Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/21/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť J., cestovný doklad č. C., platný do 26.10.2026, trvale bytom W.B. XX, J., právne zastúpeného: IURISTICO s.r.o., Košice, v mene ktorej koná Mgr. Radoslav Rigo, LL.M., advokát a konateľ, so sídlom Cimborkova 13, Košice, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, 080 01 Prešov, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu č. PPZ-HCP-PO2-68-007/2019-SK zo dňa 19.06.2019 v spojení s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce č. PPZ-HCP-PO7-11/2019-ZVC zo dňa 07.03.2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Včas podanou správnou žalobou, ktorá bola doručená správnemu súdu dňa 26.7.2019, žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-68-007/2019-SK zo dňa 19.06.2019 v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce č. PPZ-HCP-PO7-011/2019-ZVC zo dňa 7.03.2019 a priznať žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania.

I. Administratívne konanie

2. Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-68-007/2019-SK zo dňa 19.06.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), podľa o správnom konaní (ďalej len „“), žalovaný správny orgán potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce č. PPZ-HCP-PO7-11/2019-ZVC zo dňa 07.03.2019 a odvolanie žalobcu zamietol. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO7-11/2019-ZVC zo dňa 07.03.2019 žalobcu administratívne vyhostil podľa ust. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zároveň mu v zmysle ustanovenia uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov na dobu 2 rokov a zároveň mu určil lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky.

3. Správny orgán prvého stupňa skutok popísal tak, že dňa 7.3.2019 bola počas vykonávania Bezpečnostno-represívnej akcie pracovníkmi správneho orgánu prvého stupňa v súčinnosti s pracovníkmi Inšpektorátu práce Košice vykonaná kontrola so zameraním na objekty a miesta predpokladaného výskytu štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých je predpoklad nelegálneho zamestnávania. Kontrola bola vykonaná v sídle spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o., IČO: 47

971 436, so sídlom Orechová 115, 072 51 Orechová, kde žalobca vykonával pracovnú činnosť bez potrebných povolení. Žalobca pri kontrole predložil platný biometrický cestovný doklad s platnosťou do 26.10.2026. Podľa zistených informácií žalobca pricestoval na územie Slovenskej republiky dňa 1.3.2019. Žalobca tvrdil, že bol vyslaný spoločnosťou UKRPROMIZOLYACIA, LLC, IČO: 37 428 909, so sídlom Bestuževa 9, 88 015 Užhorod, Ukrajina. Žalobca bol dňa 7.3.2019 v čase o 11,15 hod predvedený na správny orgán v zmysle ustanovenia .

4. Na základe vyššie uvedených skutočností bolo správnym orgánom v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 Správneho poriadku začaté správne konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia. V zápisnici žalobca uviedol, že na území Slovenskej republiky pôsobil ako konzultant vyslaný spoločnosťou UKRPROMIZOLYACIA, LLC, ktorý má učiť slovenských pracovníkov ako pracovať s drevom. Na Ukrajine bol zamestnaný ako robotník, v drevospracujúcej firme. Má uzatvorenú dohodu s ukrajinskou firmou o vyslaní do zahraničia, kde môže pracovať ako konzultant. Toto bola jej druhá služobná cesta na územie Slovenskej republiky. Ubytovanie a stravu mal zabezpečené firmou SMART Group Trade, s. r. o. Uviedol, že si je plne vedomý, čoho sa na území Slovenskej republiky dopustil.

5. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že skúmal aj možnosť uvedenú v ustanovení , kedy sa v zmysle tohto ustanovenia prechodný pobyt na účel zamestnania nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu (Kódex schengenských hraníc), splnil si povinnosť podľa a vykonáva činnosť podľa ustanovenia až h) . Správny orgán na základe vyššie uvedeného uviedol, že účastník konania (v tomto konaní žalobca) nespĺňa ani jednu z uvedených zákonných podmienok na vykonávanie pracovnej činnosti na území Slovenskej republiky.

