Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-148-2019.pdf
PDF · 125.27 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/148/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: U. C., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Č. XXX/XX, U., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Ján Buroci s.r.o., so sídlom Za Šestnástkou 17, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému X.. XXX/X, XXX XX U., V.: XX XXX XXX, právne zastúpenému AK - TARABČÁK s.r.o., so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 859 109, o určenie povinnosti odstrániť stavbu, o odvolaní žalovaného a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 08. 04. 2019, č. k. 15C/402/2014-173 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit. :
„I. Žalovaný je p o v i n n ý na vlastné náklady odstrániť z parcely X. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 evidovanej na LV XXX pre obec a k.ú. U., stavbu „teľatníka“ so súpisným č. XXX evidovanú na LV XXXX pre obec a k.ú. U..
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania“.
2. Vec právne odôvodnil podľa § 135c ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).
3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca je vlastníkom parcely registra „C“ č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXX, k. ú. U. a žalovaný je vlastníkom stavby „teľatníka“ zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. U., ktorá je postavená na parcelách č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX. Obec U. ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) rozhodnutím zo dňa 16. 10. 2012 oznámila stranám sporu, že stavebné konanie o dodatočné povolenie stavby prerušila a odkázala žalobcu na súd vo veci podania žaloby o odstránenie stavby „teľatníka“ zo súp. č. XXX, ktorý sa nachádza na hospodárskom dvore v obci U., keďže v konaní o dodatočnom povolení predmetnej stavby sa medzi účastníkmi nedosiahla dohoda a vlastník pozemku sa v rámci konania vednom na stavebnom úrade dožaduje odstránenia predmetnej stavby. Z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 09. 05. 2002 súd zistil, že žalovaný nadobudol do vlastníctva stavbu teľatníka od správcu konkurznej podstaty úpadcu C. U. a rozhodnutím starostu obce U. zo dňa 19.
01. 2005 ako príslušného správneho orgánu podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 6 vyhlášky č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb, bolo pre stavbu teľatníka určené súp. č. XXX. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že poľnohospodársky objekt „teľatník“ bol postavený v rokoch XXXX - XXXX. Podľa žalovaného v konaní nie sú splnené zákonné podmienky na odstránenie predmetnej stavby, žalovaný túto stavbu nezriadil, nadobudol ju kúpou od správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorého právny predchodca - družstvo postavilo predmetný objekt v čase, keď pozemky užívalo družstvo, keď podľa príslušných vtedy platných predpisov bola možná výstavba poľnohospodárskych objektoch aj na pozemkoch, ktoré mali družstvá v užívaní. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. X znalcom V.. U. D., C.., z ktorého súd zistil, že stavba „teľatníka“ je z väčšej časti zbúraná a odstránená. Nezbúrané časti sú v havarijnom stave, chátrajúce, dlhodobo zanedbávané a neudržiavané, resp. sú zrútené. Základové betónové pásy strednej - ustajňovacej časti sú pôvodné, avšak v hornej časti, zrejme z dôvodu narušeného pôvodného betónu sú vyrovnané dobetonávkou. V zmysle technickej správy Z. G., číslo zákazky: XXXXXX-DHD má dôjsť k podstatnej zmene stavby, avšak nie k jej úplnému odstráneniu. Z pôvodnej časti zostanú iba obvodové murivá, prípravovne a nepoškodené časti podláh. Búranie základov ustajňovacej časti nie je medzi búracími prácami uvedené. Súčasný stav neumožňuje užívať budovu teľatníka na určený účel, t. j. na chov hovädzieho dobytka, navyše stavba ohrozuje zdravie a život predovšetkým tých osôb, ktoré sa pohybujú na jeho ploche. Statika špecifikovanej stavby celku je nefunkčná, odstrániť je preto nutné v prvom rade tie časti, ktoré tvoria najväčšie riziko pre život a zdravie osôb. Súčasný technický stavbou pôvodného „teľatníka“, je v havarijnom stave, jeho oprava, resp. sanácia už nie je možná, Možná je len výstavba novej stavby kravína, pričom z pôvodného „teľatníka“ sa môžu využiť len základy a časť murív prípravovne.
4. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd uzavrel, že tvrdenia žalovaného, že družstvo postavilo predmetný objekt v čase, keď podľa príslušných podpisov bola možná výstavba poľnohospodárskych objektoch aj na pozemkoch, ktoré družstvá užívali, sa nepreukázali. Žalovaný k svojim tvrdeniam nepredložil žiaden dôkaz, čím neuniesol dôkazné bremeno v tvrdení, že poľnohospodárske družstvo malo pozemky, na ktorých postavilo stavbu „teľatníka“ v užívaní. Rovnako žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ani v tvrdení, že družstvo predmetnú stavbu postavilo na združených pozemkoch. Všetky tieto tvrdenia zostali iba v rovine všeobecnej bez predloženia relevantných dôkazov žalovaného. Ak žalovaný v konaní tvrdí, že o neoprávnenú stavbu nemôže ísť, ak bola postavená pred 01. 01. 1992 tzv. socialistickou organizáciou, súd poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 31Cdo/606/2004, z ktorého vyplýva, že pokiaľ postup pri zriaďovaní stavby tzv. socialistickou organizáciou na cudzom pozemku bol od začiatku neoprávnený, je potrebné vykonať jeho vysporiadanie podľa ust.§ 135c Občianskeho zákonníka. Súd uzavrel, že v konaní bola daná aktívna legitimácia na strane žalobcu, ktorý je vlastníkom pozemku parcely X. č. XXX/XX, na ktorej stavba stojí a keďže postup pri zriaďovaní stavby družstvom bol neoprávnený, je potrebné neoprávnenú stavbu odstrániť. Zároveň súd zdôraznil, že ak by aj stavba nebola neoprávnená, žaloba by bola v časti, v ktorej súd vyhovel, dôvodná. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, pôvodná stavba „teľatníka“ je z väčšej časti zbúraná, už odstránená a nezbúrané časti sú v havarijnom stave, chátrajúce, dlhodobo zanedbávané, neudržiavané, resp. sú zrútené. Za zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia (porovnaj napr. rozsudok R 29/1999). V danom prípade ako konštatoval znalec, pôvodná stavba „teľatníka“ je v havarijnom stave, jeho oprava, resp. sanácia už nie je možná, možná je len výstavba nového kravína - „teľatníka“, k čomu žalobca nedal súhlas.
5. Súd dospel k záveru, že sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom pozemkov a vlastníkom neoprávnenej stavby aplikáciou ust. § 135c ods. 1 OZ, a preto uložil žalovanému povinnosť odstrániť stavbu teľatníka na svoje náklady z pozemku žalobcu - parcely CKN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 evidovanej na LV č. XXX, k. ú. U.. Súd v danom spore neaplikoval ust.§ 135c ods. 2 OZ, pretože vlastník pozemku neprejavil súhlas s takým postupom, a pretože žalovaný neprodukoval tvrdenia, dôkazy, z ktorých by súd mohol mať za preukázané, z akých konkrétnych ekonomických, resp. iných právne relevantných dôvodov nie je odstránenie stavby účelné. Taktiež súd neaplikoval ust. § 135c ods. 3 OZ s poukazom na záver znaleckého posudku, podľa ktorého pôvodný teľatník je v havarijnom stave, jeho oprava, resp. sanácia už nie je možná, možná je iba výstavba nového kravína - „teľatníka“, k čomu žalobca neudelil súhlas.
6. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol z dôvodu, že na strane žalobcu nevystupujú všetci spoluvlastníci pozemkov (KNC XXX/XX a XXX/XX). K tomu súd poukázal na uznesenie NS ČR zo dňa 23. 11. 2006, sp. zn. 22Cdo/3179/2005, podľa ktorého samotná skutočnosť, že na strane žalobcov nevystupujú všetci spoluvlastníci zastavaného pozemku, vylučuje prípadné vysporiadanie neoprávnenej stavby na takom pozemku podľa § 135c OZ a stačí na zamietnutie žaloby.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a vzhľadom na čiastočný úspech a neúspech strán sporu vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
8. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Uviedol, že v konaní bolo nesporne preukázané, že stavba je postavená v areáli bývalého družstva, v ktorom bolo postavených niekoľko stavieb a všetky tieto boli odkúpené v priebehu konkurzu od správcu konkurznej podstaty úpadcu C. U., ktoré je právnym nástupcom pôvodného poľnohospodársko-potravinárskeho družstva Q. U.. Predmetnú stavbu nadobudol žalovaný kúpnou zmluvou zo dňa 09. 05. 2012, ostatné stavby nadobudol žalobca. V konaní bolo preukázané potvrdením obce, že stavba bola postavená v rokoch XXXX - XXXX a je teda nesporné, že to bolo v čase, kedy na pozemkoch hospodárilo poľnohospodárske družstvo. Počas obdobia „socializmu“ boli všetky areáli - hospodárske dvory družstiev stavané na združených pozemkoch. Skutočnosť, že aj v U. bol areál hospodárskeho dvora postavený na združených pozemkoch je treba považovať za všeobecne známu skutočnosť. Nakoľko súd nevyslovil predbežný názor o tom, že považuje za sporné, že stavba bola postavená v čase, keď podľa vtedy platných predpisov mohlo družstvo objekt postaviť, rozhodnutie súdu o tejto otázke je prekvapivé a žalovanému nebolo umožnené o tejto skutočnosti predložiť ďalšie dôkazy. Takýmto postupom súd znemožnil, aby žalovaný uskutočňoval procesné právo v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej uviedol, že na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jednak o tom, že stavba nebola postavená na združených pozemkoch, ale tiež o tom, že pôvodná stavba je z väčšej časti zbúraná, odstránená a nezbúrané časti sú v havarijnom stave, chátrajúce, neudržiavané, resp. sú zrútené a že jeho sanácia nie je možná. Tento záver súdu je v rozpore s konštatovaním súdu, že za zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, o ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia s odkazom na R 29/1999. Napriek tomu, že zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, ale aj z pripojenej fotodokumentácie, že dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia je zrejmé, súd z toho urobil záver, že teľatník je z väčšej časti zbúraný a odstránený, hoci, ak by to aj zodpovedalo skutočnosti, nemá to pre právne posúdenie žiadny význam. Súd opomenul, že stavba teľatníka je v takom stave z dôvodu, že bola zastavená rekonštrukcia, ktorou malo dôjsť k zhodnoteniu nehnuteľnosti, pričom je to stále tá istá stavba, hoci už inej technickej kvality a konštrukčného riešenia. Na základe takto nesprávne ustáleného skutkového stavu, súd aj vec nesprávne právne posúdil, pričom jeho nesprávne právne posúdenie by bolo aj vtedy, ak by bolo skutočne pravdou, že stavba je z väčšej časti zbúraná a odstránená. Súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy právny stav správneho konania, hlavne skutočnosť, že žalovaný odstránil konštrukčné prvky stavby na základe platného rozhodnutia obce ako stavebného úradu o tom, že môže stavbu realizovať, ktorú následne obec zrušila a tým znemožnila v ďalšom pokračovaní stavby. Technický stav stavby nie je dôvodom na postup podľa § 135c OZ. V prípade zlého technického stavu je príslušným orgánom na nariadenie odstránenia stavby jej zbúraním stavebný úrad podľa stavebného zákona. Súd prvej inštancie síce správne použil ust. § 135c OZ, avšak toto ustanovenie nesprávne vyložil, a preto rozsudok je nezákonný. Zriaďovateľom stavby bolo družstvo v rokoch XXXX - XXXX a zriaďovateľom nebol žalovaný. Preto nebolo možné žalovanému uložiť odstránenie stavby. Naviac žalovaný stavbu kúpil v čase, keď táto bola zapísaná v katastri nehnuteľnosti vo vlastníctve C. U. a odkupoval ho od správcu konkurznej podstaty. Kataster je verejným zoznamom, kde platí princíp materiálnej publicity, teda aj hodnovernosť a záväznosť údajov tam zapísaných. Ak je stavba zapísaná v katastri, žalovaný nemal dôvod v čase kúpy predpokladať, žeby išlo o stavbu neoprávnenú. Kupoval ju v dobrej viere, že stavba je oprávnená, postavená na pozemku, ktorej vlastníkom nie je vlastník stavby. V čase, keď pozemok, parcelu č. XXX/XX kupoval žalobca, nadobudol ju s vedomím, že na tomto pozemku je stavba postavená. Ak po kúpe pozemku žalobca žiada odstránenie stavby, jeho konanie je podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi, pretože aj sám žalobca vlastní stavby v predmetnom areáli na pozemkoch iných vlastníkov. Sporná stavba je postavená na parcelách, z ktorých parcelu XXX/XX vlastní žalobca. Táto je prostredná z parciel, na ktorých stavba stojí. Ak by došlo k odstráneniu stavby len z parcely XXX/XX, došlo by k celkovému znehodnoteniu stavby aj na ostatných parcelách. Toto súd nezohľadnil, preto je jeho právne posúdenie nesprávne. Ak súd mal za to, že ide o neoprávnenú stavbu, mal postupovať podľa § 135c ods. 3 OZ a zriadiť na parcele XXX/XX vo vlastníctve
