Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_4C-10-2020.pdf
PDF · 90.53 KB
Case nature
Subarea
4C/10/2020
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobkyne: M. B., D.. XX.X.XXXX, H. N. A. XX, W., štátny občan SR, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Homolom, so sídlom v Bratislave, Zelinárska 6, proti žalovanému: L.. Š. B., D.. XX.XX.XXXX, H. N. A. XX, W., štátny občan SR, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd zamieta návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1 Návrhom, doručeným súdu dňa 2.3.2020, sa žalobkyňa domáha vydania neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) a f) CSP v tomto znení: „ Žalovanému sa zakazuje akokoľvek nakladať s nasledovnými hnuteľnými vecami: 1 ks. veľká plastová dóza hranatá (organizér) s vrchnákom, 1 ks. veľká dóza guľatá s vrchnákom, 2 ks. plastové lehátko na letnú terasu, 1 ks. technický vysávač Kärcher, 1 ks. plastová nádoba s ozdobami, 2 ks. veľká Villeroy Boch misa, 1 ks. sánky, 1 ks. termiozolačný box, 2 ks. deka, 1 ks. tlakový hrniec, 1 ks. dáždnik na terasu, 1 ks. rautový 2m stôl, 1 ks. gastro nádoba, 1 ks. drevená socha so srdcom, 1 ks. ozdoba drevený hojdací koník, 2 ks. veľká lavica z tíkového dreva, 2 ks. kreslo z tíkového dreva ako záhradný nábytok, 1 ks. kožená sedačka tmavohnedej farby, 2 ks. kreslo tmavohnedej farby, 1 ks. konferenčný stolík tmavohnedej farby, 6 ks. jedálenských stoličiek kožených tmavohnedej farby, 1 ks. tmavohnedá drevená stolička, 150 m2 dlažby bledohnedej farby, 1 ks. tmavohnedá kožená stolička, 2 ks. tmavohnedá drevená truhlica, 3 ks. tmavohnedá komoda, pričom žalovaný je povinný zdržať sa jeho prevodu na inú osobu alebo akéhokoľvek iného scudzenia a zaťaženia v prospech tretej osoby. Žalovanému sa zakazuje vstupovať do rodinného domu so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na pozemku s parcelným číslom 2185/3, ktorý je evidovaný Okresným úradom A., katastrálnym odborom, pre okres: A., obec: W., katastrálne územie: W. na liste vlastníctva číslo XXXX. Súd nariaďuje kontrolu dodržiavania zákazu vstupovať do rodinného domu technickými prostriedkami.“
2 Návrh na nariadenia neodkladného opatrenia žalobkyňa skutkovo odôvodňuje tým, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným manželstvo dňa 17.4.1993 a rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 42Pc 7/2017 zo dňa 5.2.2018 bolo ich manželstvo rozvedené, pričom medzi stranami sporu prebieha na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 43C 54/2018 konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dňa 27.2.2020 v čase, keď bola žalobkyňa v práci a dcéra žalobkyne a žalovaného A. B. v škole, žalovaný prišiel /zrejme za pomoci zámočníka/ do rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X, nachádzajúceho sa v katastrálnom území W., evidovaného na LV č. XXXX (ďalej len „rodinný dom“), ktorý je predmetom vyporiadania BSM a v ktorom býva žalobkyňa s dcérou a z tohto rodinného domu odviezol viacero hnuteľných vecí (prevažne zariadenie rodinného domu, ako je opísané vyššie v bode 1, ktoré taktiež patrí do režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj osobné veci žalobkyne, ktoré sú jej výlučným vlastníctvom a tieto nepatria do bezpodielového vlastníctva manželov (hodinky, parfum a pod.). Žalovaný býva v byte, ktorý je súčasťou hotela, ktorý je majetkom obchodnej spoločnosti patriacej stranám sporu, kam žalobkyňa
taktiež nemá prístup /ide o obchodnú spoločnosť MOFINA spol. s r.o., IČO: 31 355 021, so sídlom Súkenická 41, Modra/. Po návrate z práce žalobkyňa zistila, že v rodinnom dome chýba jeho zariadenie, rodinný dom bol znečistený, boli poškodené steny a osobné veci žalobkyne boli vyhádzané na posteli a po rodinnom dome. Keďže žalobkyňa nevedela, či je rodinný dom vykradnutý alebo sa jedná o dielo žalovaného, dňa 27.2.2020 podala trestné oznámenie a až následne sa od polície dozvedela, že veci z rodinného domu odniesol žalovaný. Dňa 28.2.2020 žalobkyňa rozšírila trestné oznámenie, pretože žalovaný odcudzil aj osobné veci žalobkyne. Podľa názoru žalobkyne žalovaný odviezol veci z rodinného domu z pomsty k žalobkyni, pretože s ňou prehral spor na Okresnom súde Bratislava III, keď súd potvrdil, že žalovaný so žalobkyňou neplatne skončil pracovný pomer, zároveň bolo zastavené konanie o priestupku /žalovaný tvrdil, že žalobkyňa napadla jeho partnerku/ a polícia odmietla aj trestné oznámenie žalovaného na žalobkyňu za neoprávnené užívanie motorového vozidla. Dcéra žalobkyne a žalovaného sa telefonicky skontaktovala so žalovaným, ktorý sa jej začal vyhrážať, že znova príde do rodinného domu a odvezie aj zvyšné veci, ktoré tam ponechal. Podľa tvrdení žalobkyne začína mať jej dcéra z otca / žalovaného/ strach, rovnako tak aj žalobkyňa, ktorá celú situáciu zvláda veľmi ťažko. Dňa 27.2.2020 žalobkyňa strávila večer na polícii a taktiež nasledujúce deň strávila čas na polícii a zariaďovaním najnutnejších vecí tak, aby mohli s dcérou v rodinnom dome fungovať, pričom z obavy vyhrážok zo strany žalovaného bola nútená požiadať o prítomnosť aj rodičov. Žalobkyňa má v pláne vyhľadať aj odbornú psychiatrickú lekársku pomoc a to ihneď po tom, čo zariadi najnevyhnutejšie potreby.
