Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-27-2020.pdf
PDF · 115.01 KB
Case nature
Subarea
20CoP/27/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté deti O.: O., D. W. XX.XX.XXXX V. V., D. W. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: otec - A. O., D. W. XX.XX.XXXX, bytom: A. F. XX, N. V. O. - W. O., D. W. XX.XX.XXXX, N.: D. X, N. o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 09. januára 2020, č.k. 17P/90/2019 - 23, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 09. januára 2020, č.k. 17P/90/2019 - 23 mení tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 09.01.2020, č.k. 17P/90/2019 - 23, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté deti O. V. H. O., D. W. XX.XX.XXXX V. V.X., D. W. XX.XX.XXXX dočasne zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti, každý párny týždeň od piatku od 18:00 hod. do nasledujúceho piatku nepárneho týždňa do 18:00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od piatku nepárneho týždňa od 18:00 hod. do nasledujúceho piatku párneho týždňa do 18:00 hod. Miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí bude bydlisko toho rodiča, kde sa maloleté deti práve nachádzajú. V zostávajúcej časti súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastník nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho uznesenia uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.12.2019 žiadal otec o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, výživné na maloleté deti žiadal neurčiť a zastupovanie a správu majetku maloletých detí žiadal ponechať na obidvoch rodičov.
3. Otec v rámci svojho návrhu uviedol, že s matkou sú manželia a majú dve maloleté deti, O., D.. XX.XX.XXXX V. V., D.. XX.XX.XXXX. Matka podala na Okresný súd Bratislava IV návrh na rozvod manželstva a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré je vedené pod sp.zn. 13P/124/2019. Matka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala dňa 01.12.2019, spolu s maloletými deťmi. Do podnájmu si zobrala dvojizbový byt, ktorý zariadila vecami z ich pôvodnej domácnosti. Otec zostal žiť v ich trojizbovom byte, kde maloleté deti vyrastali od narodenia. Nájom tohto bytu sa končí ku dňu 31.12.2019, avšak s možnosťou predĺženia. Otec v rámci svojho návrhu uviedol, že už v predchádzajúcom období bolo manželstvo rodičov v hlbokej kríze, a preto ho neprekvapilo, že sa matka s maloletými deťmi odsťahovala. Zarážajúce však pre neho bolo to, že pred jej presťahovaním mu ponúkla, že sa o deti môžu starať v režime striedavej osobnej starostlivosti. S takouto
úpravou otec súhlasil, no postupne ako sa blížil termín odovzdania detí do jeho osobnej starostlivosti, matka začala podmieňovať stretnutie stále novými vecami, ktoré musel zabezpečiť. Otec k návrhu priložil aj emailovú komunikáciu rodičov, ktorá preukazuje súhlasné stanovisko matky so striedavou osobnou starostlivosťou o maloleté deti. Otec rešpektuje matku a nepochybuje o jej rodičovských schopnostiach. Naďalej, však chce byť súčasťou života maloletých detí a poskytovať im primeranú a rovnocennú starostlivosť, čo bez zásahu súdu nie je možné, s poukazom na to, že sa s matkou, napriek jej súhlasnému stanovisku, na striedaní starostlivosti o maloleté deti nevedia spolu dohodnúť.