žalobcu vecné bremeno. Súd rozhodol nesprávne aj o náhrade trov konania z dôvodu, že žalobca sa domáhal odstránenia stavby z troch parciel, pričom súd rozhodol o odstránení stavby iba z parcely XXX/ XX a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol Žalovaný bol z toho dôvodu úspešný vo väčšej časti, preto mal súd priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania alebo, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Žalobca v odvolaní uviedol, že napadá výroky II. a III. rozsudku. Uviedol, že súd nariadil odstrániť stavbu, ktorá je nedeliteľná v právnom slova zmysle, a preto je nepodstatné, že vo výroku vynechal opis, na ktorých parcelách stavba stojí. Za takého stavu, pokiaľ súd neprevzal v zmysle žalobného petitu jeho celé znenie a vynechal parcely, na ktorých stavba stojí a stavbu nariadil odstrániť, žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu. Uvedené nesvedčí čiastočnému, ale úplnému úspechu žalobcu, a preto žalobcovi patrí plná náhrada trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobcovi priznal voči žalovanému plnú náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Z obsahu odvolania teda vyplýva, že žalobca odvolaním napadol len výrok o náhrade trov konania. Pokiaľ žalobca podáva odvolania aj proti výroku II. rozsudku, žiadne odvolacie dôvody v zamietavej časti neuviedol.
10. Žalobca k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný síce v konaní prezentoval svoj názor, že stavba bola postavená na pozemkoch združených v JRD, ale žiadnym spôsobom svoje tvrdenia nepreukázal, a to ani po námietkach žalobcu. Nie je pritom jasné, čo bolo na postupe súdu prekvapivé, keď ani iný záver súd urobiť nemohol, pokiaľ nemal žalovaným tvrdenú skutočnosť preukázanú. Žalobca namieta, aby na preukázanie, že stavba bola postavená na združených pozemkoch stačilo poukázať na rok výstavby. Tvrdenia žalovaného, že mu nebolo umožnené predložiť dôkazy o vyššie uvedených skutočnostiach sa nezakladajú na pravde. Súdne konanie trvá päť rokov, čo je dostatočný čas na to, aby žalovaný preukazoval svoje tvrdenia. Záver súdu prvej inštancie je logický a objektívny, nakoľko aj z fotodokumentácie znaleckého posudku je zrejmé a už pri prvom pohľade zjavné, že nie je možné na pôvodnej stavbe určiť jej účel. Sú tam tri rady nových tehál (nie pôvodných) a zvyšok budovy je pred samovoľným zrútením, na čo upozorňoval i znalec, ktorá skutočnosť vedie k riziku škody na zdraviach okoloidúcich. Žalovaný si neuvedomuje absurdnosť svojej obrany, nakoľko sám uvádza, že z pôvodnej stavby ostali kovové stĺpy v zemi (ktoré sa v rámci prestavby i tak mali odstrániť) a základové pásy, ktoré ani nevidno, nakoľko sú v zemi. Pokiaľ by na mieste samom bol prizvaný nestranný účastník, nedokáže konštatovať, že tam niekedy stavba stála. Uvedené znamená, že pôvodnú stavbu nemožno opoznať a znalec sa k uvedenému vedel vyjadriť len na základe predloženej technickej dokumentácie. Žalovanému od vzniku sporu je zjavné, že súhlas žalobcu ako vlastníka zastavaného pozemku nedostane a tak apeloval na to, že stavbu žalovaný nemohol dokončiť, čo je scestné, nakoľko sám žalovaný sa snažil obísť stavebný zákon tak, že žiadal len o povolenie udržiavacích prác a pritom chcel odstrániť pôvodnú stavbu a postaviť novú. Toto konanie žalovaného výslovne odporuje dobrým mravom a jeho účelom bolo poškodiť žalobcu na jeho právach, a preto nemôže požívať ochranu. Pokiaľ by i existovalo právo stavby, tak len k pôvodnej stavbe. Je zarážajúce, že žalovaný ignoruje následky svojich návrhov. Pokiaľ nedôjde k odstráneniu stavby rozhodnutím súdu, vznikne patová situácia, nakoľko je už teraz zjavné, že bez súhlasu žalobcu žalovaný stavebné povolenie nedostane. Je teda otázne, čomu slúži obrana žalovaného. Znalec jednoznačne konštatoval, že zdevastované zvyšky stavby tvoria riziko pre osoby. Je preto otázne, prečo chce žalovaný naďalej vystavovať riziku všetky osoby, ktoré sa budú pri stavbe pohybovať. Tvrdenia žalovaného, že súd mal postupovať podľa § 135c ods. 3 OZ a zriadiť na pozemku vo vlastníctve žalobcu vecné bremeno, neprichádza do úvahy, nakoľko stavbu nemožno užívať a ani ju dokončiť.
11. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že vzhľadom na viazanosť súdu rozsahom odvolania v zmysle § 379 CSP nie je možné odvolaciemu návrhu vyhovieť. Dôvodné je, aby súd zmenil rozhodnutie o trovách konaniach a zaviazal žalobcu na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.
12. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že skutočnosť, že do družstva boli združené všetky pozemky, je nesporná, pretože to vyplýva z právnej úpravy o JRD. Zo zápisnice z pojednávania 14. 09. 2017 vyplýva, ktoré skutočnosti mal súd za sporné. Ako sporné súd neuvádza, či stavba je postavená na združených pozemkoch. Súd mal za sporné považovať iba to, či bolo možné zriadiť stavbu podľa režimu platného zákona o JRD v čase výstavby. Odkaz na právnu úpravu a jej výklad nemôže byť v žiadnom prípade novotou. Novotou nie je ani to, že stavbu postavila socialistická organizácia, pretože je nesporné, že stavbu postavilo družstvo, ktoré socialistickou organizáciou bolo. Tvrdenia žalobcu sú
účelovo zavádzajúce a skutkový stav „prekrúcaný“. Práve žalobca podal žalobu na základe rozhodnutia Obce U. zo dňa 16. 10. 2012, ktorým bolo konanie o dodatočnom povolení stavby prerušené. Ak bolo konanie prerušené, nemohol žalovaný ani žiadne doklady predložiť, tieto listiny boli pripojené k žalobe. Zo strany žalovaného nedošlo v žiadnom prípade ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi. Naopak, konanie žalobcu je zneužívaním práva, pretože pri kúpe vedel, že jeho pozemok je zaťažený stavbou. Práve konaniu žalobcu nie je možné priznať súdnu ochranu. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu o odstránení pôvodnej stavby, odstránená bola iba časť konštrukcie a uskutočňovalo sa to na základe platného rozhodnutie obce, ktoré bolo zrušené až po vykonaní týchto prác. Z ust. § 135c ods. 1 OZ vyplýva, že súd môže nariadiť odstránenie stavby iba tomu, kto zriadil stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo. Žalovaný stavbu nezriadil, ale ju kúpil už postavenú. Zriaďovateľom stavby bolo pôvodné JRD, ktoré na to malo oprávnenie podľa zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách.
13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli, aj webovej stránke odvolacieho súdu a dospel záveru, že odvolania nie sú dôvodné.
14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR, II. ÚS 78/05).
