Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sa-16-2019.pdf
PDF · 90.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: J. Y., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, toho času: Ú. J. X, T.-Š., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta č.8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 10. júla 2019 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou súdu 02. 08. 2019 žiadal žalobca, toho času vo výkone trestu odňatia slobody, zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 10. júla 2019, ktoré pokladal za nezákonné, pretože nezohľadnilo jeho zdravotný stav a chronické ochorenie pre dýchacie ťažkosti. Uviedol, že vo výkone trestu sa z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu nevie zamestnať a poprel, že trpí nadmerným nikotizmom.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 15.05.2019 zamietla žiadosť žalobcu z 02.04.2019, ktorou žiadal priznať invalidný dôchodok. V odôvodnení konštatovala, že posudkovou činnosťou posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne T., z 02.04.2019, ktorý uzavrel, že žalobca nie je invalidným, lebo nezískal pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V odôvodnení Sociálna poisťovňa konštatovala, že určenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je založené na obsahu pripojeného odborného posudku o invalidite z 02.04.2019, ktorý tvorí súčasť tohto rozhodnutia a je podkladom pre záver Sociálnej poisťovne, ústredie, o tom, že žalobca nesplnil podmienku podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zákona o sociálnom poistení a pripojil ako súčasť rozhodnutia odborný lekársky posudok.
3. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 15.05.2019 podal žalobca odvolanie. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu v odvolaní tvrdil, že s výrokom rozsudku Sociálnej poisťovne, ústredie nesúhlasí a poukázal na svoje zdravotné ťažkosti, ktoré začali už v detstve a tým, že ako osem ročný prekonal pneumóniu. Teraz je na 5 rokov umiestnený v Ú. G. E. P. M.S. D. T.-Š., kde zo zdravotných dôvodov nebol zaradený do práce.
4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie z 15.05.2019 č. XXX XXX XXXX X a zamietol odvolanie žalobcu. Žalovaný uviedol v odôvodnení, že na základe podaného odvolania bol žalobca opätovne posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne T., 18.06.2019 posúdený po zdravotnej stránke. Preto sa žalovaný oboznámil s kompletným spisovým materiálom a
uzavrel, že u žalobcu nejde o ťažkú prieduškovú astmu, ale o prejavy chronického ochorenia pľúc pri nadmernom nikotinizme a sporadickej liečbe. Mal za to, že bola správne na hranici 35% určená znížená schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.
5. Žalovaný za rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol a určil, v súlade so znaleckým posudkom a posudkového lekára choroby dýchacej sústavy dolných ciest dýchacích, bronchiálna astma, stredne ťažká, perzistujúca a preto určil podľa kapitoly 8, oddielu B, položky 3 písm. c), prílohy č. 4 zákona 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov 35% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z percentuálneho rozpätia 35 až 50%. Iné zdravotné postihnutia žalobcu posudkovým lekárom podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení neboli určené. Žalovaný teda zotrval na určení celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v rozsahu 35%.
6. Žalovaný konštatoval, že v zmysle § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. sa žalobca nestal invalidným, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%, čo je menej ako 40% podľa § 71 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. a to v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
7. Po doručenej žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 17. 12. 2019 doručeným súdu 23.12.2019, v ktorom opakovane konštatoval zákonnú úpravu a tiež konštatoval, že v zmysle § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 a § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobca nesplnil podmienky nároku na invalidný dôchodok, keďže nedosiahol viac ako 40 % mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný zopakoval obdobne, ako to už konštatoval v odôvodnení, že žalobca má určené diagnózy v zmysle jeho vyšetrení, ktoré však spĺňajú a sú určené odborne len na dolnej hranici predpísaného rozpätia. Konštatoval zanedbanú liečbu zápalových ochorení dolných dýchacích ciest, spôsobené antinikotizmom a zanedbanou liečbou. Podľa žalovaného je rozhodnutie, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, v zmysle záverov lekárskeho posudku riadne odôvodnené.
8. Z odborného lekárskeho posudku, ktorý stanovil pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu na 35% sa konštatuje, že invalidita nevznikla. Pokiaľ ide o lekárske vyšetrenie, sledované boli správy od 18.12.2018 do 02.01.2019 a to z nemocnice pre obvinených a odsúdených v Ú. P., v tomto sa uvádza, že 16 rokov fajčí a pil alkohol denne, pervitín do žily vyše 10 rokov. Uvádzajú sa tu určité dýchacie ťažkosti s uvedením hodnôt so záverom bronchiálna astma zmiešaná, poruchy psychiky a správania, zapríčinené užívaním tabaku, syndróm závislosti, uvádzajú sa čísla a pervitín. Je to správa o prijatí z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu žalobcu do uvedeného nemocničného ošetrenia. Uvádza sa tu pľúcne vyšetrenia so záverom, že ide o chorobu označenú J45 bronchiálna astma, prevažne alergická. V posudku sa uvádza, že ako 37-ročný umiestnený v T.-Š. v Ú. G. E. P. M. D., hospitalizovaný v P.. Žalobca bol prepustený rozhodujúcim zdravotným postihnutím, stredne ťažkým v dolnej hranici predpísania rozpätia s prieduškovou astmou s určením obmedzenia pracovať 35 %. Podľa spirometrického vyšetrenia SPE1218 bol prijatý s ťažkou ventilačnou poruchou v štádiu akútneho splanutia ochorenia, ktoré sa liečbou upravilo.
