Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Sa/3/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobkyne: JUDr. J. R., bytom Y. XXXX/X, XXX XX W., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Juraj Klimčo a spol. s r.o., Smetanova 1655/7, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Návrh na pripustenie vstupu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne do konania na strane žalovaného s a z a m i e t a.

II. U r č u j e s a, že zásah žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky do osobnej slobody a integrity žalobkyne spočívajúci v tom, že v období od 00:00 hod. dňa 21.12.2016 približne do 03.30 hod. dňa 21.12.2016 bola počas bližšie neručeného časového úseku príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trenčíne uzamknutá v miestnosti nachádzajúcej sa na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Trenčíne, o rozmeroch 1,25 metra x 3 metre, bez okien, v časti so šikmým stropom, s umelým osvetlením ovládaným zvonku a núteným odvetrávaním, bez postele, s kovovou lavičkou a drevenou doskou na sedenie, je nezákonný.

III. Vo zvyšku sa správna žaloba z a m i e t a.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 14.02.2017, sa žalobkyňa podľa (ďalej aj „“) domáhala, aby správny súd ako nezákonný určil už skončený zásah žalovaného vykonaný prostredníctvom príslušníkov Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trenčíne (ďalej aj „OO PZ Trenčín“), do osobnej slobody a integrity žalobkyne, spočívajúci v tom, že žalovaný dňa 20.12.2016 asi o 21.40 hod. v W. na ul. Y. a opakovane v daný deň asi o 23.40 hod. na traumatologickom odd. nemocnice použil voči žalobkyni hmaty, chvaty a údery, dňa 20.12.2016 asi o 21.40 hod. ju zaistil na Y. ulici v W., v čase asi od 00.00 hod. 21.12.2016 do asi 03.30 hod. dňa 21.12.2017 ju uzamkol v malej nevetranej a špinavej miestnosti pod schodmi bez okien o veľkosti cca 2 x 1 m na OO PZ v Trenčíne, ignoroval jej žiadosti o poskytnutie vody a použitie toalety a napriek tomu, že s ňou nerobil žiadne služobné úkony ju neprepustil na slobodu a v čase asi od 00.00 hod. dňa 21.12.2016 až do prepustenia o 13.27 hod. dňa 21.12.2017 jej bez predchádzajúcej výzvy na vydanie a bez služobnej potreby odňal jej osobné veci, o čom jej nevydal žiadne potvrdenie a bezdôvodne ju zadržiaval až do 13.27 hod. dňa 21.12.2016 (ďalej aj „zásah“).

Časové a skutkové okolnosti zásahu podľa administratívneho spisu

2. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu v intenciách žalobného petitu zistil nasledovné:

3. Dňa 20.12.2016 pod č. DU-2908/TN-2016 vydal príslušník OO PZ Trenčín nsrtžm. G. F. rozhodnutie, podľa ktorého ako správny orgán príslušný podľa správneho poriadku s poukazom na ustanovenie o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) zaistil dňa 20.12.2016 o 21.46 hod. v zmysle osobu JUDr. J. R., nar. XX.XX.XXXX s odôvodnením, že menovaná bola dňa 20.12.2016 o 21.45 hod. v W. na Y. ulici pristihnutá pri páchaní priestupku a bola dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať a bolo to nevyhnutné na riadne zistenie a objasnenie veci. Na origináli rovnopisu rozhodnutia o zaistení zo dňa 20.12.2016 je rukou dopísaná poznámka príslušníka Policajného zboru „odmietla prevziať dňa 21.12.2016.“

4. Dňa 21.12.2016 spísal príslušník OO PZ Trenčín - nstržm. G. F. - „Úradný záznam o zaistení osoby“, z ktorého vyplýva, že v Trenčíne dňa 20.12.2016 o 21:46 hod. na ul. Y. v W. pred rodinným domom č. X bola podľa o Policajnom zboru zaistená JUDr. J. R., nar. XX.XX.XXXX v W.. Ako dôvod zaistenia príslušník Policajného zboru uviedol nasledovné: „Menovaná bola dňa 20.12.2016 v čase cca o 21.35 h riešená za dopravný priestupok pri Obvodnom oddelení v W., ul. X. X, nakoľko nerešpektovala dopravné značenie zákaz vjazdu motorových vozidiel. Menovaná predložila doklady potrebné na vedenie a prevádzku mot. vozidla, následne bola vyzvaná aby sa podrobila dychovej skúške, čo odmietla a ihneď nato stúpila na plyn a nereagovala na výzvy hliadky aby zotrvala na mieste a odišla na svojom vozidle z miesta. Následne sme menovanú prenasledovali na služobnom mot. vozidle a následne sme ju dostihli na ul. Y. v W., nakoľko menovaná vošla do slepej ulice a nemala možnosť ďalšieho úniku, preto musela zastaviť svoje mot. vozidlo. Následne nato sme naše služobné vozidlo zaparkovali za jej zadnú časť mol. vozidla, tak aby sme jej zamedzili v ďalšom pohybe s vozidlom. Následne nato osoba vystúpila z vozidla, pokúsila sa o útek, a na naše opätovné výzvy nereagovala. Osoba bola následné zaistená, nakoľko bola pristihnutá pri páchaní priestupku bola dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať a bolo to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie a objasnenie veci. Pri zaistení boli voči menovanej použité donucovacie prostriedky a to hmaty a chvaty, pričom kládla aktívny odpor. Pani R. následne na to bola eskortovaná na OO PZ TN, kde sa sťažovala na nevoľnosť a z uvedeného dôvodu jej bola privolaná RZP.“ 5. Súčasťou administratívneho spisu sú celkom 3 hlásenia o použití donucovacieho prostriedku, a to:

- zo dňa 20.12.2016 pod č. OR PZ TN-OPP3-14-202/2016 o tom, že hmaty a chvaty podľa použili voči žalobkyni nstržm. H. U. a nstržm. G. F. dňa 20.12.2016 o 21.45 hod. na ulici Y. v W., s poznámkou, že žalobkyňa sa po eskorte na OO PZ Trenčín sťažovala na nevoľnosť, následne na to jej bola privolaná RZP,

- zo dňa 21.12.2016 pod č. OR PZ TN-OPP3-14-203/2016 o tom, že hmaty a chvaty podľa použili voči žalobkyni nstržm. H. U. a nstržm. G. F. dňa 20.12.2016 o 23.45 hod. vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne, s poznámkou, že pri služobnom zákroku sa žalobkyňa sťažovala, že je zranená a tak jej bola poskytnutá lekárska pomoc - ošetrenie,

- zo dňa 21.12.2016 pod č. OR PZ TN-OPP3-14-204/2016 o tom, že hmaty a chvaty podľa použili voči žalobkyni ppráp. H. X. a stržm. J. J. dňa 20.12.2016 o 23.45 hod. vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne, s poznámkou, že pri služobnom zákroku sa žalobkyňa sťažovala, že je zranená a tak jej bola poskytnutá lekárska pomoc - ošetrenie.

6. O udalostiach dňa 20.12.2016 až 21.12.2016 spísali príslušníci OO PZ Trenčín - nstržm. H. U., nstržm. G. F., ppráp. H. X. a stržm. J. J. - úradný záznam zo dňa 21.12.2016 s nasledovným obsahom: „Dňa 20.12.2016 v čase od 19:00 hod do 07:00 hod. dňa 21.12.2016 sme vykonávali realizačnú skupinu v zložení VH: nstržm. G. F. a ČH: nstržm. H. U. s volacím znakom W. XXX. V čase od cca 19:30 hod. sme sa nachádzali na OO PZ TN, kde sme realizovali dennú udalosť DU:2906/TN-2016, pričom v čase o cca 21:35 hod. sa na OO PZ TN dostavila neznáma osoba ženského pohlavia, ktorá sa predstavila ako údajná obhajkyňa oznamovateľky J. X.. Táto osoba sa stretla vo vestibule OO PZ TN s J. X., pričom sa dostali do slovnej výmeny názorov. Následne som ja nstržm. H. U. obe osoby vyzval, aby sa chovali slušne a upokojili sa. Po tejto výzve J. X. odišiel z budovy OO PZ TN a údajná obhajkyňa osoby J. X. nás začala obviňovať z toho, že sme skorumpovaní a uplatení policajti. Následne sa ona zobrala a vyšla z budovy OO PZ TN a smerovala ku svojmu OMV, ktoré bolo zaparkované na vyhradenom parkovacom mieste OO PZ TN v zákaze určenom dopravným značením. Z uvedeného dôvodu sme išli tento priestupok vybaviť v zmysle zákona a presunuli sme sa k jej autu, pričom ona už sedela vo