15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne právne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
16. Odvolací súd sa vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného zaoberal najprv tým, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, žeby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP). Odvolateľ vzhliadol dôvod naplnenia odvolacieho dôvodu uvedeného v ust.§ 365 ods. 1 písm. b) CSP v tom, že súd prvej inštancie nevyslovil predbežný názor o tom, že považuje za sporné, že stavba bola postavená v čase, keď podľa vtedy platných predpisov mohlo družstvo objekt postaviť. Podľa odvolateľa rozhodnutie súdu o tejto otázke je prekvapivé a žalovanému nebolo umožnené o tejto skutočnosti predložiť ďalšie dôkazy. K tomu odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaný neuviedol dostatočné skutkové tvrdenia, či nepredložil dostatočné dôkazy odôvodňujúce jeho tvrdenia, môže sa to premietnuť jedine v neunesení dôkazného bremena. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na to, že inštitút predbežného prejednania sporu uvedený v ust. § 168 CSP je fakultatívnym inštitútom. Citované ustanovenie § 168 ods. 1 uvádza, že súd nariadi predbežné prejednanie sporov, ak nerozhodne inak. Z cit. ustanovenia vyplýva, že ide o možnosť, nie povinnosť nariadiť predbežné prejednanie sporu.
17. Vo vzťahu k odvolacej námietke o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza nasledovné. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácií práva. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
18. Ako správne uviedol súd prvej inštancie v posudzovanej veci sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému na vlastné náklady odstrániť stavbu „teľatníka“ postavenú na jeho pozemku. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemku, parc. č. XXX/XX zapísanej na LV č. XXX, k. ú. U., na ktorej je postavená stavba teľatníka so súp. č. XXX, evidovaná na LV č. XXXX, k. ú. U. vo vlastníctve žalovaného. Táto stavba v súčasnosti pozostáva z troch radov tehál a starej drevenej konštrukcie pôvodnej stavby. K zahájeniu rekonštrukčných prác pôvodnej stavby žalovaný nemal povolenie, pričom
rekonštrukcia mala spočívať v úplnom zbúraní pôvodnej stavby a umiestnení stavby novej. Práce žalovaného boli na podnet žalobcu zastavené, keď Obec U. rozhodnutím zo dňa 16. 10. 2012 odkázala žalobcu na podanie žaloby proti žalovanému na súd a do doby nadobudnutia právoplatného rozhodnutia súdu, stavebné konanie prerušila (č. l. 9 spisu).
19. V konaní nebolo sporné, že stavbu teľatníka realizovalo pôvodné Jednotné roľnícke družstvo v rokoch XXXX - XXXX. Z obsahu spisu vyplýva, že pozemok parcela č. XXX/XX, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu, bola pôvodne vedená v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX ako mpč. XXX a žalovaný v konaní nijako nepreukázal, aby jeho právny predchodca - družstvo malo v čase zriadenia stavby pozemky, na ktorých stavbu postavilo v užívaní trvalom, resp. nepreukázal, že družstvo stavbu „teľatníka“ postavilo na pozemkoch, ktoré mu boli vyčlenené z majetku štátu do trvalého užívania, ktoré nadobudlo na základe zákona, zmluvy alebo úradným rozhodnutím. Rozhodnutie o zriadení práva stavby nebolo preukázané žalovaným listinnými dôkazmi, taktiež nebolo preukázané, že k pozemku bolo zriadené právo stavby podľa zákona č. 141/1950 Zb, ani žeby došlo k uzavretiu dohody medzi pôvodným vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby.
20. Pri posudzovaní otázky či ide o neoprávnenú stavbu, či stavebník mal k stavbe občianskoprávny titul, je treba vychádzať z právnej úpravy platnej v okamihu vzniku stavby ako veci v právnom zmysle slova, pričom otázku, či ide o stavbu postavenú bez občianskoprávneho titulu stavebníka k zastavanému pozemku (vyporiadať podľa § 135c OZ), je treba posúdiť podľa právnej úpravy platnej v čase vyporiadania. Stavba bola zrealizovaná v roku XXXX - XXXX, a preto pri skúmaní či ide o stavbu neoprávnenú treba vychádzať z právnej úpravy platnej v okamihu vzniku stavby.
21. Vyporiadanie stavby pozemku po 01. 04. 1964 (kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb.) a pred 01. 01. 1992 (kedy nadobudol účinnosť zákon č. 509/1991 Zb.), niekým iným než občanom (teda i socialistickou organizáciou, resp. družstvom) na cudzom pozemku bez občianskoprávneho titulu sa riadi ust. § 135c ods. 1 OZ, ktorého hypotéza dopadá i na prejednávaný prípad (stavba je postavená na pozemku osobou, ktorá na to nemala právo, bez ohľadu na to, či išlo o osobu fyzickú alebo právnickú).
