Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci manželov: U. Q., rod. E. (navrhovateľka - manželka - matka), nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu I., W. XX, a B. Q., rod. Q. (manžel - otec), nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu B., X. P. X, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: O. Q., nar. XX.X.XXXX a W. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, adresa sídla Trnava, J. Bottu 4, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 12. júna 2019 č.k. -89 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v odvolaním napadnutej časti výroku II., zverenia maloletej O. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky m e n í tak, že maloletá O. sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti otca maloletej.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v odvolaním napadnutom výroku III. m e n í tak, že otec je povinný s účinnosťou od 6.8.2019 platiť na maloletú W. Q. výživné v sume 68 eur mesačne vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám matky a matka je povinná s účinnosťou od 6.8.2019 platiť na maloletú O. výživné v sume 67 eur mesačne vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletej.

III. Zročné výživné otca na maloletú W. Q. za obdobie od 6.8.2019 do 11.3.2020 v sume 115 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletej v 10 splátkach po 10 eur a jednej splátke po 15 eur, kedy prvá splátka je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a každá nasledujúca spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu naraz uplynutím lehoty splatnosti nezaplatenej splátky.

IV. Zročné výživné matky na maloletú O. za obdobie od 6.8.2019 do 11.3.2020 v sume 248 eur je matka povinná zaplatiť k rukám otca maloletej v 23 splátkach po 10 eur a jednej splátke po 18 eur, kedy prvá splátka je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a každá nasledujúca spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu naraz uplynutím lehoty splatnosti nezaplatenej splátky.

V. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku IV. m e n í tak, že matka je oprávnená sa s maloletou O. stýkať v každý nepárny víkend v roku od piatku od 17.00 hod. do nedele do 15.00 hod. s tým, že si maloletú vyzdvihne pred miestom bydliska otca a tomuto ju pred miestom jeho bydliska následne vráti s tým, že otec je povinný maloletú na styk s matkou pripraviť a tejto ju riadne a včas pred miestom svojho bydliska odovzdať.

VI. Styk otca s maloletou W. Q. sa neupravuje.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo manželov U. Q., rodenej E., narodenej dňa XX.XX.XXXX a B. Q., rodeného Q., narodeného dňa XX.XX.XXXX uzavreté dňa 04.08.2007 v Trnave, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trnava, zväzok 75, ročník 2007, strana 147, poradové číslo 231 rozviedol (výrok I.), maloletú O. a maloletú W. Q. na čas po rozvode manželov zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach (výrok II.), otcovi uložil povinnosť platiť na maloletú O. výživné v sume 80 eur mesačne a na maloletú W. Q. výživné v sume 50 eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (výrok III.) a rozhodol, že styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje (výrok IV.).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav: Manželia uzavreli manželstvo dňa 4.8.2007, pričom už viac ako rok nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne sa spoločne nestýkajú a nezabezpečujú spoločnú starostlivosť a výchovu svojich detí. Z ich manželského spolužitia pochádzajú 3 deti a to už plnoletý J. J., nar. XX.XX.XXXX, maloletá O., narodená XX.X.XXXX a maloletá W. Q. narodená XX.XX.XXXX.

1.2.2 Práva a povinnosti rodičov k deťom boli naposledy upravované rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. -27 zo dňa 11.12.2017 a to tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou bol v tom čase ešte maloletý J. J. zverený do osobnej starostlivosti otca, maloletá O. a maloletá W. Q. boli zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia boli oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej O. a maloletej W. Q. každej sumou vo výške 50 eur mesačne a matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého J. J. sumou 45 eur mesačne. Styk rodičov s maloletými deťmi nebol upravený.

