Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/81/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: D.EXPRES, k.s., IČO: 35 709 651, Vrútocká 48, Bratislava, právne zastúpený: 1. Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., IČO: 35 906 464, Karadžičova 2, Bratislava, 2. Advokátska kancelária Mgr. Tomáš Kamenec, s.r.o., IČO: 36 855 955, Špitálska 43, Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Palisády č. 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 20.12.2016, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného Rady pre vysielanie a retransmisiu č. zo dňa 20.12.2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Konanie pred správnym orgánom

1. Dňa 07.12.2016 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu, ktorý je vysielateľom rozhlasovej programovej služby EXPRES, o udelenie výnimky podľa o vysielaní a retransmisii a o zmene o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“). Žalobca svojou žiadosťou žiadal o udelenie výnimky z povinnosti podľa aj podľa zákona teda z povinnosti vyhradiť najmenej 20% vysielania nových slovenských hudobných diel a tiež z povinnosti vyhradiť najmenej 25% času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac slovenským hudobným dielam.

2. O žiadosti žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. zo dňa 20.12.2016, pričom žiadosť žalobcu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia citoval žalovaný odôvodnenie žiadosti podanej žalobcom, ku ktorému v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia zaujal stanovisko, že „Z dokumentov poskytnutých účastníkom konania, skutočností prezentovaných na ústnom pojednávaní, ako aj zo skutočností známych Rade z jej úradnej činnosti vyplýva, že hudobne sa programová služba EXPRES profiluje ako rádio hrajúce súčasné hity. Uvádza, že jeho poslucháči nemajú taký výrazný záujem počúvať slovenské skladby. Rada je však toho názoru, že vzhľadom na relatívne široké žánrové zameranie účastníka konania, nie je tento argument opodstatnený, nakoľko existuje veľké množstvo slovenských interpretov, ktorý nie sú verejnosti taký známy, a ktorých skladby by účastník konania mohol zaradiť do svojho vysielania. Pokiaľ sa nebudú v rádiách hrať aj tieto skladby, nikdy sa nedostanú do povedomia poslucháčov, pričom mnohé z týchto skladieb by ich mohli zaujať. Podľa dôvodovej správy k novele , ktorou sa zaviedla uvedená povinnosť, je účelom tejto povinnosti „ podpora pôvodnej slovenskej tvorby ako u súčasti kultúrneho dedičstva,

nevyhnutnosť ochrany a zveľaďovania, ktorého zakotvuje aj SR v čl. 44 ods. 2.“ Jedným z hlavných účelov povinnosti vyhradiť vo vysielaní stanovený podiel slovenským hudobným dielam, je aj podpora vytvárania nových slovenských hudobných diel a väčšia možnosť pre nových umelcov dostať sa do povedomia ľudí. Ako uvádza aj účastník konania, vo svojom vysielaní sa zameriava najmä na súčasné skladby, čiže vysiela najmä nové diela (skladby, ktoré nie sú staršie ako 5 rokov). Z uvedených dôvodov rada dospela k záveru, že zameranie programovej služby EXPRES nie je takého charakteru, že by úplne vylučovalo naplnenie povinnosti vyhradiť z času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac najmenej 25 %vysielaniu slovenský hudobník Jelčiarka ako aj vyhradiť z tohto počtu najmenej 20% vysielaniu nových slovenských hudobných diel. Preto Rada zamietla žiadosť účastníka konania o udelenie výnimky z povinností ustanovených v a “.

3. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. K jednotlivým častiam napadnutého rozhodnutia a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.

II. Žaloba

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie opísaného rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 20.12.2016, ktoré považoval za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

5. Žalobca v prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. Podľa názoru žalobcu je zameranie programovej služby v zmysle potrebné chápať v širšom ponímaní. Programová služba sa zameriava nielen žánrovo, ale svojim obsahom sa prispôsobuje poslucháčom. Programová služba žalobcu sa zameriava na konkrétne cieľové skupiny, pričom tieto sa nedelia len podľa žánru vysielanej hudby. Ak žalovaný posudzoval zameranie programovej služby žalobcu len z hľadiska vysielaného žánru hudby, nesprávne a diskriminačne zužujúco vyložil pojem zameranie, čím sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Žalovaný konštatoval vo svojom rozhodnutí, že programová služba žalobcu sa profiluje ako rádio hrajúce súčasné hity. Žalovaný tiež tvrdil, že existuje množstvo slovenských interpretov, ktorí nie sú verejnosti takí známi a ktorých skladby by účastník konania mohol zaradiť do svojho vysielania. Žalobca argumentoval, že podľa slovníka súčasného slovenského jazyka pojem hit znamená mimoriadne úspešná skladba, najmä z oblasti populárnej hudby, resp. obľúbená módna novinka, niečo veľmi žiadané, vyhľadávané. Z toho je zrejmé, že o tom, ktorá skladba sa stane hitom, nemôže rozhodovať žalobca, ale o tom rozhodujú výlučne poslucháči programovej služby žalobcu, teda široká verejnosť. Programová služba žalobcu je zameraná na vysielanie poslucháčmi aktuálne obľúbených a vyhľadávaných skladieb. Preto aktuálne repertoár programovej služby žalobcu nie je možné nahradiť skladbami slovenských interpretov, ktorí nie sú verejnosti takí známy, pričom pokiaľ žalovaný vedie žalobcu k tomu, aby vo svojej programovej službe hral nevyhľadávané skladby a zároveň naznačuje, že týmto postupom je poslucháčom možné vnútiť počúvanie slovenských skladieb, takýto prístup považoval žalobca zo strany žalovaného za neprípustný a v demokratickej spoločnosti neakceptovateľný.