vozidle spolu s J. X. a vycúvala z parkovacieho miesta. V tom sme ju predpísaným spôsobom zastavili a kontrolovali a hneď na to bola poučená o tom, že sa dopustila dopravného priestupku. Z uvedeného dôvodu bola vyzvaná, aby predložila doklady potrebné na vedenie a prevádzku vozidla, tak aj učinila a bola stotožnená ako JUDr. J. R., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom W., Y. XXXX/X. Následne ja nstržm. H. U. som sa jej opýtal či pred jazdou, alebo počas jazdy požila alkoholické nápoje, alebo iné návykové látky a či je ochotná podrobiť sa dychovej skúške. Na toto mi uviedla, že nie je ochotná podrobiť sa dychovej skúške, že má dôležitejšie veci na práci ako našu kontrolu. Z uvedeného dôvodu som sa vodičky opätovne opýtal či je ochotná podrobiť sa dychovej skúške, na čo nám uviedla, že dychovej skúške sa nepodrobí, ale je ochotná ísť na krv, čo si aj zaplatí. Vzápätí pridala a pokúsila sa uniknúť z miesta v čom sme sa jej snažili zabrániť výzvami aby zotrvala na mieste a strpela výkon kontroly a nstržm. G. F. sa jej postavil pred vozidlo. Na toto ona svoje vozidlo zastavila a my sme chceli dokončiť kontrolu, pristúpili sme k okienku na vodičovej strane, kedy využila možnosť úniku, pridala plyn na vozidle a z miesta unikla, pričom nereagovala ani na opakované výzvy aby zostala stáť s vozidlom na mieste. Následne sme urýchlene nastúpili do nášho SCV a začali sme ju prenasledovať, pričom sme sa dostali až na ulicu Y. v W., ktorá je zároveň aj slepou ulicou a preto nemala možnosť ďalšieho úniku, takže musela zastaviť svoje mot. vozidlo. Následne nato sme naše služobné vozidlo zaparkovali za jej zadnú časť mot. vozidla, tak aby sme jej zamedzili v ďalšom pohybe s vozidlom. Po tomto vodička vystúpila z vozidla, pokúsila sa o útek, a na naše výzvy aj opakované a márne výzvy aby zotrvala na mieste, nereagovala. Osoba bola poučená o tom, že je na mieste zaistená v zmysle § 19 ods. 1 písm. b) z. č. 171/93 z .z. Bola zaistená nakoľko bola pristihnutá pri páchaní priestupku a bola dôvodná obava, že v tom bude pokračovať a bolo to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie a objasnenie veci. Pri zaistení boli voči menovanej použité donucovacie prostriedky a to hmaty a chvaty podľa § 51 ods. 1 písm. c) z. č. 171/93 Z. z., nakoľko kládla aktívny odpor. Pri použití donucovacích prostriedkov nebola osoba zjavne zranená. Po tomto bola eskortovaná na OO PZ TN. Po príchode na OO PZ TN nám uviedla, že sa podrobí lekárskemu vyšetreniu na zistenie alkoholu v krvi, uviedla, že si za to aj zaplatí. Následne sa sťažovala na nevoľnosť a z uvedeného dôvodu jej bola privolaná RZP. RZP po príchode na OO PZ TN vykonala vyšetrenie pani R., ktorá sa sťažovala, že bola zranená pri služobnom zákroku v čase jej zaistenia. Po tomto bola pracovníkmi RZP za asistencie polície prevezená k ďalším vyšetreniam do FN TN. Pred vyšetrením v ambulancii bola príslušníkmi PZ viac krát vyzvaná aby sa podrobila vyšetreniu na zistenie alkoholu v krvi, ako uviedla na OO PZ TN, že tak učiní. Na toto nám uviedla, že sa s nami už nemá o čom baviť. Opätovne bola viac krát vyzvaná aby sa podrobila vyšetreniu na zistenie alkoholu v krvi na čo ona už nereagovala, čoho svedkom bol lekár ktorý ju ošetroval vo FN TN MUDr. X. J., t.č. XXXX/XXX XXX. Následne nato sme ju vyzvali aby išla s nami na psychiatrické oddelenie na vyšetrenie na zistenie alkoholu v krvi, čo odmietla a chcela z miesta odísť. Po opakovanej a márnej výzve boli voči osobe použité donucovacie prostriedky a to hmaty a chvaty podľa § 51 ods. 1 písm. c) z. č. 171/93 z. z. a to tak, že sme ju chytili každý za jednu ruku v oblasti lakťu, pričom kládla aktívny odpor, tým že sa vzpierala a nechcela s nami ísť. V tom čase sa svojvoľne zviezla na zem a začala kričať, že sme ju napadli, kričala, že potrebuje ošetrenie v čom vyšiel von MUDr. X. J. a tomuto uviedla, že sme ju hodili o zem, čo sa však nezakladalo na pravde. Následne ju MUDr. X. opätovne vyšetril. Svedkom celého incidentu bol S. T. nar. XX.XX.XXXX t.č.: XXXX/XXX XXX. Chodba je taktiež monitorovaná kamerovým systémom, ktorý spravuje SBS SPB SECURITY s.r.o. Následne bol kontaktovaný pracovník SBS H. T., ktorý bol požiadaný aby zálohoval daný záznam, avšak tento nám uviedol, že nevie manipulovať s kamerovým systémom a ani nevie či sa kamerový záznam zálohuje. Uviedol, že by sa niekto musel skontaktovať so zodpovednou osobou v dennej dobe. Po ošetrení bola opätovne pani R. vyzvaná aby išla s nami na psychiatrické oddelenie na vyšetrenie na zistenie alkoholu v krvi čo odmietla. Následne sme sa skontaktovali s MUDr. X., ktorého sme sa opýtali na rozsah jej zranení a či je možné voči nej použiť donucovacie prostriedky a ak áno aké a akou intenzitou. Tento nám uviedol, že voči osobe môžeme bez problémov použiť donucovacie prostriedky ako aj putá, pretože podľa vyšetrenia usúdil, že svoje zranenia iba predstiera a vymýšľa si ich čo je ochotný aj dosvedčiť v prípade potreby. Avšak vzhľadom na jej poškodenú chrbticu z minulosti máme dávať pozor na jej krk a hlavu, čo sme vzali na vedomie. Po tomto bola vyzvaná aby nastúpila do vozidla a ona tak dobrovoľne učinila. Následne bola prevezená na OO PZ TN, kde pred vstupom do budovy sa opätovne pokúsila odísť z miesta pričom boli voči nej po opakovanej a márnej výzve použité donucovacie prostriedky a to hmaty a chvaty podľa § 51 ods. 1. písm. c) z. č. 171/93 z. z., pričom kládla aktívny odpor. Po tom ako sa už osoba nachádzala v budove OO PZ TN, sme začali vykonávať administratívu k predmetnej udalosti, a čakali sme na hliadku z OO PZ Trenčianske Teplice, v ktorej slúžila policajtka, ktorá mala prísť osobe vykonať bezpečnostnú prehliadku. Toto zaistená osoba využila a pokúsila sa odísť z budovy OO PZ TN. Pred budovou však opätovne neuposlúchla výzvy hliadky aby sa vrátila späť do budovy a z uvedeného dôvodu boli voči osobe použité

donucovacie prostriedky a to hmaty a chvaty podľa § 51 ods. 1 písm. c) z. č. 171/93 z. z. následne bola osoba umiestnená v budove OO PZ TN, kde sa taktiež dostavila spomínaná hliadka OO PZ Tr. Teplice z ktorej policajtka vykonala prehliadku zaistenej. V čase o 03:30 h na 21.12.2016 zaistená osoba požiadala príslušníkov PZ, že chce vyrozumieť rodinu o jej zaistení, čo jej bolo umožnené. Osoba J. R. sa niekoľko krát pokúsila o útek, nerešpektovala výzvy hliadky a kládla aktívny odpor. Taktiež hliadky obviňovala z toho, že sme skorumpovaní a podplatení. Tiež sa nám vyhrážala, že ak ju nepustíme vyzlečie nás z uniforiem. Chovala sa agresívne a jej správanie bolo tiež arogantné, povýšenecké, zavádzala, vymýšľala si skutočnosti a prekrúcala pred ošetrujúcim lekárom. Uvedeným správaním nám sťažovala, miestami až znemožňovala vykonávanie administratívy, zdržovala nás svojím správaním.“

7. Súčasťou dôkazov predložených žalobkyňou v konaní pred súdom sú aj kópie lekárskych správ o vyšetreniach, resp. ošetreniach absolvovaných žalobkyňou počas jej zaistenia v dňoch 20.12.2016 a 21.12.2016:

- lekárska správa z traumatologického vyšetrenia vyhotovená MUDr. J. X. dňa 20.12.2016 o 23:24 hod.,

- lekárska správa z traumatologického vyšetrenia vyhotovená MUDr. J. X. dňa 20.12.2016 o 23:43 hod.,

- lekárska správa z interného vyšetrenia vyhotovená MUDr. T. T. dňa 21.12.2016 o 06:32 hod.,

- lekárska správa z neurologického vyšetrenia vyhotovená MUDr. H. J. dňa 21.12.2016 o 08:26 hod.,

- lekárska správa z CT vyšetrenia vyhotovená MUDr. P. W. dňa 21.12.2016 o 09:43 hod.,

- lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia vyhotovená MUDr. U. J., PhD. dňa 21.12.2016 o 11:08 hod.

8. V administratívnom spise je založený aj Protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na návykovú látku v krvi a v moči zo dňa 21.12.2016, vyhotovený a podpísaný MUDr. U. J., PhD., z ktorého vyplýva, že ním realizované vyšetrenie bolo začaté dňa 21.12.2016 o 10:45 hod. a skončilo dňa 21.12.2016 o 12:52 hod. Krv ku skúške na návykovú látku (alkohol) bola žalobkyni pri tomto vyšetrení odobratá o 11:23 hod. s negatívnym výsledkom.

Argumentácia žalobkyne

9. Žalobkyňa v správnej žalobe (body 2. až 12. správnej žaloby) prezentovala nasledovný skutkový stav: „(2.) Dňa 20.12.2016 asi o 21.20 hod. hod. zaparkovala žalobkyňa svoje vozidlo priamo na parkovisku OO PZ Trenčín a bežala do budovy OO PZ Trenčín hľadajúc tu podporu a pomoc policajtov. Žalobkyňa má výšku iba 150 cm a váži iba 50 kg, pričom v mesiaci október 2015 podstúpila mimoriadne závažný operačný zákrok krčnej chrbtice, v dôsledku ktorého bola PN viac ako rok. Pred parkoviskom osadenú dopravnú značku „Zákaz vjazdu“ si vôbec nevšimla, to však neznamená, že tu nie je daná zodpovednosť za prípadný priestupok z nedbanlivosti. (3.) Klientka žalobkyne Bc. J. X. bola totiž fyzicky napadnutá svojím manželom J. X. po tom, čo pri prehľadávaní jej osobných vecí a jej osoby tento zistil, že menovaná jej udelila plnú moc na podanie žaloby o rozvod manželstva a že si dovolila vypnúť lokalizáciu na svojom telefóne a prerušiť mu tak sústavný monitoring jej osoby. (4.) Po kontakte s mandantkou, preukázaní totožnosti a udelenej plnej moci policajti nstržm. F. a nstržm. U. odmietli komunikovať zo žalobkyňou ako zo zástupkyňou Bc. J. X. a v podstate ju ignorovali. Zjavne si šuškali s podozrivým J. X. a dohovárali sa na postupe, pričom žalobkyňa zreteľne počula urážky, ktoré menovaný hovoril na jej adresu a ukazoval pritom na ňu a všetci sa uškŕňali. Napriek tomu, že sa jednalo o evidentný priestupok proti občianskemu spolužitiu, policajti nielenže nezakročili, ale páchateľa priamo podporovali svojimi úškrnmi a nečinnosťou. M. X. tiež priamo pred policajtmi nadával a vyhrážal sa svojej manželke. (5.) V dôsledku preukázaného skutkového stavu museli však policajti uložiť M. X. zákaz priblíženia k J. X. a zákaz vstupu do ich rod. domu. (Menovaný zákaz nerešpektoval, preto dňa 23.12.2016 bolo Okr.súdom v Trenčíne vydané uznesenie o neodkladnom opatrení, ktorým bol menovanému uložený súdny zákaz priblíženia, proti ktorému menovaný podal odvolanie, avšak Krajský súd v Trenčíne ho zamietol). (6.) Asi o 21.35 hod. žalobkyňa z parkoviska vycúvala a odišla spolu s Bc. J. X., pričom im nikto nebránil v odchode a nekontroloval ich. Asi o 21.40 hod. v Trenčíne na ul. Súťažnej k jej vozidlu pristúpili policajti nstržm. F. a U., ktorí žalobkyni oznámili, že pôjde s nimi. Neuviedli jej, či je predvedená, zaistená, zadržaná, či zatknutá, ani žiadne dôvody zásahu. Na jej protesty a otázku, čoho som sa dopustila, ju schmatli a hodili o auto, vykrútili jej ruky a doslova ju hodili do služobného vozidla s tým, že spáchala priestupok porušením dopr. značky „Zákaz vjazdu“ na parkovisku pred políciou. Pri tomto úkone kričala, že je po operácii krčnej chrbtice, na čo vôbec nebrali ohľad, ublížili jej a ihneď po ich zákroku bola nútená privolať rýchlu lekársku pomoc. Odviezli ju na OO PZ Trenčíne, kde v priebehu 5-7 min. došla peši aj Bc. J. X..

