Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/258/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: MetLife Europe designated activity company, so sídlom Lower HATCH Street, on Hatch 20, Dublin, Írsko, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky MetLife Europe d.a.c. pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 47 257 105, právne zastúpený spoločnosťou: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, IČO 36 854 8080, proti žalovanému: J. T. nar. XX.XX.XXXX, bytom F. D.XX/X, právne zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Gara, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, IČO: 30 850 436, o zaplatenie 2.624,16 Eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo z 13. marca 2018, č. k. -248, v spojení s opravným uznesením z 9. apríla 2018 č. k. -267, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., v ktorej zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.624,16 € s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 14.5.2016 do zaplatenia do 3 dní a vo výroku II. o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., v ktorej zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, z r u š u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.624,16 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy od 14.5.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených uplatnením pohľadávky vo výške 40 € (výrok I.). Podľa v spojení s úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.). Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu (ďalej len „poisťovňa“) zmluvu o sprostredkovaní, predmetom ktorej bol záväzok finančného agenta podľa Z.. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, vyvíjať činnosť podľa zmluvy a jej príloh v prospech poisťovne na území Slovenskej republiky. Poisťovňa sa zaviazala zaplatiť finančnému agentovi odmenu v súlade s platnými podmienkami - taríf uvedených prílohe čl. 2 tejto zmluvy. Dňa 1.1.2014 bol uzavretý Dodatok č. 1 k zmluve, ktorým sa zmluvné strany podľa článku I dohodli o trvaní programu financovia kariéry na obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2018, počas ktorého žalobca sa zaviazal vyplácať odmenu za splnenia dohodnutých podmienok. Podľa bodu 1.5 Dodatku vznikol žalovanému nárok na odmenu v prípade, že poistná zmluva uzavretá prostredníctvom žalovaného trvala počas 24 mesiacov (s výnimkou zániku v prípade vzniku poistnej udalosti ), resp. z dôvodu nesplatenia splatného poistného za obdobie dlhšie ako 60 dní od jeho splatnosti. Finančný