22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je dôvodné uzavrieť, že vlastnícke právo bolo aj v čase zriadenia stavby „teľatníka“ chránené vtedy platným Občianskym zákonníkom z roku 1964. Odňať vlastnícke právo alebo ho obmedziť bolo možné len v stave núdze, za náhradu a v nevyhnutnej miere. Ani poľnohospodárske družstvo ako socialistická organizácia nemohla zriaďovať stavby na pozemkoch, ktoré jej neboli vyčlenené z majetku štátu do trvalého užívania, ktoré nenadobudlo na základe zákona, zmluvy alebo úradným rozhodnutím. V tomto smere odvolacia námietka žalovaného, že v období tzv. socializmu boli všetky stavby v areáli družstva postavené na združených pozemkoch, je neakceptovateľná, bez právneho významu, pretože bolo na žalovanom preukázať, že stavba bola zriadená na pozemkoch, ktoré družstvu boli vyčlenené z majetku štátu do trvalého užívania a že družstvo tieto pozemky nadobudlo na základe zákona, zmluvy alebo úradným rozhodnutím.
23. Žalovaný v odvolacom konaní podobne ako pred súdom prvej inštancie sa bránil tým, že družstvo postavilo stavbu teľatníka v čase tzv. socializmu na združených pozemkoch podľa vtedy platných právnych predpisov, čo treba podľa žalovaného považovať za všeobecne známu skutočnosť, ktorá sa nepreukazuje, lebo skutočnosti zrejmé z platných právnych predpisov sa nepreukazujú. K tomu odvolací súd uvádza, že žalovaný v priebehu celého konania tak pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden dôkaz, čím neuniesol dôkazné bremeno v tvrdení, že poľnohospodárske družstvo malo pozemky, na ktorých stavbu teľatníka postavilo v trvalom užívaní. Žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal, že stavba bola zriadená na pozemkoch, ktoré družstvu boli vyčlenené z majetku štátu do trvalého užívania a že družstvo tieto pozemky nadobudlo na základe zákona, zmluvy alebo úradným rozhodnutím.
24. Predmetná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje pojednávacia zásada. Strana sporu má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázaní tvrdenia je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu na to, že v konaní neboli preukázané
jej tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo pre to, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. Naviac všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany, poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalovaný zanedbal svoju dôkaznú povinnosť. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP).
25. V danom prípade ako správne právne uzatvoril súd prvej inštancie je relevantnou hmotnoprávnou normou ust. § 135c ods. 1 OZ, podľa ktorého, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Ust. § 135c OZ sa týka tzv. neoprávnenej stavby. Pre aplikáciu ust. § 135c OZ sa vyžaduje stavba, ktorá je neoprávnene zriadená a ktorá je na cudzom pozemku.
26. V zmysle komentára k Občianskemu zákonník (Štefček, M., Dulák, I., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič a kol. Občianskeho zákonníka I., II, § 1 - § 880, Komentár, Praha : C.H.Beck, 2015, s. 946 - 955) je neoprávnenou taká stavba, ktorá bola postavená na cudzom pozemku bez toho, aby vlastník k stavbe mal jej k postaveniu občianskoprávne postavenie. Pod takýmto oprávnením treba rozumieť najmä vlastnícke právo, vecné bremeno, obsah ktorého je právo zriadiť stavbu a obligačné právne úkony, v rámci ktorých dáva vlastník súhlas na zriadenie stavby na jeho pozemku (napr. nájomná zmluva).
27. Žalobca sa touto reivindikačnou žalobou domáhal odstránenia stavby „teľatníka“ voči žalovanému, ktorý je vlastníkom stavby. Zákonným predpokladom úspešného uplatnenia tohto nároku bolo preukázať, že žalobca je vlastníkom sporného pozemku a že žalovaný ho užíva neoprávnene. Pri závere o tom, že žalobcovi svedčí vlastnícke právo k parcele č. XXX/XX. súd prvej inštancie vychádzal z tvrdenia žalobcu, že jeho právni predchodcovia nikdy nedali súhlas k užívaniu tejto parcely a k stavbe „teľatníka“. Žalovaný opak ani netvrdil, a preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak považoval za dôvodné žalobe o odstránenie stavby „teľatníka“ vyhovieť.