7. Žalobca poukázal na to, že v prípade programovej služby žalobcu možno vo všeobecnosti hovoriť ako o rádiu s formátom CHR (Contemporary Hit Rádio) s moduláciou hudobný formát HOT AC. Podmienkou na zaradenie piesne do vysielania programovej služby žalobcu je to, aby spĺňala okrem iného aj kritérium popularity medzi poslucháčmi programovej služby žalobcu, resp. jej potenciálnymi poslucháčmi, ktorých takýto formát môže osloviť. Pod popularitou žalobca chápe súbor kvalitatívnych kritérií piesne, ktoré sa pravidelne testujú a kvalitatívne vyhodnocujú. Na základe uvedených testov sa potom zostavuje playlist.

8. Žalobca nasadzuje iba každé dva týždne dve nové a zároveň neotestované piesne. Všetky ostatné piesne, ktoré sú počas dňa zaradené do playlistu prešli hudobným testom a v playliste sú výhradne na základe toho, že spĺňajú kvalitatívne kritériá hudobného formátu programovej služby žalobcu.

9. Pri predpoklade, že jedna z dvoch nasadených piesní (raz za dva týždne) do C- rotácie bude slovenská, jej hranosť v C- rotácii predstavuje 1,3% denného playlistu. Zvyšných 98,7% playlistu

žalobca nevie ovplyvniť, sú výsledkom hudobných testov. Takýto spôsob tvorby obsahu dlhodobo udržuje programovú službu žalobcu ako najpočúvanejšie rádio na Slovensku. Žalobca odohrá denne približne 320 hudobných titulov. Z toho až 29% predstavujú denné rotácie. Vychádzajúc z toho, že v denných rotáciách je jedna slovenská pieseň, čo predstavuje 1,3% a maximálne 1,9% (A-rotácia), musí žalobca naplniť zákonom stanovenú kvótu prostredníctvom tzv. BACK katalógu. Ak žalobca vysiela aktuálne vyhľadávané a obľúbené skladby, nemôže do svojho repertoáru v rozsahu 25% svojvoľne zaradiť neznáme skladby, resp. skladby neznámych interpretov. Takýto postup zásadne zmení spôsob vytvárania obsahu programovej služby žalobcu zo strany vysielateľa a zároveň poslucháči rádia dostanú iný obsah, ako od programovej služby žalobcu očakávajú. Konštatovanie žalovaného, že vysielateľ môže zaradiť do vysielania neznámych interpretov, naznačuje nepochopenie zamerania programovej služby žalobcu, nepochopenie spôsobu poskytovania služby vysielania. Plnením predmetnej povinnosti sa zjavne mení forma programovej služby žalobcu a jej zameranie.

10. Žalobca ďalej namietal, že od zavedenia kvót bol žalobca povinný zaviesť do vysielania viac ako 20% času vysielania slovenských hudobných diel. Zámerne musel upravovať formát svojej programovej služby a tým aj meniť poslucháčov. Výsledok EMT testu a BACK katalógu po zavedení kvót ukázal, že opakovaním nasadzovaním slovenských titulov do rotácií sa stali tieto tituly neobľúbenými a prepadli v testovaní (prepálili sa), čo znamená, že cca 2-3 roky ich nebude možné opakovane nasadiť do testovania, lebo ich testovanie v rámci EMT testu nebude úspešné.

11. Žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaným. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že vzhľadom na zameranie programovej služby žalobcu existuje veľké množstvo slovenských interpretov, ktorí nie sú verejnosti takí známy, pričom mnohé z ich skladieb by mohli poslucháčom programovej služby žalobcu zaujať. Vyššie uvedené názory žalovaného sú nepodložené, špekulatívne a arbitrárne. Žalovaný neskúmal, žiadnym spôsobom nepreukazoval, že ide o veľké množstvo slovenských interpretov, ktorých skladby zodpovedajú skutočnému zameraniu, kvalite programovej služby žalobu a dopytu poslucháčov programovej služby žalobcu. Žalovaný žiadnym spôsobom nezistil a nepodložil svoje tvrdenie, že by skladby uvedených slovenských interpretov mohli poslucháčom programovej služby žalobcu zaujať. Jedná sa o ťažiskový argument rozhodnutia, ktorý by mal byť dokázaný prieskumom alebo dodaným relevantným dôkazom. Zároveň treba uviesť, že uvedené tvrdenie nie je pravdivé. V súčasnosti majú interpreti a autori hudby možnosť zverejniť svoje diela aj inak ako prostredníctvom rozhlasového vysielania, najmä prostredníctvom internetu a rôznych nových médií, a to takmer s nulovými nákladmi pri oslovení oveľa väčšieho počtu potenciálnych poslucháčov.

12. Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný podľa žalobcu v rozhodnutí neuviedol skutočnosti, na základe ktorých dospel k rozhodnutiu vo veci. Neuviedol, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré za takéto nemal. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, ktoré skutočnosti boli podkladom na takéto rozhodnutie žalovaného. Žalobca poukázal, že odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia skopírovalo text odôvodnenia v rozhodnutí, ktoré vydal žalobca dňa 12.04.2016 v správnom konaní vedenom so žalobcom o žiadosti o udelenie výnimky podľa . Žalovaný pritom nevzal do úvahy nové tvrdenia žalobcu, ktoré už preukazujú negatívny dopad povinnosti hudobných kvót a v odôvodnení ich ani nespomenul. Pritom neuviedol, prečo ich nevzal do úvahy.

13. Žalobca namietal, že z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako správny orgán posúdil rozsah povinnosti, keď vo svojom rozhodnutí uviedol, že „zameranie programovej služby EXPRES nie je takého charakteru, aby úplne vylučovalo naplnenie povinnosti vyhradiť z času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac najmenej 25% vysielaniu slovenských hudobných diel, ako aj vyhradiť z tohto počtu najmenej 20% vysielaniu slovenských hudobných diel.“ Žalovaný sa podľa žalobcu tiež nezaoberal výkladom právnej úpravy a nasl. . Pritom žalobca považoval za žiaduce, aby žalovaný v rámci svojich rozhodnutí riadne vysvetlil všeobecné východiská pre posudzovanie potreby udelenia výnimky z povinností podľa a zákona. Absencia akýchkoľvek úvah, ktoré viedli žalovaného k rozhodnutiu, aby výnimku neudelil, tiež vedú k námietke, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s povinnosťou euro- konformného výkladu práva, ktoré aplikuje.

14. Spôsob, za akých bola žalobcovi fakticky ustanovená povinnosť plniť kvóty slovenskej hudby, je tak podľa názoru žalobcu nezlučiteľne s princípom voľného pohybu tovarov a služieb, keďže zvýhodňuje diela na základe trvalého pobytu jeho pôvodcu. Článok 18 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je však

potrebné vykladať tak, aby nemohlo dôjsť ani k skrytej diskriminácii, napr. prostredníctvom podmienky trvalého pobytu. Práve neudelením výnimky však žalobca musí pristupovať k výberu hudobných diel diskriminačne.

15. Žalobca tiež poukázal, že tvrdenia uvedené v rozhodnutí žalovaného si vzájomne odporujú. Na jednej strane žalovaný konštatoval, že programová služba žalobcu sa profiluje ako rádio hrajúce súčasné hity a na strane druhej, že existuje množstvo slovenských interpretov, ktorí nie sú verejnosti takí známy a ktorých skladby by žalobca mohol vysielať.

16. Žalobca ďalej namietal nekonzistentný prístup v rozhodovaní žalovaného. Poukázal na to, že na svojom zasadnutí, kde bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie, žalovaný úplne vyhovel 4 žiadostiam o udelenie výnimky podľa , čiastočne 5 žiadostiam o udelenie výnimky a 6 žiadostí o udelenie výnimky zamietol. Nie je však jasné, ako žalovaný interpretuje aplikuje ustanovenie zákona týkajúce sa povinného podielu slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby. Spomínané rozhodnutia sú s ohľadom na svoj rozsah v rozpore so zákonom a žalovaný pri rozhodovaní prekračuje svoju zákonom vymedzenú právomoc. Žalobca namietal, že žalovaný v určitých prípadoch dokáže ustanovenia vykladať a aplikovať mimoriadne extenzívne vo vzťahu k splneniu podmienok na udelenie výnimky, na strane druhej, ako je to v prípade žalobcu, žalovaný ustanovenia zákona vykladá mimoriadne reštriktívne v neprospech žiadateľa. Žalobca poukázal na to, že najviac výnimiek dostal verejno-právny vysielateľ, od ktorého je možné v intenciách jeho poslania spravodlivo očakávať podporu uvádzania slovenských hudobných diel. Ak podpora národnej kultúry bola hlavným cieľom zavedenia povinného podielu slovenských hudobných diel v rozhlasovom vysielaní, musí v prvom rade verejno-právny vysielateľ tento cieľ napĺňať na svojich 6 vysielacích okruhoch, je zjavné, že žalovaný pri aplikácii príslušných ustanovení zákona inak posudzuje RTVS a inak žalobcu, ktorý disponuje v súlade so zákonným obmedzením len jednou programovou službou.

III. Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 19.06.2017, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

18. K tvrdeniam žalobcu, že do svojej vysielacej štruktúry zaraďuje iba hity, žalovaný uviedol, že nijakým spôsobom žalobca nepriblížil spôsob, akým dospeje k tomu, že niektorá pieseň je hitom a druhá už nie. Podľa žalovaného žalobca nijakým spôsobom vo svojej žiadosti o udelenie výnimky z predmetných povinnosti nepreukázal, že by vzhľadom na takéto zameranie programovej služby nedokázal naplniť stanovené kvóty na hranie slovenských hudobných diel. Skutočnosť, že na svojej programovej službe hrá hity ešte neznamená, že nemôže dodržiavať povinnosti stanovené zákonodarcom. Takýmto spôsobom by sa prakticky vôbec nemohli presadiť nový interpreti, lebo podľa argumentácie žalobcu ich nikto nepozná, a teda nie sú poslucháčmi žiadaní.

19. Žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že podľa dôvodovej správy k novele , ktorou sa zaviedla predmetná povinnosť, je cieľom tejto povinnosti „zlepšiť prístup poslucháčskej verejnosti k slovenskej hudbe, podpora slovenských autorov a výkonných umelcov, ako aj slovenskej hudobnej tvorby ako takej.... Podpora domácej hudobnej produkcie prostredníctvom stanovenia minimálnych kvót jej hranosti je štandardným nástrojom, ktorý je obsiahnutý v legislatíve viacerých štátov, a to nielen európskych“. Práve hraním nových skladieb sa dostávajú do popredia noví interpreti, ktorých ďalšie piesne sú potom už žiadanejšie a očakávanejšie aj poslucháčmi. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prieskumy, na ktoré sa odvolával žalobca, sú robené na malej vzorke obyvateľov Slovenska, ktorí síce patria medzi poslucháčov programovej služby žalobcu, avšak stále sa jedná iba o malé percento poslucháčov tejto programovej služby. Nie je teda možné tvrdiť, že poslucháči Rádia Expres si neželajú slovenské piesne, prípadne nové slovenské piesne.

20. K argumentom žalobcu týkajúcim sa formátu CHR jeho programovej služby žalovaný uviedol, že tento formát je charakteristický tým, že menšie množstvo skladieb opakuje sa veľa krát za deň. Žalobca, ktorý tvrdí, že ak v teste prejde jedna slovenská pieseň, stále tvorí iba 1,3% denného playlistu, však neuviedol, koľko slovenských piesní je celkovo zaradených do denného playlistu. Vzhľadom na

žalobcom prezentovaný formát rádia je zrejmé, že na naplnenie zákonom stanovenej povinnosti stačí do denného playlistu zaradiť iba menší počet slovenských piesní, nakoľko ich počas dňa bude hrať viackrát.

21. K možnosti udelenia výnimky žalovaný uviedol, že zákonodarca stanovil predmetné povinnosti jednoznačne. Pre udelenie výnimky musí vysielateľ dokázať, že zameranie jeho programovej služby je takého charakteru, že úplne vylučuje napĺňanie predmetných povinností. Žalobca však iba tvrdí, že hrá hity, a preto nemôže predmetné povinnosti splniť. Nijakým spôsobom však nezdôvodnil, prečo by táto skutočnosť úplne vylučovala naplnenie týchto povinností.

22. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v prípade mnohých slovenských hudobných diel došlo k ich prepáleniu a stali sa odpudzujúce, žalovaný uviedol, že uvedený argument nepovažuje za relevantný, nakoľko formát Rádia Expres je postavený práve na opakovaní hraní malého množstva skladieb, nakoľko jeho hudobný katalóg je zložený z obmedzeného množstva skladieb. Žalovanému je zároveň z jeho úradnej povinnosti známe, že žalobca nehrá iba najnovšie hity, ale často vysiela aj staršie skladby, napr. v hudobnom bloku „Sound track tvojho života“. Preto ani z tohto hľadiska argumenty žalobcu neobstoja.

23. Pokiaľ žalobca namietal vo svojej žalobe nedostatočne zistený skutkový stav, žalovaný uviedol, že pre rozhodnutie vo veci si zaobstaral všetky potrebné podklady, ktoré sú v časovej následnosti uvedené aj v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho sa žalobca zúčastnil ústneho pojednávania pred žalovaným, z ktorého bola vyhotovená zápisnica. Žalovaný teda dal žalobcovi priestor na obhájenie svojej žiadosti, a je potrebné uviesť, že žalobca funguje na trhu už dlhú dobu a žalovaný má preto zo svojej úradnej činnosti vedomosť o jeho programovej službe. Na základe všetkých týchto podkladov žalovaný presne zistil zameranie programovej služby žalobcu, ktoré nijakým spôsobom nevybočuje zo zamerania tak, ako ho prezentuje on. Dodal, že zameranie programovej služby žalobcu sa od jeho poslednej žiadosti o udelenie výnimky z predmetných povinností, ktorou sa žalovaný zaoberal na svojom zasadnutí dňa 12.04.2016 (rozhodnutie č. ) nijakým spôsobom nezmenilo. Žalovaný teda logicky vychádzal aj z poznatkov, ktoré získal svojou úradnou činnosťou.

24. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že povinnosť vyhradiť stanovený podiel hudobných diel slovenským hudobným dielam je stanovená v , pričom z tejto povinnosti môže vysielateľ dostať výnimku, avšak na udelenie výnimky neexistuje žiaden právny nárok na vysielateľa. Práve vysielateľ ako žiadateľ o výnimku má preukázať, že zameranie jeho programovej služby úplne vylučuje naplnenie stanovených kvót na hranie slovenských hudobných diel, čo však žalobca vo svojej žiadosti nepreukázal.

25. K argumentu žalobcu, že v deň vydania rozhodnutia napadnutého v žalobe zasadal žalovaný, pričom rozhodol aj o iných žiadostiach a konkrétne udelil najviac výnimiek RTVS, žalovaný uviedol, že tieto rozhodnutia boli odôvodnené zameraním jednotlivých programových služieb. Rádio Pyramída získalo výnimku iba z hrania novej slovenskej hudby, nakoľko vysiela iba staršiu slovenskú hudbu, a to pri príležitosti osláv 90 výročia od spustenia rozhlasového vysielania štúdia Košice a 60 výročia od spustenia rozhlasového vysielania štúdia Banská Bystrica. Rádio Patria dostala výnimku z dôvodu, že mu zo zákona vyplýva zameranie na národnostné vysielanie a teda by bolo absurdné, aby vysielalo 35% slovenských hudobných diel. Rádio Devín dostalo výnimku z dôvodu, že sa zameriava na vážnu hudbu, blues, jazz alebo folk, z ktorých logicky nie je také výrazné zastúpenie slovenských autorov. Tieto skutočnosti sú uvedené v odôvodneniach jednotlivých rozhodnutí týkajúcich sa vysielateľa RTVS. Žalovaný vzhľadom na uvedené odmietol námietky žalobcu o nekonzistentnosti svojho rozhodovania.

IV. Relevantné právne predpisy

26. Podľa do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí rozhodovať o tom, že povinnosť vyhradiť minimálny podiel slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2000/308/20200101> alebo povinnosť vyhradiť minimálny podiel nových slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby podľa <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/20200101> sa vo vzťahu k danej programovej službe na vysielateľa nevzťahuje, ak je to vzhľadom na jej zameranie úplne vylúčené.

27. Podľa slovenské hudobné dielo na účely tohto zákona je hudobné dielo, ktorého najmenej jeden autor hudby alebo najmenej jeden autor textu má alebo mal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo hudobné dielo s textom v slovenskom jazyku.

28. Podľa slovenským hudobným dielam je vysielateľ s licenciou povinný vyhradiť najmenej 25 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac a vysielateľ na základe zákona najmenej 35 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac, a to vo vysielaní každej rozhlasovej programovej služby takého vysielateľa osobitne.

29. Podľa na účely výpočtu podielu podľa odseku 1 sa časom vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac rozumie celkový čas vyhradený vysielaniu hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby za kalendárny mesiac.

30. Podľa do podielu podľa odseku 1 sa započítavajú iba slovenské hudobné diela zaradené do vysielania v čase od 6.00 hodiny do 24.00 hodiny, ktoré nie sú doplnkovým vysielaním a nie sú z väčšej časti sprevádzané hovoreným slovom.

31. Podľa z času vysielania vyhradeného slovenským hudobným dielam podľa odseku 1 je vysielateľ povinný vyhradiť najmenej 20 % vysielaniu nových slovenských hudobných diel; za nové slovenské hudobné dielo sa považuje hudobné dielo vysielané do piatich rokov od jeho prvého uvedenia na verejnosti.

32. Podľa ustanovenia <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/20200101> a 28c <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2000/308/20200101> sa nevzťahujú na vysielanie rozhlasovej programovej služby, ak rada rozhodla, že určenie podielu slovenských hudobných diel je zameraním programovej služby úplne vylúčené.

33. Podľa ustanovenie <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/20200101> a povinnosť uvádzať dátum prvého uvedenia slovenských hudobných diel na verejnosti podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2000/308/20200101> sa nevzťahujú na vysielanie rozhlasovej programovej služby, ak rada rozhodla, že určenie podielu nových slovenských hudobných diel je zameraním programovej služby úplne vylúčené.

34. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

V. Posúdenie veci správnym súdom

35. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa . 36. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v

rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia 37. v príslušných vyššie opísaných ustanoveniach je koncipovaný tak, že umožňuje správnemu orgánu (Rade pre vysielanie a retransmisiu) udeliť výnimku z povinností ustanovených v a zákona, ktoré určujú povinný podiel slovenských hudobných diel, resp. nových slovenských hudobných diel vo vysielaní každej rozhlasovej programovej služby.