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods.1, 325 ods. 1, § 329 ods.1, CSP § 336 § 2 ods.1 CMP, a vecne tým, že po oboznámení sa s návrhom otca súd prvej inštancie dospel k záveru, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery v rodine prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie z návrhu otca, ako aj z predloženej emailovej komunikácie rodičov zistil, že rodičia rešpektujú dôležitosť druhého rodiča v živote maloletých detí, nespochybňujú vhodné výchovné pôsobenie druhého rodiča na maloleté deti a súhlasia so striedavou osobnou starostlivosťou o ne. Maloleté deti majú radi obidvoch rodičov, pričom jediným dôvodom, prečo matka nepristúpila k podpísaniu dohody s otcom o striedavej osobnej starostlivosti sú materiálne veci, ktoré považuje za nevyhnutné zabezpečiť pre maloleté deti dvojmo do každej domácnosti rodiča tak, aby tým maloleté deti neboli zaťažované. S uvedeným sa súd prvej inštancie stotožnil, avšak z predloženej komunikácie má za to, že otec nemá problém zabezpečiť maloletým deťom všetky potrebné veci, ktoré nevyhnutne potrebujú k životu, čo preukazuje okrem iného i to, že im na požiadavku matky dokúpil do bytu nové stoličky, paplóny a iné veci, ktorými matka podmieňovala uzavretie ich rodičovskej dohody. Otec aktuálne býva v byte, kde maloleté deti vyrastali, kde majú zabezpečené vhodné podmienky na život, čo matka v emailovej komunikácii napokon nenamietala. Súd prvej inštancie mal za to, že je potrebné prihliadať najmä na to, aby starostlivosť rodičov o maloleté deti bola predovšetkým v ich záujme. Je pritom prirodzené, že matka maloleté deti chráni a zabezpečuje im najlepšie podmienky pre život, čo by mal otec v záujme rodinnej situácie rešpektovať a ubezpečiť matku, že sa o maloleté deti postará a zabezpečí ich potreby. Z ich komunikácie je zrejmé, že napriek tomu, že očividne obidvaja konajú s cieľom dosiahnutia najlepšieho záujmu maloletých detí, navzájom si ani v tomto smere nerozumejú. Vzhľadom na to, že sa rodičia nevedia sami dohodnúť a súd prvej inštancie považoval takéto stretávanie sa rodičov s deťmi za súladnú úpravu s ich najlepším záujmom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pre maloleté deti bude pre zabezpečenie ich potrieb dostatočné, ak rodičia budú vedieť slušne a ohľaduplne spolu komunikovať a vychádzať si v ústrety, bez potreby vytvárania zbytočných konfliktov. Nakoľko súd prvej inštancie nezisťoval bližšie majetkové pomery rodičov a výživu maloletých detí budú zabezpečovať obaja rodičia v čase trvania ich osobnej starostlivosti o maloleté deti, nepovažoval za dôvodné v nevyhnutnom rozsahu upravovať vyživovaciu povinnosť voči deťom. Takáto úprava je nad rámec inštitútu neodkladného opatrenia, rovnako ako správa a zastupovanie maloletých detí. V ostatnej časti preto súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka, ktorý v rámci svojho odvolania uviedla, že tvrdenia otca uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú a ani v čase podania jeho návrhu, neboli aktuálne; matka nemala možnosť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadriť, hoci jej ho súd prvej inštancie zrejme poslal na vyjadrenie, a to z dôvodu, že oznam o doručení zásielky matke otec z poštovej schránky úmyselne vybral. Na adrese matky uvedenej v návrhu, sa zdržiava už len otec, čo sám otec v návrhu aj uvádza, matka pritom poštovú schránku pravidelne kontroluje. Matka v rámci svojho odvolania uviedla, že je pravdou, že matka sa od 01.12.2019 s maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti, a že od toho času zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti predovšetkým ona. Matka má za to, že kolíziou s realizáciou striedavej osobnej starostlivosti je najmä postoj maloletého O., ktorý starostlivosť otca odmieta, svoj názor vie prezentovať