6. V odvolacom konaní žalovaný správny orgán dňa 20.9.2019 pod číslom PPZ- HCP- PO2-68-002/2019 zaslal Úradu práce sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „UPSVaR“) Michalovce, žiadosť o zaslanie informácií, týkajúcich sa zamestnávateľa žalobcu vo veci splnenia si povinnosti pri jeho zamestnávaní z dôvodu získania ďalších podkladov na vydanie rozhodnutia. UPSVaR Michalovce dňa 10.06.2019 pod číslom MI1/RSpZ/ZAM/2019/21329 zaslal odvolaciemu orgánu odpoveď. UPSVaR Michalove vo svojej odpovedi uviedol, že na tunajšom úrade k 07.03.2019 až doposiaľ neeviduje žiadosť o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta pre účely udelenia jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie podľa ustanovenia § 21b zákona o službách zamestnanosti. Ďalej neeviduje žiadosť o vydanie povolenia na zamestnanie podľa ustanovenia § 22 o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“). A taktiež neeviduje podanie informačnej karty podľa ustanovenia § 23a zákona o službách zamestnanosti na vznik pracovnoprávneho vzťahu alebo na vyslanie na výkon práce žalobcu.

7. Správny orgán v odvolacom konaní vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu a konštatoval, že ten na území Slovenskej republiky vykonával pracovnú činnosť na základe biometrického cestovného dokladu, ktorá je v rozpore so zákonom o službách zamestnanosti. Na základe dokladu oprávňujúceho ho na vstup a pobyt na území schengenského priestoru, túto činnosť bez udeleného pobytu na účel zamestnania vykonávať nemohol a nemal. Táto správna úvaha odvolacieho orgánu sa opierala aj o vyjadrenie UPSVaR Michalovce, ktorý neeviduje podanie informačnej karty zo strany zamestnávateľa žalobcu podľa ustanovenia § 23a zákona o službách zamestnanosti na vznik pracovnoprávneho vzťahu alebo na vyslanie na výkon práce žalobcu.

II. Správna žaloba a vyjadrenia žalovaného a žalobcu

8. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd včas správnu žalobu vo veci administratívneho vyhostenia podľa štvrtej hlavy, tretej časti (ďalej len „“) z nasledujúcich dôvodov.

9. Žalobca tvrdil, že rozhodnutia a postup, ktorý napádaným rozhodnutiam predchádzal, sú nezákonné, ukracujú ho na právach a napáda rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, zo žalobných dôvodov podľa , d/ Z.z .

10. V správnej žalobe uviedol: „Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol o mojom administratívnom vyhostení, a to so strohým a nezrozumiteľným odôvodnením, že som na území Slovenskej republiky vykonával pracovnú činnosť pre slovenskú spoločnosť SMART Group Trade, s. r. o., a to (i) v rozpore so o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, (ii) ktorá vykazuje znaky nelegálnej práce podľa ust. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorá súčasne, (iii) má byť v rozpore so o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Orgány verejnej správy ďalej uzatvorili, že som na území Slovenskej republiky mohol pracovať len s povolením na pobyt, a keďže som takéto povolenie nemal, mal som sa dopustiť závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, v dôsledku čoho mi orgán verejnej správy prvého stupňa uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov Európskej únie po dobu dvoch rokov.“

11. V súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu uvádza, že už v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa žalobca poukazoval na to, že medzi ukrajinskou spoločnosťou UKRPROMIZOLYACIA, LLC, ktorá je súčasne jeho zamestnávateľom a slovenskou spoločnosťou SMART Group Trade, s. r. o., je obchodnoprávny vzťah založený na základe zmluvy o dielo zo dňa 30. marca 2018 v znení dodatku č. 1 zo dňa 21. decembra 2018. Predmetom zmluvy o dielo je inštalácia strojov pre opracovanie dreva na výrobu lúpanej dyhy, vykonanie montáže a ďalších súvisiacich prác, spustenie strojov do prevádzky, vrátane zabezpečenia odborných školení pre objednávateľa, t.j. pre spoločnosť SMART Group Trade, s. r. o. Vykonávaním odborných školení v spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o., za účelom ktorých bol vyslaný svojim zamestnávateľom na územie Slovenskej republiky, sa tak iba podieľal na realizácii zmluvy o dielo za zhotoviteľa pre objednávateľa.