38. Vo všeobecnosti právne predpisy musia byť osobami, na ktoré sa v nich ustanovené povinnosti vzťahujú, dodržiavané spôsobom určeným v právnom poriadku, pričom ustanovenia nie sú výnimkou. Teda aj vysielateľ rozhlasovej programovej služby na základe licencie, ktorým je aj žalobca, má povinnosť za podmienok uvedených v a plniť povinnosť spočívajúcu v tom, že z času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac je povinný vyhradiť 25 % slovenským hudobným dielam a z tohto množstva je povinný vyhradiť najmenej 20 % vysielaniu nových slovenských hudobných diel.

39. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdil, že je povinnosťou vysielateľa dodržať zákon a na udelenie výnimky mu nevzniká právny nárok, je správny súd toho názoru, že dikcia pozná možnosť udelenia výnimky z vyššie uvedenej v a ustanovenej povinnosti, ktorú zákonodarca formuloval v zákona. V danej situácii sa však na rozdiel od žalovaného súd nazdáva, že to možno hovoriť o vzniku práva na udelenie výnimky, a to v prípade, ak určenie slovenských hudobných diel je zameraním programovej služby vysielateľa úplne vylúčené. Vznik práva po splnení zákonom vyžadovaných podmienok je kongruentný so vznikom právneho nároku, preto súd nesúhlasil s argumentom žalovaného a je presvedčený, že právny nárok na udelenie výnimky po splnení zákonom určených podmienok vysielateľovi rozhlasovej programovej služby vznikne, jeho účinky, teda zbavenie sa povinnosti uvádzať podiel slovenských hudobných diel a nových slovenských hudobných diel nastupuje až rozhodnutím správneho orgánu.

40. Po podaní žiadosti o udelenie výnimky vysielateľom je povinnosťou správneho orgánu posúdiť zameranie programovej služby vysielateľa a dospieť k zisteniu, či táto nevylučuje zaradenie do rozhlasovej programovej štruktúry slovenské hudobné diela.

41. Dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba, ktorá v administratívnom konaní prišla s určitým tvrdením. Ak táto osoba nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom, správny orgán nie je povinný hľadať dôkazy, ktoré vyvracajú ním tvrdené a na základe dôkazov preukázané skutočnosti. Je potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno v tomto konaní zaťažuje žiadateľa o výnimku, ktorý musí preukázať, že zameranie jeho programovej služby je takého charakteru, ktorý úplne vylučuje splnenie zákonnej povinnosti.

42. K tomuto je potrebné dodať, že skutočnosť, že dôkazným bremenom pri predmetnej žiadosti je zaťažený žiadateľ o výnimku (vysielateľ rozhlasovej programovej služby), nezbavuje správny orgán povinnosti spoľahlivo zistiť skutkový stav, pretože len také rozhodnutie je možné považovať za zákonné, ku ktorému správny orgán zadovážil dostatok podkladov. V kontexte danom posudzovaným prípadom bude úlohou správneho orgánu v záujme zistenia skutkového stavu vykonať dokazovanie do tej miery, aby osvedčilo tvrdenia účastníka konania zamerané na zhodnotenie, či určenie podielu slovenských hudobných diel je zameraním jeho programovej služby úplne vylúčené

43. Vychádzajúc zo skutočnosti, čo bolo podľa zákonodarcu dôvodom pre zavedenie povinnosti podľa a , je otázka klasifikácie zamerania určitej rozhlasovej programovej služby podľa názoru správneho súdu úzko spätá predovšetkým so skupinou poslucháčou, ktorým je táto rozhlasová programová služba určená. Uspokojovanie informačných a kultúrnych potrieb alebo požiadaviek poslucháčov bude hlavným ukazovateľom a určujúcim faktorom zistenia zamerania

rozhlasovej programovej služby a následne posúdenia možného udelenia výnimky z povinností podľa a .

44. Pokiaľ správny súd len rámcovo uvažoval o možných rozhlasových programových službách, ktorých zameranie vylučuje splnenie povinnosti podľa § 28b zákona, išlo by predovšetkým o také rozhlasové programové služby, ktoré druhom vysielaných hudobných diel (príkladom jazz, blues, folk, vážna hudba, etno hudba), kedy zastúpenie slovenských hudobných diel je skutočne minimálne, alebo o také rozhlasové programové služby, ktoré druhom poslucháčskej verejnosti (vysielanie v jazyku národnostnej menšiny, náboženské vysielanie) preukazujú, že vysielanie slovenských hudobných diel v určitom pomernom zastúpení v každej rozhlasovej programovej služby nenašlo adresáta (ochotného poslucháča), teda je uvádzanie slovenských hudobných diel nelogické. Uvedený výpočet však podľa názoru súdu nie je konečný. Dikcia neurčuje presné kritériá, ktoré správny orgán má pri hodnotení zamerania rozhlasovej programovej služby zobrať do úvahy a umožňuje udeliť výnimku aj iným vysielateľom, pokiaľ preukážu splnenie podmienku podľa . Zákonodarca formuloval ustanovenie spôsobom, ktorý správnemu orgánu pri rozhodovaní o žiadosti vysielateľa o udelenie výnimky dotvoriť neurčitosť formulácie v zákone voľnou úvahou a ustálenie problematiky týkajúcej sa inštitútu udeľovania výnimiek je úlohou aplikačnej praxe.

