Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-406-2018.pdf
PDF · 111.77 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/406/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcov 1. F. L., B. V. B. XXX, X. F. L., B. V. B. XXX, zastúpení JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 32, proti žalovanej Obci Buzica, so sídlom v Buzici, zastúpenej JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynárska 19, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 05. 06. 2018 č.k. 7C/293/2002-410 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a.
Žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanej trovy konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nahradil prejav vôle žalovanej ako predávajúcej uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu so žalobcami ako kupujúcimi, a to bytu č. X nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXX v obci B. v podiele 1832/10000, spolu s pozemkom parc. č. XXX o výmere 152m v podiele 1832/10000 a v podiele 1832/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Zároveň žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu taktiež 100 %.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o žalobnom návrhu žalobcov na nahradenie prejavu vôle žalovanej ohľadom uzatvorenia hore uvedenej kúpnej zmluvy.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobcovia písomnými žiadosťami zo dňa 21. 07. 1997 a 24. 01. 2000 ako nájomcovia požiadali žalovanú o odkúpenie nimi hore uvedeného užívaného bytu podľa § 31 zák. č. 182/1993 Z.z. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaná listom zo dňa 24. 02. 2000 oznámila žalobcom, že jej žiadosti nie je možné vyhovieť, pretože obecné zastupiteľstvo už v roku 1993 prijalo všeobecné záväzné nariadenie, ktorým boli ustanovené podmienky predaja bytov a uvedený byt bol vyňatý z predaja, o čom boli informovaní už aj listom zo dňa 13. 08. 1997. Obecné zastupiteľstvo všeobecne záväzným nariadením obce B. zo dňa 15. 11. 1993 na svojom zasadnutí podľa § 31 zák. č. 182/1993 Z.z. ponechala okrem iných bytov vo svojom vlastníctve až školskú bytovku č. súp. XXX nachádzajúce a na parcele 483 v obci Buzica, v ktorej bol aj byt žalobcov. Vo všeobecnom záväznom nariadení bolo uvedené, že toto nadobúda účinnosť dňom 16. 11. 1993. Okresný prokurátor Košice - okolie upozornením zo dňa 03. 09. 2003 oznámil žalovanej, že došlo k porušeniu § 6 ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb., ako vo všeobecnom záväznom nariadení bola určená účinnosť v rozpore so zákonom. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že na základe upozornenia prokurátora žalovaná všeobecné záväzné nariadenie zo dňa 15. 11. 1993 vyvesila na úradnej tabuli dňa 03. 10. 2003 a zvesila 20. 10. 2003.
4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní, najmä výsluchom účastníkov, svedka a listinami dospel k záveru, že nárok žalobcov je dôvodný. Podľa názoru súdu nad všetky pochybnosti bolo v konaní preukázané, že žalovaná nevedela počas celého súdneho sporu predložiť originál všeobecného záväzného nariadenia z roku 1993, ktorým by bolo nepochybné zistenie, či, kedy, po akú dobu bolo na úradnej tabuli vyvesené a kedy zvesené po tom, ako bolo prijaté. Mal za to, že v tomto rozsahu žalovaná neuniesla svoje dôkazné bremeno a reálne k tomu došlo až v roku 2003 a teda v období od roku 1993 do roku 2003 všeobecné záväzné nariadenie z 15. 11. 1993 účinnosť nenadobudlo. Podľa názoru súdu nedostatok dôkazu v podobe originálu všeobecného záväzné nariadenia, ktoré malo byť podľa tvrdení žalovanej vyvesené po dobu 15 dní ešte v roku 1993, nemohol zhojiť, poprípade zvrátiť ani výsluch navrhnutej svedkyne A. A. a ani bývalého starostu D. K.