3 K návrhu žalobkyňa pripojila listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva: kópia časti zápisnice o pojednávaní sp. zn. 24Cpr 1/2019, čestné vyhlásenie A. B. zo dňa 28.2.2020 /dcéry žalobkyne a žalovaného/, rozhodnutie Okresného úradu Pezinok, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 28.1.2020 o zastavení konania o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 27.2.2020 a zo dňa 28.2.2020, správa o orientačnom psychologickom vyšetrení zo dňa 3.3.2020.
4 Podľa § 324 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5 Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6 Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
7 Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8 Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
9 Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10 Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11 Podľa článku 1, 2 CSP, spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak táto právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
12 Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá, teda účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo ohrozené právo strany, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto je
potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana podávajúca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, či ujmu je povinná strana podávajúca návrh a to v rámci popisu rozhodujúcich skutočností a z priložených dôkazov podľa obsahu spisu.
13 Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 329 ods. 1 CSP súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená potreba a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov strán. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Ak použitie neodkladného opatrenia súdom predpokladá kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok, je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu, preukázal dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. V štádiu, keď súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je nemysliteľné, aby súd vykonával dokazovanie, prípadne aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, spočíva výlučne na navrhovateľovi /v tomto prípade na žalobkyni/. Potreba okamžitej a dočasnej úpravy pomerov strán je kumulatívnou požiadavkou na nariadenie neodkladného opatrenia, ale musí byť reálne preukázaná. Zúžené požiadavky na dokazovanie v súvislosti s rozhodovaním o neodkladnom opatrení nemožno interpretovať tak, že neodkladné opatrenie môže súd vydať bez toho, aby dokazovanie vykonal v potrebnej miere a preveril ním vierohodnosť navrhovateľom tvrdených skutočností. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana.
14 Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť (predbežná) ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované neodkladné opatrenie musí byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, t.j. existencia právneho vzťahu medzi stranami, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, aby sa zároveň nevytvoril nenávratný stav v právnych vzťahoch medzi stranami a aby sa neprimeraným spôsobom nezasiahlo do ich právnych vzťahov.
15 Obsahom neodkladného opatrenia sa nesmie neprimerane zasiahnuť do základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR a Listinou základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), ktorá je súčasťou ústavného poriadku SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd (uvedený v Zbierke zákonov SR oznámením pod č. 209/1992 Zb. a zák. č. 102/1999 Z. z.). Pokiaľ je navrhované neodkladné opatrenie svojím dopadom neprimeraným spôsobom zasahuje do práv dotknutej strany, teda ak by protistrana bola obmedzená spôsobom neprimeraným k povahe veci, takémuto návrhu nemožno vyhovieť pre prekročenie medzí určených predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia.
16 Po posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane k nemu priložených listinných dôkazov, ako aj po bližšom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na tun. súde pod sp. zn. sp. zn. 43C 54/2018, má súd za to, že skutočnosti, ktoré tvrdí žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je možné v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení objektívne považovať za skutočnosti v dostatočnej miere osvedčujúce tvrdené obavy či naliehavosť/nutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) a f) CSP vo vzťahu k žalovanému, keďže nariadenie neodkladného opatrenia v žalobkyňou navrhovanom
rozsahu by malo zásadný (negatívny) dopad na základné práva a slobody žalovaného - užívacie právo ako zložka vlastníckeho práva, právo na obydlie.