(7.) Po privolaní RZP zdravotníci žalobkyni zmerali tlak a pokúsili sa nasadiť jej na krk tzv. Schanczov golier, ktorý jej však bol veľký. Spoločne zo svojou mandantkou v prítomnosti jedného policajta sanitkou bola odvezená na ošetrenie do nemocnice na traumatolog. oddelenie, kde jej ošetrujúci lekár uložil kľudový režim a nasadenie tzv. Schanczovho goliera, ktorý bol vyrobený vzhľadom na jej výšku a váhu špeciálne pre ňu a ktorý si v rýchlosti zabudla doma. Policajti ignorovali lekárske závery, nedovolili jej ísť domov a vziať si daný golier a opäť jej v priestoroch čakárne traumatológie vykrútili ruky, čím jej spôsobili ďalšie zranenie na pravej ruke, čo si vyžiadalo hneď ďalšie ošetrenie. (8.) Po ošetrení asi o 23.45 hod. dňa 20.12.2016 policajti povedali žalobkyni, že ju zavezú k jej vozidlu za účelom došetrenia priestupku, ktorého sa dopustila porušením dopr. značky Zákaz vjazdu. Nehovorili nič o zaistení, či predvedení. Policajti ju však doviezli na OO PZ, kde jej oznámili, že je obmedzená na osobnej slobode, odňali jej všetky osobné veci včítane mobilného telefónu a zamkli ju do malej nevetranej a špinavej miestnosti pod schodmi o veľkosti cca 2x1 m, bez okien, so silným umelým svetlom, po stenách z pozostatkami krvi s tým, že tu musí strpieť nevyhnutné úkony polície. K zatvoreniu došlo približne o polnoci. (9.) Počas pobytu v tejto miestnosti do cca 03:30 hod. jej napriek opakovaným žiadostiam a výkrikom neumožnili napiť sa vody, použiť WC. zavolať blízkym, ani advokátovi, po niekoľkých hodinách búchania na dvere jej otvorili so slovami, že je „obmedzená“ a má povinnosť strpieť úkony polície. Trvala na svojich právach, na tom, že bolo porušené jej právo bezodkladne obdržať rozhodnutie o zaistení a dozvedieť sa dôvody zaistenia, spojiť sa s advokátom a príbuznými a min. uspokojiť svoje základné ľudské potreby. (10.) Po takmer štyroch hodinách v tejto ľudsky nedôstojnej diere jej konečne umožnili napiť sa vody na toaletách, pričom zistila, že začala krvácať po gynekologickej stránke. Požadované hygienické potreby jej policajt s úškrnom odoprel. Policajt ju nútil opäť sa vrátiť do danej „kobky“, čo žalobkyňa odmietla. Z vyčerpania a šoku skolabovala, zvracala, dostala triašku, extrémne sa jej zvýšil krvný tlak, dostala prudkú migrénu, krútila sa jej hlava, takmer stratila vedomie. Žiadala privolať RZP, čo policajt odmietol a zdravotníkov zavolal, až keď znovu zvracala priamo na chodbe OO PZ a videl, že jej stav je kritický. (11.) Napriek akútnemu zdravotnému stavu žalobkyne po príchode RZP si policajti zavolali najskôr jedného zo zdravotníkov „bokom“ a po krátkej chvíli sa žalobkyne v prítomnosti zdravotníka opýtali, či sa podrobí dychovej skúške. Touto výzvou si zrejme chceli zabezpečiť svedka odmietnutia daného úkonu žalobkyňou, nakoľko dovtedy ju na dych. skúšku ani raz nevyzvali. Žalobkyňa uviedla, že dáva prednosť odberu krvi. (12.) Následne bola ošetrená na internom a na neurologickom oddelení FN Trenčín, kde jej bola odobratá aj krv. Policajti ju potom predviedli na vyšetrenie na psychiatrické oddelenie údajne za účelom eskortovania do cely predbežného zadržania v Prievidzi. Tu policajti opätovne žiadali odobratie krvi, s čím súhlasila, aj keď jej odobrali krv už na internom oddelení. Výsledok rozboru krvi bol negatívny. O 13.27 hod. dňa 21.12.2016 ju prepustili a vrátili jej osobné veci.“

10. Žalobkyňa v správnej žalobe (body 25. až 31. správnej žaloby) prezentovala svoj právny náhľad na ňou uvedený skutkový stav. Zdôraznila, že (25.) z dikcie ustanovenia vyplýva, že policajt je oprávnený zaistiť osobu pristihnutú pri páchaní priestupku len vtedy, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie vecí. Ako je zrejmé z úradného záznamu zasahujúcich policajtov zo dňa 21.12.2016 a z ich úradného záznamu o zaistení osoby zo dňa 21.12.2016, správny orgán sa bez opory v skutkovom stave opiera kumulatívne o oba tieto dôvody. Pritom je zrejmé, že žiadne pokračovanie v páchaní priestupku žalobkyňou formou porušovania dopravnej značky „Zákaz vjazdu“ neprichádza do úvahy, pretože žalobkyňa sama opustila dané parkovisko a z jej konania nevyplývala žiadna obava, že sa mienila naň vrátiť. Tiež nebolo čo zisťovať a objasňovať na danom priestupku, nakoľko totožnosť žalobkyne bola policajtom preukázaná už o 21.20 hod., pričom samotná žalobkyňa nemá povinnosť k veci vypovedať a teda od počiatku správny organ vedel, kto a akým konaním prípadný priestupok porušením dopravnej značky „Zákaz vjazdu“ spáchal. Nebol tu teda dôvod na zaistenie, ale len na prejednanie prípadného priestupku v blokovom konaní, o ktoré sa podľa žalobkyne žiaden z policajtov ani len nepokúsil.

11. (26.) Pokiaľ by podľa žalobkyne správny orgán namietal, že využil inštitút zaistenia z dôvodu odmietnutia podrobiť sa dychovej skúške, či odberu krvi žalobkyňou, tak ani v tomto prípade neboli dôvody na zaistenie dané. Jednak takúto výzvu správny organ voči žalobkyni až do ranných hodín dňa 21.12.2016 neuplatnil a jednak žalobkyňa nebola pristihnutá pri páchaní priestupku formou požitia alkoholických nápojov, nakoľko krvná skúška bola evidentne negatívna. Nebola tu teda žiadna prípadná obava, že bude v takomto priestupku pokračovať, keďže tu žiaden priestupok nebol a tiež nebolo tu čo objasňovať, nakoľko žalobkyňa ma právo odoprieť k veci vypovedať a zákon neumožňuje policajným orgánom, či orgánom činným v trestnom konaní použiť žiadne donucovacie prostriedky na získanie

dychu či krvi účastníka. (27.) Je zrejmé, že žalobkyňa nemala najmenší dôvod nepodrobiť sa dychovej skúške, či odberu krvi, keď pred jazdou či počas jazdy nepožila - ako je z výsledku rozboru zrejmé - žiadny alkoholický nápoj a keď ako právne znalá osoba vie, že samotné odmietnutie zakladá skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.

12. Žalobkyňa v správnej žalobe tiež namietla, že rozhodnutie o zaistení jej nebolo v čase zákroku a ani po ňom doručené a až do podania správnej žaloby sa jej ho nikto nepokúsil doručiť. (28.) Z dikcie ustanovenia pritom vyplýva, že útvar Policajného zboru, ktorý prevzal od policajta zaistenú osobu, bezodkladne vydá o zaistení osoby rozhodnutie, v ktorom uvedie dôvod, pre ktorý bola osoba zaistená, a bez zbytočných prieťahov ho odovzdá zaistenej osobe. Z úradného záznamu o zaistení osoby vyplýva, že zasahujúci policajti neodovzdali žalobkyňu ani útvaru PZ ani orgánu činnému v trestnom konaní, ani inému orgánu. Kolónka "zaisteného prevzal dňa o....hod." je prázdna. Nie je zrejmé, či vôbec vydali v deklarovanom čase rozhodnutie o zaistení žalobkyne, určite jej ho však neodovzdali a ani sa nepokúsili odovzdať či doručiť, a to napriek jej dodatočným výzvam. Žalobkyňa naznačila dodatočné „vyrobenie“ rozhodnutia o jeho zaistení. Ďalej doplnila (29.), že podľa ustanovenia ak policajt neodovzdá osobu orgánom činným v trestnom konaní, alebo inému príslušnému orgánu, musí ju ihneď prepustiť. Policajt neodovzdal žalobkyňu ani orgánu činnému v trestnom konaní, ani žiadnemu inému orgánu, ani s ňou nevykonával žiadne administratívne či iné úkony a obmedzovanie osobnej slobody žalobkyne nesledovalo žiadny legitímny účel, verejný záujem, či služobnú potrebu. Navyše žalobkyňu umiestnil do ľudsky nedôstojného priestoru bez zabezpečenia jej najzákladnejších ľudských potrieb. Lehota 24 hod. je lehotou maximálnou a objektívnou, pred ktorou jednoznačne má prednosť a iba v nej sa môže pohybovať lehota určená pojmom ihneď. Bez skutkových a právnych dôvodov porušil správny orgán dotknuté ustanovenie zákona.

Argumentácia žalovaného

13. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný, ktorý okrem iného uviedol nasledovné: „Skutočnosti uvádzané v rozsahu žalobných bodov 2. až 5. obsahujú subjektívne hodnotenia žalobkyne pozostávajúce z informácií o udalostiach, ktoré nemajú relevantný vplyv na posúdenie merita veci, ktorým je iný zásah orgánu verejnej moci. Udalosti, ktoré predchádzali samotnému zaisteniu žalobkyne zo strany orgánov Policajného zboru, majú poukázať na nepriaznivý osobný a psychický stav žalobkyne v čase, ktorý predchádzal zásahu orgánu verejnej moci. Tieto skutočnosti ako aj samotná situácia žalobkyne však nemá vplyv na rešpektovanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorých porušenie bolo dôvodom na vykonanie zásahu orgánu verejnej moci, ktorý je predmetom samotnej žaloby, v rozsahu navrhovaného žalobného petitu. Skutkový stav, ktorý vo svojej podstate obsahuje znaky protiprávneho konania, je možné kvalifikovať a posúdiť od okamihu vzniku podozrenia zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila žalobkyňa tým, že porušila povinnosť uloženú ustanovením § 3 ods. 2 písm. b), c) a § 137 ods. 2 písm. i) zákona o cestnej premávke. Tvrdenie žalobkyne uvádzané v bode žaloby 6. až 12. vykazuje znaky neprimerane zaujatých subjektívnych skutkových tvrdení, ktoré nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Skutkový priebeh udalosti je podrobne zdokumentovaný príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trenčíne, ktorí vykonávali služobný zákrok voči žalobkyni. Úradné záznamy službu konajúcich policajtov obsahujú chronologický sled udalostí a objektívne opisujú situáciu, ktorú vyvolala sama žalobkyňa svojim protiprávnym konaním v čase spáchania priestupku, ako aj protiprávnym konaním, ktoré nasledovalo. Žalobkyňa v žalobných dôvodoch zámerne obchádza detaily svojho protiprávneho konania a sama seba vykresľuje ako obeť orgánu verejnej moci. Z úradného záznamu č. ORP- -2016 zo dňa 21.12.2016 je možné vytvoriť si relevantný obraz o udalostiach, ktoré viedli k samotnému zásahu verejnej moci, ako i o komplexnom priebehu služobnej činnosti vykonávanej s osobou žalobkyne. Záznam zo služobnej činnosti potvrdzuje skutkový priebeh a je signovaný štyrmi službukonajúcimi príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ, ktorí priamo realizovali oprávnenia priznané zákonom o Policajnom zbore. Služobné záznamy objektívne opisujú, že žalobkyňa od okamihu príchodu na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Trenčíne, konala svojvoľne a úmyselne, keď svoje motorové vozidlo odstavila na mieste, ktoré bolo dopravným značením vyhradené pre služobné motorové vozidlá. Už tieto prvotné udalosti poukazujú na neprispôsobivé chovanie žalobkyne a nerešpektovanie výziev príslušníkov Policajného zboru. V obsahu žaloby sa žalobkyňa týmto skutočnostiam zámerne vyhla, aby tak subjektívne preniesla ťarchu z porušenia právnych predpisov a zo zásahu do integrity jej osoby

na orgán verejnej moci. Miera intenzity výkonu verejnej moci je priamoúmerná následnému konaniu žalobkyne, ktorá v protiprávnom konaní pokračovala aj po spáchaní priestupku a tým naplnila zákonné podmienky využitia príslušných ustanovení upravujúcich oprávnenia policajta. Udalosti predchádzajúce samotnému zaisteniu sa aj tu objektívne opisujú vo vyjadrení službu konajúcich policajtov, nakoľko žalobkyňa udáva výhradne subjektívne pociťované skutočnosti. Vzhľadom k protiprávnemu konaniu žalobkyne bol zo strany príslušníkov Policajného zboru realizovaný úkon oprávnenia na zaistenie osoby podľa ustanovení § 19 ods. 1 písm. b) zákona o Policajnom zbore a žalobkyňu zaistili priamo na mieste, nakoľko bola pristihnutá pri páchaní priestupku a existovala dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať a bolo to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie a objasnenie veci.“

14. Žalovaný ďalej uviedol, že „skutočnosti, ktoré žalobkyňa opisuje v bode 6. svojej žaloby, iba nasvedčujú tomu, že žalobkyňa konala v rozpore s výzvami a kládla aktívny odpor smerujúci k zmareniu úkonu zaistenia osoby. Naplnenie znakov aktívneho odporu zo strany žalobkyne dostatočne odôvodnilo použitie donucovacích prostriedkov na prekonanie odboru, aby bolo možné zaistiť osobu žalobkyne. V časti priebehu zásahu orgánu verejnej moci, týkajúcich sa udalostí opísaných v bode 7. až 8. žaloby, sa opäť žalobkyňa v obsahu svojej žaloby odkláňa od objektívneho hodnotenia skutkových okolností a bez opory relevantných dôkazov namieta zákonnosť postupu policajtov. Zo spisového materiálu je však dostatočne preukázané, že priebeh skutkových okolností neustále napĺňal znaky arogancie a protiprávneho konania práve na strane žalobkyne, ktorá absolútne nespolupracovala so službukonajúcimi policajtmi a vytvárala úmyselné obštrukcie, aby skomplikovala a narušila priebeh služobnej činnosti. Pre potvrdenie informácií uvedených v úradnom zázname je v prípade potreby vhodné prizvať do konania ako svedka službukonajúceho lekára MUDr. X., ktorý sa v závere celého ošetrenia vyjadril, že proti žalobkyni je možné použiť donucovacie prostriedky nakoľko žalobkyňa svoje zranenie iba predstiera a vymýšľa si ich s výnimkou poškodenej krčnej chrbtice, ku ktorému došlo v minulosti.“