1.2.3 Maloletá W. Q. žije v domácnosti matky, je zdravá a s uspokojovaním jej osobných potrieb má matka spojené v zásade (okrem výdavkov s tenisom) bežné výdavky, v školskom roku 2018/2019 navštevovala materskú školu, pričom mesačné poplatky sú vo výške 20 eur za pobyt (školné), 1,27 eur + 0,20 eur stravná jednotka na deň + režijné náklady, 6 eur fond, 0,30 eur pitný režim, ZRPŠ 60 eur ročne. V školskom roku 2018/2019 navštevovala hromadnú školskú akciu - tenisový krúžok v tenisovom klube TC EMPIRE Trnava, pričom sa aktivity maloletá zúčastnila dňa 16.1.2019, 23.1.2019, 13.2.2019, 20.2.2019, 6.3.2019, 13.3.2019, 20.3.2019, 27.3.2019 a poplatok za každú hodinu tréningu je vo výške 2 eur. S maloletou bol Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava vykonaný pohovor bez prítomnosti rodičov. Pri pohovore maloletá uviedla, že by chcela byť u otca, že situáciu zvládnu.

1.2.4 Maloletá O. žije v domácnosti matky, je zdravá a s uspokojovaním jej osobných potrieb má matka spojené v zásade len bežné výdavky. Navštevuje 8. ročník ZŠ. Maloletá O. pri výsluchu uviedla, že s otcom sa pohádali, odišla k matke. Chcela by zostať u matky, kde má vhodnejší priestor na učenie. Zmenila aj školu. K matke odišla od otca približne v polovici mája 2019 a odvtedy je u nej.

1.2.5 Matka býva spolu s oboma maloletými deťmi a partnerom v 3-izbovom rodinnom dome. Nájomné platia vo výške 300 eur mesačne a zálohové platby na energie vo výške 200 eur mesačne. Spláca pôžičku, splátky vo výške 54 eur mesačne, telefón vo výške 29 eur mesačne. Od 04.06.2018 je zamestnaná v spoločnosti B. s.r.o., kde za obdobie od júna 2018 do mája 2019 dosiahla mesačný netto príjem vo výške 592,66 eur. Zároveň poberá aj prídavok na dve maloleté deti, celkom vo výške 48,68 eur mesačne (2 x 24,34 eur).Vlastní auto zn. Felícia, nehnuteľnosť nevlastní. Má ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi, ktorému platí na výživu 45 eur mesačne.

1.2.6 Otec býva s plnoletým synom v 2-izbovom byte. Náklady na bývanie má vo výške 60 eur elektrika, 60 eur drevo na kúrenie mesačne, vývoz septiku vo výške 120 eur raz za štvrť rok. Spláca 350 až 400 eur mesačne bratovi za byt v ktorom býva. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Vlastní 30 ročný osobný automobil zn. Mercedes. Platí telefón vo výške 30 eur mesačne (10 eur na seba a po 10 eur na dcéru a syna), spláca pôžičku za elektrický sporák vo výške 20 eur mesačne (úver vo výške 450 eur). Má zhoršený zdravotný stav, nakoľko sa lieči na cukrovku. Mesačne má výdavky na lieky vo výške 30 eur. Otec je zamestnancom spoločnosti O. W. s.r.o., kde za obdobie od marca 2018 do februára

2019 dosiahol priemerný mesačný netto príjem vo výške 512,07 eur. Okrem toho poberá invalidný dôchodok vo výške 397,10 eur. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej O. a maloletej W. Q. má vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi, ktorý navštevuje 3. ročník strednej školy, kde za obedy otec platí 30 eur mesačne, uhrádza cestovné náklady syna do školy v sume 40 eur mesačne, ZRPŠ, lyžiarsky a iné výdavky do školy v sume 300 eur za rok, vreckové v sume 50 eur mesačne. Syn je zdravý a s uspokojovaním jeho osobných potrieb mal otec spojené v zásade len bežné výdavky. V rámci mimoškolských aktivít sa venuje hraniu futbalu.

1.2.7 Procesný opatrovník v prípade rozvodu manželstva navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť povinnosť platiť na ne výživné.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok manželky na rozvod jej manželstva s manželom podľa v článku 1 a článku 4 základných zásad, , až ods. 3, , až ods. 3 ZoR ( o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) nárok na úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, najmä určenie, ktorému z rodičov má byť to ktoré maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nárok na výživné voči rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti a nárok na úpravu styku rodiča s dieťaťom podľa , až ods. 5, , , , až ods. 5, , ZoR, a (zákon číslo v znení neskorších zmien a doplnení) a C.m.p. (zákon číslo v znení neskorších zmien a doplnení) a dospel k záveru, že manželstvo rodičov maloletých detí je hlboko a trvale rozvrátené a preto je dôvodné ho rozviesť a upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletej O. a maloletej W. Q. z dôvodu, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, na úprave svojich práv a povinností k maloletým deťom sa nedohodli a uvedená úprava je potrebná v záujme maloletých detí.