28. V preskúmavanej veci je správny skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný zriadil stavbu teľatníka na cudzom pozemku, t. j. na parcele KNC XXX/XX zapísanej na LV č. XXX, k. ú. U., ktorá patrí žalobcovi. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie, že ak by aj stavba nebola neoprávnená, tak žaloba v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, je dôvodná. Ako vyplynulo z výsledkov vykonaného dokazovania, zo znaleckého posudku znalca V.. U. D., C.. (znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, statika stavieb, projektovanie v stavebníctve), pôvodná stavba teľatníka je z väčšej časti už zbúraná a odstránená. Nezbúrané časti sú v havarijnom stave, chátrajúce, dlhodobo zanedbávané, neudržiavané, resp. sú zrútené. Základové betónové pásy strednej ustajňovacej časti sú pôvodné, avšak v hornej časti z dôvodu narušeného pôvodného betónu sú vyrovnané dobetonávkou. Súčasný stav stavby neumožňuje budovy kravína na určený účel využívať, naviac súčasne technický stav stavby ohrozuje zdravie a život tých osôb, ktoré sa pri stavbe pohybujú. Statika stavby ako celku v existujúcej podobe je nefunkčná, a preto je nutné stavbu odstrániť, pretože tvorí najväčšie riziko pre zdravie a život osôb. Aj keď znalec na záver uviedol, že súčasný technický stav pôvodného teľatníka umožňuje výstavbu kravína podľa projektu novonavrhovaného stavu, z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že k novej stavbe podľa technickej dokumentácie žalobca žiaden súhlas nedal. Za takéhoto stavu s poukazom na záver znaleckého posudku, podľa ktorého stavba „teľatníka“ je v havarijnom stave, ohrozuje zdravie a život osôb, ktoré sa pri stavbe pohybujú, jej sanácia, resp. oprava nie je možná, možná je len výstavba nového kravína, s čím žalobca ako vlastník pozemku nesúhlasí, aplikácia ust. § 135c ods. 3 OZ neprichádza do úvahy.
29. Vychádzajúc zo skutočnosti, že stavba „teľatníka“ podstatným spôsobom zasahuje do vlastníctva žalobcu a iná možnosť vyporiadania tejto neoprávnenej stavby ako jej odstránenie neprichádza do úvahy, správne postupoval súd prvej inštancie, ak vychádzal z právnej úpravy uvedenej v § 135c ods. 1 OZ a žalobe o odstránenie stavby z pozemku žalobcu vyhovel.
30. Vzhľadom na obsah odvolania žalovaného, odvolací súd konštatuje, že žalovaný v ňom len zopakoval svoje tvrdenia, ktoré predniesol už pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal v odôvodnení rozsudku. Neuviedol teda žiadnu argumentáciu, s ktorou by sa súd prvej inštancie nebol zaoberal. Odvolací súd dospel v zhode s názorom súdu prvej inštancie k záveru, že správne súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému stavbu „teľatníka“ z pozemku žalobcu odstrániť (výrok I).
31. Pokiaľ žalobca podal odvolanie proti výrokom II. a III. rozsudku k tomu je potrebné uviesť, že žalobca odvolanie proti výroku II. rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, nijako nezdôvodnil, odôvodnil len odvolanie voči výroku o trovách konania. Odvolací súd k podanému odvolaniu uvádza: Ako vyplýva z LV č. XXXX, k. ú. U. stavba teľatníka so súp.č XXX je postavená na troch pozemkoch, parcele Y. č. XXX/XX, Y. č. XXX/XX a Y. č. XXX/XX. Právny vzťah k pozemku parc. č. XXX/ XX, na ktorej je stavba postavená je evidovaný na LV č. XXX a k uvedenému pozemku je ako výlučný vlastník vedený žalobca. K pozemkom, parc. č. Y. č. XXX/XX a Y. č. XXX/XX, na ktorých tiež stavba stojí nie je list vlastníctva založený a výsledky vykonaného dokazovania ani nepreukazujú, ktoré osoby sú k uvedeným dvom pozemkom vlastníci, resp. spoluvlastníci. Vzhľadom na to, že žalobca odvolanie proti výroku II. rozsudku nijako nešpecifikoval, odvolací súd má za to, že výroku I. a II. zodpovedá aj správny výrok o trovách konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní každá zo strán sporu mala úspech len čiastočný, a preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).