agent sa zaviazal vrátiť príslušnú časť vyplatenej odmeny vo výške, ktorej výpočet bol presne definovaný v uvedenom bode a ktorý žalobca presne popísal vo vyjadrení doručenému súdu dňa 31.10.2017. Zo strany žalobcu boli predložené kópie poistných zmlúv uzavretých na základe činnosti žalovaného ako finančného agenta a v súvislosti s ktorými bola žalovanému vyplatená odmena. Poistné zmluvy č. 6521465 z 17.1.2014, č. 8112725 z 21.1.2014, č. 8112728 z 15.1.2014, č. 8112642 z 13.1.2014, č. 6518977 z 17.12.2013, č. 8112375 z 27.12.2013, č. 6521667 z 20.1.2014, č. 8114363 z 18.3.2014, č. 8112724 z 21.1.2014, zanikli podľa pre nezaplatenie splátky poistného a poistné zmluvy č. 8112734 z 20.1.2014, č. 8112729 z 16.1.2014, č. 6521466 z 16.1.2014, zanikli výpoveďou poistného zo strany poistených v zmysle . Keďže v danom prípade nedošlo k naplneniu podmienok v zmysle bodu 1.5 zmluvy, Dodatku 1 a 2, medzi ktoré patrí existencia poistnej zmluvy uzavretej na základe činnosti a sprostredkovania žalovaného v trvaní 24 mesiacov, žalobcovi vzniklo právo na vrátenie časti zálohy. Medzi zmluvnými stranami bol stanovený spôsob výpočtu odmeny, s ktorým žalovaným vyslovil súhlas. Žalobca riadne zdokumentoval existenciu právneho vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným, existenciu dohody, na základe ktorej vzniklo právo na vyplatenie provízie žalovanému, podmienky vyplatenia, nesplnenie dohodnutých podmienok a výpočet sumy, ktorú žiada vrátiť. Uvedené skutočnosti žalobca v konaní riadne preukázal, pričom žalovaný vo svojom prvom vyjadrení k žalobe (odpore proti platobnému rozkazu), nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu. Žalobca v konaní svoju aktívnu legitimáciu predloženými listinnými dôkazmi riadne preukázal. Taktiež nezistil žalovaným tvrdené dojednanie predstavujúce hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného, že nemal dostatok času identifikovať klientov podľa čísla poistnej zmluvy. Od doručenia výzvy žalobcu dňa 28.4.2016 na vrátenie provízie do podania odporu proti platobnému rozkazu, žalovaný mal možnosť požiadať žalobcu o dodatočné informácie, ktoré neskôr požadoval. Žalovaný bol oboznámený aj so zmluvami, ktoré mu boli doručené súdom dňa 10.1.2018, vo vzťahu ku ktorým sa nevyjadril. Na základe takto zisteného skutkového stavu vyvodil, že žalobca v konaní existenciu zmluvného vzťahu, ako aj dôvodnosť uplatneného nároku v konaní, preukázal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný. Uviedol, že dňa 10.1.2018 bolo jeho právnemu zástupcovi doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 27.10.2017, v ktorom žalobca prvýkrát v konaní presne podľa poistených identifikoval poistné zmluvy. Žalobca si nárokuje vrátenie provízií z celkovo 12 zmlúv, a teda zastihnúť a reálne navštíviť 12 osôb v 2- týždňovej dobe v čase zimných dovoleniek je objektívne a prakticky takmer nemožné. Skutkový dôvod ukončenia každej poistnej zmluvy (najmä neplatením) považuje za kľúčový pri posudzovaní oprávnenosti žalobných nárokov žalobcu. Opätovne poukazuje na rozhodnutie SD EÚ C-48/16, v zmysle ktorého žalobca nemôže mať právny nárok na vrátenie provízií z dôvodu zániku poistenia v prípade, ak poistený akokoľvek ukončil (aj neplatením) poistnú zmluvu z dôvodov a viny na strane poisťovne. Na pojednávaní konanom dňa 12.2.2018 navrhoval odročenie pojednávania za účelom zabezpečenia ďalšieho dokazovania. Prvoinštančný súd síce pojednávanie odročil, avšak na ďalšom pojednávaní ihneď prijal uznesenie o skončení dokazovania a vyhlásil rozsudok, ktorý zároveň v písomnom vyhotovení doručil stranám v konaní. Takýmto postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namieta záver súdu prvej inštancie, že v konaní nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu. Už v odpore zo dňa 27.4.2017 poprel tvrdenia žalobcu, keď uviedol, že s vydaným platobným rozkazom a skutkovými okolnosťami nesúhlasí. Rovnako poprel skutkové tvrdenia žalobcu aj vo vyjadrení zo dňa 31.8.2017. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel aj k nesprávnym právnym záverom, v tejto súvislosti sa súd vôbec nezaoberal jeho argumentáciou, keď namietal, že neboli splnené a preukázané hmotnoprávne podmienky na zánik poistenia v zmysle alebo ods. 2 . Žalobca sám ukončil dve zmluvy, pričom uvedené priznal na poslednom pojednávaní, s ktorými tvrdeniami sa súd nevysporiadal. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného v odvolaní, že až doručením jeho vyjadrenia z 27.10.2017, a to dňa 10.1.2018 mohol prvýkrát identifikovať poistné zmluvy. Všetky sprostredkované poistné zmluvy, ktoré zanikli alebo na ktorých nebolo zaplatené poistné poistníkmi v zmysle bodu č. 1.5 Dodatku č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom, špecifikoval žalovanému už vo výzve zo dňa 22.4.2016 doručenej žalovanému 28.4.2016, ako aj v predžalobnej výzve z 1.7.2016 doručenej žalovanému dňa 8.7.2016 a terciárne aj v žalobe zo dňa 30.11.2016, ku ktorej boli obidve výzvy ako prílohy pripojené. V uvedených výzvach a v Prehľadoch sú špecifikované všetky predmetné