1.4 Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k záveru, že schopnostiam a možnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletých detí zodpovedá určenie výživného vo výške 80 eur mesačne na maloletú O. a vo výške 50 eur na maloletú W. Q., ktoré spolu s prídavkom na dieťa 24,34 eur (na každú z maloletých) a výživným od matky bude pokrývať nevyhnutné náklady maloletých detí.

1.5 Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov. Základnou zásadou pre stanovenie výšky výživného u povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosiahne v čase vyhlásenia rozhodnutia.

1.6 Pri určení výšky vyživovacej povinnosti potom súd vychádzal z ustáleného priemerného mesačného príjmu otca 909,12 eur v čistom (príjem zo zamestnania a invalidný dôchodok), poukazujúc na skutočnosť, že výživné na maloleté dieťaťa má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča a príjmu matky vo výške 592,66 eur v čistom. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe, keď výška výživného povinného rodiča by mala predstavovať 20% až 25% (t. j. 181 eur až 227 eur vzhľadom na zistený príjem otca) z čistého príjmu povinného rodiča na všetky vyživovacie povinnosti. Súd prihliadal aj na skutočnosť, že otec má okrem vyživovacích povinností k maloletých dcéram aj vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi, ktorý navštevuje strednú školu a ktorý žije spolu s ním v domácnosti a tiež aj na zhoršený zdravotný stav otca, teda na skutočnosť, že má výdavky v súvislosti s liečbou cukrovky.

1.7 Nakoľko otec stretávanie s maloletými deťmi nežiadal upraviť, súd výrokom IV. ponechal styk otca s maloletými deťmi neupravený (§ 25 ods. 2 veta za bodkočiarkou ZoR).

1.8 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 58 a § 52 C.m.p. a vecne poukazujúc na zásadu podľa, ktorej v mimo sporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania ako aj na skutočnosť,

že v konaní nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v § 50 ja nasledujúcich C.m.p. a že žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.

2.1 Rozsudok napadol v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej O. na čas po rozvode manželstva a v časti výživného na maloletú W. Q. otec s návrhom na jeho zmenu a to tak, že maloletá O. bude na čas po rozvode manželov zverená do osobnej starostlivosti otca, a matke bude uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 80 eur mesačne a otcovi bude uložená povinnosť platiť na výživu maloletej W. Q. výživné vo výške 30 eur mesačne dôvodiac, že medzičasom sa zmenili pomery na strane maloletej O., ktorá sa 20.6.2019 vrátila späť k otcovi (po hádke s matkou aj partnerom).

2.2 Matka svojim správaním uvádza súd do omylu tým, že už vyše 3 mesiace pracuje vo firme J. a.s. B., kde zarobí okolo 1.000 eur.

2.3 Súd pri rozhodovaní o výživnom nezohľadnil skutočnosť, že otec má v súvislosti s bývaním spojené výdavky okolo 500 eur mesačne, je invalidný dôchodca, a tak by pracovať nemusel, avšak pracuje, aby bol schopný spolu s deťmi vyžiť. S oboma deťmi toho času žije vo veľmi skromných podmienkach, v dome, v ktorom nie je zavedený ani mestský vodovod ani plyn.

3.1 Matka odvolací návrh nepodala a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, prípadne zmeniť v súlade s návrhom otca a to tak, aby maloletá O. bola zverená na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť platiť na jej výživu výživné vo výške 45 eur mesačne. Podľa jej názoru maloletá O. odišla k otcovi z dôvodu, že si odmietala plniť svoje povinnosti a rešpektovať základné pravidlá fungovania rodiny.