Ö.J.Ö.A., a preto súd navrhnutý dôkaz ich výsluchom nevykonal. Z uvedeného súd vyvodil, že dokazovaním nad všetky pochybností bolo preukázané, že sporný byt nebol vyňatý z prevodu vlastníctva podľa § 31 zák. č. 182/1993 Z.z. a rovnako mal za preukázané, že z celkového počtu 5 bytov aj za situácie, že boli prenajaté všetky byty, požiadali o prevod traja nájomcovia, ktorí minimálne v období od podania žiadosti o prevod dňa 21. 07. 1997 až do uplynutia dvojročnej lehoty na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, t.j. do dňa 21. 07. 1999 boli všetci traja žiadatelia stále i nájomcami. Súd teda uzatvoril, že žalobcovia ku dňu 21. 07. 199 spĺňali podmienky na prevod vlastníctva bytu. Ďalej mal za preukázané, že v období od postavenia domu až do roku 2001, t.j. ani v čase, keď uplynula dvojročná lehota na uzavretie zmluvy o prevod vlastníctva bytu sa o byt obytného domu ku dňu 21. 07. 199 ničím, t.j. žiadnymi investíciami nezhodnotil. Ohľadom vznesenej námietky premlčania súd uviedol, že žalobcami uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný a v tejto súvislosti poukázal aj na zhodný názor Najvyššieho súdu SR, z ktorého vyplýva, že nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa zákona, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť. Bol teda toho názoru, že uvedené právo žalobcov premlčaniu nepodlieha. Uzavrel teda, že žalobcom vznikol na základe žiadosti zo dňa 21. 07. 1997 nárok na prevod užívaného bytu, bola naplnená podmienky minimálneho kvóra 50 % nájomného bytu, ku dňu uplynutia dvojročnej lehoty neboli vložené žiadne zhodnocovacie investície a nárok nemožno považovať za premlčaný. Z uvedených dôvodov preto návrh žalobcov vyhovel.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého úspešným žalobcom vznikol nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a žalovanej vzhľadom na jej úspech v odvolacom konaní vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. V odvolaní uviedla, že rozsudok súdu nepovažuje za správny a zákonný a bol vydaný bez dostatočného zistenia skutkového stavu, ale predovšetkým súd nesprávne aplikoval právne predpisy na posúdenie nároku žalobcov. Podľa jej názoru súd sa dopustil závažného pochybenia pri zisťovaní skutkového stavu, ak odmietol doplniť dokazovanie na posúdenie platnosti a účinnosti všeobecného záväzného nariadenia obce z 15. 11. 1993, ktorým predmetné byty boli vyňaté z prevodu. Za podstatné považovala výpovede svedkov, a to bývalého starostu a pracovníčky, ktorá všeobecné záväzné nariadenie na tabuli vyvesila aj zvesila. Jednoznačne zotrváva a považuje za preukázané, že všeobecné záväzné nariadenie z 15. 11. 1993 bolo vyvesené v súlade s § 6 ods. 3 zákona o obecnom zriadení na dobu 15 dní na úradnej tabuli a nadobudlo účinnosť 15. deň po vyvesení, bez ohľadu, že účinnosť bola nesprávne vo všeobecnom záväznom nariadení uvedená na deň 16. 11. 1993. Dôkazom vyvesenia a zvesenia konkrétneho všeobecného záväzného nariadenia na úradnej tabuli ak z nejakých dôvodov (napr. straty) nemožno toto preukázať na doložke - poznámke prvopisu všeobecného záväzného nariadenia možno preukázať aj inými dôkazmi, a to záznamom v knihe o vyvesení a zvesení, ale aj výsluchom svedkov starostu obce a pracovníčky, ktorá všeobecné záväzné nariadenie vyvesila a zvesila a na origináli prvopisu toto aj skutočne vyznačili. Námietky žalobcov v konaní nemohli spochybniť platnosť a účinnosť všeobecného záväzného nariadenia a boli odstránené výsluchom svedkov v konaní 11C/167/2002 a to vtedajšieho starostu a svedkyne A. A.. Obaja svedkovia jednoznačne potvrdili, že došlo k vyveseniu tohto všeobecného záväzného nariadenia na úradnej tabuli obce a k jeho zveseniu a svedkyňa podrobne popísala vyvesenie a zvesenie. Bez právneho významu považuje pokyn prokurátora na vyvesenie všeobecného záväzného nariadenia v roku 2003. Nesprávne právne posúdenie žalovaná považuje to, ak súd nezohľadnil a nerozhodoval o nároku žalobcov s právnym stavom ku dňu podania žiadosti, t.j. k 21. 