12. Na podporu vyššie uvedeného skutkového záveru dáva žalobca do pozornosti, že aj voči ďalším štyrom štátnym príslušníkom Ukrajiny sa viedli totožné správne konania a vo všetkých piatich rozhodnutiach o administratívnom vyhostení sú výpovede účastníkov správneho konania v celom rozsahu totožné, a to od prvého až do posledného slova. Z uvedeného vyplýva, že totožné výpovede účastníkov konania sú dôkazom účelového vedenia výsluchov, ktoré sú prispôsobené potrebám orgánu verejnej správy pre vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Keďže znenie výpovede v rozhodnutí o administratívnom vyhostení nekorešponduje presne s vyjadreniami urobenými v priebehu výsluchu, žalobca má za to, že pri zisťovaní skutkového stavu sa orgán verejnej správy prvého stupňa, zo záverov ktorého vychádzal následne aj žalovaný orgán, nezaoberali komplexne všetkými podstatnými skutočnosťami prípadu, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

13. Ohľadom námietky nesprávneho právneho posúdenia veci uvádza: „Orgán verejnej správy prvého stupňa, ako aj žalovaný orgán, vo svojich rozhodnutiach uvádzajú, že som na území Slovenskej republiky mal vykonávať pracovnú činnosť. V skutočnosti som sa však iba podieľal na realizácii zmluvy o dielo za zhotoviteľa pre objednávateľa, medzi ktorými je na základe zmluvy o dielo obchodnoprávny vzťah. Závislú prácu som vykonával po celý čas jedine pre môjho zamestnávateľa na Ukrajine, t.j. pre spoločnosť UKRPROMIZOLYACIA, LLC, ktorá ma na Slovensko vyslala na pracovnú cestu za účelom plnenia záväzkov vyplývajúcich pre ňu z obchodnoprávnej zmluvy, pričom ale vo vzťahu k slovenskej spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o. mi nevznikol ďalší pracovnoprávny vzťah. V odvolaní som ďalej poukazoval na to, že na spoločnosť UKRPROMIZOLYACIA, LLC, ktorá je mojim jediným zamestnávateľom, sa nemôžu vzťahovať ustanovenia piatej časti zákona o službách zamestnanosti upravujúce zamestnávanie štátnych príslušníkov tretej krajiny na území Slovenskej republiky (ust. § 21 a nasl.), a teda ani z tejto časti zákona vyplývajúce povinnosti obmedzujúce zamestnávateľov pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretej krajiny. To z dôvodu, že táto spoločnosť sa nepovažuje za zamestnávateľa v zmysle ust. § 3 citovaného zákona, keďže nespĺňa žiadnu z legálnych definícií zamestnávateľa obsiahnutú v zákone o službách zamestnanosti.“

14. Ďalej v správnej žalobe žalobca uviedol: „Piata časť zákona o službách zamestnanosti sa súčasne nevzťahuje ani na slovenskú spoločnosť SMART Group Trade, s. r. o. Táto spoločnosť si iba obstarala služby u ukrajinskej spoločnosti UKRPROMIZOLYACIA, LLC, prostredníctvom uzatvorenej a priloženej zmluvy o dielo. Súčasťou realizácie diela boli aj odborné školenia, ktoré do spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o. prišli vykonať zamestnanci zhotoviteľa - spoločnosti UKRPROMIZOLYACIA, LLC, pričom

ale týchto spoločnosť SMART Group Trade, s. r. o. nezamestnávala.“ (...) „Okrem toho, orgán verejnej správy prvého stupňa, ani žalovaný orgán, vo svojich rozhodnutiach nevysvetlili, na základe akých úvah dospeli k záveru, že som mal na území Slovenskej republiky vykonávať pracovnú činnosť, resp. na základe akých znakov vyhodnotili, že moja činnosť na Slovensku mala vykazovať znaky závislej práce. Navyše, táto činnosť by musela vykazovať znaky závislej práce pre slovenského zamestnávateľa, resp. zamestnávateľa, ktorý napĺňa znaky legálnej definície pojmu zamestnávateľ v ustanovení § 3 zákona o službách zamestnanosti.“

15. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva podľa žalobcu nielen v tom, že sa na danú vec nemá vôbec aplikovať zákon o službách zamestnanosti, ale tiež v tom, že pokiaľ už aj došlo k jeho aplikácii, orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný orgán nesprávne vyhodnotili splnenie, resp. nesplnenie podmienok ustanovených zákonom o službách zamestnanosti. V tejto súvislosti uvádza: „S poukazom na ustanovenie § 23a ods. 1 písm. m) zákona o službách zamestnanosti, považujem vyžiadanie podkladov týkajúcich sa žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta pre účely udelenia jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie, žiadosti o vydanie povolenia na zamestnanie a podanie informačnej karty zo strany žalovaného orgánu od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce za neopodstatnené. Nepodanie menovaných žiadostí nemožno za žiadnych okolností považovať za nesplnenie zákonných povinností, nakoľko príslušné ustanovenie § 21 ods. 1 písm. f) v spojení s § 23a citovaného zákona takúto povinnosť neukladajú. Zároveň mi nie je zrejmé, akú informačnú kartu žalovaný orgán spomína, nakoľko žiadny právny predpis nepoužíva uvedenú terminológiu.“

16. Žalobca v správnej žalobe namieta, že orgán verejnej správy prvého stupňa, ako aj žalovaný uvádzajú, že sa mal dopustiť na území Slovenskej republiky vykonávania nelegálnej práce v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pričom odôvodnenie záveru o vykonávaní nelegálnej práce v rozhodnutiach opäť chýba, a tak mu nie je zrejmé, v dôsledku čoho orgán verejnej správy prvého stupňa a následne žalovaný orgán, dospeli k takémuto záveru. V tejto súvislosti poukázal na text správnej žaloby, že vo vzťahu k spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o. nikdy nevykonával závislú prácu, ale zabezpečením odborných školení sa iba podieľal na plnení záväzkov zo zmluvy o dielo za zhotoviteľa pre objednávateľa.

17. Žalobca taktiež namietal tvrdenie žalovaného, že by svojim pôsobením na území Slovenskej republiky akýmkoľvek spôsobom porušil . K tomuto uvádza: „Pokiaľ ide o splnenie ohlasovacej povinnosti príslušnému policajnému útvaru, zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa došlo k predčasnému vyhodnoteniu jej nesplnenia. V čase vykonania kontroly orgán verejnej správy prvého stupňa splnenie ohlasovacej povinnosti ani nepreveroval, pretože to z jeho rozhodnutia nevyplýva. Ak by aj táto povinnosť bola porušená, čo najskôr treba dokázať a v rozhodnutí presvedčivo odôvodniť, jednalo by sa iba o porušenie poriadkovej povinnosti, nesplnenie ktorej nezakladá dôvod pre administratívne vyhostenie a uloženie zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky.“

18. Žalobnú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí žalobca videl v nevysporiadaní sa s jeho uvádzanými skutočnosťami, že sa v danom prípade nejedná o pracovnú činnosť, ale iba o plnenie záväzkov z obchodnoprávnej zmluvy a v neodôvodnení záverov o vykonávaní nelegálnej práce. Uvádza: „Z rozhodnutí orgánov verejnej správy nie je vôbec zrejmé, ako dospeli k záveru, že (i) som túto činnosť mal vykonávať k spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o. vo vzťahu mojej podriadenosti a jej nadriadenosti, ďalej že (ii) som túto činnosť mal vykonávať podľa jej pokynov, (iii) v jej mene a (iv) v ňou určenom pracovnom čase [ust. v znení neskorších predpisov].“

19. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy (i) vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nezohľadňuje všetky skutkové okolnosti prípadu komplexne, (ii) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nezohľadňuje skutočnosť, že v konkrétnom prípade nemožno aplikovať ustanovenia piatej časti zákona o službách zamestnanosti, nakoľko ukrajinská spoločnosť UKRPROMIZOLYACIA, LLC, ktorá ma zamestnáva, sa nepovažuje za zamestnávateľa na účely citovaného zákona, (iii) nezohľadňuje fakt, že aj, ak by sa pravidlá piatej časti zákona o službách zamestnanosti vzťahovali na moju situáciu, všetky pravidlá som splnil, (iiii) je značne

arbitrárne a nepreskúmateľné pre nevysporiadanie sa s podstatnými skutočnosťami prípadu, žalobca žiadal, aby Krajský súd v Košiciach zrušil správne rozhodnutia oboch stupňov.