15. K časti správnej žaloby namietajúcej podmienky a samotný postup policajtov pri umiestnení do miestnosti na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Trenčíne žalovaný uviedol, že „žalobkyňa bola umiestnená v miestnosti pre zaistené osoby, ktorá sa nachádza priamo v budove Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trenčíne. Akt zaistenia žalobkyne bol následkom zákonnej aplikácie oprávnenia policajta na zaistenie osoby podľa ustanovenia § 19 ods. l písm. b) zákona o Policajnom zbore. Ide o závažný, no legitímny zásah do osobnej slobody žalobkyne, ktorá sa dopustila protiprávneho konania. Policajti v konaní podľa zákona o Policajnom zbore rešpektovali všetky zákonné predpoklady na zaistenie žalobkyne a samotné rozhodnutie o zaistení osoby vychádzalo zo skutkových dôvodov tvoriacich preukázateľný hmotnoprávny dôkazný základ pre vydanie rozhodnutia o zaistení osoby. Umiestnenie žalobkyne bolo realizované v súlade s bežnou praxou orgánov Policajného zboru a žalobkyňa bola po zaistení umiestnená vo vyhradených priestoroch určených pre zaistené osoby. Tieto priestory nie sú celou policajného zaistenia. Ide o priestory, kde sa dočasne umiestňujú osoby, s ktorými sa vedie konkrétne konanie a ktoré by mohli byť nebezpečné pre seba alebo okolie, ktoré by mohli utiecť alebo poškodiť samých seba. Vzhľadom k udalostiam, ktoré predchádzali zaisteniu, ako aj k povahe konania samotnej žalobkyne počas jej zaistenia, kedy kládla opakovane aktívny odpor a pokúsila sa opakovane o útek, tak bolo jej umiestnenie v týchto priestoroch dostatočne odôvodnené. Priestory určené na umiestnenie zaistených osôb sa nachádzajú takmer na každom Obvodnom oddelení a sú v záujme služobnej činnosti Policajného zboru. Ich existenciu nenamietal ani Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu, ktorý v minulosti vykonal kontrolu práve týchto zariadení a zhodnotil, že sú v poriadku, napriek určitým nedostatkom týkajúcich sa rozmerov a vybavenia. Podmienky, povaha a charakter priestorov, v ktorých bola umiestnená aj žalobkyňa, nemá vplyv na posudzovanie zákonnosti zásahu orgánu verejnej moci, nakoľko ide o problematiku, ktorá patrí priamo do pôsobnosti Ministerstva vnútra a policajt, ktorý vykonáva zaistenie, nemá možnosť zmeniť podmienky umiestnenia zaistenej osoby, ale umiestni ju v miestnosti, ktorá je na to určená.“

16. K žalobnej námietke týkajúcej sa procesu vydania rozhodnutia o zaistení osoby žalovaný uviedol, že zo spisových materiálov, ktoré ako prílohu pripojil k svojmu vyjadreniu, je dostatočne preukázané, že rozhodnutie o zaistení osoby podľa ustanovenia bolo vydané dňa 20.12.2016 pod číslom ORPZ-TN-OPP3-13-060/2016. Týmto rozhodnutím bola žalobkyňa zaistená, a to časom o 21.46 hod. dňa 20.12.2016 podľa ustanovenia Rozhodnutie o zaistení sama žalobkyňa odmietla podpísať, čím naplnila zákonné podmienky fikcie doručenia. Skutočnosti týkajúce sa podaní žalobkyne a jej komunikácie v súvislosti s uplatnením

práva nahliadnutia do spisu nemajú súvis s meritom prejednávaného zásahu orgánu verejnej moci, ktorého zákonnosť žalobkyňa napáda v žalobnom petite. Kópia rozhodnutia o zaistení osoby bola žalobkyni doručená dňa 14.02.2017 spoločne s vyjadrením riaditeľa OR PZ v Trenčíne pod číslom ORPZ-TN-73-001/2017.

17. K právnej argumentácii správnej žaloby žalovaný záverom svojho vyjadrenia uviedol, že „príslušníci Policajného zboru, ktorí vykonali zaistenie žalobkyne, ktorí proti žalobkyni použili donucovacie prostriedky a vykonávali so žalobkyňou úkony, postupovali v súlade s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov a zákonným spôsobom aplikovali príslušné ustanovenia zákona o Policajnom zbore. Zákonnosť zásahu orgánu verejnej moci je priamo úmerná povahe konania žalobkyne. Nevyhnutnosť, primeranosť a opodstatnenosť zásahu príslušníkov polície, ako aj samotné zaistenie žalobkyne je zdôraznená funkciou inštitútov oprávnenia policajta, ktorých zákonná aplikácia slúži na riadne plnenie úloh Policajného zboru. Skutočnosti uvádzané v žalobe nie sú podložené relevantnými dôkazmi alebo tvrdeniami, ktoré by preukázali námietky žalobkyne proti zákonnosti postupu orgánu verejnej moci. Z uvedených skutočností je zrejmé, že výkon verejnej moci zo strany príslušníkov Policajného zboru bol v súlade so zákonom a bol dôsledkom protiprávneho konania žalobkyne.“

Replika žalobkyne

18. V replike žalobkyňa navrhla správnemu súdu, aby na strane žalovaného pripustil vstup Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne do konania. Vyjadrenia žalovaného označila za tirády, jeho argumentáciu za trápnu a smutnú. Spochybnila dôveryhodnosť úradného záznamu policajtov zo dňa 21.12.2016, podľa ktorého mali policajti voči žalobkyni uplatniť donucovacie prostriedky celkom 4-krát, hoci v spise sú iba 3 hlásenia policajtov o použití donucovacích prostriedkov. V súvislosti s tvrdením žalovaného o fikcii doručenia rozhodnutia o zaistení zdôraznila žalobkyňa, že ak by odmietla podpísať prevzatie rozhodnutia o zaistení, bolo by jej toto rozhodnutie vydané súčasne s jej odňatými vecami dňa 21.12.2016 o 13.25 hod., medzi ktoré by logicky museli toto rozhodnutie policajti dať po dobu zaistenia žalobkyne, keďže jej vzali všetky jej osobné veci okrem odevu. Takáto skutočnosť však nevyplýva z daného úradného záznamu či iných dôkazov. Už len zo samotnej skutočnosti, že jej vzali všetky osobné veci a písomnosti bezo zvyšku, podľa žalobkyne jasne vyplýva, že jej nedali (alebo čisto teoreticky ihneď vzali) dotknuté rozhodnutie. Žalobkyňa by nemala dôvod domáhať sa vydania rozhodnutia o zaistení od OO PZ, pokiaľ by jej bolo vydané hoci až pri prepustení zo zaistenia a nebol by dôvod nepredložiť ho súdu ihneď spolu so žalobou.

Konanie pred správnym súdom

19. Správny súd na základe návrhu žalobkyne vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkov Bc. J. F. (predtým X.), ppor. Bc. H. U., ppráp. G. F., následne z vlastného podnetu výsluchom ďalších svedkov - nstržm. J. J., H. X., MUDr. J. X. a S. T., ako aj dokazovanie čítaním listinných dôkazov účastníkmi predložených alebo správnym súdom od príslušných orgánov vyžiadaných, a to v rozsahu vyplývajúcom zo zápisníc o pojednávaní.

20. Z krátkeho výsluchu žalobkyne na pojednávaní vyplynulo, že pripúšťa svoje pochybenie zo dňa 20.12.2016, ktoré však bolo jediné, a to nerešpektovanie zákazovej dopravnej značky v priestoroch pred OO PZ Trenčín. Pripísala to večernému času, predvianočnému obdobiu a stresu, ktorý v tom čase zažívala v súvislosti s prípadom. Zastupovala v ňom J. X., ktorá bola týraná manželom. Žalobkyňa ku skutkovým okolnostiam uviedla, že policajti ju zastavili až na Y. ulici v W., kde ju vytiahli z jej auta, hodili do policajného auta, medzitým aj potom ju kopali, celý čas sa k nej správali hrubo a z pozície sily. Dožadovala od nich vysvetlenia ohľadne dôvodu jej zadržania. Toto jej nedali, povedali jej iba, že s ňou budú robiť úkony. Namiesto robenia úkonov ju však zavreli do malej miestnosti na OO PZ Trenčín na niekoľko hodín. Zo stresu sa jej tam spustila menštruácia. Opakovane na policajtov kričala, že potrebuje záchranku. V nemocnici zažila situáciu, keď bola pred policajtmi nahá ako také zviera. Celé to pre ňu bolo nesmierne ponižujúce. Keď policajti zistili, že to s ňou nebudú mať také jednoduché, t.j. keď veci začala riešiť prostredníctvom verejnej ochrankyne práv, začali policajti dorábať dokumenty do spisu, do ktorého jej dlho nechceli dať nahliadnuť. Doteraz je z uvedeného zážitku zo dňa 20.12.2016 až 21.12.2016 traumatizovaná.

21. Z výsluchu svedkyne Bc. J. F. (predtým X.) vyplýva, že dňa 20.12.2016 bola napadnutá manželom, na čo zavolala políciu. Prípad sa riešil na OO PZ Trenčín. Po skončení výsluchu napísala právnej zástupkyni

- žalobkyni, aby za ňou prišla na OO PZ Trenčín. Keď žalobkyňa prišla na OO PZ Trenčín, policajtom sa predstavila ako právna zástupkyňa svedkyne. Sadla si k nej na lavičke, ktorá bola v priestoroch OO PZ Trenčín. Vtedy svedkyňa zaznamenala úškrnky smerom k nim od manžela a policajtov, s ktorými sa jej manžel bavil. Keď svedkyňa so žalobkyňou vyšli z priestorov OO PZ Trenčín, nasadli do auta žalobkyne a odišli preč. Keďže svedkyňa žalobkyňu zle navigovala, zabočili do slepej ulice. Krátko po zastavení vozidla, zatiaľ či si žalobkyňa zapálila cigaretu, spozorovali svetlá za nimi prichádzajúceho auta. Boli to policajti z OO PZ Trenčín, ktorí po vystúpení z auta začali na žalobkyňu kričať, že sa dopustila priestupku, aby si nasadla do ich auta, že ide s nimi na OO PZ Trenčín. Žalobkyňa sa ich začala pýtať, akého priestupku sa mala dopustiť. Policajti jej tam na mieste nič nevysvetlili. Jeden z policajtov ju otočil a „bachol ju o auto.“ Začala kričať, že je po operácii chrbtice. Otvorili dvere a vrazili ju do ich služobného auta. Jeden z policajtov pritom svedkyni povedal, aby sa vrátila na policajnú stanicu peši a aby si dobre rozmyslela, čo im povie. Na policajnej stanici prišlo žalobkyni zle. Bola privolaná záchranka, ktorá odviezla žalobkyňu do nemocnie. Tam bola tou istou záchrankou odvezená aj svedkyňa z dôvodu zranenia spôsobeného v uvedený deň po napadnutí manželom, ktoré dovtedy nemala ošetrené. Žalobkyni po prvom ošetrení bolo stále zle, takže bola znovu ošetrená. Svedkyňa následne okolo polnoci odišla na pokyn policajtov domov a nevie, čo sa dialo ďalej. Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že policajti ich pred budovou OO PZ Trenčín nezastavovali ani žalobkyňu nekontrolovali. Počas toho, ako bola svedkyňa so žalobkyňou, nepočula, že by ju policajti vyzvali na odber krvi za účelom zistenia požitia alkoholu. Nikto z policajtov na to žalobkyňu nevyzýval.

