Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-5-2020.pdf
PDF · 82.25 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/5/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, povinnej: W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XXX, B., o vymoženie sumy 354,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti výroku I. uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. 9Er/559/2010-34 zo dňa 01.10.2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 9Er/559/2010-34 zo dňa 01.10.2019 v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (I. výrok), priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 52,43 eura (II. výrok) a uložil oprávnenému povinnosť ich zaplatiť (III. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 243h ods. 1, § 36 ods. 1, 2, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok).
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 14.09.2017 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zároveň oznámil, že trovy exekúcie si uplatňuje vo výške 57,34 eur vrátane DPH. Súd prvej inštancie konštatoval, že prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor, ktorý po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec sudu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie a pod. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú
možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť, t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Nakoľko súdny exekútor počas výkonu exekúcie zistil, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, súd prvej inštancie mal za to, že nie je možné splniť účel exekúcie, ktorým je nielen úhrada trov exekúcie zo strany povinného, ale aj uspokojenie pohľadávky oprávneného. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na to, že z exekučného spisu na základe šetrení, ktoré vykonal súdny exekútor, ako napr. lustrácie v Centrálnom registri exekúcií, lustrácie v Sociálnej poisťovni, bankové lustrácie a lustrácie v katastri nehnuteľností, bolo súdu prvej inštancie preukázateľne zrejmé, že majetok povinného nepostačuje ani na úradu trov exekúcie, a rozhodol tak, ako to uviedol vo výroku I. napadnutého uznesenia.
4. Proti výroku o zastavení exekúcie (I. výrok predmetného uznesenia) podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že záver súdu o nemajetnosti povinného je v rozpore so skutočnosťou, nakoľko povinný vlastní nehnuteľný majetok, a to rodinný dom s pozemkami v katastrálnom území B. v podiele 1/1, súdny exekútor a súd však tento majetok neuvádzajú ani nijakým spôsobom nezdôvodňujú jeho prípadnú nerelevantnosť vo vzťahu k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky alebo aspoň trov exekúcie. Súd tak podľa jeho názoru pri svojom rozhodnutí vychádzal z nepravdivej skutočnosti o neexistencii vlastníctva nehnuteľného majetku povinným. Mal za to, že neboli naplnené predpoklady pre zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, preto považoval rozhodnutie súdu za vecne aj právne nesprávne a navrhol, aby Okresný súd Komárno rozhodol postupom podľa § 376 CSP, resp. aby odvolací súd rozhodol v zmysle § 389 CSP.
5. K odvolaniu oprávneného podal vyjadrenie súdny exekútor, ktorý uviedol, že i napriek skutočnosti, že povinný je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, je pohľadávka oprávneného fakticky a vo vzťahu k nehnuteľnosti i právne nedobytná z dôvodov, že okrem množstva záložných práv iných veriteľov nie je možné aplikovať spôsob vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti s poukazom na výšku vymáhanej pohľadávky v pomere k predpokladanej cene nehnuteľnosti.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 02.02.2015, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh pôvodne oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s. na vykonanie exekúcie, a to na základe exekučného titulu - výkaz nedoplatkov č. 0910010446 zo dňa 04.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.03.2010. Súdny exekútor v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 17.08.2010 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vyššie označeného exekučného titulu. Súd prvej inštancie dňa 18.08.2010 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Následne súd prvej inštancie pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného. Napokon vydal napadnuté uznesenie na podklade podnetu súdneho exekútora a ním zaslaného spisu.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
14. V predmetnej veci súdny exekútor preveril majetkové pomery povinnej a nezistil žiadny majetok povinnej. Z toho dôvodu podal podnet na zastavenie exekúcie, a to v podaní zo dňa 13.09.2017. Na výzvu súdu prvej inštancie zaslal exekučný spis č. 1511/2010, v ktorom doplnil najnovšie lustrácie ohľadom majetkových pomerov povinnej, a to výpisom z centrálneho registra exekúcií, zo Sociálnej poisťovne a lustráciou účtov v bankách. Z uvedených listín vyplýva, že voči povinnej je vedených množstvo exekučných konaní, zamestnaná nie je ani nepoberá dávky v nezamestnanosti či obdobné dávky zo sociálneho poistenia, ani nevlastní účet v žiadnom peňažnom ústave. Za takejto dôkaznej situácie má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
15. V danom prípade bola dôvodom na zastavenie exekúcie skutočnosť, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pokiaľ existujúci právny poriadok nemá výslovné ustanovenie plne zodpovedajúce danému skutkovému stavu alebo procesnej situácii, treba takýto skutkový stav alebo procesnú situáciu kvalifikovať ako právnu skutočnosť rovnocennú iným právnym skutočnostiam, ktorým plne zodpovedá určité výslovné ustanovenie právneho poriadku. Uvedenú právnu skutočnosť treba potom podriadiť určitému ustanoveniu zákona za použitia zásad analógie.
16. Odvolací súd poukazuje na to, že povinnosťou súdneho exekútora je preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, ak sú pre to splnené zákonom stanovené podmienky (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch. V takomto prípade do úvahy prichádza zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V zmysle § 217 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd musí vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia.
17. Nie je sporné, že ak v priebehu exekúcie súd zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súd prvej inštancie mal pri svojom rozhodovaní k dispozícii všetky lustrácie a poskytované súčinnosti oprávnenými orgánmi z exekučného spisu, ktoré zaslal súdny exekútor. Na margo odvolacej námietky oprávneného odvolací súd uvádza, že povinná je síce v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka nehnuteľnosti - rodinného domu, ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve, avšak z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. 1602 vyplýva, že na uvedenej nehnuteľnosti spočívajú ťarchy v podobe množstva zriadených exekučných záložných práv, pričom medzi nimi absentuje exekučné záložné právo týkajúce sa tohto
exekučného konania, čo nasvedčuje malej pravdepodobnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného v tomto exekučnom konaní speňažením uvedenej nehnuteľnosti. Predmetné exekučné konanie navyše trvá už od roku 2010 a z exekučného spisu vyplýva, že povinná je nemajetná (žiadne motorové vozidlo, účty, zamestnanie, dávky) už dlhodobo.
18. Záverom odvolací súd uvádza, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu tak nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti, pri prípadnej zmene majetkových pomerov povinnej nový návrh na vykonanie exekúcie, ak sa ukáže, že povinná nadobudla majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, t. j napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.
20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.