Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-189-2019.pdf
PDF · 82.02 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/189/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, proti žalovanej F. O., J.. XX. XX. XXXX, G. I. J. Ž., L. S. XXX/XX, o 1.346,24 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 03. 05. 2019 č.k. 12Csp/247/2017-127 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zastavil konanie o zaplatenie zmluvných úrokov z omeškania splatných k 31. 05. 2017 v časti zo sumy prevyšujúcej sumu 1.117,33 eur. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.289,27 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť uhradiť žalobcovi 5,25 % úroky z omeškania zo súm bližšie uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 36 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 2, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. vzal za preukázané, že dňa XX. XX. XXXX právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s. uzavrela so žalovanou zmluvu o úvere, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 2.000 eur a žalovaná sa zaviazala tento vrátiť v 70 - mesačných splátkach po 54 eur. Právny predchodca žalobcu v dôsledku neplnenia povinnosti zo strany žalovanej vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 04. 08. 2014 a zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX postúpil pohľadávku z tejto úverovej zmluvy na žalobcu. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti výška nesplateného úveru predstavovala sumu 1.459,27 eur bez poplatkov. Z tejto sumy predstavovala istina 1.346,24 eur a úroky splatné k 04. 08. 2014 sumu 113,03 eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaná uhradila časť tejto sumy v nepravidelných splátkach vo výške 170 eur.
3. Súd prvej inštancie bol v danej veci toho názoru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobcovi vzniká právo len na jednorazové vrátenie nesplatenej požičanej istiny úveru, kapitalizovaných úrokov z úveru a poplatkov splatných ku dňu zosplatnenia.
4. Na základe týchto úvah uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi zostatok dlhu vykazovaný ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti so zohľadnením platieb žalovanej uskutočnených v období od 12.
02. 2015 do 23. 01. 2018 vo výške 170 eur. Takto zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi 1.289,27 eur (1.459,27 - 170).
5. Spolu s istinou zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania vychádzajúc z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vl. č. 87/1995 Z.z. tak, ako vyplýva z výroku napadnutého rozsudku.
6. Žalobu o zaplatenie zmluvných úrokov z úveru za obdobie od 04. 08. 2014, zníženú o späťvzatú časť zmluvných úrokov z úveru a v časti istiny prevyšujúcej sumu 1.346,24 eur z rovnakých dôvodov zamietol.
7. Zamietol žalobu aj v časti zaplatenia úrokov z omeškania za obdobie od 04. 08. 2014, nakoľko v tejto časti uplatneného nároku žalobca pri výpočte úrokov z omeškania vychádzal z toho, že sumy poukázané žalovanou po 04. 08. 2014 sa majú započítať na úhradu úrokov a nie na úhradu istiny z úveru. Túto sumu však súd prirátal k istine, preto priznal žalobcovi úroky z omeškania za obdobie od 04. 08. 2014 nižšej sumy, akú uplatnil žalobca.
8. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a vychádzajúc z úspechu žalobcu v konaní, ktorý činí 68 % a jeho neúspechu vo výške 32 % priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 36 %.
9. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutom výroku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby žalobe v tomto rozsahu vyhovel. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože z neho nevyplýva, z akého právneho predpisu súd vychádzal, pokiaľ nárok na dohodnuté zmluvné úroky zamietol. V tej súvislosti poukázal na § 16 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a rozhodovaciu prax v otázke priznávaných zmluvných úrokov. Podľa názoru žalobcu je dohodnuté zmluvné plnenie ohľadom zmluvnej pokuty akcesorickej povahy. Takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok. S poskytnutím úveru bol spätý aj nárok žalobcu na zmluvné úroky a žalovaná si bola vedomá, že podpisom zmluvy sa zaväzuje tieto zmluvné úroky uhrádzať. Vzhľadom na fakt, že k vráteniu poskytnutej istiny nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovanej, v zmysle ktorého je naďalej povinná uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. V tej súvislosti poukázal na § 517 Občianskeho zákonníka a tiež rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16. 08. 2018 sp. zn. 41Co/13/2018, ktorý vyslovil názor, že veriteľovi zostáva nárok na zaplatenie zmluvných úrokov aj za obdobie po zosplatnení úveru.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu, v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
11. Rozsudok je v napadnutej zamietavej časti vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11. 03. 2020 o 13.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 05. 03. 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
13. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnený.
14. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní, preto odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti.
15. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu, že dojednaný úrok z úveru by mu mal patriť aj následne po vyhlásení predčasnej splatnosti, tieto odvolacie námietky súd nepovažuje za opodstatnené. Vychádzajúc z ust. § 497 Obch. zákonníka veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov len do splatnosti dlhu. Následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť (len) úrok z omeškania v súlade s § 369 Obchodného zákonníka. V opačnom prípade by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa, vo vzťahu ku ktorému by sa požadovalo zaplatenie úrokov z úveru a úrokov z omeškania súčasne. Takýto postup by predstavoval neúmernú a neprijateľnú záťaž pre dlžníka ako spotrebiteľa. V tej súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 59/1998 a na obdobnú judikatúru v tejto oblasti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/1998, uznesenie Ústavného súdu SR IV ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012).
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania ako vecne správny.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nepatrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná bola síce v odvolacom konaní úspešná, avšak žiadne trovy konania jej nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).