07. 1997. K uvedenému dátumu bol predmetný byt vyňatý z prevodu vlastníctva na základe všeobecného záväzného nariadenia obce z 15. 11. 2003. Ak žalobcovia uplatnili žiadosťou zo
dňa 21. 07. 1997 nárok na prevod bytu, takýto nárok im nevznikol, nemohla preto jej plynúť dvojročná lehota na splnenie povinnosti na prevod bytu. Nárok žalobcom nevznikol nielen na prevod bytu, ale ani na prevod pozemku pod bytovkou, ktorý nadobudla až v roku 2004. Nepopiera správnosť stanoviska odvolacích súdov. Preukazuje však, že sa stále týkali skúmania podmienok výlučne ku dňu žiadosti zo dňa 24. 01. 2000, teda stavu po novele od 01. 06. 1998, ktoré zrušilo možnosť obci vyčleňovať sociálne byty a vylučovať ich z prevodu a uložila obciam upraviť svoje všeobecné záväzné nariadenia. Po uvedenej novele obec nemá povinnosť byty prevádzať. Avšak pri domoch, z ktorých byty boli vyňaté z prevodu vlastníctva podľa § 31. Obce, ktoré prijali všeobecné záväzné nariadenia do 01. 06. 1998 podľa § 31 zák. č. 182/1993 Z.z. sú platné, avšak od 01. 06. 1998 musia postupovať v zmysle § 31a a zladiť všeobecné záväzné nariadenia vydané podľa § 31 s týmto zákonom v zákonnej lehote.
7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že je minimálne daný žalovanou uvádzaný odvolací dôvod spočívajúci v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.) ak súd prvej inštancie za účelom zistenia rozhodujúcej skutočnosti - nadobudnutia účinnosti Všeobecného záväzného nariadenia zo dňa 15. 11. 1993 nevykonal žalovanou navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov D. K.Ö.J.Ö.A. T. A. A..
9. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nevykonal žalovanou navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcej skutočnosti považoval odvolací súd za potrebné doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých žalovanou na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 384 ods. 2 C.s.p.
10. Žalovaná počas odvolacieho konania prostredníctvom svojho zástupcu JUDr. Tibora Sásfaia zotrvala na dôvodoch podaného odvolania. Má za to, že došlo k vyňatiu žalobcami uplatneného bytu z jej povinnosti byt odpredať a to na základe Všeobecného záväzné nariadenia zo dňa 15. 11. 1993, ktoré bolo vydané v zmysle vtedy platného a účinného zákona. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie v konaní odmietol vykonať dokazovanie ňou navrhnutých svedkov, a to bývalého starostu D. K.Ö.J.Ö.A. a bývalej zamestnankyne A. A., ktorí ňou tvrdenú skutočnosť ohľadom účinnosti Všeobecného záväzného nariadenia môžu potvrdiť.
11. Rovnako aj žalobcovia počas odvolacieho konania prostredníctvom právnej zástupkyne JUDr. Aleny Zadákovej zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach a vyjadreniach v konaní pred súdom prvej inštancie. Vo vzťahu k tvrdenej námietke ohľadom Všeobecného záväzného nariadenia považujú právne posúdenie veci súdom prvej inštancie za správne, ak preskúmaval platnosť, resp. neplatnosť sporného Všeobecného záväzného nariadenia. Majú za to, že pokiaľ vo Všeobecnom záväznom nariadení bol uvedený deň právoplatnosti, a to deň po jeho napísaní, t. zn. 16. 11. 1993, uvedené Všeobecné záväzné nariadenie nebolo vyvesené a teda nemohlo nadobudnúť ani účinnosť.
12. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní sa nepodarilo zabezpečiť originál Všeobecného záväzného nariadenia žalovanej zo dňa 15. 11. 1993, preukazujúci jeho účinnosť, považoval odvolací súd za dôvodný návrh žalovanej na vykonanie dokazovania ohľadom zistenia tejto právnej významnej skutočnosti navrhnutými svedkami D. K.Ö.J.Ö.A. T. A. A.. Za tým účelom bol vykonaný výsluch svedkyne A. A. a oboznámená s vedecká výpoveď D. K.Ö.J.Ö.A..
13. Svedkyňa Katarína Kráľová pri výsluchu na odvolacom pojednávaní uviedla, že u žalovanej pracovala ako administratívna pracovníčka a pred tromi rokmi odišla do dôchodku. Postup pri vydávaní Všeobecných záväzných nariadení popísala tak, že pokiaľ Všeobecné záväzné nariadenie bolo schválené, toto bolo vyvesené a po určitej lehote aj zvesené. Určite sa pamätala na to, že po tom, čo bolo Všeobecné záväzné nariadenie vyvesené, bolo zvesené po zákonnej 15 - dňovej lehote. Všeobecné záväzné nariadenie bolo vyvesené na tabuli pri nákupnom stredisku v obci, avšak už na presný obsah sporného Všeobecného záväzného nariadenia sa nepamätá. Ďalej svedkyňa uviedla, že dátum, kedy bolo Všeobecné záväzné nariadenie vyvesené a zvesené vyznačovala na origináli Všeobecného záväzného nariadenia, čo aj podpísala. Pri dátume na Všeobecnom záväznom nariadení uviedla svoj podpis a vzhľadom na to, že nebolo veľké množstvo Všeobecných záväzných nariadení, tak
z tohto dôvodu sa neviedla ani ich osobitná evidencia. Tieto sa ukladali bežne v skrini na obecnom úrade. Svedkyňa ďalej potvrdila, že v roku 2003 bolo opätovne predmetné Všeobecné záväzné nariadenie vyvesené.
14. Vzhľadom na to, že medzičasom došlo k úmrtiu svedka D. K.Ö., bývalého starostu žalovanej, bola jeho výpoveď, ktorú svedok urobil v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/167/2002 na pojednávaní konanom dňa 04. 06. 2012 prečítaná. Z jeho výpovede je zrejmé, že starostom obce B. bol od roku 1991 do roku 1999. Po nahliadnutí do Všeobecného záväzného nariadenia zo dňa 15. 11. 1993 uviedol, že išlo o Všeobecné záväzné nariadenie, ktoré bolo prijaté Obecným zastupiteľstvom a odsúhlasené, že byty nebudú odpredávané, pretože sa použijú pre učiteľov, ktorí dochádzali z Moldavy, Košíc a iných miest. Toto Všeobecné záväzné nariadenie bolo vyvesené na tabuli vo vestibule obecného úradu. Vyvesenie a zvesenie vykonávala zamestnankyňa Katarína Kráľová. Pracovníčka obecného úradu Všeobecné záväzné nariadenie vyvesila na obecnú tabuľu a bolo vyvesené, nevie, presne si nepamätá, 15 dní a potom ho zvesila. Nevedel zodpovedať na otázku, či sa niekde zaznačilo vyvesenie a zvesenie Všeobecného záväzného nariadenia, ale podľa jeho názoru by sa to museli spýtať pracovníčky obecného úradu. Nevedel ani uviesť, kde by sa mohol nachádzať originál tohto Všeobecného záväzného nariadenia so zápisom. Na sporné Všeobecné záväzné nariadenie sa pamätal z dôvodu, že je na ňom jeho podpis. Nevedel teda uviesť, kedy bolo Všeobecné záväzné nariadenie vyvesené a zvesené, lebo podľa jeho názoru to robila pracovníčka. Ďalej svedok uviedol, že na obecnom úrade pečiatku vyvesené a zvesené nemali. Vyznačovalo sa to len rukou a to patrilo do právomoci pracovníčky.