poistné zmluvy, vrátane výpočtu storno súm, dôvodu zániku každej jednotlivej poistnej zmluvy, ďalej obdobie, kedy došlo k vzniku podmienkam storna, t.j. kedy zanikla poistná zmluva alebo kedy uplynula 60-dňová lehota odo dňa splatnosti poistného. Žalovaný žiadal bližšie identifikovať poistné zmluvy až vo svojom vyjadrení zo dňa 31.8.2017, ku ktorému sa vyjadril svojim vyjadrením z 27.10.2017, ku ktorým ako prílohy priložil všetky podklady požadované žalovaným. Zdôrazňuje, že žalovaný nepoprel žiadne skutkové tvrdenia týkajúce sa hmotnoprávnych podmienok uplatňovaného nároku, taktiež nenamietal žiadnu zo skutočností uvedených v špecifikácii poistných zmlúv uvedených v Prehľadoch obsiahnutých vo výzvach. Žalovaný vo svojom odpore (pri prvom úkone, ktorý mu patrí) uplatnil len právnu obranu a nepoprel žiadne skutkové tvrdenia, čo do spolupráce medzi ním a žalovaným, výpočtu žalovanej sumy, výkonu finančného sprostredkovania alebo čo do zániku jednotlivých poistných zmlúv. V kontexte uvedeného má za to, že v zmysle skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, pričom strana sporu má v sporovom konaní postupovať so zreteľom na princíp hospodárnosti konania v zmysle , pričom nie je v súlade s účelom procesnej aktivity, ani v súlade so zásadou kontradiktórnosti strán konania, ani v súlade so zásadou formálnej pravdy zahlcovať súd podkladmi v rozsahu niekoľkých sto strán bez toho, aby protistrana včasne a aktívne uplatnila prostriedky procesnej obrany a procesného útoku. Žalovaný mal dostatok času na prípravu dôkazných prostriedkov a na ich včasné predloženie do súdneho konania, nakoľko odo dňa doručenia žaloby žalovaného ubehol takmer rok. Taktiež mal žalovaný na prípravu čas jedného mesiaca pred konaním súdneho pojednávania. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“) č. C-48/16 vo veci ERGO Poisťovňa, a.s. proti G. U. je na toto súdne konanie neaplikovateľný. V citovanom rozhodnutí vnútroštátny súd posudzoval otázku výkonu finančného sprostredkovania, ktoré bolo medzi stranami upravené zmluvou o obchodnom zastúpení podľa (ďalej len „“), ktorej právna úprava bola do implementovaná na základe smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov a spolu s ňou aj úprava obsiahnutá v čl. 11 smernice. Medzi ním a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom v zmysle úpravy zakotvenej pre zmluvu o sprostredkovaní podľa ust. a nasl. . V prejednávanej veci p. U. bola splnomocnená za poisťovňu uzatvárať poistné zmluvy, čím mala v zmluvnom vzťahu podľa názoru vnútroštátneho súdu postavenie obchodného zástupcu a nie postavenie sprostredkovateľa, čo je diametrálne odlišne nastavená spolupráca a postavenie subjektov. V danom prípade v zmysle bodu 1.5. Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom si uplatňuje nárok na vrátenie časti vyplatených odmien v časti dojednania „Nadštandardné odmeny“. V predmetnom konaní si nevymáha od žalovaného sprostredkovateľskú províziu, ktorá mu bola vyplácaná za sprostredkovateľskú činnosť bez súvislosti na vyplácanie Nadštandardných odmien. Z týchto dôvodov rozsudok SDEÚ č. C-48/16 na okolnosti prejednávanej veci nie je možné aplikovať. Pokiaľ žalovaný žiadal vykonať ďalšie dokazovanie - výsluchom poistníkov, nenavrhoval tak konať v žiadnom zo svojich podaní predtým, pričom je potrebné dodať, že k svojmu vyjadreniu zo dňa 27.10.2017 predložil písomné podklady o zániku všetkých predmetných poistných zmlúv. Žalovaný v rozpore s nepredložil žiadny dôkazný prostriedok, ani netvrdil vlastné skutkové tvrdenia, ani vo vzťahu k zániku poistných zmlúv, čím jeho skutkové tvrdenia nepoprel v zmysle . Súd prvej inštancie dňa 12.02.2018 odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku a nie za účelom vykonania ďalšieho dokazovania. V zmysle , povinnosťou strany nie je uvádzať akékoľvek a všetky skutkové tvrdenia súvisiace so sporom, ale len tie, ktoré sa týkajú sporu a ktoré sú podstatné a rozhodujúce. V tejto súvislosti konštatuje, že skutková obrana žalovaného bola vzhľadom na pravidlá popierania obsiahnuté v neúčinná a s ohľadom na ust. 153 aj nevčasná. Žalovaný skutkové tvrdenia vo svojom prvom úkone - odpore nerozporoval, urobil tak až vo svojom vyjadrení z 31.8.2017, vo vzťahu k ktorému podal vyjadrenie zo dňa 27.10.2017, v ktorom nad rámec rozhodujúcich a podstatných tvrdení v žalobe uviedol komplexne všetky tvrdenia, o ktoré požiadal žalovaný. Žalovaný de facto až na súdnom pojednávaní navrhoval druhýkrát vykonanie dôkazného prostriedku, výsluch všetkých poistníkov, čo je v rozpore s a a . Domnieva sa preto, že súd prvej inštancie správne aplikoval sudcovskú koncentráciu konania voči stranám rovnako, k jednému časovému okamihu, s dostatočne zisteným skutkovým stavom a ku preukazujúcim dôkazným materiálom, z ktorých dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci. Vo vyjadrení zo dňa 27.10.2017 podrobne špecifikoval dôvody, pre ktoré boli poistné zmluvy ukončené, aj čo sa týka zániku dvoch poistných zmlúv, ktoré boli odôvodnene vypovedané z jeho strany, vo vzťahu k čomu žalovaný neuviedol ani jedno skutkové tvrdenie, ktoré by účinne odporovalo ním tvrdeným dôvodom zániku týchto dvoch poistných zmlúv. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, či bol preukázaný zánik poistenia v zmysle alebo ods. 2 , keďže žalovaný túto skutočnosť nežiadal