9. Správny súd konštatuje, že koná o žalobe podľa § 199 ods. 1 písm. c/ a d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku /ďalej len SSP/. Po preskúmaní obsahu žaloby správny súd pripomína, že v sociálnych veciach súd koná neformálne podľa § 6 ods. 2 písm. b, /c/, d/ v spojení s § 202 ods. 1 a 2 SSP a nie je viazaný rozsahom žalobných dôvodov žalobcu, ktorý je fyzickou osobou. Správny súd podľa § 199 a nasl. preskúmal neformálne žalobu žalobcu v sociálnych veciach. Z jej obsahu, ako aj obsahu administratívneho spisu vyplýva, že orgány verejnej správy v oblasti sociálneho poistenia dôsledne zistili skutkový stav a vykonaným dokazovaním dospeli k záveru, že žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku nie je dôvodná. Správny súd vychádza z vykonaného dokazovania vo veci Sociálnou poisťovňou ústredie a žalovaným a právneho posúdenia veci a v tejto súvislosti po podrobnom preštudovaní administratívneho spisu žalovaného, podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
11. Po posúdení odvolania žalobcu, v ktorom tvrdil nespravodlivosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i rozhodnutia žalovaného, správny súd konštatuje, že zdravotný stav žalobcu bol preskúmaný riadne a dostatočne. Vzhľadom na to, že žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidný, a teda nespĺňa podmienky stanovené v § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o rozhodujúce ochorenie, ktoré znamenalo jeho hospitalizáciu, toto bolo spôsobené prevažne dlhotrvajúcou, pretrvávajúcou diagnózou, určenou ako bronchiálna astma. Aj samotný odborný posudok konštatoval, že zdravotný stav žalobcu bol spôsobený v dôsledku poškodenia dýchacích ciest v štádiu, ktoré je stredne ťažké, skôr na dolnej hranici rozpätia a v tomto rozpätí zákonne potom správny orgán prvého stupňa i žalovaný rozhodli a stanovili obmedzenie jeho pracovnej činnosti na 35%. Preto podľa § 71 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. žalobca logicky nesplnil zákonné predpoklady vzniku nároku na invalidný dôchodok. Žalovaný i správny orgán prvého stupňa dôvodne pokladali jeho žiadosť za neopodstatnenú.
12. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, v rozhodnutí sa vysporiadal predovšetkým so zisteným skutkovým stavom, ktorý v danom prípade je odbornou otázkou. Žalobca nedôvodne namietal v odborných súvislostiach, subjektívne tvrdiac svoje zdravotné ťažkosti, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nie je zákonné. V rozhodnutí žalovaný odvolávajúc sa na presnú identifikáciu diagnózy, konštatoval, že táto stredne ťažká perzistujúca astma je v kapitole 8, oddielu B, položky 3, písm. c) prílohy 4 Zákona o sociálnom poistení hodnotená v rozpätí 35 až 50 %, pričom žalobca ma určený rozsah 35%.
13. Správny súd sa po oboznámení obsahu administratívneho spisu, obsahu odôvodnenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie z 15.05.2019, odvolania žalobcu zo dňa 27.05.2019 doručeného poisťovni 30.05.2019, rozhodnutia žalovaného, ako aj obsahu administratívneho spisu žalovaného, osobitne samotnou žiadosťou žalobcu, odborným lekárskym posudkom zo dňa 26.06.2019, uzavrel, že žaloba nie je dôvodná.
14. Podľa názoru správneho súdu dostatočne zistený skutkový stav a jeho skutkové závery boli správne právne posúdené. Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení zákona o sociálnom poistení, sa nárok na invalidný dôchodok priznáva osobám, ktorí oň požiadajú z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu a v dôsledku zdravotného posúdenia. Lekárska posudková komisia po preskúmaní zdravotného stavu žiadateľa urobila záver o otázke, či došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a určila pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V prípade žalobcu bolo po posúdení jeho zdravotného stavu stanovené obmedzenie pracovnej činnosti v rozsahu 35 %. Podľa § 71 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z., teda žalobca nedosiahol obmedzenie v rozsahu viac ako 40 %. Zdravotný posudok bol vyhotovený i pred rozhodnutím žalovaného dňa 15.05.2019 a teda možno konštatovať, že sa žalovaný dôsledne zaoberal preskúmaním správnosti zistenia skutkového stavu a vyčerpávajúcim spôsobom urobil, ako odvolací správny orgán, všetko potrebné.
15. Správny orgán prvého stupňa žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku rozhodnutím z 15.05.2019 nevyhovel, čo žalovaný potvrdil napadnutým rozhodnutím. Žalobca má však pri zhoršenom zdravotnom stave právo žiadať opakovane o jeho posúdenie kedykoľvek. Súd však vychádzal zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa, ktorý ale i žalovaný prehodnotil na základe odborného posudku podaného dňa 26. 6. 2019, pred vydaním svojho žalobou napadnutého rozhodnutia z 10. 7. 2019. Rozhodnutie žalovaného súd vyhodnotil ako zákonné, v ktorom zohľadnil skutkové i právne otázky a rozhodnutie riadne odôvodnil, preto správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku.
16. Správny súd o trovách konania rozhodol tak, že ich účastníkom podľa § 167 a nasl. nepriznal. Žalobca v konaní nebo úspešný a žalovaný si odôvodnené trovy konania neuplatnil (§ 168 ods. 1 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.