4.1 Matka a procesný opatrovník odvolací návrh nepodali.

4.2 Procesný opatrovník vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej W. Q. ako vecne správny potvrdiť a v časti úpravy práv povinností rodičov k maloletej O. zmeniť a to tak, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bola určená povinnosť platiť výživné na maloletú.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou ( a ), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania ( C.m.p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, doplniac dokazovanie na odvolacom pojednávaní súdu výsluchom rodičov maloletých detí a potvrdeniami o príjmoch rodičov ( ), pričom dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo konanie o návrhu manželky/matky na rozvod jej manželstva s manželom a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva a to maloletej O., narodenej XX.X.XXXX a maloletej W. Q., narodenej XX.XX.XXXX a to určenie, ktorý z rodičov sa bude o maloleté deti osobne starať, tieto zastupovať a spravovať ich majetok a ako bude druhý z rodičov prispievať na ich výživu. Predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom vecne správny z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil.

7. Odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj správou od Sociálnej poisťovne - Trnava z 31.1.2020, potvrdením o výplate dôchodkovej dávky otcovi z 29. januára 2020, správou od s spoločnosti O. W. s.r.o., O. O., T. B. X z 29.1.2020 o príjme otca, správou od procesného opatrovníka z 25.2.2020 a potvrdením o príjme matky od jej zamestnávateľa B. s.r.o., K., B. X a zistil tento skutkový stav:

8.1 Maloletá W. Q. žije naďalej v domácnosti matky, je zdravá a s uspokojovaním jej osobných potrieb má matka spojené v zásade (okrem výdavkov s tenisom) len bežné výdavky, naďalej navštevuje materskú školu, pričom mesačné poplatky sú vo výške 20 eur za pobyt (školné), 1,27 eur + 0,20 eur stravná jednotka na deň + režijné náklady, 6 eur fond, 0,30 eur pitný režim, ZRPŠ 60 eur ročne. V školskom roku 2018/2019 navštevovala hromadnú školskú akciu - tenisový krúžok v tenisovom klube TC

EMPIRE Trnava, pričom sa aktivity maloletá zúčastnila dňa 16.1.2019, 23.1.2019, 13.2.2019, 20.2.2019, 6.3.2019, 13.3.2019, 20.3.2019, 27.3.2019 a poplatok za každú hodinu tréningu je vo výške 2 eur.

8.2 Maloletá O. žije v podstate už dva roky v domácnosti otca, navštevuje 9. ročník ZŠ. V súvislosti s uspokojovaním svojich osobných potrieb má zvýšené výdavky hlavne vzhľadom na jej zdravotný stav a to návštevy neurológa na ktoré musí chodiť pravidelne. Okrem toho s uspokojovaním jej osobných potrieb má otec spojené v zásade len bežné výdavky zodpovedajúce jej veku.

8.3 Matka býva spolu s maloletou W. Q. a partnerom v 3-izbovom rodinnom dome. Nájomné platia vo výške 300 eur mesačne a zálohové platby na energie vo výške 200 eur mesačne. Spláca pôžičku, splátky vo výške 54 eur mesačne, za telefón platí 29 eur mesačne. Od 4.6.2018 je zamestnaná v spoločnosti B. s.r.o., kde za obdobie od januára 2019 do decembra 2019 dosiahla mesačný netto príjem vo výške 634,49 eur. Vlastní osobné auto zn. Felícia. Od posledného rozhodovania teda od rozhodovania súdu prvej inštancie sa na strane matky sa zmenilo len jej bydlisko. S uspokojovaním svojich osobných potrieb má matka spojené len bežné výdavky. Okrem príjmov zo zamestnania iné príjmy nemá, majetok väčšej hodnoty ako ani majetok z ktorého by jej plynuli nejaké príjmy nevlastní. Jej priateľ sa podieľa na nákladoch s bývaním a s chodom domácnosti tak, že ona platí nájom a on platí náklady na stravu a pôžičky. Okrem vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi, maloletej W. Q. a maloletej O. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Na výživu plnoletého syna platí výživné 45 eur mesačne a na výživu maloletej O. platí otcovi výživné 30 eur mesačne.