20. K správnej žalobe sa vyjadril listom zo dňa 31.07.2019 žalovaný správny orgán. Vo vyjadrení zopakoval priebeh celého správneho konania a dôvody svojho rozhodnutia. Vo vyjadrení k meritu veci uviedol: „Žalobca nespĺňa ani jednu z uvedených zákonných podmienok na vykonávanie pracovnej činnosti na území Slovenskej republiky. Žalobca na území Slovenskej republiky vykonával pracovnú činnosť na základe biometrického cestovného dokladu, ktorá je v rozpore so zákonom o službách zamestnanosti. Na základe dokladu oprávňujúceho ho na vstup a pobyt na území schengenského priestoru túto činnosť bez udeleného pobytu na účel zamestnania vykonávať nemohol a nemal. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný k námietke žalobcu dostatočne vyjadril a podľa jeho názoru nebol preukázaný nesúlad so správnym poriadkom ani .“

21. Replikou na vyjadrenie žalovaného sa listom zo dňa 15.08.2019 vyjadril žalobca a uviedol: „Vyjadrenie žalovaného však absolútne nereflektuje na žiadny z argumentov, ktoré uvádzam v správnej žalobe zo dňa 25.07.2019. Uvedené vyjadrenie nepovažujem za konštruktívne, nakoľko žalovaný v ňom iba zhrnul, aké úkony vykonal v priebehu správneho konania a takmer doslovne zopakoval to, čo už raz uviedol vo svojom rozhodnutí so mnou podanom odvolaní, kde sa rovnako so žiadnym argumentom nevysporiadal.“

22. K uvedenej replike sa žalovaný správny orgán nevyjadril.

23. V písomnom podaní z 19.2.2012 žalobca uviedol, že inštaloval stroj na výrobu lúpanej dyhy pre obchodného partnera svojho zamestnávateľa, v rámci plnenia jeho obchodných záväzkov podľa zmluvy o dielo z 30 .3 2018 so spoločnosťou Smart Group s.r.o.. Žalobca označil diplom o kvalifikácii technológa pre opracovanie dreva a mal s touto činnosťou skúsenosť, ktoré mal odovzdať slovenskej obchodnej spoločnosti. Na súdnom pojednávaní zotrval na svojich skorších argumentoch, na ktoré poukázal.

III. Právny názor správneho súdu

24. Krajský súd v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a podľa ustanovenia a nasl. (ďalej len „“), postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe nie je dôvodná.

25. Podľa , správny súd správnu žalobu zamietol a konštatuje, že žalovaný sa zaoberal všetkými odvolacími námietkami a skutočnosťami a na základe zisteného skutkového stavu rozhodol zákonným spôsobom.

26. Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu č. PPZ-HCP- PO2-68-007/2019-SK zo dňa 19.06.2019 v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce č. PPZ-HCP-PO711/2019-ZVC zo dňa 07.03.2019, ktorým žalobcu administratívne vyhostil z dôvodu podľa ustanovenia o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov a zároveň mu v zmysle ustanovenia uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov na dobu 2 rokov a zároveň mu určil lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky.

27. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, správny súd uvádza, pre obsah argumentácie v obsahu správnej žaloby jej dôvodnosť nie je daná. Argumentácia v tom smere, že v rôznych správnych konaniach, ktoré sú ale typovo a skutkovo zhodné, rôzni účastníci konania vypovedali rovnako, nemôže znamenať bez ďalšieho, že správny orgán pochybil pri vypočúvaní osôb, resp. pri vedení konania. Počas konania neboli vznesené pripomienky v súvislosti s vypočúvaním žalobcu a k obsahu zápisnice zo dňa 07.03.2019 a zároveň žalobca na znak súhlasu s jej obsahom tento právny úkon podpísal a nežiadal jeho opravu ani doplnenie. Preto takáto námietka nemôže byť spôsobilá na vyvodenie záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu.

