Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-145-2019.pdf
PDF · 103.64 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/145/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu Ľ. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. B. I., X. Z. Č.. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Antonom Hencovským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Františkánska č. 3, proti žalovanej: Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 06.12.2018 č.k. 6C/175/2011 - 435 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch.
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 13.231,- eur titulom bolestného a sumu 63.089,- eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a sumu 22.081,15 eura titulom navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26%.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu na náhradu škody titulom bolestného sťaženia spoločenského uplatnenia.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že poistenec žalovanej spôsobil dňa 06.11.2009 dopravnú nehodu, keď pred križovatkou ul. Československej armády a Kutnohorskej v Trebišove na prechode pre chodcov pravou prednou časťou narazil do žalobcu, ktorý prechádzal z ľavej strany na pravú, následkom čoho žalobca utrpel ťažkú ujmu na zdraví. Súd ďalej vychádzal z toho, že poistenec žalovanej bol rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.zn. 4T/184/2010 oslobodený spod obžaloby. Ďalej súd pri posudzovaní žalobcom uplatneného nároku vychádzal zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a zo znaleckého posudku MUDr. Julián Tkáča, ktorý stanovil bodovú hodnotu bolestného v počte bodov 915 a na sťažení spoločenského uplatnenia 4237 bodov.
4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu vychádzajúc pri tom zo znaleckého posudku znalca MUDr. Juliána Tkáča a znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline za dôvodný.
5. Súd dospel k záveru, že poistenec žalovanej porušil pravidla cestnej premávky a svojou nesprávnou technikou jazdy preukázane ohrozil žalobcu a poškodil ho na zdraví. Súd poukázal na skutočnosť, že žalobca bol zachytený prednou časťou vozidla prichádzajúceho z ľavej strany na priechode pre chodcov a preto má za to, že žalobca prevenčnú povinnosť neporušil. Podľa názoru súdu vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný vozidlo zastaviť na vzdialenosť, na akú má rozhľad. O zanedbanie všeobecnej prevenčnej povinnosti žalobcu a s tým spojeným prípadným jeho spolu zavinením by bolo možné uvažovať podľa názoru súdu, ak by žalobca vošiel na vozovku z pravej strany cesty a tým by vytvoril pre vodiča náhlu prekážku. Skutočnosť, že žalobca tesne pred zrážkou zastavil v koridore pohybu vozidla a otočil hlavu smerom k prichádzajúcemu vozidlu, je odôvodnená jeho reakcia na zakričanie jeho kamaráta V. I.. Dospel k záveru, že ak by poistenec žalovanej sa správal v súlade s pravidlami cestnej premávky a neohrozoval žalobcu, tento by bez reakcie na signalizované nebezpečenstvo dokončil predchádzanie cez priechod pre chodcov a k zrážke by nedošlo. Súd nepovažoval ani požitie alkoholických nápojov u žalobcu jednu z príčin škody na zdraví. Príčinou vzniku škody podľa jeho názoru je tá okolnosť, bez existencie ktorej by ku škodlivému následku nedošlo. Žalobca teda nevytvoril pre vodiča danú prekážku a to vzhľadom na skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo na priechode pre chodcov.
6. Vo vzťahu k výpočtu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal súd zo znaleckého posudku MUDr. Juliana Tkáča, ktorý určil bolestné v rozsahu 915 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 4237 bodov, čo predstavuje bolestné v sume 13.231,- eur a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 63.089,- eur.
7. Vo vzťahu k zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia súd bol toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že úraz privodil žalobcovi výrazné zmeny v kvalite doterajšieho života, keďže dovtedy bol úplne samostatný, študoval, vypomáhal v domácnosti, venoval sa svojim záujmom, športovým a kultúrnym aktivitám. Podľa jeho názoru ide o prípad hodný osobitného zreteľa, keďže žalobca bol uznaný plne invalidným, pričom trvalé následky zasiahli všetky oblasti jeho sebarealizácie. Žalobca aj v dôsledku úrazu je vylúčený zo všetkých športových, zvýšených pohybových a ťažkých fyzických aktivít z činnosti vyžadujúcich prítomnosť jemnej motoriky horných končatín a plnú uchopovú schopnosť rúk, s činnosťami ktorými by v dôsledku epileptického záchvatu došlo k ohrozeniu osôb alebo k vážnym materiálnym škodám a z činností vyžadujúcich si určitú úroveň intelektuálnych funkcií a sústredenosť po celú dobu ich vykonávania. Žalobcov stav už nebude lepší, práve naopak po určitej niekoľkoročnej stabilizácie zdravotného stavu za predpokladu dodržiavania pravidelnej medikamentóznej liečby a psychohygienického režimu, môže nastať postupne vplyvom starnutia mozgových buniek v rámci celkového starnutia organizmu prevládanie poúrazovej encefalopatie, organického psychosyndrómu. Tieto obmedzenia ako dôsledku úrazu nemožno vyjadriť len základných odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia s poukazom na zákonné ustanovenie stanovujúce za prípad hodný osobitného zreteľa uznanie invalidity. Súd preto rozhodol o navýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 35 % i s prihliadnutím na mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 80 %. Priznal žalobcovi teda navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % zo sumy 63.089 eur vo výške 22.081,15 eura.
8. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný, preto po odrátaní jeho neúspechu v konaní priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 %.
9. Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca a vo vyhovujúcich výrokoch aj žalovaná.
10. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak súd percentuálne vyjadroval jeho úspech a neúspech v tomto type konania o náhradu škody, keď rozhodnutie o výške priznaného plnenia záviselo jednak od znaleckého posudku, ako aj úvahy súdu. V tomto konaní nebol procesný neúspešný, hoci mu bola priznaná iba časť nároku uplatneného žalobou. Podľa jeho názoru je v rozpore s princípov spravodlivosti, aby bol žalobca zaťažovaný procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku tohto súdneho konania, v ktorom bolo nevyhnutné vykonanie znaleckého dokazovania na stanovenie výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj následná úvaha súdu o výške navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže sa jednalo o prípad osobitného zreteľa. Je to v rozpore nielen s § 255 ods. 1 C.s.p., ale aj so základnými princípmi C.s.p. Za takého stavu má mať právo na plnú náhradu trov konania z prisúdenej sumy, čo je plne súladné aj
s výkladom pojmu úspech vo veci v ust. § 255 C.s.p. Žiada preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11. Žalovaná v podanom odvolaní žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch zmenil a žalobu nad sumu 6.615,50 eura titulom bolestného a nad sumu 31.544,50 eura titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a nad sumu 11.040,60 eura z titulu navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol a priznal jej náhradu trov konania.
12. V odvolaní vyslovila nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie a poukázala na to, že v zmysle vykonaného znaleckého dokazovania znalcami z odboru cestnej dopravy a to tak v priebehu trestného konania, ako aj v priebehu občianskoprávnych konaní bolo preukázané, že prvotnou príčinou vzniku dopravnej nehody, pri ktorej žalobca utrpel škodu, bolo jeho správanie na vozovke, s čím sa súd prvej inštancie nesprávne a nedostatočne vysporiadal. V tejto súvislosti poukázala na závery v znaleckom posudku znalca Ing. Holubeca, ktorý po vykonanom vyšetrovacom pokuse vypracoval aj doplnok, v ktorom konštatoval, že technika jazdy vodiča motorového vozidla síce nebola správna, nakoľko mal vodič venovať zvýšenú pozornosť situácii pred vozidlom, ale zároveň uviedol, že vozidlo sa pred nehodou pohybovalo rýchlosťou 40 až 45 km/h, pričom táto rýchlosť je na danom úseku cesty dovolená. V tejto súvislosti poukázal aj na závery znaleckého posudku č. 158/2014 vypracovaného znaleckým ústavom, v zmysle ktorých spôsob prechádzania žalobcu cez vozovku nebol správny, pretože vošiel do vozovky bez ohľadu na vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúceho vozidla. Rovnako zastavenie sa v koridore pohybu vozidla zhoršil možnosti reakcie vodiča na túto skutočnosť. Technickou príčinou vzniku dopravnej nehody tak bolo vojdenie žalobcu do vozovky v čase, keď z pravej strany prichádzalo vozidlo, pričom tak urobil bez ohľadu na vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúceho vozidla. Zo záverov znaleckého posudku podľa jej názoru je tak nepochybne zrejmé, že nebolo preukázané, aby vodič porušil dôležité povinnosti vodiča motorového vozidla, ktoré by viedli k vzniku kolíznej situácie na komunikácii a následne vzniku dopravnej nehody a súvisiacej škode na zdraví žalobcu. Podľa jej názoru znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že príčinou predmetnej dopravnej nehody bol nesprávny vstup žalobcu ako chodca do vozovky a do koridoru pohybu motorového vozidla a to v čase počas nehodového deja. Žalobca do koridoru pohybu vozidla vstúpil v takom okamihu, kedy mu z rýchlosti a vzdialenosti prichádzajúceho vozidla mohlo aj malo byť zrejmé, že musí dôjsť k zrážke. Podľa jej názoru žalobca porušil ust. § 53 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. tým, že v čase pred dopravnou nehodou a v čase dopravnej nehody porušil dopravné predpisy. Navyše v čase nehody bol značne pod vplyvom alkoholu a to do tej miery, že u