8.4 Otec býva s plnoletým synom a maloletou O. v 2-izbovom byte. Náklady na bývanie má vo výške 60 eur elektrika, 60 eur drevo na kúrenie mesačne, vývoz septiku vo výške 120 eur raz za štvrť rok. Spláca 350 až 400 eur mesačne bratovi za byt v ktorom býva. Platí telefón vo výške 30 eur mesačne (10 eur na seba a po 10 eur na dcéru a syna), spláca pôžičku za elektrický sporák vo výške 20 eur mesačne (úver vo výške 450 eur), hotovostnú bezúčelovú pôžičku vo výške 2.000 eur (od banky), ktorú spláca v splátkach po 100 eur mesačne a pôžičku na kúpu chladničky vo výške 1.900 eur, ktorú spláca v splátkach po 40 eur mesačne. Má zhoršený zdravotný stav, nakoľko sa lieči na cukrovku 2. stupňa. Mesačne má výdavky na lieky vo výške 30 eur. Otec je zamestnancom spoločnosti O. W. s.r.o., kde za obdobie od januára 2019 do decembra 2019 dosiahol priemerný mesačný netto príjem vo výške 627,20 eur. Okrem toho od 6.8.2019 poberá starobný dôchodok vo výške 459,20 eur mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej O. a maloletej W. Q. má vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi, ktorý navštevuje 4. ročník strednej školy, kde za obedy otec platí 30 eur mesačne, uhrádza cestovné náklady syna do školy v sume maximálne 40 eur mesačne, ZRPŠ, lyžiarsky a iné výdavky do školy v sume 300 eur za rok, vreckové v sume 50 eur mesačne. Syn je zdravý a s uspokojovaním jeho osobných potrieb má otec spojené v zásade len bežné výdavky. V rámci mimoškolských aktivít sa venuje hraniu futbalu Príjmy nemá žiadne. Tento rok bude mať stužkovú, boli s tým spojené zvýšené výdavky okolo 500 eur, ktoré v celom rozsahu uhradil otec. Musel si na to požičať od brata. Matka na toto neprispela žiadnym spôsobom. Majetok väčšej hodnoty nevlastní, už nemá ani auto, ktoré ešte vlastnil v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

8.5 Procesný opatrovník maloletých detí navrhuje zmeniť odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletej O. a to, tak aby táto bola na čas po rozvode manželstva účastníkov konania zverená do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a upraviť rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom podľa ich možností, schopností a odôvodnených potrieb maloletých detí. Zároveň navrhuje upraviť styk matky s maloletou O. tak, aby sa matka mala právo s maloletou O. stretávať každý druhý víkend.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10.1 Podľa § 24 ods. 1 veta prvá ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkony rodičovských práv a povinností maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určiť, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. 10.2 V zmysle § 28 ods. 1 a 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Spoločná zodpovednosť oboch rodičov za výchovu a vývoj dieťaťa vyplýva aj z čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú

detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom. 10.3 Podľa § 36 ods. 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

10.4 Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).

11.1 Pokiaľ ide o zverenie maloletej O. do osobnej starostlivosti jednému z rodičov na čas po rozvode ich manželstva odvolací súd dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania je možné prijať záver, že otec má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú a tak aj vzhľadom na jeho viac ako dvojročnú doterajšiu osobnú starostlivosť o maloletú a v konaní prejavený záujem maloletej zostať v starostlivosti jej otca odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletej a to tak, že maloletú na čas po rozvode manželstva účastníkov konania zveril do osobnej starostlivosti otca a zároveň v záujme zachovania vzťahu maloletej k obom rodičom a záujmu matky ako aj maloletej O. vzájomne sa stýkať, upravil styk matky s maloletou tak, aby mala matka právo s maloletou sa stýkať každý druhý víkend v kalendárnom roku od piatka do nedele, keďže takáto úprava styku s matkou bola v súlade so záujmami maloletej O..

11.2 Pre poriadok je potrebné uviesť, že styk otca s maloletou W. Q. odvolací súd tak ako ani súd prvej inštancie neupravil, nakoľko otec v konaní prezentoval vôľu s maloletou sa nestýkať.