17 Nenakladanie s vecami alebo právami má svoje ústavné a zákonné limity. Ústavne sa vychádza z toho, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania nimi) je nesporne zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavne zaručených práv. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, preto je súd povinný pred nariadením neodkladného opatrenia venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv povinnej osoby (v tomto prípade žalovaného) nad nevyhnutnú mieru. Nevyhnutná miera znamená, že žalovaný sa obmedzí v nakladaní s vecami alebo právami, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku na vydanie veci, určenie vlastníckeho práva a podobne. Všeobecná formulácia, ktorú použila žalobkyňa v návrhu (všeobecne výraz „akékoľvek nakladanie/scudzenie/zaťaženie“), by však mohla vyústiť do zablokovania všetkých práv žalovaného spojených s vlastníctvom vecí, patriacich do masy BSM. Neodkladné opatrenie nesmie mať takýto obsah, pretože by mohlo porušiť a zasahovať do súkromia žalovaného, ktoré je taktiež, ako právo žalobkyne, ústavne chránené. K takémuto zásahu by došlo, ak by žalovaný v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia nesmel nakladať s vecami alebo právami, ktoré vytvárajú jeho súkromie. Nenakladanie s vecami alebo právami sa musí v návrhu na vydanie súdneho rozhodnutia konkretizovať aj na účely núteného vymáhania povinnosti vyplývajúcej zo súdneho rozhodnutia.
18 Žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila, že žalovaný nakladá s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva strán takým spôsobom, ktorý by zásadným spôsobom ohrozoval jej vlastnícke právo, ktoré je rovnocenné s vlastníckym právom žalovaného a ani neosvedčila žiadne také skutočnosti, ktoré by ohrozovali jej majetkové a materiálne záujmy po vyporiadaní BSM (existencia scudzovacích zmlúv, plomby na LV, čestné vyhlásenia osôb, ktoré môžu dosvedčiť zámery žalovaného a pod.). V prípade nakladania s majetkom manželmi má byť nariadenie neodkladného opatrenia hraničným prostriedkom na úpravu pomerov, zákon v tomto prípade uprednostňuje napr. inštitút relatívnej neplatnosti právnych úkonov z dôvodu absencie súhlasu druhého manžela.
19 Žalobkyňa ďalej v dostatočnej miere neosvedčila naliehavosť potreby bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán a ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy tvrdením o podaní trestného oznámenia, keďže ani samotné podanie trestného oznámenia na žalovaného ešte automaticky nezakladá záver pre vyslovenie, že žalovaný spáchal trestný čin, nakoľko vyšetrovanie, vedené na OO PZ v Pezinku pod ČVS: ORP-103/MD-PK-2020, stále prebieha, pričom žalobkyňa neosvedčila, že by sa uvedené vyšetrovanie nachádzalo aspoň v štádiu vznesenia obvinenia vo vzťahu k podozrivému / žalovanému/, teda že by z vykonaných procesných úkonov orgánov činných v trestnom konaní vyplývalo dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, pričom jedine súd a až v rámci prebiehajúceho trestného konania môže vyvodiť záver o tom, že žalovaný (ne)bol dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu, pre ktorý žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie a na ktoré sa žalobkyňa odvoláva v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.
20 V súhrne vyššie uvedeného a za daných skutkových okolností teda súd nevyhodnotil žiadne z tvrdení žalobkyne, uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, za dostatočne osvedčujúce naliehavú potrebu nariadenia ňou navrhovaného neodkladného opatrenia a považujúc ich za ničím nepodložené domnienky a obavy preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, poukazujúc pritom aj na tú skutočnosť, že nakoľko ide o spoločný majetok žalobkyne a žalovaného, patriaci do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalovaného nad zákonom dovolenú a prípustnú mieru, ako aj k porušeniu zásady primeranosti uložených povinností žalovanému vo vzťahu k právam žalobkyne.
21 Za situácie, keď medzi stranami sporu vznikajú nezhody, pokiaľ ide o rozsah a spôsob užívania spoločného majetku, môže ktorákoľvek zo strán sporu podať žalobu, aby súd rozhodol o spornom výkone práv a povinností k spoločnému majetku, teda aby upravil aj spôsob nakladania so spoločnými prostriedkami. Tieto vzťahy možno upraviť aj neodkladným opatrením, treba však rešpektovať zásadu rovnoprávneho postavenia oboch strán sporu pri užívaní spoločného majetku a spravidla nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by jeden z manželov bol úplne alebo dočasne vyradený z užívania vecí s ohľadom na dôsledky takéhoto neodkladného opatrenia. Úplné vylúčenie z užívania spoločného
majetku je možné iba celkom výnimočne a to za predpokladu, že jeden z manželov svojím správaním a vzťahom k veciam, o užívanie ktorých ide, vzbudzuje obavu, že ich ďalším užívaním by mohol spôsobiť škodu.
22 Záverom súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú úpravu, predložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd môže vyvodiť závery o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykoná dokazovanie len v rozsahu dôkazných prostriedkov predložených osobou, ktorá požaduje nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdených skutočností v návrhu.
23 Z dôvodu absencie kumulatívneho splnenia všetkých základných zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia preto súdu nezostávala iná možnosť, než návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok /§ 357 písm. d) CSP/.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/.
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.