15. Po vykonanom dokazovaní žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne namietali rozpor vo výpovedi bývalého starostu a svedkyne, a to vo vzťahu k odlišnosti vyvesovania Všeobecného záväzného nariadenia ak starosta tvrdil, že sa vyvesovalo na úradnej tabuli vo vestibule obecného úradu a zamestnankyňa tvrdila, že to malo byť výslovne vonku pri autobusovej zastávke. Všeobecné záväzné nariadenie považujú naďalej za neúčinné, ak účinnosť v ňom bola uvedená 16. 11. 1993.
16. Žalovaná prostredníctvom zástupcu po vykonanom dokazovaní uviedla, že vo vzťahu k prečítaniu svedeckých výpovedí tieto nepovažuje za rozporné a to z toho dôvodu, že naozaj prax bola taká, že najprv obecná tabuľa bola v roku 1993 pred kultúrnym domom pri autobusovej zastávke, ale neskôr už bola v priestoroch obecného úradu. Nikdy neboli súčasne dve tabule.
17. V prejednávanej veci žalobcovia sa podaným žalobným návrhom domáhali nahradenia prejavu vôle žalovanej ako predávajúcej pri uzatvorení zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. X, nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXX V. H. B. spolu s pozemkom parcelou č. XXX, kat. územia B. a podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXX za kúpnu cenu 899,18 eura. Medzi účastníkmi bola sporná skutočnosť, či žalovanej vznikla povinnosť so žalobcami ako nájomcami uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu vzhľadom na spornosť účinnosti Všeobecného záväzného nariadenia žalovanej obce zo dňa 15. 11. 1993.
18. Súd prvej inštancie záver o tom, že Všeobecné záväzné nariadenie nenadobudlo účinnosť urobil na základe „zistenia“, že žalovaná nepredložila originál tohto Všeobecného záväzného nariadenia. Súd mal teda za to, že v tomto rozsahu žalovaná neuniesla svoje dôkazné bremeno. Uvedený záver súdu prvej inštancie však nemožno považovať za správny.
19. Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno možno urobiť len vtedy, ak súd riadne a úplne vykoná všetky dôkazy, ktoré účastník označil na preukázanie svojho tvrdenia. Účastníkom označený dôkaz súd nevykoná iba v prípade, ak jeho prostredníctvom nepochybne nemožno preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napr. preto, že označí dôkazy zjavne nespôsobilé preukázať tvrdenú skutočnosť alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci bezvýznamná. Ak súd prvej inštancie v prejednávanej veci odmietol vykonať ohľadom zistenia rozhodujúcej skutočnosti
- nadobudnutia účinnosti Všeobecného záväzného nariadenia, žalovanou označené dôkazy, a to výsluchom svedkov, jeho záver po neunesení dôkazného bremena nemožno považovať za správny.
20. Je tomu tak preto, že žalovanou označené dôkazy výsluchom svedkov ohľadom zistenia nadobudnutia účinnosti Všeobecného záväzného nariadenia nemožno považovať za zjavne nespôsobilé
preukázať ňou tvrdenú skutočnosť a nie sú ani podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci bezvýznamné.
21. Úvahy súdu o neunesení dôkazného bremena treba považovať za nesprávne aj z toho dôvodu, že účinnosť Všeobecného záväzného nariadenia síce sa preukazuje predložením originálu Všeobecného záväzného nariadenia, ale túto možno preukázať aj na základe iných dôkazov, než samotným originálom Všeobecného záväzného nariadenia, pretože ako je zrejmé za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci a jedným z dôkazných prostriedkov je aj výsluch svedka (§ 187 C.s.p.).
22. Podľa § 29a ods. 1 zák. č.182/1993 Z.z. obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50 % nájomcov bytov. Túto povinnosť obec nemá pri domoch, v ktorých boli byty vyňaté z prevodu vlastníctva podľa § 31.
