Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/113/2018

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: F.Y. Q., S.. XX.XX.XXXX, N. M. Y. Z. X. XXXX/X, N., právne zastúpený: AGM partners s.r.o., IČO: 47 258 586, advokátska kancelária so sídlom Hlavné námestie 3, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: F. W., S.. XX.XX.XXXX, N. M. Y. Z. XXXX/X, N., právne zastúpený: JUDr. Barbora Petrovič, advokátka so sídlom Hlavná 44, Trnava, o zaplatenie 3.200 Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

II. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie v nasledovnom znení:

Zriaďuje sa záložné právo k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom N., katastrálny odbor, nachádzajúcim sa v okrese N., obec N., katastrálne územie N. zapísaným na LV č. XX, a to:

- stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele č. XXXX/X

- pozemok - parcela registra „G.“, č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2

- pozemok - parcela registra „G.“, č. XXXX/X, záhrada vo výmere XXm2.

III. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa vo zvyšku zamieta.

odôvodnenie:

Na tunajšom súde je na základe žaloby žalobcu doručenej súdu dňa 10.05.2018 vedené konanie o zaplatenie 3.200 Eur s príslušenstvom, pričom žalobca sa zaplatenia uvedenej sumy domáha z dôvodu, že bol so žalovaným podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré užíval výlučne žalovaný. Z uvedeného dôvodu dochádzalo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.

Tunajší súd rozsudkom č.k. -81 zo dňa 10.09.2019 žalobe v celom rozsahu vyhovel, proti predmetnému rozsudku podal dňa 12.11.2019 žalovaný odvolanie.

Dňa 17.02.2020 doručil žalobca súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť nenakladať (najmä formou scudzenia alebo zriadenia akéhokoľvek práva v prospech tretej osoby, či už užívacieho, záložného, vecného bremena alebo inej ťarchy) s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území N., obec N., a to: stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele číslo XXXX/X, parcela registra „G.”, zastavané plochy a nádvoria, pozemok - novovytvorená parcela registra “G.” s parcelným číslom XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXX m2, pozemok - novovytvorená parcela registra „G.”, s parcelným číslom XXXX/X, záhrady, vo výmere XXm2 (ďalej len “nehnuteľnosti”) a zdržať sa akéhokoľvek konania a úkonov smerujúcich k nakladaniu s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami akýmkoľvek spôsobom. Zabezpečovacím opatrením žiadal žalobca zriadiť v jeho prospech záložné právo na nehnuteľnostiach

žalovaného nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., obec N.: stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele číslo XXXX/X, parcela registra „G.”, zastavané plochy a nádvoria, pozemok - novovytvorená parcela registra “G.” s parcelným číslom XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXXm2, pozemok, novovytvorená parcela registra “G.”, s parcelným číslom XXXX/X, záhrady, vo výmere XXm2 a to za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu vyplývajúcich z rozsudku okresného súdu Trnava č.k. -426 a akýchkoľvek pohľadávok žalobcu z titulu náhrady za (ne)užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., obec N. zapísaných na LV č. XX, vedených Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v čase pred ich rozdelením: stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele číslo XXXX/X, parcela registra „G.”, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXXm2, parcela č. XXXX/X, parcela registra „G.”, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXXm2, parcela č. XXXX/X, parcela registra „G.”, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXm2, parcela č. XXXX/X, parcela registra „G.”, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXm2, parcela č. XXXX, parcela registra „G.”, záhrady, vo výmere XXXm2, za obdobie od mája 2017 do februára 2020.

Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že je so žalovaným v spore o vlastnícke a majetkové práva, pričom na okresnom súde Trnava pod č.k. je vedené konanie, predmetom ktorého je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. V uvedenej veci bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -426 zo dňa 12.06.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -469 zo dňa 08.01.2020 podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zrušené, do výlučného vlastníctva žalobcu boli prikázané nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území N., obec N., zapísané na liste vlastníctva č.XX vedeným Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, a to: parcela registra „G.” č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria vo výmere XXm2, parcela registra „G.” č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria vo výmere XXm2, novovytvorená parcela registra „G.” č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria vo výmere XXXm2 a novovytvorená parcela registra „C” č. XXXX/X, záhrady vo výmere XXXm2. Do výlučného vlastníctva žalovaného boli prikázané nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území N., obec N., zapísané na liste vlastníctva č. XX vedeným okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, a to: rodinný dom so súpisným číslom XXXX, nachádzajúci sa na parcele registra „G.” č. XXXX/X, novovytvorená parcela registra „G.” č. XXXX/ X, zastavaná plocha a nádvoria vo výmere XXXm2 a novovytvorená parcela registra „G.” č. XXXX/X, záhrady vo výmere XXm2. Súčasne bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo výške 20.026,68 Eur.