neho bola znížená schopnosť rozpoznať nebezpečenstvá a v dôsledku požitého alkoholu bola jeho reakčná schopnosť a doba iná, než účastníka cestnej premávky, ktorý nie je pod vplyvom alkoholu. Je toho názoru, ak by u žalobcu nebola v dôsledku požitia alkoholu nížená jeho rozpoznávacia schopnosť, nebol by podcenil nebezpečenstvo, ktoré mu na komunikácii hroziť a bol by sa k blížiacemu motorového vozidlu vyhol tak, ako ostatní účastníci cestnej premávky. Žalobca takto nekonal a potom je potrebné zobrať do úvahy a to vyjadrenie miery jeho spoluzavinenia na vzniknutej škode na zdraví v súlade s ust. § 441 Občianskeho zákonníka a to v rozsahu 50 %. Má teda za to, že záver súdu je nesprávny o tom, že žalobca nevytvoril vodičovi prekážku náhodou len preto, že na komunikáciu nevstúpil z pravej strany v smere jazdy motorového vozidla, nakoľko z pohybu chodca na komunikáciu je zrejme, že tento sa náhle zastavil v koridore pohybu vozidla a práve preto došlo k jeho zachyteniu. Ak by bol pokračoval v chôdzi po komunikácii bez zastavenia, vozovku by bol prešiel - opustil ešte skôr než po nej prechádzalo motorové vozidlo. Vodič tohto motorového vozidla preto nemal dôvod sa domnievať, že žalobca sa na komunikácii v rozpore s vyššie cit. ustanovením bezdôvodne zastaví, keďže jeho pohybu v smere na chodník nič nebránilo. Žalobca teda porušil prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka a konal protiprávne a z uvedeného dôvodu si aj sám zodpovedá za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto jeho konaním a namieste preto bolo toto vziať do úvahy pri rozhodovaní o uplatnených nárokoch a zohľadniť vo výške priznanej náhrady.
13. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je a žalovanej nie je dôvodné.
14. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že poistenec žalovanej porušil pravidlá cestnej premávky, následkom čoho spôsobil žalobcovi škodu na zdraví ktorú následne aj správne právne posúdil, ak vychádzajúc zo znaleckých posudkov žalobe vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani
právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
15. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza z názoru o porušení prevenčnej povinnosti žalobcom a teda o jeho spoluúčasti na vzniknutej škode.
16. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
17. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne. Ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
18. Ako vyplýva z cit. ust. § 415 Občianskeho zákonníka toto zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo. Ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená, použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach. Porušenie preventívnej povinnosti sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka alebo iného zákona.
19. Vo vzťahu k tvrdeným odvolacím námietkam žalovanej je významné len jej tvrdenie o tom, že žalobca vytvoril vodičovi v čase nehody náhlu prekážku a to z dôvodu, že uvedená skutočnosť by mala vplyv na vznik dopravnej nehody a teda aj na prípadnú spoluúčasť žalobcu na vzniknutej škode.
20. Pre posúdenie uvedenej námietky je potrebné vychádzať zo znaleckého posudku č. 158/2014 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, z ktorého záverov je zrejmé, že vodič sa s vozidlom pohyboval vyššou rýchlosťou, ako bola rýchlosť, z ktorej by včasnou reakciou zastavil po rozpoznaní tmavo oblečeného chodca. Vzhľadom k tomu, že na danom úseku je označený priechod pre chodcov zvislým a vodorovným značením, kde by sa dal predpokladať zvýšený pohyb chodcov, bol vodič takýmito skutočnosťami obmedzený. Z analýzy ďalej vyplynulo, že vodič začal na situáciu reagovať až v okamžiku nárazu vozidla do chodca a následne brzdiť tak, že zastavil s vozidlom 37 m za miestom zrážky. Znalec skonštatoval, že s prihliadnutím na počiatočnú rýchlosť vozidla a dohľadovej možnosti na mieste dopravnej nehody v danom čase, sa javí technika jazdy vozidla ako nesprávna. Znalec ďalej uviedol, že nie je možné sa stotožniť so závermi posudku znalca Ing. Igora Holubca v oblasti posúdenia prekážky náhlej vzhľadom na skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo na priechode pre chodcov.
21. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
22. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z. vodič je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky.
23. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
24. Citované zákonné ustanovenia upravujú povinnosti vodiča, ktorý má jednak povinnosť dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad a povinnosť plne sa venovať vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
25. Z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že vodič nerešpektoval uvedené zákonné ustanovenia, ak nedal žalobcovi prednosť potom, čo vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov, pričom jazdil takou rýchlosťou, pri ktorej nebol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad. Žalobca sa tesne pred nárazom pohyboval po priechode pre chodcov, pričom v danom úseku je označený priechod pre chodcov zvislým a vodorovným značením a preto vodič bol v danom úseku povinný predpokladať výskyt chodcov. Odvolací súd má za to, že vodič sa
plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, ak na vzniknutú dopravnú situáciu začal reagovať až v okamžiku nárazu vozidla do žalobcu a až následne brzdil. Nemožno sa preto stotožniť s názorom žalovanej, že žalobca vytvoril pre vodiča náhlu prekážku jednak z dôvodu, že k dopravnej nehode došlo na priechode pre chodcov a jednak z dôvodu, že v čase vstupu žalobca na priechod pre chodcov bolo podľa záverov znaleckého dokazovania motorové vozidlo vzdialené cca 151 - 182 m od miesta zrážky.
26. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu vstupu žalobcu ako chodca do vozovky a do koridoru pohybu motorového vozidla v čase počas nehodového deja je potrebné uviesť, že za situácie ak v čase nehody bola tma, pršalo a priechod bol osvetlený iba verejným osvetlením, nemožno od žalobcu dôvodne požadovať správne vyhodnotenie dopravnej situácie. Je preto nesporné, že prvotnou príčinou vzniku škody žalobcu bola nesprávna technika jazdy vodiča, ktorý porušil právne povinnosti ustanovené zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.
27. Za takejto situácie nemožno zdieľať názor žalovanej, že žalobca porušil prevenčnú povinnosť, ak jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča. Ak teda vodič porušil pravidla cestnej premávky tým, že sa nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, nedal prednosť žalobcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov, pričom nejazdil primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad, možno uzavrieť, že žalobcom uplatňovaný nárok je daný.
28. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je správne, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. v napadnutých vyhovujúcich výrokoch ako vecne správny potvrdil.
29. Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalobcu vo vzťahu k výroku o trovách konania.
30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. ak súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. V citovanom ust. § 255 C.s.p. sa premieta zásada úspechu vo veci, ktorá je charakteristická pre sporové konanie a ktorá sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.
33. V prejednávanej veci žalobca uplatnil nárok na náhradu škody a to titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom rozhodnutie záviselo od znaleckého dokazovania, resp. úvahy súdu. Za takejto situácie ak žalobcovi bol priznaný v konaní nárok na základe znaleckého posudku, resp. úvahy súdu je nepochybné, že bol v konaní plne procesne úspešný, čo do základu. Výška priznaného nároku nesporne závisela od úvahy súdu, resp. znaleckého dokazovania, ktorú nemohol nijako predvídať, pretože to objektívne nie je možné.
34. Zamietnutie časti nároku teda nie je prejavom procesného úspechu žalovanej, ale iba dôsledkom znaleckého dokazovania, resp. úvahy súdu. Žalobcu preto treba nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, lebo mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z jeho procesného úspechu závisela výlučne od znaleckého dokazovania, resp. úvahy súdu.
35. Ak súd prvej inštancie vychádzal z iného právneho názoru, vec nesprávne vo vzťahu k náhrade trov konania právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 C.s.p. vo výroku o trovách konania zmenil a priznal žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania v celom rozsahu.
36. Rovnako z ust. § 255 ods. 1 C.s.p. vychádzal odvolací súd aj pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania.
37. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).