22. Z výsluchu svedka ppráp. G. F. vyplýva, že dňa 20.12.2016 riešili domáce násilie u manželov X.. Obaja manželia boli vypočutí na OO PZ Trenčín. Asi o 21.30 hod. prišla na OO PZ Trenčín žena, o ktorej spočiatku nevedeli, aký vzťah má k uvedenému prípadu, keďže nepredložila splnomocnenie na zastupovanie J. X.. Zistilo sa, že je to JUDr. J. R., právna zástupkyňa pani X., ktorej manžel predtým, ako odišiel preč z policajnej stanice, mal ešte slovnú potýčku so žalobkyňou. Tá policajtom po jeho odchode začala vyčítať, že sú skorumpovaní, pýtala sa ich, prečo ho nezadržali a pod. Bola vyzvaná na preukázanie dokladu totožnosti, resp. advokátskeho preukazu, čo dovtedy neučinila. Následne žalobkyňa aj s pani X. vyšli von. Policajti ich nasledovali a pred policajným oddelením zistili, že žalobkyňa mala zaparkované vozidlo na mieste vyhradenom dopravnou značkou pre výjazdové vozidlá polície. Svedkov kolega U. išiel žalobkyňu za uvedený dopravný priestupok riešiť. Keďže žalobkyňa medzitým vycúvala, zastavil ju za účelom doriešenia priestupku a vyzval ju na predloženie dokladov. Pri tom sa jej opýtal, či je ochotná sa podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu. Dychovú skúšku odmietla s tým, že mala v tom čase iné veci na starosti. Pokúsila sa z miesta odísť, čomu svedok zabránil presunom pred jej vozidlo. Svedkov kolega U. sa žalobkyne opätovne spýtal, či je ochotná sa podrobiť dychovej skúške za účelom zistenia požitia alkoholu. Povedala, že nie, ale že pôjde na odber krvi a aj si to sama uhradí. Svedok sa vtedy presunul a pristúpil ku kolegovi. To využila žalobkyňa, šliapla na plyn a spred parkoviska pred policajným oddelením utiekla. Svedok s kolegom U. sa ihneď na služobnom vozidle vydali za ňou. V M. žalobkyňa zabočila do nejakej slepej uličky, v ktorej ju policajti zablokovali, aby nemohla vycúvať. Vystúpila z vozidla spolu s pani X. a začala utekať preč. Kolega U. ju dostihol. Žalobkyňa podľa svedka kládla aktívny odpor, nechcela spolupracovať. Kolega U. ju posadil dozadu do vozidla, kde začala vyvádzať, kopala aj do okna vozidla. Cestou na oddelenie sa žalobkyňa upokojila. Na OO PZ Trenčín sa vrátila aj J. X.. Tá im zakrátko oznámila, že žalobkyni je zle. Bola jej preto privolaná rýchla zdravotná pomoc (RZP). Svedok nebol celý čas na oddelení, nakoľko išiel aj s kolegom doriešiť X., ktorému sa išli zaistiť zbrane v legálnej službe. Na policajnom oddelení do príchodu RZP zostal kolega U. aj s iným kolegom, spisujúc medzitým príslušné papiere. Keď sa svedok vrátil aj so zbraňami zaistenými u X., žalobkyňa už sedela v záchranke s tým, že ju vezú do nemocnice na ošetrenie. Do nemocnice išiel potom aj on s kolegom J., kde už boli ďalší dvaja kolegovia čakajúci na ošetrenie R.. Tá ani tam nespolupracovala, stále sa hádzala o zem s tým, že policajti ju bijú. Lekár, ktorý ju vyšetroval, však nezistil žiadne zranenia. Kolega sa lekára spýtal, či môžu proti žalobkyni použiť nejaké donucovacie prostriedky, ak by kládla aktívny odpor. Lekár povedal, že áno, avšak majú dávať pozor na jej chrbticu, na ktorú bola operovaná. Keď opustila priestory ambulancie, opäť sa žalobkyňa začala hádzať o zem s výkrikmi, že ju bijú. Znovu sa teda vrátili do ambulancie, aby ju lekár vyšetril, tento však skonštatoval, že ju vyšetrovať nebude, nakoľko si všetko vymýšľa a nič jej nie je. Žalobkyňu potom vzali na oddelenie, kde pokračovali v spisovaní papierov. Zakrátko im znovu oznámila, že jej je zle. Opäť jej privolali RZP, do nemocnice s ňou už potom išla ďalšia hliadka, ktorá nastúpila do služby ráno o piatej. Na doplňujúce otázky svedok

uviedol, že žalobkyňu zaistili pre obavu, že je pod vplyvom alkoholu, keďže odmietla dychovú skúšku. Tiež preto, že ušla z miesta riešenia dopravného priestupku. Aj potom, ako ju zastavili, začala utekať pred policajtmi. Dopustila sa viacerých priestupkov. Nerešpektovala výzvy policajtov na mieste. K otázkam na formu a obsah rozhodnutia o zaistení žalobkyne svedok uviedol, že tlačivo na rozhodnutie o zaistení im generuje systém. Majú nejaké vzory. Rozhodnutie o zaistení bolo napísané hneď ako sa napísať dalo, nakoľko stále s ňou museli chodiť po lekároch, čo sa neustále sťažovala. Rozhodnutie o zaistení jej bolo doručované tiež hneď ako sa dalo. Žalobkyňa bola umiestnená v priestore určenom na OO PZ Trenčín pre zaistené a zadržané osoby. V miestnosti pre zaistené osoby nebola dlho, nakoľko sa sťažovala na zdravotné ťažkosti, ktoré s ňou riešili. Ohľadne bezpečnostnej prehliadky svedok uviedol, že sa čakalo na kolegyňu z iného OO PZ, nakoľko išlo o osobu rovnakého pohlavia. Svedok nevie, prečo v spise nie je doklad o bezpečnostnej prehliadke. Všetky veci, ktoré mala, žalobkyňa dobrovoľne vyložila na stôl. Dali sa do obálky, kde boli až do vrátenia žalobkyni. V miestnosti určenej pre zadržané a zaistené osoby bola žalobkyňa na viackrát. Najskôr asi 20 minút, potom chcela vodu, potom išla na WC, potom ju dali na lavičku vo vestibule, keď udávala, že jej je zle. Robila všetko preto, aby tam nemusela byť.

23. Z výsluchu svedka ppor. Bc. H. U. na pojednávaní vyplynulo, že pani X. prišla podať oznámenie na svojho manžela za fyzické napadnutie. Vypovedala na OO PZ Trenčín, aj jej manžel. Vec bola realizovaná ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Po skončení výsluchu oboch manželov X. sa na OO PZ Trenčín dostavila pani R., tvrdiac, že je právnou zástupkyňou pani X.. Keď od nej chceli advokátsky preukaz, resp. splnomocnenie, týmto sa neprezentovala, namiesto toho začala policajtov častovať poznámkami o tom, že sú skorumpovaní a že ich vyzlečie z uniformy. Svedok sa jej snažil vysvetliť, že úkony už boli realizované. Keď policajti vyšli na parkovisko s tým, že idú X. odobrať zbrane, všimli si žalobkyňu stojacu na mieste vyhradenom dopravnou značkou pre policajné vozidlá. V aute s ňou bola pani X.. Keď žalobkyňa začala cúvať s autom, svedok s kolegom ju zastavili a oznámili jej, že sa dopustila dopravného priestupku. Vyzvali ju na predloženie dokladov. Počas kontroly dokladov bola vyzvaná, či je ochotná sa podrobiť dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu. Začala sa brániť tým, že na tieto ich somariny nemá čas. Pokúsila sa s vozidlom odísť preč. Svedkov kolega sa postavil pred auto, čím zabránil odjazdu vozidla. Svedok žalobkyňu vyzval, aby zotrvala na mieste. Následne sa svedkov kolega presunul k svedkovi, opustiac priestor pre vozidlom žalobkyne. Vtom žalobkyňa vyštartovala s autom a ušla z miesta priestupku. Svedok s kolegom hneď nasadli do služobného auta a začali ju prenasledovať. Našli ju v slepej uličke, kde jej zablokovali vozidlo, aby jej zamedzili v ďalšom úniku. Žalobkyňa vystúpila z vozidla a začala unikať peši preč. Dostihli ju. Pri zadržaní kládla aktívny odpor, kričala, že ju chcú zabiť. Keď ju naložili do auta, kopla do sklenej výplne. Potom sa upokojila a opätovne začala robiť cirkus až po príchode na policajnú stanicu. Podľa svedka cirkus robila vždy vtedy, keď boli na okolí aj iní ľudia. Žalobkyňa sa snažila policajtov pred týmito ľuďmi vyprovokovať. Na OO PZ Trenčín sa žalobkyňa zakrátko začala sťažovať, že je zranená, že si žiada lekárske ošetrenie. Po príchode ju lekár RZP ani nechcel odporučiť na prevoz do nemocnice. Až na jej naliehanie, že sa začne sťažovať, napokon lekár RZP súhlasil s jej prevozom do nemocnice. Lekár v nemocnici však nezistil u nej žiadne zranenia. Upozornil ich iba na to, že v minulosti bola operovaná a že pri manipulácii s ňou jej majú dávať pozor na hlavu. Po ošetrení na ambulancii pokračovala v odmietaní spolupráce. Keď ju svedok a jeho kolega chceli obaja uchopiť za ruky z oboch strán, úmyselne sa zosypala na zem a začala kričať na celú chodbu. Následne vyšiel z ambulancie lekár, ktorý zisťoval, čo sa to deje. Žalobkyňa sa mu sťažovala, že ju hodili o zem a že sa zranila. Lekár ju napomenul, aby nerobila scény. Zobral ju druhýkrát dovnútra, avšak ani po ďalšom vyšetrení u nej nezistil žiadne zranenia. Obštrukcie a vyhrážky žalobkyne pokračovali aj po návrate z nemocnice na OO PZ Trenčín. Svedok na doplňujúce otázky uviedol, že pokiaľ ide o priestupok, akého sa mala dopustiť, tento spočíval v tom, že neuposlúchla výzvy policajtov, snažila sa ujsť. Rozhodla sa uniknúť pred nimi predtým, ako stihli doriešiť priestupok. Doriešenie priestupku sa naťahovalo, žalobkyňa tomu rôznymi spôsobmi bránila. K potrebe vykonať bezpečnostnú prehliadnu osobou rovnakého pohlavia svedok uviedol, že žalobkyňa vyslovene žiadala, aby sa jej muži nedotýkali, preto volali k bezpečnostnej prehliadke ženu policajtku. Osobné veci žalobkyni odobrali preto, lebo ak ide osoba do miestnosti určenej pre zadržané osoby, osobné veci sa jej odoberú, aby si s nimi neublížila. Keď počas noci dopísali všetky s prípadom súvisiace doklady, zistili, že žalobkyňa je znovu v nemocnici, preto čakali, kým sa vráti z nemocnice. Vplyv na jej umiestnenie do miestnosti určenej pre zaistené osoby malo najmä jej správanie, opakované pokusy o útek a absencia súčinnosti pri objasňovaní priestupku.

24. K okolnostiam zaistenia žalobkyne boli na pojednávaní vypočutí aj svedkovia nstržm. J. J. a (dnes už bývalý policajt) H. X., ktorí obsahom svojich výpovedí potvrdili popis udalostí tak, ako ho vo svojich výpovediach prezentovali svedkovia ppráp. G. F. a ppor. Bc. H. U..