23. Podľa § 31 zák. č. 182/1993 Z.z. obec ustanoví Všeobecne záväzným nariadením podiel bytov, ktoré si ponechalo vo vlastníctve na zabezpečenie bývania pre sociálne slabšie vrstvy svojich obyvateľov.
24. Z citovaného zákonného ustanovenia § 29a je zrejmé, že obec nemá povinnosť s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu a to pri domoch, v ktorých boli byty vyňaté z prevodu vlastníctva Všeobecne záväzným nariadením.
25. V prejednávanej veci je nesporné, že obec Všeobecným záväzným nariadením zo dňa 15. 11. 1993 schválila ponechanie bytu žalobcov vo vlastníctve obce. V čl. 7 posledná veta Všeobecného záväzného nariadenia je uvedené, že Všeobecné záväzné nariadenie nadobúda účinnosť 16. 11. 1993.
26. Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb. nariadenie sa musí vyhlásiť. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní; účinnosť nadobúda 15. dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti.
27. Podľa § 6 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb. vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti; okrem toho sa nariadenie zverejňuje spôsobom v obci obvyklým.
28. Zo sporného Všeobecného záväzného nariadenia vyplýva, že toto malo nadobudnúť účinnosť dňom 16. 11. 1993 i napriek tomu, že bolo prijaté dňa 15. 11. 1993. Podľa názoru odvolacieho súdu samotná skutočnosť - uvedenie nesprávneho dňa účinnosti Všeobecného záväzného nariadenia v samotnom VZN nespôsobuje jeho neúčinnosť za predpokladu, ak bolo vyhlásené - vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní. Inými slovami povedané, pre nadobudnutie účinnosti Všeobecného záväzného nariadenia nie je rozhodujúce to, aký dátum nadobudnutia účinnosti sa v ňom uvádza, ale rozhodujúce bude to, či bolo vyhlásené - vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní, nakoľko ako vyplýva z citovaného ust. § 6 ods. 3 účinnosť nadobúda 15. dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. Uvedenú právnu významnú skutočnosť bolo preto potrebné zisťovať dokazovaním aj v rámci doplneného dokazovania na odvolacom súde.
29. Z vykonaného dokazovania odvolacím súdom na odvolacom pojednávaní výsluchom s vedkyne A. A. je zrejmé, že postup žalovanej po schválení Všeobecného záväzného nariadenia bol taký, že toto bolo vyvesené a zvesené po zákonnej 15 - dňovej lehote. Svedkyňa potvrdila, že dátum, kedy bolo Všeobecné záväzné nariadenie vyvesené a zvesené vyznačovala na origináli Všeobecného záväzného nariadenia, čo aj podpísala. Podľa svedkyne Všeobecné záväzné nariadenie bolo vyvesené na tabuli pri nákupnom stredisku v obci.
30. Rovnako svedok D. K.Ö. vo svojej výpovedi v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/167/2002 potvrdil, že Všeobecné záväzné nariadenie zo dňa 15. 11. 1993, ktorým obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo ponechanie bytov vo vlastníctve obce, bolo vyvesené na tabuli vo vestibule obecného úradu, ktorého vyvesenie a zvesenie vykonávala zamestnankyňa A. A.. Na toto Všeobecné záväzné nariadenie sa pamätal z toho dôvodu, že je na ňom jeho podpis. Kedy došlo k vyveseniu a zveseniu nevedel uviesť, lebo podľa jeho názoru to robila pracovníčka. Ďalej uviedol, že na obecnom úrade pečiatku vyvesené a zvesené nemali, vyznačovalo sa to len rukou a patrilo to do právomoci pracovníčky.