12.1 Pokiaľ ide o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov odvolací súd uvádza: Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

12.2 Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jak na strane výživou oprávneného, tak aj na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných

povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v zmysle ustálenej súdnej praxe má vo všeobecnosti výživné (na všetky výživou oprávnené osoby) zo strany výživou povinného rodiča predstavovať 20% až 30% zo sumy jeho čistého príjmu (nie vo výške 20% až 25% ako to uzavrel súd prvej inštancie), pričom však v každom konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť skutočné možnosti a schopnosti každého z rodičov a skutočné odôvodnené potreby posudzovaného dieťaťa. Je potrebné ďalej zdôrazniť, že všetky deti majú rovnaké právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom „výživou“ dieťaťa na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa pritom rozumie zaobstarávanie resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný rozvoj dieťaťa, nevynímajúc aj náklady potrebné na uspokojovanie jeho bytových potrieb.

12.3 Pokiaľ ide o určenie výšky výživného, z dokazovania vyplynulo, že rodičia majú vyživovacie povinnosti k trom deťom a to už plnoletému synovi a dvom maloletým dcéram. Zohľadniac možnosti a schopnosti každého z rodičov a odôvodnené potreby všetkých výživou oprávnených detí odvolací súd dospel k záveru, že zohľadniac nepriaznivý zdravotný stav otca a s tým spojené jeho výdavky či už so zakupovaním liekov alebo osobitej stravy je otec detí povinný prispievať na ich výživu sumou vo výške 25% z jeho netto príjmu (čo predstavuje sumu 271,60 eur - na všetky deti, ďalej len „suma výživného zo strany otca“) a matka ktorá má vo svojej podstate s uspokojovaním svojich osobných potrieb spojené len bežné výdavky, sumou vo výške 30% z jej netto príjmu (čo predstavuje sumu 190,20 eur - na všetky deti, ďalej len „suma výživného zo strany matky“). Žiadne s výživou oprávnených detí nie je schopné samo sa živiť a vzhľadom na ich vek, zdravotný stav ako aj ich odôvodnené potreby zodpovedajúce ich veku má plnoletý J. nárok na výživné od každého zo svojich rodičov vo výške 40% zo sumy výživného zo strany matky/otca, maloletá O. vo výške 35% zo sumy výživného zo strany matky/otca a maloletá W. Q. vo výške 25% zo sumy výživného zo strany matky/otca.

13.1 Vzhľadom na vyššie zvedené potom výživné zo strany matky na maloletú W. Q., ktorá sa nachádza v osobnej starostlivosti matky tak predstavuje sumu 48 eur (čo je cca 30% zo „sumy výživného zo strany matky“ vo výške 190,20 eur), z ktorej sumy je matka povinná prispieť na výživu maloletej finančne sumou 15 eur s tým, že vzhľadom na vek maloletej a z toho plynúci rozsah nutnej osobnej starostlivosti matky o maloletú zostávajúcich 33 eur vykompenzuje práve poskytovanou osobnou starostlivosťou o maloletú. Výživné zo strany otca predstavuje sumu 68 eur (čo je cca 25% zo „sumy výživného zo strany otca“ vo výške 271,60 eur).

13.2 Pokiaľ teda matka prispeje na výživu maloletej sumou 15 eur mesačne a zostávajúcich 33 eur mesačne vykompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloletú (navarí jej, operie a uprace jej veci, odvezie ju do škôlky a na mimoškôlkarske aktivity a pod.), otec prispeje na jej výživu sumou 68 eur mesačne a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov 24,34 eur mesačne, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletej W. Q..

13.3 Nakoľko otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletú W. Q. od 6.8.2019 (právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov maloletých detí), zročné výživné za obdobie od 6.8.2019 do 11.3.2020 (dňa rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní) predstavovalo sumu 113 eur (od 6.8.2019 do 31.8.2019 vo výške 57 eur, od 1.9.2019 do 11.3.2020, za 6 mesiacov po 68 eur = 408 eur, t.j. spolu 465 - 350 eur zaplatených do rozhodovania odvolacieho súdu). V konaní bolo nesporným, že od 6.8.2019 do 11.3.2020 otec maloletej na výživu maloletej W. Q. zaplatil len sumu 350 eur a tak jeho dlh na zročnom výživnom predstavoval sumu 115 eur, ktorú sumu bolo dôvodným vzhľadom na povahu prejednávanej veci (vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa), na povinný nárok (nárok na výživné) a osobné a majetkové pomery oboch rodičov maloletej určiť na splnenie dlhu lehotu dlhšiu ako tri dni od právoplatnosti rozsudku ( ). Pri určení samotnej paričnej lehoty (lehoty na plnenie) odvolací súd dospel k záveru, že primeranou lehotou je obdobie 11 mesiacov, riadiac sa pri svojom rozhodnutí úvahou, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami výživou povinného, otec