25. Z výsluchu svedka MUDr. J. X. vyplýva, že žalobkyňa k nemu do ambulancie prišla v sprievode polície s tým, že mali byť na nej použité hmaty a chvaty. Bola ošetrená a následne prepustená z ambulancie. Po krátkom čase (niekoľkých minútach) s ňou policajti prišli znova. Sťažovala sa, že ju mali hodiť na zem. Na podrobnosti si svedok nespomína. K správaniu policajtov v inkriminovaný večer svedok uviedol, že mu prišlo primerané, z ich strany nevidel žiadne prejavy agresie. Správanie ošetrovanej pani mu však prišlo teatrálne, bolo to „také divadielko z jej strany.“ Informácie, ktoré mu poskytla, sa mu javili ako nepravdivé. Policajti k nemu chodia často na ambulanciu zo zadržanými osobami, ale ešte sa s takouto formou konfliktu medzi policajtmi a zadržanou osobou nestretol. Prišlo mu to „príliš pritiahnuté za vlasy.“ 26. Z výsluchu svedka S. T. vyplýva, že dňa 20.12.2016 vo večerných hodinách sprevádzal svojho brata na ošetrenie. Sedel vonku pred ordináciou, keď sa zrazu otvorili dvere na ordinácii, odkiaľ vyšla nejaká pani ráznym krokom, ako keby chcela odísť preč. Začala hovoriť smerom k prítomným policajtom, aby ju neobmedzovali. Vyčítala im, že ju obmedzujú na slobode, žiadala ich, nech ju nešikanujú. Svedok si spomína, že predmetom rozhovoru medzi uvedenou pani a policajtmi mala byť aj odobratá krv. Policajti sa jej pýtali, či ju odovzdala. Odpovedala im, že ju na to nikto nevyzval. Následne chcela prejsť cez policajtov smerom von, čo sa jej ale nepodarilo a skĺzla (zošuchla) pri tom na zem. Ako tam rozkročená sedela na zemi, začala kričať, že policajti ju bijú a ponižujú. Svedok však zo strany policajtov, od ktorých bol vzdialený 4-5 metrov, nevidel, že by ju bili alebo nejako šikanovali. Potom, ako sa postavila, začala sa s policajtmi zase o niečo doťahovať. Vtom sa otvorili dvere na ordinácii MUDr. X.. Pani tam hneď vbehla s tým, že potrebuje zase ošetrenie. Situáciu svedok vnímal potiaľto, keďže brat, s ktorým tam bol, bol ošetrený, takže odišli preč. Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že správanie policajtov vnímal ako „úplne v pohode.“ Žiadne údery, hmaty alebo chvaty z ich strany použité proti tej pani nevidel. Maximálne keď sa pani chcela predrať cez nich, tak ju chytili za ruku. Nejaké krútenie ruky tam nebolo. Bavili sa o odbere krvi a o tom, či je ochotná sa odberu podrobiť. Na otázku o akustickej intenzite konverzácie medzi uvedenou pani a policajtmi svedok uviedol, že hluk produkovala iba ona. Mala podľa neho ako keby hysterický prejav. Policajti po nej nekričali, možno jej adresovali nejaké verbálne rázne pokyny. Svedok svoj prednes ukončil prezentáciou pre neho najvýraznejšej spomienky na uvedenú udalosť: „Mne utkvelo v pamäti len to, ako tam tá pani vyvádzala.“

Posudzovanie zásahu verejnou ochrankyňou práv

27. Z dôkazov predložených správnemu súdu vyplýva, že dňa 15.02.2017 bol verejnej ochrankyni práv doručený podnet žalobkyne na prešetrenie postupu príslušníkov OO PZ Trenčín pri obmedzení jej osobnej slobody dňa 20.12.2016, čím mali byť podľa jej tvrdenia porušené práva obsiahnuté v článkoch 16, 19 a 40 .

28. Vo svojom vyjadrení, vyhotovenom na výzvu verejnej ochrankyne práv, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne k zásahu okrem iného uviedlo, že žalobkyňa bola v miestnosti určenej na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Trenčíne pre zaistené, zadržané a predvedené osoby asi len 30 minút, a to z dôvodu, že sa sťažovala na zdravotné problémy. Ide o miestnosť o rozmeroch 1,25 m x 3 m, osvetlenú umelým osvetlením bez okien s núteným odvetraním. Miestnosť je snímaná kamerou. S výnimkou uvedených 30 minút sa žalobkyňa zdržiavala vo vestibule Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trenčíne, kde na ňu bolo hliadkou stále dohliadané, aby neutiekla. O kontaktovanie rodinných príslušníkov a advokáta do 03.30 hod. dňa 21.12.2016 nepožiadala. Toaletu mohla žalobkyňa používať bez obmedzenia, pitnú vodu mala k dispozícii, stravu odmietala.

29. Verejná ochrankyňa práv v podaní označenom ako „Oznámenie o výsledkoch vybavenia podnetu a výzva na prijatie opatrení“ zo dňa 05.05.2017 č. 1676/2017/VOP, adresovanom OO PZ Trenčín, sumarizovala závery ňou vykonaného preverovania podnetu žalobkyne. K námietkam žalobkyne týkajúcim sa jej umiestnenia v miestnosti určenej na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Trenčíne pre zaistené, zadržané a predvedené osoby uviedla, že „existencia „vyhradených priestorov“, resp. priestorov pre zaistené, zadržané a predvedené osoby, na OO PZ Trenčín bola potvrdená písomným stanoviskom vrátane priloženej fotodokumentácie. Podľa opisu priestoru ide o miestnosť o rozmeroch 1,25x3m, osvetlenú umelým svetlom, bez okien, s núteným odvetraním, monitorovaný kamerovým zariadením. Na fotodokumentácii možno vidieť pomerne malú miestnosť bez postele a okna, v časti miestnosti so šikmým stropom, čo zmenšuje plochu miestnosti prístupnej osobe, ktorá sa v nej nachádza, kovovou lavičkou s drevenou doskou na sedenie, umelým osvetlením ovládaným zvonka, vetracím a

kamerovým systémom. Nad lavičkou a vedľa nej sa taktiež nachádzajú kovové madlá na pripútanie osoby za účelom obmedzenia jej pohybu... ... Zo žiadnych predložených dôkazov (úradné záznamy, lekárske správy) nie je možné určiť presnú dĺžku umiestnenia vo vyhradených priestoroch; mohlo to byť kedykoľvek medzi 00.00 hod. a 03.30 hod., resp. 06.00 hod., kedy podávateľka opätovne absolvovala lekárske vyšetrenie vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne. Nezávisle od toho faktom zostáva, že podávateľka sa vo vyššie opísanom priestore nachádzala, i keď len 30 minút.

30. Podľa nemožno nikoho stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z citovaného článku teda bezvýhradne vyplýva, že do priestorov, ktoré nie sú zákonom určené ako priestory, do ktorých môžu byť umiestnené osoby, ktorých osobná sloboda bola obmedzená (tzv. cely policajného zaistenia) nemôžu byť takéto osoby umiestňované. V zmysle ustanovenia zákona o Policajnom zbore, ktorý predstavuje jeden z predpisov upravujúcich postup pri obmedzení osobnej slobody, je policajt oprávnený osobu zaistenú podľa ustanovenia umiestniť do cely policajného zaistenia (ďalej len „CPZ“) zriadenej na tento účel na útvare Policajného zboru. Zriaďovanie, zrušovanie, vybavenie CPZ, atď. je upravené v nariadení ministra vnútra Slovenskej republiky o celách policajného zaistenia zo 17. júla 2003 (ďalej len „nariadenie o CPZ“). Podľa prílohy č. 1 k nariadeniu o CPZ má mať cela minimálne 5m2 úžitkovej plochy pre 1 osobu alebo minimálne 12m2 úžitkovej plochy pre dve osoby. Má byť okrem iného osvetlená, mať okno s prísunom prirodzeného svetla, záchod, umývadlo, lôžko, stolík a sedačku. Z uvedeného je zrejmé, že priestory, v ktorých sa počas obmedzenia jej osobnej slobody podávateľka nachádzala nemožno za žiadnych okolností považovať za celu policajného zaistenia v zmysle zákona o Policajnom zbore a nariadenia o CPZ. Práve naopak, jednalo sa o ilegálne priestory, ktorých zriadenie, výbava a režim nie sú podrobené žiadnej zákonnej úprave a v ktorých môžu byť osoby vystavené svojvoľnému zaobchádzaniu zo strany štátnych orgánov. Umiestňovanie osôb do priestorov, ktoré nespĺňajú podmienky pre CPZ, možno zároveň považovať za porušenie čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len „dohovoru“) ako aj , v zmysle ktorých nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) je základným zmyslom čl. 3 dohovoru úcta k ľudskej dôstojnosti. Z logiky veci potom vyplýva, že zákaz ponižujúceho zaobchádzania a úcta k ľudskej dôstojnosti sú navzájom prepojené do takej miery, že aj v prípade, ak dotknutej osobe následkom ponižujúceho zaobchádzania nevznikli žiadne závažné ani dlhotrvajúce následky, možno hovoriť o porušení čl. 3 dohovoru, ak štátne orgány s dotknutou osobou zaobchádzali nie ako so subjektom, ale ako s objektom práva. Domnievam sa, že umiestňovanie osôb, ktorých osobná sloboda je obmedzená, do nelegálnych priestorov, predstavuje presne takýto spôsob ponižujúceho zaobchádzania, t.j. zaobchádzania s ľuďmi nie ako so subjektmi, ale ako s objektmi práva. Ako vyplynulo aj zo správy verejného ochrancu práv o výsledkoch prieskumu ochrany a dodržiavania základných práv a slobôd osôb umiestnených v celách policajného zaistenia z februára 2015 a z mimoriadnej správy verejného ochrancu práv z októbra 2016, jedná sa o priestory, ktoré nie sú vytvorené na základe zákona a do ktorých sú osoby často umiestňované ešte pred vydaním rozhodnutia o zaistení osoby alebo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby. S osobami umiestnenými do vyhradených priestorov je zároveň často zaobchádzané arbitrárne, nie sú poučené o svojich právach, neberie sa ohľad na ich sťažnosti a nie je v nich dodržiavaný žiadny režim, tak ako je stanovený pre cely policajného zaistenia. Navyše, dotknuté priestory mnohokrát nespĺňajú ani základné priestorové parametre a spravidla pripomínajú skôr stredoveké mučiarne. Obdobné možno konštatovať aj v prípade vyhradeného priestoru zriadeného na OO PZ Trenčín. Napriek tomu, že za pozitívne možno považovať skutočnosť, že priestory sú monitorované kamerovým zriadením, z priloženej fotodokumentácie vyplýva, že sú priestorovo absolútne nevyhovujúce a navyše vybavené železnými madlami na pripútanie osôb v nich umiestnených.“

31. Svoje „Oznámenie o výsledkoch vybavenia podnetu a výzva na prijatie opatrení“ zo dňa 05.05.2017 verejná ochrankyňa práv sumarizovala prezentáciou záverov, podľa ktorých:

- „Umiestnením do „vyhradených priestorov“, ktoré nie sú celou policajného zaistenia, došlo k porušeniu a samo osebe predstavuje ponižujúce zaobchádzanie a teda porušenie čl. 3 dohovoru a ;

- Konaním OO PZ Trenčín bol porušený čl. 3 dohovoru a , nakoľko OO PZ Trenčín neposkytlo dostatočné, presvedčivé a hodnoverné vysvetlenia o zaobchádzaní s osobou žalobkyne v čase obmedzenia jej osobnej slobody v dĺžke takmer 16 hodín.“

Vyšetrovanie zásahu Úradom inšpekčnej služby

32. Z dokladov zaslaných Úradom inšpekčnej služby správny súd zistil, že dňa 10.02.2017 podala žalobkyňa trestné oznámenie na policajtov OO PZ Trenčín nstržm. G. F. a nstržm. H. U. pre podozrenie zo spáchania trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa , , zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa a trestného činu ublíženia na zdraví podľa , ktorého sa mali dopustiť tým, že dňa 20.12.2016 o 21.45 hod. v Trenčíne na ul. Súťažnej a opakovane v daný deň asi o 23.40 hod. na traumatologickom oddelení nemocnice v Trenčíne bez skutkových a právnych dôvodov použili voči nej hmaty, chvaty a údery bez naplnenia skutkových a právnych dôvodov vymedzených v ustanovení zákona o PZ ju zaistili na ulici Y. v W.. O tomto zaistení jej nevydali žiadne rozhodnutie, v čase asi od 00.00 hod. dňa 21.12.2016 do 03.30 hod. dňa 21.12.2016 ju v rozpore s dotknutým ustanovením zákona zamkli na OO PZ Trenčín do malej nevetranej a špinavej miestnosti pod schodmi o veľkosti cca 2 x 1 m bez okien, so silným umelým svetlom, po stenách s pozostatkami krvi s tým, že tu má strpieť nevyhnutné úkony polície, pričom v danom čase s ňou nerobili vôbec žiadne úkony a ignorovali jej výkriky o poskytnutie vody a použite toalety. V čase od 00.00 hod. dňa 21.12.2016 až do prepustenia o 13.27 hod. dňa 21.12.2016, a to napriek tomu, že im oznámila, že je po závažnej operácii krčnej chrbtice, v dôsledku čoho skolabovala, absolvovala opakované lekárske ošetrenie a do podania trestného oznámenia je práceneschopná z dôvodu telesnej i psychickej traumy.