Žalobca považuje vyššie uvedené rozhodnutia za nespravodlivé, preto jeho právny zástupca spisuje proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave dovolanie, pričom predpokladá, že dovolaniu bude vyhovené a predmetné nehnuteľnosti budú prikázané ako celok do jeho vlastníctva. Vzhľadom na príjem žalovaného vo výške 600 Eur z brigády, na skutočnosť, že žalovaný nechal nehnuteľnosti chátrať, ako aj vzhľadom na dlhy žalovaného voči žalobcovi vo výške 20.026,68 Eur, existuje viac než dôvodná obava, že prípadná exekúcia nárokov žalobcu bude ohrozená, resp. zmarená, pretože žalovaný nebude vlastniť žiaden postihnuteľný majetok.

Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, nakoľko v opačnom prípade môže dôjsť a s vysokou pravdepodobnosťou aj dôjde k prevodu rodinného domu a pozemkov a k následnej nemožnosti zvrátenia nezákonného stavu. Navrhované opatrenia Sú jediným možným prostriedkom ochrany práva žalobcu a vzhľadom na obsah sporov strán sporu (vlastníctvo nehnuteľnosti a pohľadávky žalobcu vo výške cca 40.000 Eur), nie sú neprimerané a nepredstavujú reálny zásah do práv žalovaného - sám žalovaný tvrdil, že mieni v rodinnom dome bývať, teda ho neprevedie, čo tvorilo podstatný podklad pre nezákonné rozhodnutia súdov.

Podľa ust. (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ust. a , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa ust. , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa ust. , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa ust. , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa ust. , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

Podľa ust. , uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

Podľa ust. , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa ust. , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa ust. (ďalej len „“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ust. , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa ust. , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa ust. , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Podľa ust. , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ust. , výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí

existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba naliehavej dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana.

Súd dospel k záveru, že v danom prípade zo skutočností uvedených v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z ostatného obsahu spisu, nevyplývajú žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom. Žalobca ničím neosvedčil, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery, čo je podľa ust. podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Zo skutočností tvrdených žalobcom nevyplývajú žiadne dôvody domnievať sa, že žalovaný má v úmysle s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať, že by robil akékoľvek úkony smerujúce k nakladaniu s touto nehnuteľnosťou, t.j. že mieni nehnuteľnosti predať, darovať, založiť, zaťažiť, a pod.. Žalobca ani tvrdením, a už vôbec nie akýmkoľvek listinným dôkazom neosvedčil, že by žalovaný robil vyššie uvedené kroky. Na nariadenie neodkladného opatrenia nestačí len tvrdenie žalobcu, že „môže dôjsť a s vysokou pravdepodobnosťou aj dôjde k prevodu rodinného domu a pozemkov a k následnej nemožnosti zvrátenia nezákonného stavu prikázaním nehnuteľností do vlastníctva žalobcu“. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci splnené neboli, nakoľko nebola preukázaná potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, a preto súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosťˇ pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuťˇ zabezpečovacím opatrením.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosťˇ súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, čo aj obvykle v súčinnosti s inými osobami stojacimi mimo okruh strán konania v konkrétnej veci, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne).

Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadaťˇ na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (ust. a nasl. ), pričom súd je povinný s nimi postupovaťˇ v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv

prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ak sa osvedči alebo preukáže dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoňˇ osvedčené (teda nemusia bytˇ nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúťˇ jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Súd mal jednoznačne osvedčené, že nehnuteľnosti, na ktorých má byť zriadené záložné právo zabezpečovacím opatrením sú jediným nehnuteľným majetkom žalovaného, teda ich prevodom by bola ohrozená exekúcia nárokov žalobcu. Ďalej mal súd osvedčenú existenciu pohľadávky žalobcu vyplývajúcu z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -426 zo dňa 12.06.2019 vo výške 20 026,68 Eur, ako aj existenciu ešte neprávoplatne priznanej pohľadávky žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 3.200 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.200 Eur od 10.05.2018 do zaplatenia titulom náhrady za užívanie nehnuteľností. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -426 zo dňa 12.06.2019, kde bola žalobcovi priznaná náhrada za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo výške 20.026,68 Eur. Súčasne žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie za účelom zabezpečenia jeho pohľadávok z titulu náhrady za (ne)užívanie predmetných nehnuteľností. Špecifikácia pohľadávky v druhom prípade (pohľadávky z titulu náhrady za (ne)užívanie predmetných nehnuteľností) je podľa názoru súdu neurčitá, preto nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na takto formulovanú pohľadávku nie je možná. Z uvedeného dôvodu bolo možné zabezpečovaciemu opatreniu vyhovieť len v rozsahu zabezpečenia pohľadávok s určitou výškou, teda na zabezpečenie pohľadávky vo výške 20.026,68 Eur priznanej rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -426 zo dňa 12.06.2019 a pohľadávky vo výške 3.200 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.200 Eur od 10.05.2018 do zaplatenia, ktorá je predmetom tohto konania vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom tohto konania je pohľadávka žalobcu na náhradu za užívanie nehnuteľnosti. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tohto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.