mal dostatok času pripraviť sa na platenie zročného výživného popri bežnom výživnom za obdobie od podania návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej. Preto odvolací súd otcovi povolil zročný dlh na výživnom zaplatiť k rukám matky maloletej v 10 splátkach po 10 eur a jednej splátke po 15 eur, kedy prvá splátka je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a každá nasledujúca spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia dlhu pod hrozbou straty výhody zo splátok.

14.1 Výživné zo strany otca na maloletú O., ktorá sa nachádza v osobnej starostlivosti otca tak predstavuje sumu 95 eur (čo je cca 25% zo „sumy výživného zo strany otca“ vo výške 271,60 eur), z ktorej sumy je otec povinný prispieť na výživu maloletej finančne sumou 60 eur s tým, že vzhľadom na vek maloletej a z toho plynúci rozsah nutnej osobnej starostlivosti otca o maloletú zostávajúcich 35 eur vykompenzuje práve poskytovanou osobnou starostlivosťou o maloletú. Výživné zo strany matky predstavuje sumu 67 eur (čo je cca 30% zo „sumy výživného zo strany matky“ vo výške 190,20 eur).

14.2 Pokiaľ teda otec prispeje na výživu maloletej sumou 60 eur mesačne a zostávajúcich 35 eur mesačne vykompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloletú (navarí jej, operie a uprace jej veci a pod.), matka prispeje na jej výživu sumou 67 eur mesačne a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov 24, 34 eur mesačne, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletej O..

14.3 Nakoľko matka bola zaviazaná platiť výživné na maloletú O. od 6.8.2019, zročné výživné za obdobie od 6.8.2019 do 11.3.2020 predstavovalo sumu 248 eur (od 6.8.2019 do 31.8.2019 vo výške 56 eur, od 1.9.2019 do 11.3.2020, za 6 mesiacov po 67 eur = 402 eur, t.j. spolu 458 - 210 eur zaplatených do rozhodovania odvolacieho súdu). V konaní bolo nesporným, že od 6.8.2019 do 11.3.2020 matka maloletej na výživu maloletej O. zaplatila len sumu 210 eur a tak jej dlh na zročnom výživnom predstavoval sumu 248 eur, ktorú sumu bolo dôvodným vzhľadom na povahu prejednávanej veci (vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa), na povinný nárok (nárok na výživné) a osobné a majetkové pomery oboch rodičov maloletej určiť na splnenie dlhu lehotu dlhšiu ako tri dni od právoplatnosti rozsudku ( ). Pri určení samotnej paričnej lehoty (lehoty na plnenie) odvolací súd dospel k záveru, že primeranou lehotou je obdobie 24 mesiacov, riadiac sa pri svojom rozhodnutí úvahou, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami výživou povinného, matka mala dostatok času pripraviť sa na platenie zročného výživného popri bežnom výživnom za obdobie od podania návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, matka maloletej si bola vedomá svojej povinnosti prispievať na jej výživu a tak je rozumné predpokladať, že si na splatenie takéhoto dlhu vytvorila adekvátnu finančnú rezervu (minimálne redukovaním svojich plánovaných mesačných výdavkov). Preto odvolací súd matke povolil zročný dlh na výživnom zaplatiť k rukám otca maloletej v splátkach po 10 eur mesačne až do úplného zaplatenia dlhu teda tak, aby tento dlh (vo výške 248 eur) bol uhradený do 24 mesiacov (23 splátok po 10 eur a jedna splátka po 18 eur).

15. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., III. a IV. podľa zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

16. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s ostatnými námietkami uplatnenými otcom detí už počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že otec detí ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 17. O náhrade trov tohto konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia C.m.p. v spojení s , pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle C.m.p..

18. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).