45. Žalobca tvrdil, že jeho programové zameranie charakterizuje CHR formát a HOT AC. Týmto argumentom sa mal žalovaný v rozhodnutí venovať ako meritórne významnej otázke a bolo žiadúce podrobiť ho hlbšej analýze. Správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktory´ posudzuje iba pra´vne ota´zky napadnute´ho postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Preto napriek nižšie uvedeným úvahám, v ktorých bude polemizovať s týmto argumentom žalobcu prízvukuje, že toto bolo primárne úlohou správneho orgánu pri odôvodňovaní žalobou napadnutého rozhodnutia.

46. Správny súd nespochybňuje charakteristiku deklarovanú žalobcom o zameraní jeho rozhlasovej programovej služby, je však toho názoru, že ani táto skutočnosť, akokoľvek chápe žalobcu, že pri zaraďovaní hudobných diel do programovej služby preferuje zahraničných hudobných interpretov a zahraničné hudobné diela, sama o sebe nevylučuje zaraďovanie aj slovenských hudobných diel do programovej štruktúry, a to aj s ohľadom na to, že poslucháčmi rádia EXPRES, ktorého programovej služby je žalobca vysielateľ, sú prevažne občania SR, ktorí vnímajú top 40 hitov inak, ako v ostatnom svete. Je preto prirodzené, že pokiaľ žalobca, vysielateľ rozhlasovej programovej služby vo formáte CHR, uvažuje o hraní menšieho počtu najpopulárnejších hudobných diel viackrát za deň, logicky medzi tieto diela zaraďuje aj diela slovenské.

47. Uvedená premisa však celkom isto nie je definitívne nevyvrátiteľná. Oboma účastníkmi akceptovaný dôkaz verifikujúci žiadanosť hudobného diela ako relevantný ukazovateľ by mohol byť zodpovedný a odborne vykonaný prieskum. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe arguemntoval, že prieskumy, na ktoré sa odvolával žalobca, sú robené na malej vzorke obyvateľov Slovenska, ktorí síce patria medzi poslucháčov programovej služby žalobcu, avšak stále sa jedná iba o malé percento poslucháčov tejto programovej služby, a preto nie je možné tvrdiť, že poslucháči Rádia Expres si neželajú slovenské piesne, prípadne nové slovenské piesne. Podľa žalobcu zase žalovaný žiadnym spôsobom nezistil a nepodložil svoje tvrdenie, že by skladby uvedených slovenských interpretov mohli poslucháčom programovej služby žalobcu zaujať. Otázka možnosti zaradenia slovenských hudobných diel medzi tzv. hity, ktoré zodpovedajú zameraniu programovej služby žalobcu je ťažiskom posúdenia žiadosti žalobcu a bez vyriešenia tejto otázky, ku ktorej účastníci súdneho konania zaujali protichodné stanovisko, nemožno dospieť k rozhodnutiu. Tento rozpor je možné odstrániť posúdením relevantnosti výstupov z prieskumov vykonávaných pre žalobcu alebo iným dôkazom so zameraním na zistenie vôľe poslucháčov programovej služby žalobcu.

48. Správny súd za pre riadne posúdenie veci považuje za nevyhnutné zaoberať sa otázkou pravdivosti tvrdení žalobcu o zameraní jeho programovej služby (o jeho CHR formáte) v kontexte so zistením žalovaného, že žalobca do programovej služby zaraďuje nie len najnovšie hity, čoho podľa žalovaného, ako uviedol vo vyjadrení k žalobe, je dôkazom napr. programová služba „Soundtrack tvojho života“.

49. Na tomto mieste a vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu napadnutého správnou žalobou správny súd akcentuje, že vyššie konštatovaná právna neurčitosť v použitých výrazových prostriedkov okrem možnosti danej správnemu orgánu dotvoriť túto problematiku vlastnou úvahou dopĺňajúcou zákonnú úpravu, kladie zvýšené nároky na odôvodnenie jeho rozhodnutí, pretože tieto poskytujú účastníkom výklad zákona v ich záležitostiach, pričom rozhodnutia o výnimkách sa nad všetky pochybnosti dotýkajú ich právnej sféry - ich práv, právom chránených záujmov a povinností.

50. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.

51. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.

52. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania.

53. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

54. Hoci sú námietky žalobcu v napadnutom rozhodnutí podrobne opísané, žalovaný sa k nim nevyjadril, nepolemizoval s nimi. Vlastné odôvodnenie výroku rozhodnutia je opísané v odseku 2 odôvodnenia tohto rozsudku. Súdu nezostáva len konštatovať, že žalovaný odôvodnil zamietnutie žiadosť žalobcu o udelenie výnimky stroho, bezobsažne a len v rovine konštatovaní bez ďalšieho vysvetlenia. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je vôbec zrejmé, či sa žalovaný zaoberal špecifickou situáciou žalobcu, zameraním jeho rozhlasovej programovej služby a tým, či bol zo strany žalobcu preukázaný (alebo naopak nebol preukázaný) dôvod na udelenie výnimky . Rozhodnutie správneho odôvodnené v takých intenciách, ako správny súd naznačil súdom v odsekoch 37 až 49 odôvodnenia tohto rozsudku, by dávalo účastníkovi konania odpoveď, na základe čoho dospel

žalovaný k právnemu záveru uvedenom v jeho rozhodnutí. V predmetnom rozhodnutí sa však žalovaný s argumentami dostatočne zrozumiteľne a preskúmateľne nevysporiadal.

55. Správny súd poukazuje aj na vyjadrenie k žalobe, to však nekorešponduje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe podrobne vyjadril k žalobným námietkam, ktoré boli obdobné, aké žalobca predostrel v administratívnom konaní. Na druhej strane však akékoľvek úvahy a vysvetlenia stanoviska žalovaného postráda jeho rozhodnutie, ktorého zákonnosť bola predmetom posúdenia správnym súdom v tomto konaní. Hoci ním žalovaný vo vyjadrení k žalobe vysvetlil jeho právne závery k posudzovanému prípadu, predmetom posúdenia zákonnosti správnym súdom však nie je vyjadrenie k žalobe ale žalobou napadnuté rozhodnutie. Keďže v napadnutom rozhodnutí. Ako súd vyššie vysvetlil, odôvodnenie absentuje, súd ho považoval za nezákonné pre vadu nepreskúmateľnosti spočívajúcu v nedostatku dôvodov.

56. Pokiaľ žalobca namietal nekonzistentnosť v rozhodovacej praxi žalovaného, súd sa s touto námietkou nestotožnil. Niet pochýb o tom, že jednotlivé rozhlasové programové služby vysielateľov, ktorí podali žiadosť o udelenie výnimky z povinnosti podľa z povinnosti podľa aj podľa a ktorých v žalobe spomína žalobca (ods. 16 odôvodnenia tohto rozsudku) sa líšia a ich zameranie nie je rovnaké. Taktiež možno predpokladať, že žiadosti týchto vysielateľov boli rôzne odôvodnené a v konaní pred žalovaným boli predložené rôzne dôkazy o skutočnostiach tvrdených v žiadostiach. Pokiaľ preto žalobca namietal, že pri všetkých (avšak rozdielnych) žiadostiach o udelenie výnimky rozhodol žalovaný rozdielne, nemožno toto považovať za pochybenie z strany žalovaného, nešlo o rovnaké prípady, len rovnakú právnu úpravu sa na tieto prípady vzťahujúcu. Preto žalobca nemohol legitímne očakávať určitý spôsob rozhodnutia žalovaného - vyhovenie jeho žiadosti.

57. Čo však žalobca očakávať mohol bolo rovnaké zaobchádzanie zo strany správneho orgánu, konkrétne že správny orgán použije rôzny výklad aplikovaného právneho predpisu pre všetky posudzované žiadosti. V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z , sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s 365, zhodne , nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 24.06.2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 06.02.2008).

58. Žalobca namietal, že žalovaný v určitých prípadoch dokáže ustanovenia vykladať a aplikovať mimoriadne extenzívne vo vzťahu k splneniu podmienok na udelenie výnimky, na strane druhej, ako je to v prípade žalobcu, žalovaný ustanovenia zákona vykladá mimoriadne reštriktívne v neprospech žiadateľa. Toto svoje tvrdenie však žalobca ďalej nerozvinul. Takéto nekonkrétne a všeobecné konštatovanie nebolo spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného ani obstáť ako argument odôvodňujúci zrušenie žalobou napadnuté rozhodnutie pre ktorýkoľvek dôvod uvedený v . Ani tvrdenie, že najviac výnimiek dostal verejno-právny vysielateľ nie je samo o sebe dôkazom po nezákonnosti rozhodnutia žalovaného v žalobcovom prípade. Preto správny súd tieto inak bezobsažné námietku podrobnejšie neposudzoval.

59. Sumarizujúc správny súd uvádza, že na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa , . Po vrátení veci bude povinnosťou správneho orgánu opätovne posúdiť podklady zadovážené v administratívnom konaní, vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite preskúmateľne odôvodniť spôsobom a v rozsahu naznačeným v tomto rozsudku. Pokiaľ správny orgán dospeje k zisteniu, že mu doposiaľ zistený skutkový stav neumožňuje vo veci vydať zákonné rozhodnutie, nič mu nebráni doplniť dokazovanie tak, aby skutkový stav pre rozhodnutie vo veci bol zistený spoľahlivo.

60. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).