jednoznačne, vrátane dôvodov svojho rozhodnutia. Matka opakovane maloletého O. na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti motivovala, nakoniec, aj z jej návrhu na rozvod vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť bola jej prvou voľbou porozvodového usporiadania starostlivosti o maloleté deti - právny inštitút striedavej osobnej starostlivosti ako taký, teda zodpovedá hodnotovému nastaveniu matky. Matka má za to, že najmä neschopnosť otca jednoznačne sa vyjadriť k otázke striedavej osobnej starostlivosti, a tiež aj napäté prostredie v domácnosti, ktoré ju doslovne prinútilo
zo spoločnej domácnosti odísť, a o ktorom referovala aj vo svojej žiadosti o nariadenie termínu pojednávania v konaní o rozvod manželstva sp.zn. 13P/124/2019, negatívne ovplyvnili vzťah maloletého O. k otcovi a jeho vôľu tráviť s otcom ucelene dlhší čas. Matka má za to, že správanie otca je pre matku, ale aj pre maloleté deti najmä v posledných mesiacoch značne nečitateľné, čo aktuálne zásadne sťažuje možnosť výchovnej spolupráce rodičov a ovplyvňuje aj psychickú pohodu maloletých detí. Tieto dôvody zapríčinili, že striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti sa nerealizuje; dôvody ktoré popisuje otec vo svojom návrhu, nezodpovedajú podľa matky skutočnému deju. Okolnosti, ktoré vyústili do súčasnej situácie vníma matka odlišne. Už pred podaním návrhu na rozvod sp.zn. 13P/124/2019 dňa 03.09.2019 navrhovala matka otcovi uzatvorenie rodičovskej dohody, podľa ktorej by sa maloleté deti zverili do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že žiaden z rodičov by počas trvania striedavej osobnej starostlivosti nemal povinnosť platiť do rúk druhého rodiča žiadne výživné; matka navrhovala zriadenie transparentného bankového účtu, na ktorý by obaja rodičia prispievali rovnakou sumou na predpokladané náklady maloletých detí. Za týmto účelom pripravila matka návrh rodičovskej dohody, ktorú však otec bez vysvetlenia odmietol podpísať, aj keď s ním znenie návrhu matka opakovane konzultovala. Až v mesiaci 12/2019 pri komunikácii s právnym zástupcom matky otec vysvetlil svoju pasivitu tak, že dohodu odmietol podpísať, keďže obsahovala konštatáciu, že „rodičia majú približne rovnaké príjmy.“ Uvedený výraz otec považoval za tak zásadný, že ovplyvnil jeho vôľu uzatvoriť rodičovskú dohodu o striedavej osobnej starostlivosti, pričom otec ani nepovažoval za potrebné navrhnúť zmenu formulácie návrhu dohody, s cieľom s matkou sa dohodnúť. Matke v danom čase svoj postoj otec nijako nevysvetlil, a tiež sa odmietol vyjadriť k tomu, či má záujem o realizáciu striedavej osobnej starostlivosti, alebo či jeho predstavám zodpovedá odlišný model starostlivosti o deti. Tento nezrozumiteľný postoj otca do značnej miery narušil pocit stability maloletých detí. Obaja rodičia s deťmi odkomunikovali svoj rozvod, ako aj možnosti porozvodovej starostlivosti o ne, pričom deti sa s ohľadom na svoju rozumovú vyspelosť zodpovedajúcu ich veku prirodzene zaujímali o možnosti ich budúceho kontaktu s oboma rodičmi, o miesto ich budúceho bydliska, o možnosti zachovania doterajších sociálnych väzieb s rovesníkmi a pod. Kým matka svoju predstavu o tom, kde by chcela po rozvode bývať a v akom rozsahu by deti mohli byť s ňou, deťom otvorene komunikovala, otec zostal pasívny. Neschopnosť otca prezentovať deťom svoju predstavu a nezáujem otca s matkou o tomto komunikovať, vyvolávala u detí napätie a obavy z ich budúcnosti, pričom rodinná situácia sa pod vplyvom sporov medzi rodičmi začala stávať