33. Vyšetrovateľ Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Stred uznesením ČVS: SKIS-67/OISS-V-2017 zo dňa 14.06.2017 podľa vec oznámenia žalobkyne, z ktorého vyplýva podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa na tom skutkovom základe, že príslušníci OO PZ Trenčín v čase služby dňa 20.12.2016 o 21.45 hod. v Trenčíne na ulici Súťažnej a opakovane o 23.40 hod. toho istého dňa na traumatologickom oddelení FN v Trenčíne nezákonne použili voči žalobkyni donucovacie prostriedky, nezákonne ju zaistili podľa s tým, že sa mala dopustiť dopravného priestupku a jazdy pod vplyvom alkoholu, čo bolo v rozpore so skutočnosťou, nedali jej riadne rozhodnutie o zaistení, na OO PZ Trenčín ju umiestnili do nevyhovujúcich priestorov ignorovali ju, odmietali jej dať vodu a poskytnúť toalety, nezákonne jej odňali jej osobné veci, pričom jej o tom nevystavili žiadne potvrdenie a takto ju zadržiavali až do 13.27 hod. dňa 21.12.2016, v dôsledku čoho je práceneschopná, odovzdal na disciplinárne konanie riaditeľovi OR PZ v Trenčíne, nakoľko podľa vyšetrovateľa nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že na podklade trestného oznámenia žalobkyne vyšetrovateľ vypočul v rámci konania nstržm. G. F., nstržm. H. U., príp. H. X., nstržm. J. J., Bc. J. X., MUDr. J. X., pričom na základe zabezpečených dôkazov konštatoval nasledovné: „Celý priebeh postupu policajtov pri uskutočňovaní služobného zákroku je potrebné rozdeliť na dve časti

- postup policajtov pri zaistení s použitím donucovacích prostriedkov a postup príslušníkov PZ na OO PZ Trenčín. V úvode tohto hodnotenia je nutné zaoberať sa otázkou, či bol založený relevantný dôvod pre policajtov k tomu, aby vykonali služobný zákrok voči proti JUDr. J. R.. Zo zabezpečených dôkazov je zrejmé, že dňa 20.12.2016 o 21.45 hod. príslušník PZ nstržm. G. F. a nstržm. H. U. pri odchode z parkoviska OR PZ Trenčín zastavili mot. vozidlo s vodičkou JUDr. J. R., ktorú vyzvali k vykonaniu kontroly a podrobeniu sa dychovej skúšky, na čo uviedla, že nevykoná dychovú skúšku, ale pôjde na odber krvi, pričom bezdôvodne s vozidlom odišla. Táto skutočnosť je potvrdená aj dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise, a to tvrdením hliadky PZ práp. H. X. a stržm. J. J. a J. X.. Hliadka nstržm. G. F. a nstržm. H. U. na základe tejto skutočnosti začala prenasledovať vozidlo s vodičkou JUDr. J. R., ktorú dostihli na ulici Y. v W., kde JUDr. J. R. sa snažila z miesta odísť, načo príslušníci PZ voči nej použili donucovacie prostriedky hmaty, chvaty podľa § 51 ods. 1 písm. c) Zákona č. 171/93 Z.z. a poučili ju o tom, že bude zaistená podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 173/93 Z.z. následne ju predviedli na OO PZ Trenčín. Z tohto vyplýva, že postup hliadky PZ bol v súlade s ustanovením podľa § 51 ods. 1 písm. c) Zákona č. 171/93 Z. a podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 173/93 Z.z., nakoľko podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona o PZ je policajt oprávnený použiť hmaty, chvaty, údery, kopy sebaobrany a prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku, aby predviedol, zaistil, zatkol, zadržal alebo dodal do väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody osobu, ktorá kladie aktívny odpor, čo v danom momente založilo relevantný dôvod použitia donucovacích prostriedkov. Taktiež podľa § 19 ods. 1 písm. b) Zákona o PZ je policajt oprávnený zaistiť osobu pristihnutú pri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci, čo v danom momente taktiež vyplynulo. Z uvedeného dôvodu bola JUDr. J. R. zaistená podľa § 19 ods. 1 písm.

b) Zákona o PZ a eskortovaná na OO PZ Trenčín za účelom objasňovania priestupku. Po predvedení na OO PZ príslušníci PZ JUDr. J. R. privolali RZP a previezli ju do FN v Trenčíne, kde bola ošetrená a vyzvaná k vykonaniu odberu krvi, čo pred ošetrujúcim lekárom odmietla ako aj vyplnenie formulára na psychiatrickom oddelení. Z tohto konania JUDr. J. R. sa javí, že sa dopúšťala konania majúceho znaky prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona. Z výpovedi príslušníkov PZ je zrejmé, že vo FN v Trenčíne opäť použili donucovacie prostriedky podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona o PZ z dôvodu toho, že nerešpektovala výzvy, pričom sa svojvoľne zosunula na zem. Toto použitie donucovacích prostriedkov môžem vyhodnotiť v súlade so zákonom. Následne po ošetrení bola príslušníkmi PZ JUDr. J. R. eskortovaná na OO PZ, kde zo strany príslušníkov PZ došlo voči JUDr. J. R. k použitiu donucovacích prostriedkov podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona o PZ a následne boli s JUDr. J. R. vykonávané úkony na OO PZ Trenčín, pričom dňa 21.12.2016 o 10.45 hod. vo FN v Trenčíne sa oznamovateľka podrobila lekárskemu vyšetreniu ku skúške na návykovú látku v krvi a v moči.“

34. Vyšetrovateľ ďalej pokračoval, že „čo sa týka neskorého odberu krvi a moču oznamovateľky, je pravdepodobné, že príslušníci PZ v tomto prípade nesprávne postupovali v zmysle Nariadenia PPZ č. 80/2014 o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno-inžinierskej činnosti. V súvislosti s právnym posúdením konania príslušníkov PZ je možné konštatovať, že v tomto konaní nie sú splnené formálne pojmové znaky prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa . Na druhej strane je potrebné hodnotiť aj materiálny korektív, teda závažnosť prečinu, ktorá je daná spôsobom vykonania činu a jeho následkov, okolností, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa ( Tr. zákona). Mám za to, že v danom prípade po zohľadnení uvedených atribútov materiálneho korektívu daného prečinu, z dôvodu nepatrnej závažnosti jeho konania nejde o prečin, ale konanie príslušníkov PZ by mohlo byť posudzované ako disciplinárne previnenie v zmysle o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v aktuálnom znení.“

35. Podľa vyšetrovateľa „zo zabezpečených dôkazov je zrejmé, že zaistenie bolo v súlade s ustanoveniami zákona o PZ, bolo vyhotovené rozhodnutie o zaistení JUDr. J. R., ktoré si odmietla prevziať, úradný záznam o zaistení osoby JUDr. J. R., bolo jej umožnené vyrozumieť o svojom zaistení blízku osobu, požiadať advokáta o poskytnutie právnej pomoci. Taktiež jej bolo zabezpečené aj lekárske ošetrenie. Čo sa týka toho, že mala byť umiestená v nehygienickej miestnosti, mali sa k nej nevhodne správať a ignorovať jej základné ľudské potreby, sa dokazovaním nepotvrdili. K tomu, že pri zaistení boli odobraté veci oznamovateľke, pričom o tejto skutočnosti nedostala potvrdenie, môžem uviesť, že zaistenie osoby je v podstate obmedzenie osobnej slobody, pri ktorom sa zasahuje do základných ľudských práv. Je tiež zrejmé, že u oznamovateľky bola vykonaná príslušníčkou PZ (osobou rovnakého pohlavia) bezpečnostná prehliadka, pri ktorej oznamovateľka sama vyložila osobné veci, ktoré však jej boli odobraté z dôvodu zabezpečenia jej ochrany ako aj ochrany príslušníkov PZ, vykonávajúcich s osobou úkony. Odobratie vecí bolo potrebné vykonať z dôvodu umiestnenia oznamovateľky do určených priestorov pre predvedené osoby. Odovzdané veci boli riadne zaznačené a po prepustení oznamovateľky tejto vrátené, čo oznamovateľka potvrdila svojim podpisom. V tomto prípade nebol dôvod vydávať potvrdenie o odobratých veciach.“

Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

36. Podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ja „“) účastník cestnej premávky je ďalej povinný a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, b) poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, c) poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.

37. Podľa porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je neuposlúchnutie pokynu, výzvy alebo príkazu policajta v súvislosti s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.

38. Podľa policajt je oprávnený zaistiť osobu, a) ktorá svojím konaním bezprostredne ohrozuje svoj život alebo svoje zdravie alebo život a zdravie iných osôb alebo majetok, b) pristihnutú pri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci, c) ktorá sa pokúsila o útek pri predvedení podľa alebo , a dôvodná obava z jej úteku trvá, d) ktorá na útvare Policajného zboru uráža policajta alebo inú osobu alebo sa správa inak agresívne, e) na ktorú bolo vyhlásené medzinárodné policajné pátranie, f) ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní a je potrebné zistiť jej súvislosť s trestným činom, g) pred zistením jej totožnosti podľa , ak sa nachádza na mieste, na ktorom hrozí teroristický útok, alebo na mieste, kde došlo k teroristickému útoku, h) pred zistením jej totožnosti podľa , ak sa nachádza v priestore, v ktorom sa zakročuje pod jednotným velením za podmienok podľa proti nebezpečnému páchateľovi a použitie výzvy na preukázanie totožnosti podľa môže ohroziť život alebo zdravie zakročujúceho policajta alebo osôb nachádzajúcich sa v tomto priestore, i) ktorá svojím konaním bezprostredne ohrozuje bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy.

39. Podľa na konanie a rozhodovanie o zaistenej osobe sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

40. Podľa ak policajt neodovzdá osobu orgánom činným v trestnom konaní, alebo inému príslušnému orgánu, musí osobu ihneď prepustiť. Zaistenie osoby z dôvodov uvedených v odseku 1 nesmie trvať viac ako 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody.

41. Podľa policajt je oprávnený osobu zaistenú podľa umiestniť do policajného zaistenia (ďalej len "") zriadenej na tento účel na útvare Policajného zboru.

42. Podľa pred umiestnením osoby do odoberie policajt, ktorý vykonáva ochranu , tejto osobe veci, ktorými by mohla ohroziť vlastný život alebo zdravie alebo život a zdravie inej osoby.

43. Podľa policajt napíše zoznam odobratých vecí, ktorý podpíše spolu s osobou umiestňovanou do . Pri prepustení osoby z jej odobraté veci vráti. Vrátenie vecí potvrdí osoba svojím podpisom.

44. Podľa musí byť hygienicky nezávadná a zodpovedať účelu zaistenia osoby.

45. Podľa môže byť vybavená prostriedkami zvukovej a obrazovej techniky na zabezpečenie spojenia s policajtom, ktorý vykonáva ochranu .

46. Podľa v nesmú byť také predmety, ktoré by mohli byť zneužité na ohrozenia života a zdravia umiestnenej osoby alebo policajta.