preukázať ani netvrdil nikdy v čase pred konaním súdneho pojednávania zo dňa 12.02.2018, ale až na tomto súdnom pojednávaní, čo je v rozpore s ust. . Objasňovanie, či došlo k zániku poistenia na základe ust. alebo ods. 2 , je právne bezvýznamné, nakoľko v súdnom konaní komplexne predložil podklady o zániku poistných zmlúv posielané poistníkom zo strany žalobcu.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas ( ) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách a , ktorý podľa v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.624,15 € spolu s príslušenstvom a vo výroku II. (o trovách konania) ako správny potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, zrušil bez ďalšieho.

5. Záver súdu prvej inštancie v časti výroku I., v ktorom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.624,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 14.5.2016 do zaplatenia, na základe podmienok , , je vecne správny. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bodoch 25. a 29. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania, vychádzajúc najmä z predložených dôkazných tvrdení a predložených dôkazov žalobcu, bola preukázaná dôvodnosť nároku.

6. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol uzavretý zmluvný vzťah o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom, ktoré podmienky financovania boli podrobne upravené v Dodatku č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní na obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2018, v ktorom žalovaný ako finančný agent zmluvy s klientmi uzatváral, na základe čoho mu bola vyplatená odmena. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný na základe uzavretého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, mal nárok na vyplatenie sprostredkovateľskej provízie a nárok aj na „nadštandardné odmeny“, ktoré sú predmetom tohto konania.

7. Nárok žalobcu uplatnený žalobou je nárokom záväzkovo-právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorých podmienky boli bližšie upravené v zmysle Dojednanie medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným o možnosti vrátenia tzv. nadštandardných odmien v zmysle bodu 1.5 Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní nemožno považovať za dojednania uzavreté v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami právnych predpisov, alebo dokonca za dojednania uzavreté v rozpore s dobrými mravmi, ako tvrdil v odvolaní žalovaný. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neuviedol žiadnu argumentáciu, ktorou by spochybnil podmienky platnosti uzavretého zmluvného vzťahu, ako aj podmienky dohody medzi zmluvnými stranami o vrátení poskytnutých odmien za dohodnutých podmienok v zmluve a dodatku uvedených.

8. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného v tvrdení, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď nemohol argumentovať včas a riadne na všetky tvrdenia žalobcu. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca už pred podaním žaloby vo výzve zo dňa 22.4.2016, doručenej žalovanému 28.4.2016, ako aj v predžalobnej výzve z 1.7.2016 špecifikoval poistné zmluvy, vo vzťahu ku ktorým sa domáhal vrátenia časti vyplatených odmien v zmysle zmluvy a bodu 1.5 Dodatku č. 1, vrátane výpočtu storno súm, dôvodu zániku každej jednotlivej poistnej zmluvy, obdobím, kedy došlo k vzniku podmienok storna. Ani po doručení platobného rozkazu, kedy žalovaný len všeobecne namietal uplatnenú pohľadávku žalobcu žalobou, bližšie skutkovo neargumentoval, na základe čoho by spochybnil dôvodnosť uplatneného nároku. Je zrejmé, že aj v priebehu konania vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného z 31.8.2017 žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 27.10.2017 spolu s prílohami - zmluvami, vo vzťahu ku ktorým následne na pojednávaní a v priebehu konania pred súdom prvého stupňa (skutkovo alebo právne) žalovaným neboli spochybnené tvrdenia žalobcu ohľadom uplatnenia nároku v zmysle zmluvných dojednaní.

9. Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých dospel k správnemu

právnemu záveru o dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy 2.624,16 eur s príslušenstvom. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa plne stotožňuje a na ne odkazuje ( ). Z uvedených dôvodov preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.624,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 14.5.2016 do zaplatenia, potvrdil.

10. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur zrušil bez ďalšieho, keďže (podľa žaloby) sa jedná o uplatnenie výdavkov v zmysle podmienok uvedených v , o ktorých súd rozhodol v časti výroku II. v zmysle , v spojení s .

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie ( ).

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )