Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-11Cpr/34/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobkyne: A. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Tr. D. E. XX, XXX XX F., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s. r. o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: ADOS Repiská, s. r. o., so sídlom Štúrová 21, 949 01 Nitra, IČO: 36 699 004, právne zastúpená: Mgr. Libuša Repiská, so sídlom Štúrova 21, 949 01 Nitra, IČO: 42 334 586, o určenie, že udalosť zo dňa 16.04.2015 je pracovným úrazom a určenie rozsahu zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že udalosť, ktorá sa stala žalobkyni dňa 16.04.2015 je pracovným úrazom.

II. Súd u r č u j e , že žalovaný je zodpovedný za pracovný úraz žalobkyne, ktorý utrpela dňa 16.04.2015 v rozsahu 100 %.

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu znalcovi MUDr. Jurajovi Sirotňákovi znalečné v sume 1.394,40 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala dňa 02.11.2017 žalobu o určenie, že udalosť zo dňa 16.4.2015 je pracovným úrazom a určenie rozsahu zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz, ktorú odôvodnila tak, že žalobkyňa utrpela dňa 16.04.2015 pracovný úraz, ku ktorému došlo počas pracovnej doby a to priamo u pacientky, pani G. H., I. XXX. Táto pacientka bola po druhej operácii kolena a v rámci rehabilitácii mala predpísané cvičenia, v rámci ktorých sa učila postupne aj chodiť po schodoch. Chodenie po schodoch sa realizovalo podľa vymedzeného rehabilitačného procesu, vždy nakoniec rehabilitácie a prebiehalo tak, že pred pacientkou, ktorá sa podopierala o dve francúzske barle, fyzioterapeut dolu schodmi pred ňou cúval, pričom musel istiť pacienta a to tak, že sa pridŕžal zábradlia. Tento postup musel byť vždy dodržaný, pretože z bezpečnostného hľadiska, bolo potrebné zabezpečiť a predchádzať prípadnému náhodnému pádu pacientky. V tento deň, t. j. 16.04.2015, pri edukácii pacientky, žalobkyni pri nácviku chôdze s pacientkou dolu schodmi, pri nášľape na schod, prasklo v kolene, koleno sa jej podlomilo, čím stratila rovnováhu a následne spadla. Pri rehabilitácii pacientky, ktorá sa, ako už bolo povedané, učila chodiť za pomoci dvoch francúzskych bariel, postrehla, že pacientka urobila nezvyčajný pohyb a zabalansovala. Pretože jej povinnosťou ako zamestnanca je predchádzať a zabraňovať akémukoľvek úrazu pacientov, v záujme bezpečnosti pacientky urobila prudší pohyb pri nášľape na schod. V dôsledku toho jej ale prasklo v kolene, ktoré sa jej následne podlomilo, v dôsledku čoho stratila rovnováhu a spadla na schody. Hneď potom, ako sa jej tento pracovný úraz stal, kontaktovala zamestnávateľa, ktorého oboznámila telefonicky s tým, čo sa jej stalo.

K celej veci treba uviesť, že po úraze navštívila dňa 16.04.2015 lekára, ktorý jej do lekárskeho nálezu uviedol, že sa jej to stalo pri zdvíhaní pacientky. Ona si túto skutočnosť nevšimla, mala veľké bolesti a zaoberala sa prednostne tým, aby sa jej zdravotný stav ešte nezhoršil a preto túto nezrovnalosť neriešila. Zamestnankyňa sama zamestnávateľovi ohľadne sporov pri popise skutkového stavu veci uviedla, že sa nevie vyjadriť k tomu, prečo to tak ošetrujúci lekár napísal, ale pravdou je, že sa jej to stalo pri nácviku chôdze s pacientkou. Odo dňa 17.04.2015 bola žalobkyňa práceneschopná a jej pracovná neschopnosť pretrvávala až do 15.11.2015. V samotnom potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti bolo uvedené, že ide o pracovný úraz. Zamestnávateľ ako žalovaný, zamestnankyni ako žalobkyni ale pracovný úraz neuznal, nakoľko je toho názoru, že išlo len o udalosť na pracovisku, ktorá bola vyvolaná jej zdravotným stavom. Poukázal aj na to, že sú tu rozpory vo výpovediach, týkajúcich sa priebehu úrazu. Žalobkyňa zároveň uvádza, že pri nástupe do zamestnania jej boli odovzdané z ochranných pracovných prostriedkov: mikina, tričká s krátkym a dlhým rukávom a nohavice. Nebola jej odovzdaná žiadna pracovná obuv, počas trvania pracovného pomeru používala výlučne vlastnú obuv. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Podľa , v znení noviel (ďalej len „“), ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. v ods. vymedzuje, kedy je úraz pracovným úrazom. V sa vymedzuje pojem pracovného úrazu tak, ako ho doteraz vymedzila judikatúra. V až 3 zákona o sociálnom poistení, sa na účely úrazového poistenia presnejšie vymedzujú pojmy pracovného úrazu a choroby z povolania. Podľa citovaného zákona, pracovný úraz je poškodenie zdravia alebo smrti fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré: a) Zamestnanec uvedený v utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh, alebo v priamej súvislosti so splnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie úloh alebo služobných úloh a pre odvracanie škody hroziacej zamestnávateľovi, b) Fyzická osoba uvedená v utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa ods. 1, 2 citovaného zákona je vysvetlené v ods. 4 citovaného zákona, v priamej súvislosti so splnením pracovných úloh alebo služobných. Pracovným úrazom je telesné zranenie zamestnanca, ktoré nastalo nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovným úrazom je porušenie zdravia, ku ktorému došlo nezávisle od vôle poškodeného, ak toto porušenie zdravia spôsobili vonkajšie vplyvy krátkodobého charakteru, ak je zamestnanec nútený okamžitým usilovným vypätím síl prekonávať vonkajší odpor a tým zvýšiť náhle, neobvyklé a nadmerne svoju námahu. Táto telesná námaha musí byť príčinou následku, o odškodnenie ktorého ide. Pritom nemusí ísť o jedinú príčinu úrazu, stačí, keď ide o jednu z príčin, no dôležitú, podstatnú a značnú (Rozhodnutie NS ČSSR č. 27/1962). Škodnou udalosťou nazývajú dej, alebo jav (úrazový dej), z ktorého vznikla škoda. Zamestnanec je povinný oznámiť bez meškania škodnú udalosť zamestnávateľovi. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že nárok na odškodnenie pracovného úrazu, nie je ale závislý na tom, či zamestnanec úraz ohlásil alebo nie a ani na tom, či je alebo nie je spísaný záznam o pracovnom úraze. Skutočnosť, že k pracovnému úrazu došlo, možno dokázať aj svedectvom spoluzamestnancov a tretích osôb. Aj výpoveď svedka, ktorý bol bezprostredným (očitým) svedkom úrazu, môže prispieť k zisteniu skutočného stavu veci (R 24/1965). Druhým špecifickým pracovno-právnym predpokladom zodpovednosti je, že k pracovnému úrazu alebo k chorobe z povolania došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Pojmy „plnenie pracovných úloh“ a „priama súvislosť s ním“ vymedzuje . Podľa , plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností, vyplývajúcich z pracovného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takýmito úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta naň a späť.

Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. U žalobkyni ide o poškodenie zdravia, ktoré jej bolo spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Túto skutočnosť ani nikto ani nepopiera. To, že sa stal nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, je preukázané práve podrobným popisom priebehu úrazu. V tomto prípade došlo k náhlemu vypätiu síl na jej strane a k nezvyklému úsiliu. Zamestnankyňa podrobnejší priebeh úrazu uviedla prvýkrát až vo svojom vyjadrení, ktoré adresovala Sociálnej poisťovni prípisom zo dňa 20.05.2015. nevedela a nemohla tušiť pri jeho spísaní, že zamestnávateľ bude popierať existenciu pracovného úrazu. Na tvrdenia zamestnávateľa, že sa úraz stal z dôvodu zdravotného stavu zamestnankyne, nemožno prihliadať. Úraz, ktorý utrpela práve na ľavom kolene, sa jej stal krátkodobým i náhlym pôsobením vonkajších vplyvov. Žalobkyňa bola spôsobilá na výkon práce, určený podľa pracovnej zmluvy, v plnom rozsahu. Žalobkyňa neporušila svojim zavinením žiadne právne predpisy ani pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nepočínala si ani v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že by konala ľahkomyseľne a musela si byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomá, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Postupovala pri výkone práce vždy v súlade s bezpečnostnými predpismi, v záujme ochrany pacientov. Neporušila ani jedno z ustanovení , ktoré ustanovujú úplné, resp. čiastočné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze. Podľa Zákona o sociálnom poistení – organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia, postupuje tak, aby presne a úplne zaistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačné zložky sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníkov konania. Podľa , Zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prospieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb alebo právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa môže riešiť ako predbežnú otázku práve aj otázku, či poškodenie zdravia je pracovným úrazom a či sú splnené podmienky pre čiastočné alebo úplné zbavenie sa zodpovednosti za poškodenie zdravia pracovným úrazom a aký je rozsah prípadného čiastočného zbavenia sa tejto zodpovednosti, riešenie týchto otázok predpokladá priamo zákon o sociálnom poistení (napr. §, ods. 1, 251 ods. 1,110 a 111, ods. 2 ). Tieto ustanovenia predstavujú hmotnoprávnu úpravu, ktorej aplikácia a interpretácia v konaní vo veciach úrazového poistenia prináleží predovšetkým sociálnej poisťovni ako inštitúcii vykonávajúce toto poistenie. Napriek tomu, že o existencii alebo miere zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz môže rozhodnúť súd v občianskom súdnom konaní (Sociálna poisťovňa nerozhoduje samostatne vo forme rozhodnutia o otázke, či ide o pracovný úraz), môže sociálna poisťovňa v rámci konania o úrazovej dávke o takejto otázke urobiť úsudok v zmysle časť vety za bodkočiarkou zákona o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa dala posúdiť svojmu posudkovému lekárovi, aby sa vyjadril, či uvedená PN, v trvaní od 17.04.2015 do 15.11.2015 vznikla a trvala v dôsledku pracovného úrazu. Nakoľko sa jej nepodarilo vyriešiť zásadnú predbežnú otázku, či udalosť zo dňa 16.04.2015 bola pracovným úrazom alebo nie, bola žalobkyňa Sociálnou poisťovňou, pobočka Nitra, oboznámená s tým, že tu existujú rozpory v opise udalosti zo dňa 16.04.2015, nakoľko svedkyňa p. H. pred inšpektorom práce uviedla iný priebeh ohľadne jej nácviku na schodoch. Z uvedeného dôvodu bola informovaná o tom, že predbežnú otázku, t. j. či ide o pracovný úraz alebo nie, je oprávnený riešiť jedine súd. Z uvedeného dôvodu odkázal žalobkyňu na podanie určovacej žaloby, pretože až po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia bude zo strany Sociálnej poisťovne možné rozhodnúť o úrazovej dávke – úrazového príplatku. V spojitosti s tým uvádzajú, že spochybňujú výpoveď svedkyne p. H. a nepovažujú ju za hodnoverný dôkaz, ad 1) výsluch na základe dožiadania Sociálnej poisťovne, vykonával inšpektorát práce z dôvodu, že sociálna poisťovňa nemá v kapacitných možnostiach vykonať vypočutie svedka, ad 2) pri vypočúvaní boli prítomní osobne len inšpektori práce, žalobkyňa o úkone nebola upovedomená, ad 3) žalobkyni bola odňatá možnosť sa tohto úkonu zúčastniť, klásť prípadné otázky.

Ako už bolo vyššie uvedené, sociálna poisťovňa informovala žalobkyňu o možnosti podať žalobu na príslušný súd proti žalovanému a to o určenie:

- či udalosť zo dňa 16.04.2015 je pracovným úrazom,

- o rozsahu zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za prípadný pracovný úraz. Sociálna poisťovňa nevedela podľa jej vyjadrenia urobiť úsudok o otázke, či ide o pracovný úraz alebo nie. Z uvedeného dôvodu odkázala žalobkyňu na podanie tejto žaloby, pretože práve skutočnosť, či daná udalosť je alebo nie je pracovným úrazom ako aj ostatné určenia s tým spojené, je pre vznik nároku na úrazové dávky rozhodujúca. Rozhodnutie súdu o tejto žalobe je prejudiciálne významné pre rozhodnutie v inom konaní o ďalších nárokoch žalobkyne z titulu úrazového poistenia, v danom prípade o priznaní úrazových dávok pred príslušnou sociálnou poisťovňou. Žalobkyňa navrhuje vykonať dokazovanie prostredníctvom listín, uvedených v žalobe ako aj výsluchom svedkyne p. G. H., a na základe toho navrhujú, aby súd po vykonanom dokazovaní určil, že udalosť, ktorá sa stala žalobkyni dňa 16.04.2015, je pracovným úrazom, ďalej, že žalovaný je zodpovedný za pracovný úraz žalobkyne, ktorý utrpela dňa 16.04.2015 a to v plnom rozsahu (100%) a žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

2. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 31.07.2018 uviedla, že nastúpila v tento deň na siedmu hodinu riadne ako na pracovnú zmenu. Prevzala všetka dokumenty, doklady od auta a všetky veci dôležité k práci. Išla k autu, skontrolovala ho a podľa rozpisu pacientov vyštartovala k pani H. do Žirian, kde mala prvú zastávku. Ako prišla k pani H., vošla do vnútra, všetko prebiehalo ako obyčajne, išli najskôr cvičiť, aby sa rozcvičila. Potom išli nacvičovať chôdzu s dvomi francúzskymi barlami ako po rovine, tak aj po schodoch. Žalobkyňa išla prvá na schody, ľavou rukou sa držala zábradlia a pravou pacientku, aby ju istila. Predtým, ako vykročili, jej vysvetľovala ako má ísť, kedy idú barle a kedy ide prvá noha. Následne išli, po chvíli – po dvoch troch schodoch žalobkyňa pocítila prudkú bolesť v ľavom kolene, ako stúpila, istila pacientku, aby nespadla s ňou. Ľavou rukou sa držala zábradlia, aby nespadla a neskotúľala sa dole schodmi. Pacientka zastavila, nakoľko sa tiež zľakla. Po chvíli, keď jej ustúpila tá najväčšia bolesť, tak sa vrátili naspäť, pacientke vysvetlila ako sa má otočiť. Išli naspäť a pacientka jej podala pohár vody, aby jej neprišlo zle. V tom čase jej zazvonil mobilný telefón, asistentka J. A., ktorá jej chcela nahlásiť zmenu v trase. Hneď jej povedala, že jej prasklo v kolene na schodoch, ona bola hneď upovedomená o tom. Rehabilitáciu s pacientkou ukončili, zmerala jej tlak a išla pomaly ďalej do Nitry. Chcela pokračovať v práci podľa rozpisu, ale keďže to koleno bolelo, krívala, a keď išla do Nitry, volala zamestnávateľke, že či sa môže zastaviť u ortopéda, nakoľko má veľké bolesti, čo jej bolo umožnené. Prišla na polikliniku na Chrenovej, kde sídli doktor Belica, kde ju aj vyšetrili, doktorovi popísala, že čo sa stalo, že ju to bolí, má opuch a veľmi ju to bolí. On jej odporučil kľud, čo zatelefonovala aj zamestnávateľke alebo do kancelárie, že či môže ísť k obvodnému lekárovi si dať predpísať PN. Obvodná jej vypísala PN, odovzdala ju v kancelárii u zamestnávateľa. Asistentka vybrala 2 A4, keď si pýtala knihu úrazov a zapísala úradný záznam, tak ako ona chcela. Následne išla domov, odovzdala auto, kľúče, doklady. V minulosti mala úraz na toto ľavé koleno, tento úraz sa jej stal pri výkone povolania, čo uvádzala aj v správnom konaní v sociálnej poisťovni. Jej lekárka jej v kolónke spôsobenia úrazu, mechanizmus uviedla iba úraz a nie pracovný úraz a preto sa to neriešilo tak ako pracovný úraz, ale bol tiež v práci. Tento sa jej stal pri riadení motorového vozidla pri prudkom stlačení spojkového pedála, nakoľko jej chodec vošiel do cesty, vtedy bola na PN 3 mesiace, avšak sa to nijako neriešilo pracovne. Akú diagnózu utrpela, to teraz nevie vyjadriť. Jednalo sa presne o to isté koleno, bola tam aj operácia, ktorú absolvovala v Ružomberku. Pričom utrpela akútnu trhlinu menisku. Dovtedy toto koleno bolo zdravé, nemala žiadne úrazy. Po tejto operácii bola riadne schopná práce a nemala žiadne zdravotné obmedzenia pri vykonávaní práce. Diagnóza chronická instabilita bola konštatovaná až po vzniku druhého úrazu. Ona aj potom ako bola operovaná na meniskus, absolvovala rehabilitáciu, nebolo to do vzniku druhého úrazu, avšak koľkokrát to bolo a kedy ju ukončila, sa vyjadriť nevie. Tieto rehabilitácie absolvovala v priebehu obednej pauzy. V čase úrazu držala pacientku v oblasti pása pravou rukou, ľavou sa držala zábradlia. Keď išli po schodoch, vysvetľovala p. H., kedy idú barle, kedy ide ktorá noha v akom poradí. Pani H. išla rýchlejšie ako predpokladala, nakoľko, keď jej vysvetľovala, mala za to, že bude najskôr počúvať a potom konať, ale ona sa rozbehla. Bola nútená jej ustúpiť, aby sa nezrazili, keďže pacientka bola nad ňou a ona pod ňou. V dobrej viere žalobkyňa po tomto úraze išla ošetriť ďalších dvoch pacientov, nemyslela si, že to bude takýto vážny úraz. A keď telefonovala s asistentkou, tejto povedala, že ide ďalej. A až potom ako mala ísť za pacientkou na Chrenovú v Nitre, volala jej späť, či môže ísť na odborné vyšetrenie, nakoľko ju koleno už veľmi bolelo. Čo sa týka šetrenia s p. A., nakoľko keď bola na PN, pani H. jej volala, že to chce ujasniť

s pani techničkou. Ona nemala vtedy vychádzky, tak to odmietla, aby nemala problémy so sociálnou poisťovňou kvôli porušeniu liečebného režimu. Telefonovala aj svojmu právnemu zástupcovi. Je pravda, že potom išla k zamestnávateľovi s pani H., bola ňou dovezená autom a následne čakali na právneho zástupcu žalobkyne, bolo to na prvé zavolanie a nie na druhé, mala záujem, aby sa to vyriešilo.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.12.2017 uviedol, že dňa 16.04.2015 o 8,00 hod. žalobkyňa telefonicky oznámila udalosť na pracovisku s tým, že počas rehabilitácie pacientky pri nácviku chôdze po schodoch jej prasklo v kolene, ktorú skutočnosť uviedla aj v písomnom vyjadrení, ktoré vlastnoručne parafovala. Žalobkyňa toho istého dňa o 11.11 hod. navštívila ambulanciu G. G. A., ktorý ošetrujúci lekár v lekárskom náleze uviedol, že predmetná udalosť sa žalobkyni stala pri zdvíhaní pacientky, ktorá spadla zo schodov. Vzhľadom na to, že udalosť zo dňa 16.04.2015 sa stala za osobnej prítomnosti pacientky G. H., ktorá bola priamym svedkom udalosti, táto bola pre účely posúdenia udalosti požiadaná o podrobný popis skutočností a okolností, ktoré v predmetný deň nastali počas prítomnosti žalobkyne. Z opisu udalosti priameho a jediného svedka vyplýva, že pri chôdzi po schodoch sa žalobkyni podlomilo koleno a pokľakla na schod. Zároveň pád rehabilitovaného pacienta, tak ako je uvedené v lekárskej správe G. G. A. nebol zaznamenaný. Skutočnosť, že žalobkyni pri chôdzi „ruplo“ v kolene, potvrdzuje i manželka pacienta D. B., K. XX, F. E., ktorej žalobkyňa vyššie uvedené výslovne uviedla počas telefonického rozhovoru. Predmetnú skutočnosť sa žalovaná dozvedela dňa 20.04.2015 o 8,25 hod. kedy sa manželka pacienta D. B. informovala akým spôsobom sa bude pokračovať v rehabilitácii jej manžela. Dňa 24.04.2015 o 11,15 hod. žalovaný žalobkyňu vyzval k účasti na doplnení vyjadrenia, prípadne výpovede, ako aj objasneniu sporných okolností udalosti. Na predmetnú žiadosť o účasť pri objasnení udalosti sa nedostavila a nemala záujem o ďalšie riešenie situácie. Žalobkyňa dňa 17.04.2015 predložila PN. Žalovaný danú udalosť zaznamenal ako udalosť na pracovisku, no na základe šetrenia príčiny a zdroja pracovného úrazu zo dňa 20.04.2015, žalovaný pracovný úraz neuznal, a to s poukazom na listinné dôkazy, lekárske správy, vyjadrenia svedkov ako aj vyjadrenia samotnej žalobkyne. Žalovaný zastáva názor, že sa nejedná o poškodenie zdravia zo strany práce, ale o poškodenie zdravia, ktoré vzniklo výlučne v príčinnej súvislosti s chorobou, resp. zdravotným stavom žalobkyne. Pracovným úrazom je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na lekárske správy, ktoré sama žalobkyňa zaslala v prílohách podanej žaloby a to to lekárska správa zo dňa 21.04.2015, kde je uvedené, že predmetné koleno bolo už v minulosti operované (popis ako vyvrtnutie operovaného ĽKK), ambulantný nález zo dňa 22.04.2015 s uvedením diagnózy M2356 – chronická instabilita kolena v inej a bližšie neurčenej časti vonkajšieho menisku (popis spadla, podvrtla si ľavé koleno). Z vyššie uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k priebehu udalosti takmer každý subjekt popisuje iný skutkový dej. Sama žalobkyňa vo svojom vyjadrení, adresovanému Sociálnej poisťovni, Odboru úrazového poistenia, uvádza „pri chôdzi dolu schodmi mi prasklo v kolene a následne sa mi koleno podlomilo, čím som stratila rovnováhu, zabalansovala som a spadla“. Uviedla prasknutie kolena pri chôdzi, nijakým spôsobom nestotožňovala krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov, tak ako to ustanovuje definícia pracovného úrazu, i napriek tomu, že bola k tomu vyzvaná. Opis skutku, tak ako je uvedený v podanej žalobe, teda konkrétne „pri rehabilitácii pacientky, ktorá sa, ako už bolo uvedené, učila chodiť za pomoci dvoch francúzskych bariel, postrehla, že pacientka urobila nezvyčajný pohyb a zabalansovala. Pretože jej povinnosťou ako zamestnanca je predchádzať a zabraňovať akémukoľvek úrazu pacientov, v záujme bezpečnosti pacientky, urobila prudší pohyb pri nášľape na schod.“, bol stotožnený žalobkyňou až po uplynutí viac ako 6 mesiacov po udalosti. Žalovaný zastáva názor, že vo vzťahu k opisu udalosti stotožnenému v žalobe, ide o účelové vyjadrenie, ktoré nebolo však nijakým iným dôkazom potvrdené. Žalovaný má za to, že predmetné vyjadrenie sa nezakladá na pravde. V tejto súvislosti dáva do pozornosti súdu vyjadrenie svedkyne G. H., ktorá v rozpore s vyjadrením žalobkyne uviedla inšpektorovi práce, Inšpektorátu práce v Nitre, že tesne pred tým ako prišlo k výkriku bolesti pani B. C., tak ona stála na druhom schode zhora na oboch nohách a obe barle, o ktoré sa opierala, boli opreté o schody. V tom momente ona bola stabilizovaná a nepotrebovala pomoc. Po tomto sa otočila a po dvoch schodoch sa dostala do bytu bez pomoci pani B. C.. Po posúdení, inšpektorát práce Nitra, vyhodnotil a porovnal obe poskytnuté informácie, kedy z vyjadrenia svedkyne vyplynulo, že bolesť u pani B. C. sa objavila na pravom kolene a v časti vzniku bolesti, keď pokľakla na schod, nevyvíjala pani B. C. žiadne vonkajšie úsilie a nebola ani pod žiadnym pôsobením vonkajších

vplyvov, a to ani potencionálnym, pretože v tom čase neistila pacientku, pacientka bola stabilizovaná a nepotrebovala pomoc. V smere spochybňovania výpovede svedkyne H. zo strany žalobkyne, realizovanej pred inšpektorátom práce, žalovaný uvádza, že ani žalovaný nebol prítomný pri podaní vysvetlenia k udalosti svedkyňou. Predmetné vyšetrovanie bolo realizované nestranným subjektom, preto má žalovaný za to, že nie je dôvod o obsahu výpovede svedkyne pochybovať. K vyjadreniu žalobkyne adresovanej Sociálnej poisťovni, Odbor úrazového poistenia, že sa mal údajne stať 03.11.2014 počas pracovnej doby ďalší úraz a to počas vedenia služobného motorového vozidla, keď malo žalobkyni opätovne „prasknúť“ v kolene „pri stlačení spojkového pedála“ žalovaný zasiela súdu vyjadrenie adresované sociálnej poisťovni. Žalovaný neeviduje žiadne nahlásenie pracovného úrazu, ani udalosti na pracovisku. Motorové vozidlo, ktoré používala žalobkyňa, malo a v súčasnej dobe má platnú STK od vozidla, kedy v uvedený deň a ani v ďalšie dni nedošlo k žiadnej poruche spojkového pedála. V zmysle ustanovenia , , rozsah zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz sa znižuje, ak zamestnávateľ preukáže úplné alebo čiastočné zbavenie sa svojej zodpovednosti. Žalovaný zastáva názor, že žalobkyňa spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázala, že udalosť, resp. poškodenie zdravia bolo spôsobené krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Žalobkyňa neustále menila a prispôsobovala svoje vyjadrenia, ktoré tak ako už je vyššie uvedené, neboli nikým a ničím potvrdené. S poukazom na zdravotný stav žalobkyne a lekárske správy vypracované po čase udalosti potvrdzujú, že táto mala problémy s kolenom už v minulosti, bola jej diagnostikovaná chronická nestabilita kolena, čoho následkom bola i operácia. Žalovaný navrhuje, aby Okresný súd v Topoľčanoch žalobu zo dňa 30.10.2017 zamietol ako nedôvodnú.

4. Žalovaný na pojednávaní dňa 31.07.2018 uviedol, že ako zamestnávateľ má záujem uznať alebo neuznať žalobkyni pracovný úraz, len pri šetrení v tejto udalosti dospeli s p. L. A., ktorá je jej technička, k záveru, že sa nejedná o pracovný úraz, čo bližšie vysvetľujú tak, že je pravdou, že sa o ňom dozvedela od žalobkyne. Pričom majú dohovor, že v prípade, že sa stane úraz, takáto udalosť, aby toto okamžite oznámili na centrálu s tým, že nikdy od zamestnancov nežiadala, aby pokračovali v práci, keď sa im niečo stane. Žalovaný ju s istým odstupom v čase vyzval, aby sa dostavila na pracovisko, aby spísali záznam o úraze aj s Ing. Janou Buranskou. Oni na ňu čakali skoro pol hodinu, pričom povedala, že sa nemôže dostaviť, že ju noha bolí. Žalovaný jej navrhol, že on pre ňu príde, že to dajú do poriadku. Na to mu oznámila, že nemôže tak či tak prísť, že má žalúdočné problémy – hnačku. Tak sa dohodli, že keď jej bude lepšie, urobia druhé sedenie a spíšu to. S istým odstupom aj prišla a povedala, že bez svojej právnej zástupkyne nič neuvedie, čo bolo žalovanému divné, lebo mu išlo iba o to, aby povedala ako k tejto udalosti došlo, tak ako to popísala na pojednávaní. Pričom za prítomnosti pani A. sa vyjadrila ako k tomu došlo, bolo to však inak ako to popísala na pojednávaní. Táto pracovníčka sa jej doslovne opýtala, že čo bolo náhle pôsobenie vonkajších síl, na čo jej neodpovedala nič a ani právna zástupkyňa. Na základe týchto informácii p. A. ustálila stav tak, že iné nahlásila pracovníčka, keď prišla z terénu, iné napísal ošetrujúci lekár v prvom kontakte a iné bolo povedané pani H.. Vzhľadom na to, že má diagnózu instabilita kolena, má za to, že zdravotný problém a s tým, že nepreukázala žiadny vonkajší priamy vplyv, tak to takto uzavreli. Žalovaný o úraze, ktorý sa stal v rámci predchádzajúcej pracovnej doby nemá žiadnu informáciu. Znova zdôrazňuje, že všetci zamestnanci vedia o tom, že pokiaľ by sa im čokoľvek stalo ako pracovný úraz, majú právo a povinnosť sa vrátiť späť k zamestnávateľovi a riešiť to.

5. Svedok G. G. A. bol dňa 10.01.2020 na základe dožiadania pred Okresným súdom v Nitre vypočutý, pričom obsah výsluchu bol nasledovný: Bola u Vás dňa 16.04.2015 žalobkyňa na vyšetrení? – môže byť. Po toľkých rokoch nemá šajnu. Jedine, ak by bola nejaká zdravotná dokumentácia. Nahliadol do dokumentácie, ktorú mu predložili a uviedol, že podľa tejto dokumentácie bola. Na aké zdravotné problémy sa žalobkyňa na predmetnom vyšetrení sťažovala a aké boli jeho zistenia po vyšetrení? – je to uvedené v náleze, čo ona udala, to tam napísal. Neskúma čo a ako. Čo mu pacientka povie, to napíše. Akú diagnózu ste stanovili pre žalobkyňu na základe vyšetrenia a z akých skutočností a postupov vychádzali? – z objektívneho vyšetrenia, anamnézy. Diagnózu stanovil z vyšetrenia. Bolo z vyšetrenia možné zistiť, či zranenie bolo následkom spôsobeným úrazom alebo ochorením? – to je ťažko povedať. Nebolo to degeneratívne ochorenie. Je možné udalosť zo dňa 16.04.2015 klasifikovať ako poškodenie zdravia, resp. úraz, ktorý jej bol spôsobený nezávisle od jej vôle, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov? –

spadla zo schodov, či v práci alebo niekde inde, on nevie. K nemu nechodila na kontroly potom. Dal jej kontrolu o týždeň, ale či bola, nebola – to už nevie. A kde chodila potom, to fakt nevie. Môže byť výpotok, resp. exudát v kolene následkom náhleho, krátkodobého a násilného úrazu? – môže byť. Mala žalobkyňa pri vyšetrení kolena výpotok , resp. exudát? – mala. Podľa toho nálezu mala. Mohla mať žalobkyňa následkom zranenia vyvrtnutý a natiahnutý kolenný kĺb a distorziu zadného skríženého väzu? – mohla mať. Keď udala, že spadla zo schodov, tak môže byť. Býva natiahnutý kolenný kĺb a distorzia zadného skríženého väzu spôsobená náhlym, krátkodobým a násilným úrazom? – môže byť. Pozná zdravotné záznamy žalobkyne, resp. má vedomosť o jej predchádzajúcich problémoch s ľavým kolenom? – vôbec nie. Mohli byť predchádzajúce zdravotné komplikácie žalobkyne jednou z príčin jej úrazu zo dňa 16.04.2015? – podľa tohto nálezu sa jej mohol zdravotný stav zhoršiť. Bola 2 mesiace po operácii kolena. Nevie, či potom bola operovaná znova. Vychádza jedine z tohto nálezu. Mohlo byť nácvikom chodenia po schodoch žalobkyne s pacientkou, ktorú kvôli je nestabilite treba podopierať a následne prudké stúpenie dozadu, príčinou jej zranenia? – udala mu, že spadla zo schodov. To je jediné, čo vie. Bola takáto chôdza vhodná aj vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne a mohlo dôjsť takouto chôdzou k nadmernému zaťaženiu jej kolena? – mohlo. Nevie sa k tomu vyjadriť. Na otázky právnej zástupkyne žalobkyne odpovedal svedok nasledovne: Mohlo dôjsť k poraneniu kolena pri náhlom stúpení dozadu na schodoch? – mohlo to byť. Ak bola 2 mesiace od operácie, nemala by chodiť, mala by chodiť len na rehabilitácie. Pri náhlom vykročení na schodoch mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu? – mohlo. Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedok odpovedá nasledovne: Z akých prameňov vychádza v náleze? – z anamnézy. Čo mu pacientka udala, to tam napísal. Môže sa stať, že by uviedol do záznamu aj iné skutočnosti, ktoré by mu neuviedol pacient? – nie, len to, čo je v anamnéze. Lekár v Ružomberku konštatoval diagnózu M 23.50: - to je poškodenie kolena. Môže vysvetliť, čo je to chronická instabilita v bližšie neurčenej oblasti menisku? – zmrštenie kolena, bola 2 mesiace po operácii, to sa stáva. Bolo v čase vášho vyšetrenia koleno pacientky instabilné? - to je v zázname z vyšetrenia. Vysvetlite, instabilita kolena v dobe udalosti, keď bola žalobkyňa u neho v ambulancii, ten pohyb, ktorý urobila, mohlo to mať vplyv na podvrtnutie? – mohlo, instabilita mohla byť spôsobená po operácii, svaly sú vtedy ochabnuté.

