Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6T-156-2019.pdf
PDF · 79.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/156/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému C. U., nar. XX.XX.XXXX v S., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.03.2020 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný C. U., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., J.. G.. E. Č.. XXXX/XX, živnostník, slobodný, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 22.11.2016 v čase okolo 23.00 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo značky HONDA CIVIC evidenčné číslo S. XXX W. v meste Trstená, a to najskôr po Ulici I. Olbrachta, následne po ceste číslo III/2308 do miestnej časti mesta do Ústia nad Priehradou okres Tvrdošín, pričom koncentrácia alkoholu v jeho krvi, v čase vedenia vozidla, bola minimálne 1,36 promile,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
t ý m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zákona na peňažný trest vo výmere 450,- (štyristopäťdesiat) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) dní.
Podľa § 61 ods.1, 2 Tr. zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Dňa 6. 12. 2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo obžalobu na C. U. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Na všetky otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku, ktoré mu súd prečítal, obžalovaný odpovedal, že porozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumie právnej kvalifikácii, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať, súd postupujúc podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku kladeného mu za vinu v obžalobe a podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, pretože nemal pochybnosti, že obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete obžaloby naplnil všetky znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, v čase vedenia vozidla, dychovou skúškou mu bolo namerané 1,36 promile alkoholu v dychu, čo je značne nad hraničnú hodnotu 1 promile, ktorá je v zmysle ustálenej súdnej praxe takým ovplyvnením organizmu človeka, kedy nie je schopný viesť vozidlo bez toho, aby neohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky.
Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí, kto vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Objektom trestného činu je ochrana ľudského života a zdravia, ako ja majetku.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust. § 15 Tr. zákona, ale k následku vo forme poruchy na zdraví alebo majetku stačí zavinenie z nedbanlivosti v zmysle ust. 16 Tr. zákona.
Podľa § 15 Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).
Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti , za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie materiálneho korektívu hroziacim následkom konania obžalovaného, objektom súdeného trestného činu je predovšetkým ochrana ľudského života a zdravia, ako najvyššej možnej hodnoty a v neposlednom rade aj ochrana majetku pred tými, ktorí v stave po požití návykovej látky, ktorá znižuje ich psychické funkcie, vykonávajú zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia takouto látkou mohli ohroziť život alebo zdravie ľudí, v tomto konkrétnom prípade ostaných účastníkov cestnej premávky.
K osobe obžalovaného súd zistil, že nemá vyživovaciu povinnosť, prevádzkuje živnosť, jeho príjem je 1.000,- € mesačne. Žije s rodičmi.
V registri trestov nemá záznam. V karte vodiča za posledné 3 roky má celkom 3 záznamy za priestupky na úseku dopravy za porušenie menej závažných povinnosti, z toho jeden z týchto priestupkov spáchal
ako chodec. Zo správy o povesti nevyplynuli žiadne podstatné skutočnosti k osobe obžalovaného, jeho konanie nebolo riešené komisiou verejného poriadku.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prípade obžalovaného boli zistené poľahčujúce okolnosti, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a k trestnej činnosti priznal a oľutoval ju a napomáhal pri objasňovaní trestnej činností - k trestnej činnosti sa priznal už v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, čím sa vzdal práva na verejné prejednanie veci (§ 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti súd nezistil. Súd tak konštatoval prevahu poľahčujúcich okolností.
Vzhľadom na okolnosti spáchaného skutku, osobu obžalovaného dospel súd k záveru, že na prevýchovu obžalovaného v danom prípade postačuje uloženie peňažného trestu vo výmere 450,- € spolu s náhradným trestom pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu bol úmyselne zmarený, a to vo výmere 16 dní. V prípade uloženia trestu súd zohľadňoval najmä čas, ktorý uplynul od spáchania skutku, od spáchania skutku uplynuli už viac ako 3 roky, počas celej doby žil obžalovaný bezúhonným spôsobom života, z trestnej činnosti bol usvedčený svojim vlastným priznaním, vysokou mierou sa tak pričinil k odhaleniu trestného činu, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, vzdal sa vykonania dokazovania kontradiktórnym spôsobom, tiež sa vzdal práva na podanie riadneho opravného prostriedku proti výroku, ktorým bol uznaný vinným a bol vytvorený obdobný stav, akoby došlo ku konaniu o dohode o vine a treste. Keďže obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, čím svojim nerozvážnym konaním vážne ohrozil účastníkov cestnej premávky, súd rozhodol aj o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 18 mesiacov. Súd považoval takto popri sebe uložené tresty, vzhľadom na osobu obžalovaného, okolnosti spáchania skutku za dostatočné na jeho nápravu ako aj ochranu spoločnosti. Takto uložené tresty súd považoval za zákonné a spravodlivé, ktoré v prípade obžalovaného plne zodpovedajú potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.