Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_5Csp-45-2023.pdf
PDF · 82.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/45/2023
Rozhodnutie
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Inkasáreň s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 777 974, zastúpený advokátkou: Mgr. Zuzana Bírová, Americká 2, Bratislava, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. A. D. E. F. XXX/XX, o zaplatenie 89,90 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 89,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 89,90 eur od 31.01.2023 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 3,60 eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II.Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorá podal na upomínací súd - Okresný súd Banská Bystrica domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 89,90 eur s príslušenstvom, ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 3,60 eur. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že žalovaný sa dňa 30.01.2023 o 16:32 hod. na linke č. 9, číslo vozidla 7420 na výzvu kontrolného orgánu sa nepreukázal platným cestovným lístkom /cestoval bez platného cestovného lístka/ a odmietol uhradiť cestovné vo výške 0,90 eur ako aj sankčnú úhradu vo výške 89,- eur na mieste samom. Zároveň kontrolujúcou osobou právneho predchodcu žalobcu – Dopravným podnikom Bratislava a. s. bolo dňa 30.01.2023 vystavené hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Dopravným podnikom Bratislava a. s. a žalobcom, bola pohľadávka vyplývajúca z takéhoto hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok postúpená na žalobcu, pričom si v súdnom konaní okrem nej uplatňuje aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v celkovej výške 3,60 eur /poštovné 2x1,80 eur za listy zo dňa 30.05.2023 resp. 19.06.2023/.
2. Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací v súdnom konaní vydal platobný rozkaz, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, pričom právny zástupca žalobcu následne požiadal o pokračovanie v súdnom konaní na príslušnom súde podľa CSP a to na výzvu upomínacieho súdu, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz s poukazom na § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní zrušil. Po tom, ako vec bola postúpená Okresnému súdu Levice, tak ten doručil žalobu žalovanému formou fikcie doručenia a vyzval ho podľa § 167 ods. 2 CSP, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
3. Súd následne verejné vyhlásil rozsudok, a to dňa 26.02.2024 v zmysle § 219 ods. 3 v spojení s § 297 písm. b/ CSP.
4. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil, že právny predchodca žalobcu – Dopravný podnik Bratislava a. s. dňa 30.01.2023 spísal so žalovaným hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok, pretože ten dňa 30.01.2023 v čase o 16.32 hod. cestoval v Bratislave linkou č. 9 na úseku zastávok STU a Vysoká, pričom porušil tarifno-prepravné podmienky právneho predchodcu žalobcu tým, že cestoval bez cestovného lístka. V dôsledku tejto skutočnosti mu vznikla povinnosť zaplatiť postih 89,- eur ako aj cestovné vo výške 0,90 eur. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2021 sa Dopravný podnik Bratislava, a. s. ako postupca zaviazal postupovať žalobcovi ako postupníkovi pohľadávky, ktoré mu vzniknú z titulu nezaplateného cestovného resp. pokút z prepravy pri zabezpečovaní mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Následne bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky listom zo dňa 30.05.2023, ktorý mu bol zasielaný prostredníctvom pošty a to dňa 01.06.2023. Právny zástupca žalobcu tiež listom zo dňa 19.06.2023 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, pričom tento list bol zasielaný žalovanému dňa 22.06.2023. Súd sa tiež oboznámil s prepravným poriadkom integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji platným od 11.12.2022 súčasťou ktorého bol okrem iného aj cenník č. 9: Sadzby sankčných úhrad resp. cenníky cestovných lístkov. Z výpisu Obchodného vestníka žalovaného tiež vyplýva, že na toho nebol vyhlásený konkurz a ani oddlženie.
5. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 6. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením
7. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, dopravou na dráhe sa rozumie železničná doprava, mestská električková doprava a trolejbusová doprava (ďalej len „mestská doprava“), doprava na špeciálnych dráhach a doprava na lanových dráhach.
9. Podľa § 8 ods. 5, 6 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len „prirážka“) a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo
zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy. Prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného.