6. Svedkyňa G. H. bola dňa 27.06.2019 na základe dožiadania pred Okresným súdom v Nitre vypočutá, pričom obsah výsluchu bol nasledovný: Či u svedkyne doma prebiehala dňa 16.04.2015 rehabilitácia a aký mala priebeh? - Svedkyňa uvádza, že áno, prebiehala u nej rehabilitácia. Sestrička došla k nej, najskôr odcvičila na posteli, potom jej odmerala tlak, potom išli na schody s barlami. Ona s ľavou rukou držala zábradlie a s pravou bola opretá o ňu. Ako išli dole schodmi, ona naraz skríkla jaj. Pozrela sa na ňu a videla, že padla na koleno. Ledva sa pozbierala, zostala úplne bledá. Svedkyňa sa pomaly otočila na schodoch a ona pomaly išla za ňou a dala jej pohár vody. Za chvíľu posedela, potom odišla, ostatné nevie. Hovorí len toľko, čo videla a čo bolo. Ako pri rehabilitácii na schodoch postupovala žalobkyňa? - Mala dve barle, žalobkyňa ju s rukou pridržiavala, aby nespadla. To išli dole a jej sa to stalo na 3 alebo 4 schode. Nevie presne, má veľa schodov. Či žalobkyňa bezprostredne pred jej pádom zabraňovala nejakým spôsobom prípadnému pádu svedkyne? - Jednou rukou držala zábradlie a druhou rukou držala ju. Či bol pád žalobkyne vyvolaný skutočnosťou, že zabraňovala pádu svedkyne? - Nevie, čo to znamená. Hovorí len to ako to bolo. Ona bránila ju, aby nepadla a druhou rukou držala zábradlie. Od kedy ju pani B. držala ľavou rukou za hrudník, resp. od kedy ju istila, aby nespadla?- Od začiatku, od prvého schodu. Ako pani B. predtým skríkla, padala svedkyňa zo schodov?- Svedkyňa uvádza, že nie. To čo povedala inšpektorátu práce sa zakladá na pravde?- Ukázala im presne ako to bolo, presne tak sa to stalo. Je to pravda. Za prítomnosti inšpektorátu práce vypovedala svedkyňa plynulo a spontánne?- Plynulo, nikto jej nič nehovoril ako má hovoriť. Povedala čistú pravdu.

7. Svedkyňa L. M. A. na pojednávaní dňa 30.04.2019 uviedla, že pre ADOS Repiska vykonáva autorizovaného bezpečnostného technika. A. A. B. C. pozná, pre ADOS Repiska vykonáva aj školenia. Tieto školenia prebiehajú pravidelne a myslí si, že musela byť preto na nich prítomná aj žalobkyňa, ale osobne sa s ňou stretla až pri šetrení udalostí, ktorá sa stala na pracovisku. Čo sa týka ich prvého stretnutia, k nemu došlo dňa 20.04.2015. Dňa 16.04.2015 jej v popoludňajších hodinách volala pani Repiská, že na pracovisku bola zaznamenaná udalosť, kde zhruba o 8,00 ráno jej volala pani B. C., že jej pri rehabilitácii pacientky pani H. prasklo v kolene. Ďalej pokračovala v práci, ale zhruba o 11,11 hod navštívila lekára G. A., ktorý je odborný lekár, je to ortopéd a potom pani H. pani C. oznámila, že ide na PN-ku a bude treba prešetriť danú udalosť na pracovisku, a preto sa dohodli, že 17.04.2015 príde na pracovisko, lebo jej povedala, že pri šetrení udalostí je potrebné zistiť zdroje a príčiny danej udalosti. Na to, aby to bolo prešetrené je potrebná aj prítomnosť zamestnanca, ktorému sa udalosť stala, a preto jej povedala, aby prišla aj pani B.. Keď prišla na pracovisko, pani B. tam nebola, pani H. viackrát volala s pani B. aby sa dostavila na prešetrenie a na spísanie výpovede o tom, čo sa na pracovisku stalo. Ona povedala, že nemôže prísť a potom jej pani H. navrhla, že príde pre ňu. Ona to odmietla, lebo tvrdila, že má nejaké črevné problémy. Toto stretnutie preložili na 20.04.2015, kde najskôr znova neprišla a potom na stretnutie prišla aj so svojou právnou zástupkyňou. Ona od nej požadovala, aby svojimi slovami opísala priamo, alebo aby urobila písomnú výpoveď o tom čo sa stalo na pracovisku. Jej právna zástupkyňa jej povedala, že nemusí vypovedať, že sa jej stal pracovný úraz a jej zamestnávateľ jej ho musí uznať. Vysvetlila, že na pracovisku sa stala nejaká udalosť a potrebujú ju prešetriť a zistiť zdroje a príčiny a požadovala od nej, aby ju opísala a napísala o tom aj na papier. Svedkyňa vypovedala, že ona stále tvrdila, že pri rehabilitácii pacientky, keď vychádzala po schodoch jej prasklo v kolene. Svedkyňa sa žalobkyne pýtala, že čo bolo príčinou toho prasknutia, či tam bolo nejaké pošmyknutie, pád, či robila niečo násilné. Ona povedala, že proste jej prasklo v kolene. Najskôr výpoveď nechcela spísať, ale medzitým 16.04. až 20.04. pani H. zaznamenala výpoveď aj pani H., ktorá potvrdila, že nacvičovali chôdzu po schodoch a pri tomto zrazu ona len pokľakla na koleno a povedala, že prasklo jej v kolene. Ale nič násilné tam nebolo, nebol tam pád, pošmyknutie. Preto sa spýtala pani B. nech uvedie, že čo tam bolo násilné, nakoľko podľa je na to daná poučka. Pani B. C. to nekomentovala, odovzdala svoju výpoveď, napísala aj do písomnej výpovede, že počas nácviku u rehabilitovanej pacientky jej prasklo v kolene, najskôr tú výpoveď dala prečítať svojej právnej zástupkyni a potom ju podpísala. Na otázky typu, či došlo k niečomu násilnému ona neodpovedala. V tom čase jej výpoveď bola ukončená. Pokiaľ sa šetrí pracovný úraz, zamestnávateľ je povinný do 8 dní zaslať na sociálnu poisťovňu zápis o pracovnom úraze, alebo zápis o tom, že pracovný úraz neuznáva. Preto 24.04.2015 zhruba o 11,15 hod. ona znova prišla na pracovisko, a preto telefonicky bola vyzvaná pani B., aby došla ešte raz doplniť výpoveď, poprípade objasniť okolnosti príčin o tom, či sa jedná alebo nejedná o pracovný úraz. Nakoľko nebola zistená príčinná súvislosť, toto pani B. odmietla a záznam na pracovisku zo 16.04.2015 bol zaslaný na sociálnu poisťovňu. Zhruba v júli prišiel na kontrolu inšpektorát práce, ktorý prešetroval udalosť na pracovisku a nezistil príčinnú súvislosť, ani nenariadil zamestnávateľovi prešetriť udalosť a preklasifikovať na pracovný úraz a dňa 05.06.2017 znova inšpektorát práce vykonal kontrolu, a po tomto bol spísaný zápis a tiež nebola potvrdená príčinná súvislosť s tým, aby udalosť bola preklasifikovaná na pracovný úraz, nebola zistená príčinná súvislosť. Ďalej svedkyňa vypovedala, že je pravdou, že listinný dôkaz na č. l. 39 – udalosť na pracovisku vypracovala ona, jej súčasťou boli aj prílohy, a to písomná výpoveď žalobkyne na č. l. 38, pričom ona sama má pri šetrení taký postup, že vyzve túto fyzickú osobu aby sama vlastnými slovami a vlastným písmom popísala predmetnú udalosť k čomu aj došlo. Svedkyňa ďalej uviedla, že tým, že tam inšpektorát práce chodil viackrát na kontrolu, zisťovali sa aj predchádzajúce PN a zistilo sa, že pani B. bola PN v čase od 05.11.2015 do 09.02.2015, bolo to tiež na ľavé koleno. Čo sa týka rehabilitácie vie, že tam boli aj nejaké nariadené, ale prebiehali tým, že ukončila PN začiatkom februára, mala tam rehabilitácie február – marec, lebo sa jej kvôli tomu upravila pracovná doba. Svedkyňa toto vie, podľa toho, že to uviedla samotná žalobkyňa. Predtým z pracovných výkazov zistila, že v období od 05.11.2015 do 09.02.2015 bola PN, avšak tam sa dalo iba zistiť, že to bolo ochorenie ortopedického charakteru, nie však žiadne bližšie upresnenie. Myslí si, že však sama uviedla zamestnávateľovi, že v tom čase to bolo ľavé koleno. Svedkyňa vypovedala, že boli poskytované ochranné prostriedky zamestnancom, ktorí boli preškolení ako aj oboznámení s týmto, a toto zaškolenie vykonáva zamestnávateľ. Tieto dokumenty sú zároveň prílohou a súčasťou šetrenia inšpektorátu práce.

7. 1 Znalec MUDr. Juraj Sirotňák v znaleckom posudku č. 25/2023 na č. l. 294-303 ako aj pri svojom výsluchu uviedol, že žalobkyňa si dňa 03.11.2014 podvrtla ľavé koleno, ošetrená bola 04.11.2014 na

ÚPS traumatológia vo FN Nitra, následná kontrola na ortopedickej ambulancii vo FN Nitra. Absolvovala rehabilitácie a mala zrealizované vyšetrenie ľavého kolena magnetickou rezonanciou dňa 18.11.2014. Následne vykonaná artroskopická operácia ľavého kolena dňa 02.11.2014 v UVN Ružomberok, s nálezom čiastočné roztrhnutie predného krížneho väzu ľavého kolena a poškodenie chrupavky ľavého kolena ľahkého stupňa, následne absolvovala rehabilitácie. Po ortopedickej kontrole zo dňa 04.02.2015 schopná pracovného zaťaženia. Žalobkyňa netrpela chronickou instabilitou pred úrazom zo dňa 16.04.2015. Pooperačná rehabilitácia po astrokopickom ošetrení ľavého kolena z 02.12.2014 bola nutná pre zlepšenie rozsahu pohybov ľavého kolena a pre nácvik svalovej sily štvorhlavého svalu stehna ľavej dolnej končatiny. Pacient s diagnózou instabilita kolenného kĺbu musí posilniť svalstvo štvorhlavého svalu stehna a vyvarovať sa aktivitám spojeným s rizikom podvrtnutia kolenného kĺbu – napr. beh po nespevnenom povrchu, lyžovanie, extrémne športy. Pre pacienta s instabilitou kolena, je najrizikovejšia chôdza dole zo schodov. Predchádzajúce zdravotné komplikácie žalobkyne neboli príčinou udalostí na pracovisku dňa 16.04.2015. Žalobkyňa nemala po prvej artroskopickej operácii ľavého kolena z 02.12.2014 nestabilitu ľavého kolena. Žalobkyňa nemala po prvej artroskopickej operácii ľavého kolena z 02.12.2014 instabilitu ľavého kolena na základe operačného nálezu a pooperačných kontrol. Bez vonkajšieho vplyvu alebo záťaže sa jej ľavé koleno nemalo prečo podlomiť pri chôdzi dolu schodmi. Výpotok v ľavom kolene mohol vzniknúť pooperačným stavom, úrazom alebo so zvýšenou námahou. Zo zdravotnej a spisovej dokumentácie toto znalec nevie presne posúdiť. Výpotok v kolene môže byť následkom náhleho krátkodobého úrazu. Udalosť zo dňa 16.04.2015 je možné klasifikovať ako úraz, ktorý jej bol spôsobený nezávisle od jej vôle krátkodobým a náhlym pôsobením vonkajších vplyvov. Vyvrtnutý a natiahnutý kolenný kĺb je klasifikovaný ako úraz. Distenzia (natiahnutie) predného krížneho väzu je klasifikované ako úraz. Distorziu zadného krížneho väzu ľavého kolena, žalobkyňa nemala. Mala problémy s predným krížnym väzom ľavého kolena. Vyvrtnutý a natiahnutý kolenný kĺb a distenzia (natiahnutie) predného skríženého väzu v kolene, je vždy následkom náhleho krátkodobého úrazu. Nácvik chôdze po schodoch žalobkyne s pacientkou, ktorú kvôli jej nestabilite bolo treba podopierať a následné prudké stúpenie dozadu, je veľmi pravdepodobnou príčinou zranenia jej ľavého kolena. Na základe zdravotnej a spisovej dokumentácie je veľmi pravdepodobné, že k úrazu zo dňa 16.04.2023 došlo pri práci žalobkyne s pacientkou, pri nácviku chôdze na schodoch. Mechanizmus vzniku zranení jej ľavého kolena zodpovedá úrazu ako ho popisuje žalobkyňa. Nácvik chôdze s pacientom po schodoch je bežná práca fyzioterapeuta. V danom prípade znalec neeviduje žiadne nepriaznivé okolnosti, ktoré by mali vplyv na vznik úrazu.

7.2 Na pojednávaní dňa 17.01.2024 znalec MUDr. Juraj Sirotňák uviedol, že pacientku vyšetril v ten deň, čo nahliadol do jej zdravotnej dokumentácie spolu s jej obvodnou lekárkou, pričom si prelistoval celú zdravotnú dokumentáciu a prefotil prepúšťacie správy a ambulantné vyšetrenia, ktoré sa týkali úrazov a liečby pani B. C.. V ten daný deň aj vyšetril pani B. C., v jej domácom prostredí, takže o priebehu jej liečby a zdravotnom stave bol kompletne oboznámený. Bolo to asi týždeň pred tým ako odovzdal znalecký posudok súdu. Znalecká práca bola hlavne s pani B. C. a s jej vyšetrením. Čo sa týka uznesenia, ktoré spomína vo svojom znaleckom posudku, jedná sa o uznesenie, ktorým bol ako znalec okresným súdom pribratý do konania za účelom posúdenia otázok, ktoré mu boli v uznesení položené. Vie, kto je G. A., stretol sa s jeho vyjadreniami v tejto veci. Bol oboznámený pred vypracovaním znaleckého posudku s výpoveďou konkrétne p. G. A. v predmetnej právnej veci, ktorý vypovedal ako svedok na pojednávaní dňa 10.01.2020. V dobe zranenia pacientka podľa jeho názoru nemala instabilné koleno, bola po dvoch mesiacoch operácii, po ktorom stave G. A. nevedel, sám to tvrdí vo výpovedi, pričom pacientka mohla mať predný krížny väz maximálne natiahnutý alebo natrhnutý, nie však roztrhnutý, teda nemala toto koleno instabilné a teda pacientka mala plný pohybový režim, a preto jej bola aj ukončená PN. Ďalej uviedol, že bol oboznámený s popisom na pracovisku zo strany pacientky, ktorá udalosť popisovala bezprostredne na pracovisku inšpektorátom práce. Prehodnotil mechanizmus aj vo vzťahu k tejto výpovedi a k tomu popisu a predovšetkým k smere a pôsobenia v krátkodobých náhlych a násilných vplyvov, teda bol oboznámený s popisom na pracovisku zo strany pacientky p. H., ktorá bola po operácii totálnej endoprotézy a na tých schodoch nacvičovali chôdzu po schodoch, čo je dôležitá súčasť rehabilitácie po tomto type operácie. Veľmi dobre pozná spôsob chôdze pacientov po endoprotéze, tí pacienti sú pri chôdzi neistí a často dochádza k tomu – zavravoraniu, pričom rehabilitačný pracovník stojí pri nižšom schode ako pacient, a keď dôjde k tomuto zavravoraniu, úlohou rehabilitačného pracovníka je tohto pacienta zachytiť. Nepamätá si, či išli hore po schodoch alebo dole po schodoch, ale to, že to p. H. nevnímala ako zavravoranie, vychádza z toho, že sa jednalo o staršieho človeka, ktorý si nevedel predstaviť všetky ťažkosti, ktoré mu hrozia a riziká, nakoľko nemala skúsenosť s nácvikom tohto druhu pohybu.

Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, či mohla podľa neho nastať situácia, že pacientka Ráczová stála oboma nohami na jednom schode, v momente bez pohybu, keď pani B. v ruplo v kolene, keď našľapovala dole schodmi, znalec uviedol, že v tomto čase pani B. C. nemala také zdravotné obmedzenie, ktoré by ju limitovalo v pohybe – o schod nižšie. Pohyb pacienta je podľa neho pôsobenie krátkodobých a násilných vplyvov vonkajšieho pôsobenia. Ak by žalobkyňa nepracovala s pacientom, tak by sa to nestalo. V tomto prípade pani B. C. nepracovala so „zamrazeným človekom“ s nehybnou hmotou, tak ako ona aj pacientka Ráczová boli v neustálom pohybe, nakoľko telo takto pracuje. U pani H. zvýraznené o to, že je pacientkou po totálnej endoprotéze, kedy si veľa pohybov ani sama neuvedomuje a nevie ich ovládať. Pani B. C. nemala nestabilitu kolena. Na otázku či má vedomosť od kedy a do kedy žalobkyňa absolvovala rehabilitácie a zároveň, či má vedomosť, že absolvovala rehabilitácie aj v čase blízkom udalosti na pracovisku uviedol, že toto sa nevylučuje, ale na toto si nepamätá, či mala rehabilitáciu, po artoskopiách kolena je nutná rehabilitácia, či už individuálne alebo ambulantnou formou, za účelom vrátenia pohybu operovaného kolena a zlepšenia svalovej sily stehnových svalov na základe artoskopického nálezu, keďže tam nebol kompletne pretrhnutý väz, tak koleno nebolo nestabilné. Ďalej uviedol, že udalosť na pracovisku sa týka zraneniu toho istého kolena, ktoré už mala operované, vo vzťahu ktorej operácii chodila na rehabilitáciu. Na otázku z akých zdrojov vychádzal, keď ste vo svojom znaleckom posudku na strane 4 v úvode v bode 2 posudku uviedol, že žalobkyňa si dňa 03.11.2014, teda ešte pár mesiacov pred prejednávanou udalosťou na pracovisku podvrtla ľavé koleno, znalec uviedol, že pokiaľ tento údaj do posudku vniesol, bolo to na základe zdravotnej dokumentácie. Na otázku, či vo svojom znaleckom posudku uvádza, že žalobkyňa pár mesiacov pred udalosťou na pracovisku absolvovala prvú operáciu toho istého kolena s nálezom čiastočné roztrhnutie predného krížového väzu ľavého kolena a poškodenie chrupavky. Následne z dôvodu neúspechu konzervatívnej liečby sa potvrdilo natiahnutie predného krížového väzu. Aký je rozdiel medzi čiastočným roztrhnutím a natiahnutím krížového väzu a čo je to konzervatívna liečba znalec uvádza, že konzervatívna liečba je liečba bez operácie a rozdiel medzi natiahnutým krížovým väzom a čiastočne roztrhnutým, je to, že pri natiahnutom nedochádza k roztrhnutiu vlákien predného krížového väzu. Pri čiastočnom dochádza k natrhnutiu časti vlákien. Toto je vlastne jeho záver v tom, že keď dôjde k takémuto zisteniu, nemôže dôjsť k nestabilite kolena práve z tohto dôvodu. Čiastočné roztrhnutie predného krížového väzu je najzávažnejšie. Pri prvom úraze utrpela žalobkyňa iba natiahnutie predného krížneho väzu, nie natrhnutie. Pacient po operácii kolena má s poškodenou nohou nakladať tak, že závisí to od časového úseku od operácie. Prvý týždeň je kľudový režim, chôdza na nemeckých barlách, po 7-10 dňoch sa vyťahujú stehy a pacient začne rehabilitovať, buď bez barly alebo s pomocou jednej franc. barle a začína zaťažovať koleno. Toto sa deje ak nie je odtrhnutý nejaký väz v kolene. Do 4 týždňov je zapojený do bežnej činnosti a býva práce schopný. Pri roztrhnutí väzu, býva naložená ortéza po dobu 6-7 týždňov a po nej nasleduje rehabilitácia na vrátenie ohybnosti daného kolena. Závisí to od toho, čo sa nájde v tom kolene a aká je diagnóza. Po oboznámení prepúšťacej správy žalobkyne na č. l. 10 znalec opravil svoju výpoveď v tom, že žalobkyňa v prvom prípade utrpela natrhnutie predného krížového väzu a v druhom prípade natiahnutie krížového väzu, pričom v prvom prípade došlo k závažnejšiemu úrazu. Ale pokiaľ tam krížový väz zostal, nemohla nastať nestabilita kolena. Pokiaľ je pacient 6 týždňov po verifikácii zranenia, doba dvoch mesiacov po úraze je dobou kedy je zranenie zhojené a pacient môže vykonávať akúkoľvek činnosť – aj lyžovať, môže to však bolieť, ale koleno je stabilizované. Myslí si, že rehabilitácia pokiaľ sa realizuje prostredníctvom fyzioterapeuta, tak tento fyzioterapeut má vedomosť o rizikách a teda o potrebe počas rehabilitácie posilňovať štvorhlavý sval a o tom, že chôdza dole schodmi je najrizikovejšia. Osoba so vzdelaním fyzioterapeut má vedomosť, akým spôsobom má postupovať pri nácviku chôdze s pacientom. Porucha biomechaniky kolena predstavuje spôsob hýbania sa kolena, nie je to medicínska otázka, s týmto on ako lekár nepracuje, môže sa na to pozrieť fyziológ, medicína s týmto nepracuje. Nie je to ani diagnóza. Voľne by povedal, že ide o to, že keď sa koleno hýbe inak ako by sa malo avšak do toho vstupujú aj individuálne danosti každého človeka, jedinca, jednotlivca. Poruchu biomechaniky kolena môže spôsobovať všetko – počasie, hmotnosť, iných ochorení v tele. Môže to aj ovplyvniť čiastočné natrhnutie krížového väzu. Nevie sa vyjadriť, čo znamená regulačná porucha kolena. Nevie čo znamená afektívna signalizácia. Na otázku, či mohlo viesť zranenie, ktoré utrpela žalobkyňa ešte pár mesiacov pred udalosťou na pracovisku k zmene úrovne senzorického najmä teda proprioceptívneho vnímania, ktoré vedie k regulačnej poruche niekedy nazývanej ako kĺbová slepota znalec uviedol, že propriocepcia bola zachovaná v tomto prípade, vzhľadom k tomu, že krížny väz predný nebol roztrhnutý, resp. proprioceptori boli zachované, pričom pokiaľ nie sú zachované a došlo by k roztrhnutiu tohto väzu a bol by odňatý,

pacient má pocit, že nevie kde sa jeho koleno nachádza, v akej polohe, čo v tomto prípade ako som ju uviedol dané nebolo, lebo predný krížny väz bol len natrhnutý. Zo správ sa nedá určiť v akom percentuálnom rozpätí mala žalobkyňa natrhnutý krížny väz, vzhľadom k tomu, že jej nebola nasadená kolenná ortéza, posudzujem, že tam nebolo vážne poškodenie, avšak uvádza, že neexistuje škála posúdenia natrhnutia tohto predného krížneho väzu. Stranový deficit propriocepcie znamená to, že sa jedná o prípad pocitu pacienta, že takéto koleno sa nevie povedať v akej polohe je, ale znovu uvádza, že v tomto prípade k tomuto nedošlo, keďže väz bol len natrhnutý a vtedy sa propriocepcia nemení. Hojenie a obnovenie štrukturálnej intenzity čiastočne natrhnutých väzov závisí od výživy, veku, pohlavia, ochorenia, skoro všetko. Pri tomto type poškodenia – zranenia sa dáva preto doba 7 týždňov na liečbu, nakoľko po túto dobu je toto zranenie schopné sa zahojiť vzhľadom na všetky horeuvedené faktory a aj vek pacienta. Myslí si, že u tejto pacientky, ktorá je zdravá, nebol nejaký limitujúci faktor čo sa jedná zranenia a hojenia, resp. výrazná komplikácia pri hojení. Pokiaľ by sme neuvažovali o obezite, tak váha neovplyvní hojenie tohto zranenia. Funkčná instabilita znamená u pacienta, že môže koleno utekať, je ťažko odpovedať na takúto otázku, treba to vidieť v kontexte konkrétneho prípadu. Funkčná instabilita sa už nevyšetruje, je objektívne ťažko verifikovaná. Znamená nestabilitu kolena pri pohyboch. Na otázku, či vie uviesť a stotožniť konkrétne pri tomto popise „k úrazu došlo tým spôsobom, že žalobkyňa išla prvá po schodoch, ľavou rukou sa držala zábradlia a pravou držala svedkyňu aby ju istila, pričom išli dole schodmi, zrazu žalobkyňa skríkla, spadla na koleno a zostalo úplne bledá“ krátkodobé náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov, znalec uviedol, že pacientka a žalobkyňa boli vo vzájomnej fyz. interakcii – dotyku a boli teda v pohybe, t. j. bol to pohyb pacientky. Nepredpokladá, že by k úrazu dňa 16.04.2015 došlo aj bez náhleho pôsobenia vonkajších vplyvov.