47. Podľa policajt je oprávnený použiť hmaty, chvaty, údery, kopy sebaobrany a prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku, aby a) zaistil bezpečnosť inej alebo vlastnej osoby pred útokom, ak sa po výzve od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať, b) zabránil výtržnosti, ruvačke, úmyselnému poškodzovaniu majetku alebo inému hrubému správaniu, ktorým je porušovaný verejný poriadok, c) predviedol, zaistil, zatkol, zadržal alebo dodal do väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody osobu, ktorá kladie aktívny odpor,

d) zabránil násilnému vstupu nepovolaných osôb do strážených objektov alebo na miesta, kde je vstup zakázaný, e) prekonal aktívny odpor vykázanej osoby podľa § 27a, f) zabránil nebezpečnému konaniu, ktorým sa bezprostredne ohrozuje alebo narušuje bezpečnosť alebo plynulosť železničnej dopravy.

48. Podľa (ďalej aj „“) na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

49. Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

50. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

51. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.

52. Podľa ak ide o iný zásah ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru, je žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý takýto zbor riadi alebo ktorému je takýto zbor podriadený.

53. Podľa ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

54. Podľa ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa , uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.

55. Iný zásah orgánu verejnej správy je vo všeobecnosti definovaný prostredníctvom svojho obsahu a právnych účinkov. Obsahom je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Musí však ísť o oprávnenie týkajúce sa zákonom ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. Aj pri inom zásahu orgánu verejnej správy sa vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym dotykom na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby. Posudzovanie existencie tohto priameho dotyku u takejto osoby bude pritom prísne individuálne v závislosti od osobitostí konkrétneho prípadu. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s unesením aktívnej žalobnej legitimácie (U., J., A., M., T., M., A., A. a kol. . Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 37).

56. Určovaciu zásahovú žalobu bude možné podať len vtedy, ak sa iný zásah už skončil a počas jeho trvania nebolo možné podať negatórnu zásahovú žalobu. Druhým predpokladom uplatnenia určovacej zásahovej žaloby je preukázanie, že rozhodnutie správneho súdu o jej vyhovení je dôležité pre náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Pod náhradou škody sa pritom rozumie primárne náhrada škody poskytovaná podľa zákona č. 514/2013 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Iná ochrana práv žalobcu sa môže týkať dotyku iných práv, než takých, ktoré možno sanovať prostredníctvom náhrady škody (U., J., A., M., T., M., A., A. a kol. . Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 1228).

57. K otázke pasívnej legitimácie správny súd zastáva názor, že pri žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ak ide o iný zásah ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru, je

žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý takýto zbor riadi alebo ktorému je takýto zbor podriadený. Vychádzajúc z názoru zákonodarcu, ak bol iný zásah vykonaný príslušníkmi Policajného zboru, je žalovaným orgánom verejnej správy Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (U., J., A., M., T., M., A., A. a kol. . Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 1235). Preto správny súd výrokom I. tohto uznesenia zamietol návrh žalobkyne na pripustenie vstupu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne do konania na strane žalovaného.

58. Opierajúc sa o zákonnú úpravu iného zásahu orgánu verejnej správy dospel správny súd k záveru o tom, že v rozsahu, v akom sa žalobkyňa domáhala prejednania veci, nebolo možné pri dodržaní postupu podľa a pri rešpektovaní definície iného zásahu podľa priznať správnej žalobe plný úspech. Správny súd predovšetkým nemá legitímny podklad preskúmavať zákonnosť rozhodnutia o zaistení žalobkyne vydané dňa 20.12.2016 pod č. DU-2908/ TN-2016 príslušníkom OO PZ Trenčín s poukazom na ustanovenie , ktorým zaistil dňa 20.12.2016 o 21.46 hod. v zmysle žalobkyňu z dôvodov opísaných v rozhodnutí o zaistení. Uvedené rozhodnutie o zaistení totiž nemožno pri žalobe proti inému zásahu podrobiť súdnemu prieskumu, keďže ide o formalizovaný rezultát istého zákonom presne definovaného procesného postupu, pričom pri žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy je predmetom súdneho prieskumu faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, kde na rozdiel od rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy má tento iný zásah čisto faktickú povahu. Podmienkou je, že neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a iný zásah je výsledkom (prejavom) okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Vo svetle takéhoto vnímania na súdny prieskum spôsobilého iného zásahu je podľa názoru správneho súdu potrebné zo žalobného petitu identifikovať tie časti v žalobe opísaného skutkového deja, ktoré uvedeným kritériám zodpovedajú. Týmito časťami je použitie donucovacích prostriedkov voči žalobkyni podľa a otázky súvisiace s umiestnením žalobkyne do miestnosti určenej na OO PZ Trenčín pre zaistené osoby.

59. Správny súd sa v rámci vyhodnotenia vykonaného dokazovania zameral na posúdenie, či úkony, ktoré príslušníci OO PZ Trenčín vykonávali odo dňa 20.12.2016 do dňa 21.12.2016 so žalobkyňou, vrátane použitia donucovacích prostriedkov podľa a úkonov súvisiacich s jej umiestnením v spornej miestnosti na OO PZ Trenčín, boli dôvodné a mali právny základ. Vychádzajúc zo zásady prezumpcie správnosti procesného postupu správnych orgánov a ich rozhodnutí bolo potrebné posúdiť, či dôkazy vykonané v rámci súdneho prieskumu relevantne spochybňujú procesný postup príslušníkov OO PZ Trenčín podľa príslušných ustanovení rezultujúci vydaním rozhodnutia o zaistení žalobkyne. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že skutočnosti tvrdené žalobkyňou sa dokazovaním vykonaným správnym súdom na pojednávaní nepreukázali. Správny súd mal k dispozícii dve protichodné verzie popisu udalostí zo dňa 20.12.2016 až 21.12.2016. Žalobkyňu v jej tvrdeniach podporovala svedkyňa J. X., opačnú verziu zastávali vypočutí príslušníci OO PZ Trenčín, ktorých výpovede sa vzájomne zhodujú aj po zohľadnení drobných rozdielov spôsobených odstupom času od preskúmavaných udalostí. Pre posúdenie toho, akú prevalenciu získa niektorá z týchto verzií, sa správny súd musel oprieť o obsah výpovedí svedkov do sporných udalostí priamo nezainteresovaných. Boli to svedkovia MUDr. J. X. a S. T., osoby nemajúce žiadny právny ani faktický záujem na výsledku súdneho prieskumu. Možno namietať, že tieto výpovede popisujú len veľmi krátky úsek udalostí sporného obdobia zaistenia žalobkyne, sú však pre správny súd dôležité pri posudzovaní celkovej vierohodnosti informácií poskytnutých v správnej žalobe, resp. výsluchom žalobkyne. A to prinajmenšom pri dvoch parciálnych informáciách tvrdených žalobkyňou. Prvá je tá, že v čase pred polnocou sa mali policajti na žalobkyni dopustiť násilia neprimeraným použitím donucovacích prostriedkov, druhá v tom, že k odberu krvi mala byť žalobkyňa vyzvaná až v raných hodinách dňa 21.12.2016. Z výsluchu svedkov T. a X. je zrejmé, že správanie policajtov pri jednom z použití donucovacích prostriedkov bolo nielenže primerané okolnostiam, ale že potreba ich použitia bola spôsobená iniciatívnym konaním žalobkyne. Svedok T. okrem toho zreteľne si spomenul na časť dialógu medzi žalobkyňou a policajtmi, ktorý sa odohral ešte pred polnocou dňa 20.12.2016 a ktorého obsahom bola opätovne otázka odberu krvi žalobkyne za účelom zistenia alkoholu. Pokiaľ ide o samotné zaistenie a rozhodnutie o zaistení, ktoré malo tvoriť základ pre ďalšie úkony policajtov so žalobkyňou, toto správny súd považuje za odôvodnené v tom čase známymi okolnosťami, ktoré vzhľadom na identifikované prvky výraznej nedôveryhodnosti vo výpovedi a skutkových tvrdeniach žalobkyne nepovažuje za relevantne vyvrátené. Vykonaným dokazovaním nebol spochybnený taký opis

priebehu udalostí a úkonov príslušníkov OO PZ Trenčín dňa 20.12.2016 až 21.12.2016 so žalobkyňou, ako o nich títo príslušníci referovali a ako sú zaznamenané v administratívnom spise.

60. Zriaďovanie, zrušovanie, vybavenie ciel policajného zaistenia, umiestňovanie osôb do nich, predvádzanie osôb umiestnených v , režim v , stravovanie v , výkon dozoru v , vstup do a prepúšťanie a odovzdávanie umiestnenej osoby z , je upravené v rezortnom internom normatívnom predpise - Nariadení ministra vnútra Slovenskej republiky o policajného zaistenia č. 41/2003 zo 17. júla 2003 v znení Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 52/2005 (ďalej aj „nariadenie o CPZ“). Podľa prílohy č. 1 k nariadeniu o CPZ má mať policajného zaistenia najmenej 5m2 úžitkovej plochy pre 1 osobu alebo najmenej 12m2 úžitkovej plochy pre dve osoby. Má byť okrem iného osvetlená, mať okno s prísunom prirodzeného svetla, záchod, umývadlo, lôžko, stolík a sedačku. Napriek konštatovaným dvom verziám popisu sporných udalostí nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobkyňa bola v rámci objasňovania skutočností súvisiacich s priestupkom, ktorého sa mala dopustiť, v období od 00:00 hod. dňa 21.12.2016 približne do 03:30 hod. dňa 21.12.2016 počas bližšie neurčeného časového úseku uzamknutá v miestnosti nachádzajúcej na OO PZ Trenčín, o rozmeroch 1,25 metra x 3 metre, bez okien, v časti so šikmým stropom, s umelým osvetlením ovládaným zvonku a núteným odvetrávaním, bez postele, s kovovou lavičkou a drevenou doskou na sedenie. Popis tejto miestnosti poskytol v rámci vyjadrenia verejnej ochrankyni práv policajný orgán spolu s dokumentáciou, preto správny súd nepovažoval za potrebné dopĺňať dokazovanie ohliadkou uvedenej miestnosti. Nezákonnosť žalovaného faktického úkonu zasahujúca do osobnej slobody a integrity žalobkyne spočíva podľa názoru správneho súdu v tom, že miestnosť, v ktorej bola žalobkyňa umiestnená, nespĺňa kritériá policajného zaistenia podľa zákona o Policajnom zbore v spojení s nariadením o CPZ. Porovnaním základných požiadaviek (kritérií) stanovených nariadením o CPZ s realitou na OO PZ Trenčín, a to čo i len v časti úžitkovej podlahovej plochy, nehovoriac o využiteľnom priestore a absencii vybavenia funkčným záchodom, je možné bez potreby ďalšieho skúmania skonštatovať, že miestnosť určená na OO PZ Trenčín pre umiestnenie (aj) zaistených osôb, nespĺňala tie základné štandardy, ktoré si (sám sebe) určil žalovaný, čím došlo k porušeniu subjektívnych práv žalobkyne. Preto správny súd výrokom tohto uznesenia určil, že zásah žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky do osobnej slobody a integrity žalobkyne spočívajúci v tom, že v období od 00:00 hod. dňa 21.12.2016 približne do 03.30 hod. dňa 21.12.2016 bola počas bližšie neručeného časového úseku príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trenčíne uzamknutá v miestnosti nachádzajúcej sa na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Trenčíne, o rozmeroch 1,25 metra x 3 metre, bez okien, v časti so šikmým stropom, s umelým osvetlením ovládaným zvonku a núteným odvetrávaním, bez postele, s kovovou lavičkou a drevenou doskou na sedenie, je nezákonný.

61. Vo zvyšku správny súd z dôvodov prezentovaných vyššie správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

62. Hoci mala žalobkyňa iba čiastočný úspech, správny súd jej vzhľadom na okolnosti prípadu priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému, majúc za to, že aj ten rozsah, v akom podľa výroku tohto uznesenia žalovaný zasiahol do subjektívnych práv žalobkyne, najmä jej osobnej slobody a integrity, odôvodňuje priznanie nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.