10. Zmluva o preprave osôb je osobitným druhom zmluvy s tým, že Občiansky zákonník obsahuje len základné ustanovenia o preprave, ktoré sú platné pre všetky druhy dopravy. Z uvedeného dôvodu tak majú význam osobitné právne predpisy, ktoré upravujú jednotlivé druhy prepravy. Na základe zmluvy o preprave osôb vznikne záväzkovo-právny vzťah medzi dopravcom, ktorým je subjekt vykonávajúci prepravu osôb na základe udeleného oprávnenia a cestujúcim, pričom dopravca sa zaväzuje premiestniť fyzickú osobu – cestujúceho riadne a včas do miesta určenia s tým, že má právo na zaplatenie dohodnutého cestovného. 11. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili platným spôsobom /konkludentne/ zmluvu o preprave osôb v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný prejavil záujem, aby ho právny predchodca žalobcu prostredníctvom dopravného prostriedku prepravil do miesta určenia. V dôsledku tejto skutočnosti právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo na zaplatenie cestovného nakoľko žalovaný cestoval linkou MHD č. 9 s tým, že ide o električkovú dopravnú linku /táto skutočnosť vyplýva z internetovej stránky Dopravného podniku Bratislava, ktorá je verejne prístupná a teda ide o skutočnosť všeobecne známu, ktorú nie je potrebné dokazovať/. Zároveň zmluva o preprave osôb uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní právny predchodca žalobcu, ktorý je právnickou osobou, konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný uzatváral takúto zmluvu ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tiež považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu zistil pri kontrole cestovných lístkov porušenie tarifných a prepravných podmienok na strane žalovaného, pretože ten cestoval bez cestovného lístka v dôsledku čoho vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť aj sankčnú úhradu v celkovej výške 89,90,- eur v zmysle prepravného poriadku právneho predchodcu žalobcu, pričom v tejto úhrade je zahrnuté aj cestovné vo výške 0,90 eur. Nespornou je tiež skutočnosť, že právny predchodca žalobcu následne postúpil takúto pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, čo vyplýva aj z predloženého oznámenia o postúpení pohľadávok ako aj rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, a preto je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Zároveň je potrebné uviesť, že tvrdené skutočnosti v podanej žalobe neboli žiadnym spôsobom zo strany žalovaného spochybnené, a preto považoval súd tvrdenia žalobcu za nesporné. Súd v sporovom konaní podľa Civilného sporového poriadku nevystupuje v postavení vyšetrovateľa, ktorý vykonáva zisťovanie skutkového stavu za strany sporu, ale vystupuje ako arbiter, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov ktoré dodali sporové strany. Preto sa súd nesnaží o poznanie materiálnej resp. objektívnej pravdy ale zisťuje skutkový stav v rozsahu procesnej aktivity sporových strán, pričom bez takejto aktivity súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje a uzavrie proces zisťovania skutkového stavu s tým, že vec meritórne rozhodne. V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, je tak zásadne vecou účastníkov konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť tak zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere, pričom nesplnenie povinnosti tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Na základe uvedených skutočností tak súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 89,90 eur voči žalovanému, pretože žalobcom tvrdené skutočnosti v podanej žalobe boli preukázané listinnými dôkazmi.
12. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., nakoľko žalobca preukázal, že žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením od 31.01.2023, pretože si nesplnil svoj dlh jednak na mieste samom pri spísaní porušenia tarifných a prepravných podmienok, ako aj neskôr a to na základe výziev, ktoré mu boli adresované zo strany právneho predchodcu žalobcu, resp. žalobcu. Výška úrokov z omeškania bola určená v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi k prvému dňu omeškania, pričom súd žalobcom tvrdené skutočnosti o omeškaní žalovaného považoval za nesporné a vychádzal z nich pri svojom rozhodovaní.
13. Súd priznal žalobcovi aj nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože právny predchodca žalobcu resp. právny zástupca žalobcu vyzýval žalovaného na úhradu peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu vznikli náklady spojené s uplatnením takejto pohľadávky v celkovej výške 3,60 Eur /náklady na poštovné vo výške 1,80 Eur x 2/.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP nakoľko žalobca bol v súdnom konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný poriadok).