31. Z uvedených výpovedí bývalého starostu D. K.Ö. a bývalej zamestnankyne žalovanej A. A. zhodne vyplýva, že došlo k vyveseniu aj zveseniu sporného Všeobecného záväzného nariadenia, pričom svedkyňa potvrdila, že k zveseniu došlo po uplynutí 15 - dňovej lehoty. Ich výpovede sú teda zhodné v tom, že došlo k vyveseniu i zveseniu Všeobecného záväzného nariadenia na úradnej tabuli v obci, i keď ich výpovede sa rozchádzali v tom, či k vyveseniu Všeobecného záväzného nariadenia došlo na úradnej tabuli, ktorá sa mala nachádzať podľa starostu vo vestibule obecného úradu a podľa svedkyne pri nákupnom stredisku v obci. Uvedený rozpor v ich výpovediach ohľadom miesta vyvesenia nemožno považovať za podstatný vzhľadom na to, že v obci podľa tvrdenia žalovanej strany neboli súčasne dve tabule, čo žalujúca strana ani nespochybňovala.
32. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúce pre posúdenie výpovedí uvedených svedkov je to, že svedkovia zhodne potvrdili, že Všeobecné záväzné nariadenia obce boli v minulosti vyhlasované - vyvesením na úradnej tabuli v obci, ako aj ich zhodné tvrdenie v tom, že dátum vyvesenia a zvesenia Všeobecného záväzného nariadenia na origináli zdokumentovala zamestnankyňa A. A..
33. Je teda nesporné, že v minulosti žalovaná obec prijaté Všeobecné záväzné nariadenia vyhlasovala
- vyvesovaním na úradnej tabuli v obci, o čom zamestnankyňa urobila na origináli Vše obecného záväzného nariadenia záznam.
34. Za takejto situácie je podľa názoru súdu v záujme spravodlivého rozhodovania potreba uplatňovať všeobecný princíp, že extenzívnym prístupom nemožno spochybňovať, či otvárať záležitosti, ktoré pred mnohými rokmi založili právne vzťahy. V sporoch, v ktorých časový odstup od rozhodných skutočností podstatne prekračuje i vydržacie lehoty, je požiadavka dokladať a existenciu právnych úkonov, ku ktorým pravidelne, resp. obvykle dochádzalo, nepatričný, obdobne ako je tomu (v iných prípadoch) pri spochybňovaní správnosti správneho rozhodnutia vrátane správnosti postupu správneho orgánu v konaní, ktoré jeho rozhodnutiu predchádzalo (tu v prípade pochybnosti platí zásada prezumpcie správnosti správneho aktu).
35. V prejednávanej veci nie je dôvod spochybňovať pravdivosť výpovedi svedkov ohľadom postupu pri vyhlasovaní Všeobecných záväzných nariadení, a to že tieto boli vyhlasované obvyklým spôsobom upraveným v citovanom ustanovení § 6 ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb.
36. Ak nie je dôvod pochybovať o tom, že sa určité veci pred dlhšou dobou diali obvyklým, či pravidelným spôsobom, či (úradným) postupom, je tak dôkazné bremeno o tom, že v danom prípade tomu tak nebolo, na tom, kto to tvrdí.
37. Keďže v prejednávanej veci žalobcovia tvrdili, že v danom prípade žalovaná obec Všeobecné záväzné nariadenie nevyhlásila spôsobom uvedeným v § 6 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, zaťažovalo ich ohľadom tohto tvrdenia dôkazné bremeno, že v danom prípade tomu tak nebolo a Všeobecné záväzné nariadenie obvyklým spôsobom vyhlásené žalovanou nebolo.
38. Žalobcovia ohľadom tohto ich tvrdenie nenavrhli v konaní vykonať žiadne dôkazy, preto možno konštatovať, že z ich strany nedošlo k uneseniu dôkazného bremena.
39. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalovanej je dôvodné, nakoľko Všeobecným záväzným nariadením zo dňa 15. 11. 1993 došlo k vyňatiu bytu žalobcov z povinnosti žalovanej so žalobcami ako nájomcami uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, preto odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol.
40. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov konania má úspešný účastník, preto odvolací súd priznal žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
41. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).