neznesiteľnou. Svedkami napätia medzi rodičmi boli aj maloleté deti, ktoré ho citlivo vnímali. V 09/2019 navyše otec oznámil matke, že jeho matka B. T., v ktorej byte ako rodina celé roky žije, žiada k 31.12.2019 o jeho vypratanie a odovzdanie. Kým matka k uvedenej situácii pristúpila tak, že sa začala rozhliadať po nájme bytu v blízkosti základnej školy maloletých detí, otec svoju predstavu o ďalšom bývaní prezentovať nevedel, s matkou komunikovať nechcel, dôsledne sa vyhýbal otázkam matky a jej snahe o diskusiu a to tak, že obracal komunikáciu na nesúvisiace témy s cieľom odlákať pozornosť od predmetu diskusie. Emočne náročné diskusie rodičov, ktoré nemali žiaden vecný základ, sa v konečnom dôsledku odrážali na psychickej pohode maloletých detí, ktoré samé vnímali, že otec je nestabilný a nevie im prezentovať žiadnu alternatívu. Ešte dňa 21.11.2019 pred odsťahovaním zo spoločnej domácnosti matka opakovane dotazovala otca, aký režim starostlivosti si predstavuje po 01.12.2019, či si predstavuje styk s deťmi, alebo striedavú starostlivosť, na čo jej otec odpovedal slovami „neviem ti takto povedať“. Po tom, čo sa matka dňa 01.12.2019 s plným vedomím a akceptáciou otca odsťahovala zo spoločnej domácnosti s maloletými deťmi, prejavil otec o maloleté deti len malý záujem
- s maloletými deťmi opakovane strávil poobedie a z vlastného rozhodnutia ich priniesol do ich nového bydliska už večer, bez záujmu o to, aby u neho deti prespali, prípadne sa s maloletými deťmi dohodol, že sa s nimi stretne, ale si po ne ani neprišiel. Oboch detí sa dotklo, keď si po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti od nich otec vypýtal kľúče od vchodových dverí. Obe deti vnímali tento krok tak, že o nich otec nemá záujem a nepočíta s tým, že by aj u neho mohli mať naďalej svoj domov, otec im tento svoj krok ani nijako nevysvetlil. Dňa 11.12.2019 (v deň podania návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia) zaslal otec matke návrh rodičovskej dohody, ktorým otec navrhol realizáciu striedavej osobnej starostlivosti, avšak výlučne len na čas do rozvodu manželstva. Zároveň uviedol, že sa na situáciu po rozvode zameriavať nebude a vyjadril, že mu nie je jasné, prečo by sa aj mal. Na stretnutí rodičov a právneho zástupcu matky, zorganizovaného právnym zástupcom matky dňa 18.12.2019, s ktorým stretnutím otec súhlasil až po opakovanom presviedčaní o jeho potrebe, otec prezentoval, že k režimu striedavej osobnej starostlivosti po rozvode manželstva sa nevie vyjadriť, keďže nemá vedomosť o svojom pracovnom čase v zamestnaní, ktoré si ešte len hľadá, nemá vedomosť o svojich budúcich bytových podmienkach a ani o svojej finančnej situácii. Matka prezentovala, že akúkoľvek dohodu rodičov, hoc aj o čiastočných otázkach, vníma ako pozitívnu a spôsobilú prispieť k upokojeniu vzťahov medzi rodičmi, avšak považuje za dôležité, aby rodičia hľadali komplexné riešenie, ktoré môže prispieť k
stabilite budúceho výchovného prostredia maloletých detí. Matka prirodzene akceptuje, že po uzatvorení rodičovskej dohody môžu nastať skutkové okolnosti, ktoré objektívne rodičov prinútia hľadať iné riešenie porozchodovej starostlivosti o deti, avšak podľa jej názoru nie je v záujme maloletých detí vystavovať ich opakovaným zmenám ich výchovného prostredia pokiaľ to nie je nevyhnutné. Podľa názoru matky nie je v najlepšom záujme maloletých detí, aby si osobitne v čase, keď sú konfrontované s následkami rozpadu rodiny, začali navykať na režim striedavej starostlivosti, ktorý má byť len do rozvodu, bez predstavy