28. Podstatou námietky žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci správnym orgánom je tvrdenie, že jeho pracovná činnosť na území Slovenskej republiky predstavuje realizáciu zmluvy o dielo

za zhotoviteľa pre objednávateľa, medzi ktorými je na základe zmluvy o dielo obchodnoprávny vzťah. Z tohto tvrdenia sa odvíja ďalší záver, ktorý má preukazovať tento právny názor, ktorým je vylúčenie aplikácie V. časti zákona o službách zamestnanosti na daný právny vzťah, k slovenskému zamestnávateľovi (objednávateľovi) alebo ukrajinskému zamestnávateľovi (zhotoviteľovi). Keďže z priloženej zmluvy o dielo vyplýva, že súčasťou realizácie diela boli aj odborné školenia, ktoré do spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o. prišli vykonať zamestnanci zhotoviteľa - spoločnosti UKRPROMIZOLYACIA, LLC, týchto spoločnosť SMART Group Trade, s. r. o. nezamestnávala a preto nemožno na daný prípad aplikovať ani ustanovenia o zamestnávaní štátnych príslušníkov tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

29. Vo vyššie naznačenom probléme správny súd pripomína, že žalobca prišiel na územie Slovenskej republiky ako zamestnanec ukrajinskej právnickej osoby a nie ako fyzická osoba so zmluvným záväzkom z obchodnej zmluvy alebo fyzická osoba podnikateľ.

30. Správny súd hodnotí predpoklad žalobcu, že mohol prísť a byť vyslaný na územie Slovenskej republiky ako zamestnanec ukrajinského zamestnávateľa a ako príslušník tretej krajiny na plnenie obchodného záväzku zo zmluvy bez pracovnoprávneho vzťahu k slovenskému objednávateľovi, ako obchádzanie zákonov.

31. Podľa § 23 ods. 6 písm. e) prechodný pobyt na účel zamestnania sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu, splnil si povinnosť podľa § 111 ods. 2 písm. a) a zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo v súvislosti s dodávkou tovaru uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení alebo v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služieb uskutočňuje programátorské práce alebo odborné školenia, ak trvanie jeho vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 90 dní v roku.

Podľa § 21 ods. 1 písm. f) zákona o službách zamestnanosti, zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý spĺňa podmienky podľa § 23a.

Podľa § 23a ods. 1 písm. m) zákona o službách zamestnanosti, zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo v súvislosti s dodávkou tovaru uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení alebo v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služieb uskutočňuje programátorské práce alebo odborné školenia, ak trvanie jeho vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku.

32. Ustanovenie zákona o službách zamestnanosti, korešponduje s zákona o službách zamestnanosti a taktiež s , pretože obsahujú predpoklad pracovnoprávneho vzťahu. S takouto eventualitou počíta taktiež zákon o službách zamestnanosti, ktorý v prílohe č. 12 „Informačná karta“ obsahuje ohlasovaciu povinnosť pre prípad , čo je v posudzovanom prípade žalobcu aktuálne, ale táto povinnosť splnená nebola.

33. v pojednáva o právach pri prechodnom pobyte na účel zamestnania, nie na účel plnenia zmluvných záväzkov z rôznych obchodných zmlúv. v ust. („na účel zamestnania“) predpokladá pracovnoprávny vzťah a na ich základe môže vzniknúť pracovná príležitosť pre konkrétneho zamestnanca. Inštitút tzv. vyslaného zamestnanca v zmysle o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, nepredpokladá že žalobca mal pracovnoprávny vzťah. Avšak to, že žalobcovi slovenská spoločnosť poskytovala stravovacie služby, napovedá zamestnaneckému vzťahu medzi ním a slovenským zamestnávateľom.

34. Možno teda zhrnúť, že žalovaný správny orgán vykonal počas správneho konania dokazovanie v tom smere, že si vyžiadal informáciu od UPSVaR Michalovce o splnení si povinnosti zamestnávateľa žalobcu. Správny súd právne uzatvára, že činnosť, ktorú vykonával žalobca na území Slovenskej republiky v spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o., nemožno posudzovať ako plnenie obchodnoprávneho

záväzku, a teda táto činnosť je činnosťou vykonávanou v pracovnoprávnom vzťahu, ktorá je následne regulovaná zákonom o službách zamestnanosti a .

35. Z uvedeného dôvodu žalovaný správny orgán správne aplikoval , pretože zákonným spôsobom vyhostil žalobu z dôvodu závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov.

36. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný postupoval vo veci zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci, v konaní správne aplikoval ním označené ustanovenia právneho predpisu a rozhodnutie riadne odôvodnil. Jeho rozhodnutie je v súlade so .

37. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci zaistenia podľa zamietol, majúc za to, že táto, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nie je dôvodná.

38. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku.

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa , to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia („sťažnostný návrh“). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.