieťaťa. Preto súd vo výroku I. rozsudku zveril maloletého M. so súhlasom otca do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že navrhovateľka je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa a je oprávnená zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

42. Súd zároveň vo výroku II. a III. rozsudku uložil rodičom maloletého dieťaťa v súlade s povinnosť platiť na maloleté dieťa výživné, a to matke ako aj otcovi vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že otec je t. č. nezamestnaný, evidovaný ako uchádza o zamestnanie, je poberateľom dávky v nezamestnanosti vo výške 162 Eur mesačne. Matka sa t. č. nachádza na neznámom mieste, lustráciou v sociálnej poisťovni neprechádza. Súd teda považuje rodičom stanovené výživné za primerané ako potrebám maloletého dieťaťa, tak aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Navyše otec s takto určeným výživným vyslovil súhlas. Stanovené výživné sú rodičia povinní v zmysle uhrádzať príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

43. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle , keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ), avšak odvolanie podané zo strany navrhovateľky a otca by nebolo právne účinné, nakoľko títo sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.