o tom, v akom režime majú byť po rozvode, aby sa neskôr tento režim opäť zmenil len z vôle otca. Ak otec nie je spôsobilý vecne sa vyjadriť k jeho záujmu poskytovať maloletým deťom starostlivosť aj po rozvode, resp. ak nie je ochotný prispôsobiť svoje zamestnanie starostlivosti o deti, vychádzala matka z toho názoru, že emocionálne potreby maloletých detí budú lepšie uspokojené tak, že si navyknú na jedno stabilné prostredie a to u nej. Napriek aktivitám matky riešiť uvedený problém otec sa vyjadril tak, že on sám nevníma žiadne dôvody na poskytnutie odbornej pomoci rodičom. PhDr. Pružinská otca s návrhom na stretnutie oslovila viackrát, spolupracovať s ňou ale odmietol. Matka PhDr. Pružinskej udelila súhlas aj na vykonanie mediácie medzi rodičmi. Maloletá Alexandra sa k striedavej osobnej starostlivosti nariadenej neodkladným opatrením vyjadrila tak, že súčasný model starostlivosti u matky realizovaný od 01.12.2019 jej vyhovuje, že so striedavou osobnou starostlivosťou v minulosti súhlasila len z dôvodu, že si myslela, že zverenie u matky jej znemožní pravidelný kontakt s otcom. Maloletý O. sa však k striedavej starostlivosti postavil zásadne odmietavo. Sama matka mu prezentovala svoju vôľu striedavú osobnú starostlivosť akceptovať a realizovať, maloletý O. však uvádzal, že sa s otcom dlhodobo necíti dobre, že medzi ním a otcom vznikajú rôzne konflikty, ktoré podľa jeho názoru otec nerieši spravodlivo, otca vníma ako neústupčivého a presadzujúceho si svoje záujmy. Referoval tiež, že otec ho do striedavej osobnej starostlivosti začal manipulovať, čo sa maloletého O. dotýka. Zároveň tiež uviedol, že s modelom striedavej starostlivosti nesúhlasil už v dobe, keď mu ho rodičia prvý krát prezentovali. Výchovný štýl u otca mu nevyhovuje, cíti sa lepšie s matkou a trvá na starostlivosti poskytovanej mu matkou aj za cenu, že by so svojou sestrou trávil menej času. Z konštantne prejavovaného postoja matky je zrejmé, že matka v žiadnom prípade nie je apriori proti striedavej starostlivosti, teda že sama maloleté deti k striedavej starostlivosti dostatočne motivuje a motivovala, a že hľadala riešenia odborného poradenstva poskytovaného rodičom za účelom spolupráce rodičov. Postoj maloletého O., ktorým striedavú osobnú starostlivosť odmieta, je však jeho vlastný a je založený na jeho vlastných skúsenostiach s otcom. Matka má za to, že zveriť maloleté dieťa vo veku 12,5 roka do striedavej osobnej starostlivosti, priamo proti jeho vôli, nie je v záujme maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa potrebuje dostať uistenie, že na jeho názore a pocitoch záleží, aby tak nadobudlo pocit vlastnej dôležitosti, čím sa prispeje k jeho správnemu duševnému rozvoju. Zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti proti jeho vôli je naopak spôsobilé poškodiť už beztak narušené vzťahy k otcovi. Po doručení neodkladného opatrenia kontaktovala matka otca so žiadosťou, aby si s maloletým O. pohovoril a pokúsil sa s ním urovnať si vzťahy, aby dieťa striedavú osobnú starostlivosť prijímalo s nadšením, k čomu sa však otec postavil vlažne s tým, že k tomu ani nevidí dôvod. Hoci maloletá V. má k striedavej starostlivosti vlažný postoj, ktorý podľa názoru matky možno ovplyvniť pozitívnym prístupom oboch rodičov, má matka za to, že na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením, neboli splnené zákonné podmienky, keď prostredie oboch detí je stabilizované, starostlivosť o ne je riadne zabezpečená, s otcom deti udržiavajú kontakt, ktorý si vedia dohodnúť aj bez súčinnosti matky priamo s otcom. Preto nariadenie striedavej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením matka namieta aj v prípade maloletej V.. Matka má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Inštitút neodkladného opatrenia vyžaduje podmienku osvedčenia relevantných skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Matka má za to, že emailová komunikácia rodičov, ktorá je jediným dôkazom priloženým k návrhu otca, s poukazom na svoj obsah, rozhodne nemôže postačovať na osvedčenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Matka taktiež zdôraznila, že návrh otca nespĺňa zákonné náležitosti, keď neobsahuje dôvody, pre ktoré je podľa jeho názoru potrebné bezodkladne upraviť pomery k maloletým deťom (§ 325 ods. 1 CSP). Tieto dôvody nevyplývajú ani z odôvodnenia napadnutého uznesenia. Sama skutočnosť, že matka sa s maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti ešte nezakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keď bez akéhokoľvek osvedčenia relevantných skutočností nemožno zhodnotiť, že by aktuálne realizovaná výlučná faktická starostlivosť o maloleté deti matkou bola pre deti nevhodná, alebo že by striedavá osobná starostlivosť bola vhodnejšia. Úlohou neodkladného opatrenia predsa nie je nahrádzať rozsudok vo veci samej, ale len dočasne upraviť situáciu, s ktorou úpravou nie je možné vyčkať až do meritórneho rozhodnutia. Požiadavka „potreby upraviť pomery“ zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. „Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo
rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu“ (Stevček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, str. 1093). Matka má za to, že z napadnutého neodkladného opatrenia nie je zrejmé, prečo je podľa názoru súdu, vychádzajúc z osvedčených skutočností tvrdených otcom, potrebné rozhodnúť neodkladným opatrením, resp. prečo podľa názoru súdu situácia neznesie odklad až do času meritórneho rozhodnutia. Obe maloleté deti sú vo veku, keď majú svoj vzťah k otcovi dostatočne vytvorený, a pokiaľ bol tento vzťah kvalitný, na jeho obsahu nemôže zmeniť nič ani skutočnosť, že sú maloleté deti po dobu niekoľkých mesiacov v starostlivosti matky, keď styk detí s otcom je riadne zabezpečený. Nakoniec, ani sám otec neprodukoval tvrdenia, že by mu v kontakte a ďalšom rozvoji vzťahov s deťmi, bolo zabraňované. Keďže situácia na strane maloletých detí je stabilizovaná, maloletým deťom nehrozí žiadne riziko oslabenia ich citových väzieb k otcovi, s maloletými deťmi sa otec stýka v rozsahu podľa svojej úvahy, nie je podľa názoru matky potrebné upravovať výkon rodičovských práv a povinností neodkladným opatrením. Na základe uvedeného, navrhujeme, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09.01.2020 č.k. 17P/90/2019-23 zmenil tak, že návrh otca v plnom rozsahu zamietne.
7. Kolízny opatrovník ani otec sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť (§ 388 C.s.p.).
9. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
10. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
11. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
12. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
13. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.
14. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že na súde prvej inštancie je vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, vedené pod sp.zn 13P/124/2019. Predmetné konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené.
15. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.
16. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že matka v rámci podaného odvolania vyvrátila tvrdenia otca uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V rámci svojho odvolania matka uviedla, že od počiatku sa snažila s otcom dohodnúť, ohľadom starostlivosti o maloleté deti, a priori neodmietala ani rodičovskú dohodu, týkajúcu sa striedavej starostlivosti oboch maloletých detí, dokonca sama bola jej navrhovateľkou, avšak v dôsledku konania a prístupu otca, ako aj v dôsledku vyjadrenia názoru
maloletého O. a naštrbenia vzťahov medzi maloletým O. a otcom, zmenila svoj pôvodný názor. Matka však uviedla, že napriek tomu, že má za to, že striedavá starostlivosť, vzhľadom na postoj maloletého O., ako aj v dôsledku správania sa otca, nie je pre maloleté deti vhodná, nebráni otcovi ani nechce otcovi brániť v styku s maloletými deťmi, je takpovediac prístupná akémukoľvek riešeniu týkajúcemu sa starostlivosti o maloleté deti, ktoré by bolo v prospech a v záujme maloletých detí. Z obsahu návrhu otca (otcom popisované letné prázdniny na chalupe), ako aj z odvolania matky je zrejmé, že maloleté deti s otcom trávia čas, strávili s ním Vianoce, ako aj jarné prázdniny (uvedené vyplýva z výsluchu maloletých detí realizovaných kolíznym opatrovníkom), a preto s poukazom na uvedené je možné uzavrieť, že matka nie je osobou, ktorá by bránila v styku otca s maloletými deťmi. Samotná matka v rámci odvolania prezentovala svoj postoj dohodnúť sa s otcom o úprave styku s maloletými deťmi. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že nie každý rodičovský konflikt respektíve „želanie rodiča“ je potrebné riešiť prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade odvolací súd má za to, že neboli dané podmienky a predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, s poukazom na skutočnosť, že otec sa s maloletými deťmi stretáva, aj keď nejde o typickú striedavú starostlivosť, avšak otec s maloletými deťmi trávi svoj čas, matka maloleté deti motivuje k stretnutiam s otcom a je ústretová k uzavretiu rodičovskej dohody. Otec v rámci svojho návrhu tvrdí, že konanie matky považuje za konanie porušujúce jeho rodičovské práva, pretože matka styk s maloletými deťmi podmieňuje vybavením jeho domácnosti, ako aj ďalšími materiálnymi podmienkami, pričom otec v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vytvára dojem, že matka otcovi reálne v styku s maloletými deťmi bráni. Odvolací súd udáva, že uvedené tvrdenia otca matka vyvrátila v rámci podaného odvolania, pričom zároveň zdôrazňuje, že otec má rovnaké rodičovské práva ako matka aj v súvislosti so stykom s maloletými deťmi, avšak uvedené neznamená bez ďalšieho, že dôjde k vyhoveniu návrhu otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Samotná skutočnosť, či dôjde k zvereniu maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, hlavne za situácie, že jeden z rodičov so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí, nemôže byť riešená prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí byť riešená prostredníctvom konania vo veci samej, po realizovaní príslušného dokazovania. Uvedená situácia, keď má otec zabezpečený kontakt s maloletými deťmi (napriek tomu, že uvedený kontakt a styk otca s maloletými deťmi nie je podľa predstáv otca), nemôže byť vyhodnotená tak, že je tu daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má slúžiť iba na zabezpečenie nevyhnutného kontaktu rodiča s maloletými deťmi. V závere možno uviesť, že tvrdenia otca uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré matka vyvrátila v rámci svojho odvolania si nemôže odvolací súd bez ďalšieho osvojiť, a na základe nich potvrdiť nariadenie neodkladného opatrenia upravujúce striedavú starostlivosť oboch rodičov. Inak povedané nariadenie neodkladného opatrenia, bez realizácie vykonania dokazovania v tomto štádiu konania neobstojí, ani z dôvodu opatrnosti, nakoľko každé nariadenie neodkladného opatrenia musí byť podložené skutočnosťami a zákonnými predpokladmi potrebnými pre jeho vydanie, respektíve nariadenie, čo v tomto prípade splnené nebolo, nakoľko absentuje prvok naliehavosti danej úpravy. Je nepochybné, že nariadenie neodkladného opatrenia, slúži účelu ochrany práv a ochrany záujmov maloletého dieťaťa v prípade, že zo strany jedného rodiča dochádza k bráneniu v styku s druhým rodičom. Táto situácia tu však nie je, a preto aj dôvody otca uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neobstoja a nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu stabilizovania vzťahov medzi rodičmi nemá oporu v zákone. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil ( § 388 CSP).
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).