8. V záverečnej reči dňa 17.01.2024 právny zástupca žalobkyne uviedol, že ako už konštatoval aj odvolací súd, svedkyňa H. zhodne ustálila skutkový stav so žalobkyňou a potvrdila, že k úrazu žalobkyne došlo tým spôsobom, že táto išla prvá po schodoch, ľavou rukou sa držala zábradlia a pravou rukou držala svedkyňu aby ju istila. Pričom ako išli dole po schodoch zrazu žalobkyňa skríkla, spadla na koleno a zostala úplne ležať. Tieto výpovede sú v tomto smere zhodné. Preto považuje za bezpredmetné ako boli oboznámené rôzne zápisy, čo mala vypovedať žalobkyňa na rôznych inštitúciách ako aj ďalšie tvrdenia z tretej ruky. Toto je jednoznačne potvrdený skutkový dej nestrannou nezávislou svedkyňou, a takto to aj konštatoval vo svojom odôvodnení krajský súd. Poukazuje na závery znaleckého posudku, kde znalec konštatoval, že žalobkyňa bola schopná pracovného zaťaženia a v čase vzniku úrazu dňa 16.04.2015 netrpela chronickou instabilitou a bola schopná vykonávať svoju prácu. Pokiaľ ide o dĺžku PN, znalec tiež uviedol, že táto je závislá od zdravotného stavu a vystavuje a ukončuje ju obvodný lekár po vyliečení pacienta. Tak isto znalec konštatoval, že predchádzajúce zdravotné komplikácie žalobkyne, neboli príčinou udalosti na pracovisku dňa 16.04.2015 a žalobkyňa nemala nestabilitu ľavého kolena, je podľa znalca tiež dané, že bez vonkajšieho vplyvu alebo záťaže na jej ľavé koleno sa nemalo prečo podlomiť pri chôdzi do úschovne. Tiež uviedol, že úraz zo dňa 16.04.2015 vznikol nezávisle od jej vôle krátkodobým a náhlym pôsobením vonkajších vplyvov. Na pojednávaní ozrejmil aká je manipulácia s pacientmi po výmene kĺbu, že títo aj keď si to neuvedomujú robia mimovoľné pohyby, a práve tieto mimovoľné pohyby môžu vzbudiť i u stojacej osoby, v tomto prípade u žalobkyni dôvodnú obavu z možnosti pádu alebo iného pohybu pacientky následkom prudkého kroku vzad po schodoch. Čo podľa nášho názoru bolo aj v tomto prípade a malo za následok vznik úrazu. Už pred tým poukazovali na ustálenú judikatúru z hľadiska pracovných úrazov, že aj pracovná činnosť, ktorá je v rámci obvyklej činnosti pracovníka, ale ktorá siaha na samú hranicu jeho výkonnosti, môže mať za následok vznik prac. úrazu. Korešponduje to s tým, že chronické neprimerané zaťažovanie dolných končatín, najmä kolien mohlo aj vzhľadom na možnú predispozíciu mať vplyv na vznik zranenia. Už doteraz sme poukazovali na viacero judikátov, ktoré poukazujú, že zdravotné predispozície nie sú dôvodom pre to, aby bol odmietnutý pracovný úraz ako taký. Môže to mať vplyv na zodpovednosť, prípadne rozsah odškodnenia prac. úrazu. Poukazovali sme tiež na vládne v zmysle ktorého podľa sa za ručnú manipuláciu s bremenami považuje akékoľvek premiestňovanie bremien alebo nesenie bremien vrátane ľudí alebo zvierat jedným zamestnancom alebo viacerými zamestnancami. V tejto definície je jednoznačné, že na prípade žalobkyne sa pod to vládne nariadenie vzťahuje. Preto zamestnávateľ je povinný týchto zamestnancov vybaviť takými prostriedkami, aby sa vylučovalo alebo znížilo riziko zdravia a v zmysle okrem iného zabezpečiť zdravotný dohľad, ktorým je posúdenie zdravotnej starostlivosti zamestnancov na ručnú manipuláciu s bremenami so zohľadnením faktorov, ktoré sú uvedené v prílohe 3 tohto vládneho nariadenia, medzi ktoré patria vlastnosti bremena ktoré je nestabilné, alebo jeho obsah sa môže premiestňovať a prac. prostredie ktorého podlaha je nerovná,

že vzniká riziko potknutia alebo je klzká vzhľadom na obuv zamestnanca. V konaní bola vypočutá L. A., ktorá vykonávala pre žalovanú BOZP a ktorá uviedla, že žiadne školenie zamestnancov z hľadiska ručnej práce s bremenami, ani lekárske vyšetrenie na spôsobilosť zamestnancov na prácu s bremenami nebolo vykonané. Je toho názoru, že v prípade, že by sa žalovaný dôsledne riadil uvedenými vládnymi nariadeniami, by jednoznačne nemohlo dôjsť k poškodeniu zdravia žalobkyne dňa 16.04.2015 lebo pri lekárskom vyšetrení by sa muselo zistiť, že predmetná činnosť nie je pre ňu vhodná. Vzhľadom na uvedené, považujeme za preukázané, že úraz zo dňa 16.04.2015 je pracovným úrazom a žalovaný je zodpovedný za predmetný úraz vo výške 100 %, a preto navrhli, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v plnej výške.

8.1 V záverečnej reči dňa 17.01.2024 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že podľa ich názoru záverečná reč právneho zástupcu je značne rozporuplná. Na jednej strane žalobkyňa uvádza, že bola riadne schopná práce s odkazom na vyjadrenie znalca, a že udalosť na pracovisku je pracovným úrazom, na druhej strane žalobkyňa uvádza a kladie za vinu žalovanému, že tento neskúmal zdravotný stav žalobkyne, lebo pokiaľ by tak urobil, by zistila, že zdravotný stav žalobkyne nie je vhodný na výkon práce v zmysle pracovnej zmluvy. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom k tomu, že pracovná neschopnosť žalobkyne trvala menej ako pol roka, žalovaný nemá povinnosť prehodnocovať zdravotný stav žalobkyne. Bola do zamestnania riadne ošetrujúcim lekárom vypísaná, kedy sám znalec na dnešnom pojednávaní uviedol, že rehabilitácia počas výkonu práce nie je vylúčená. Zároveň dáva do pozornosti súdu, že žalobkyňa nemá zákonný nárok zamestnanca dopytovať na jeho zdravotný stav. Dokonca sa zdravotný stav a diagnóza zamestnanca nestotožňuje na potvrdení o PN. Ďalej dáva do pozornosti súdu vo vzťahu k vládnemu nariadeniu, ktoré bolo uvedené zo strany právnej zástupkyne žalobkyne, že žalobkyňa bola pracovne zaradená ako fyzioterapeut, ktorá má znalosti a vedomosti v zmysle svojho povolania, jej povinnosti a rovnako tak hrozby sú jej dobre známe. V tejto súvislosti dáva do pozornosti vyjadrenie znalca na pojednávaní, ktorý uviedol na otázku, či osoba so vzdelaním fyzioterapeut má vedomosť akým spôsobom má postupovať pri nácviku chôdze s pacientom, uviedol, že áno. Zároveň dáva do pozornosti súdu, že vo svojom znaleckom posudku na otázku, či ak udalosť na pracovisku žalobkyne dňa 16.04.2015 možno posúdiť, že spadá do hranice obvykle vykonanej práce žalobkyne, či boli pri tejto udalosti prítomné značne nepriaznivé okolnosti, ktoré by mali vplyv na poškodenie zdravia žalobkyne a v prípade že áno, aby uviedol tieto okolnosti a vplyv, na to znalec odpovedal, že nácvik chôdze s pacientom na schodoch je bežná práca fyzioterapeuta, a že v danom prípade neeviduje žiadne značne nepriaznivé okolnosti, ktoré by mali vplyv na vznik úrazu. Zároveň má za to, že je zásadné, že znalec nevylúčil funkčnú instabilitu, teda že existenciu potvrdil, avšak ktorá je ťažko merateľná. Stále aj do dnešného dňa po rozsiahlom dokazovaní má za to, že nebol preukázaný skutkový dej tak, aby napĺňal definíciu pracovného úrazu, kde doposiaľ má za to, že nebolo preukázané krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov. Zo strany znalca sa jedná podľa ich názoru o hypotézy a dedukcie. Znalec na mieste udalosti nebol, pohyb pacientky nebol doposiaľ potvrdený, toto vylúčila sama svedkyňa H., a čo sa týka žalobkyne, táto v podstatných častiach svoje vyjadrenia menila. Pokiaľ Krajský súd v Nitre ustálil a vyslovil právny názor, že výpoveď svedkyne H. je s výpoveďou žalobkyne jednotná, a to v časti, že k úrazu došlo tým spôsobom, že žalobkyňa išla prvá po schodoch, ľavou rukou sa držala zábradlia a pravou rukou držala svedkyňu aby ju istila, pričom išli dole schodmi, zrazu žalobkyňa skríkla, spadla na koleno a zostala úplne bledá. V predmetnom skutkovom priebehu opätovne absentuje krátkodobé náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov. Žalobkyňa sa nešmykla, nepotkla, proste jej prasklo v kolene v dôsledku funkčnej instability. Na základe predmetnej argumentácie má žalovaný za to, že udalosť na pracovisku nie je pracovným úrazom a navrhuje, aby súd nevyhovel žalobe, a teda ju zamietol.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov G. G. A. a G. H., znaleckým posudkom ako aj výsluchom znalca MUDr. Juraja Sirotňáka ako aj dokazovaním vykonanom v rámci intencií uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. – 280 a zistil tento skutkový stav:

9.1 Strany sporu uzavreli dňa 01.04.2014 pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce – fyzioterapeut, s miestom výkonu práce C. XX, F., s nástupom do zamestnania od 1.4.2014, pričom pracovný pomer sa dohodol na dobu určitú – do 31.3.2015, ktorá pracovná zmluva bola dodatkom zo dňa 10.03.2015 zmenená v časti trvania zmluvy, tak že pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú do 31.3.2016.

9.2 Dňa 16.04.2015 o 11.11 hod., bola u G. G. A. vyšetrená žalobkyňa, ktorá uviedla, že jej 16.04.2015 pri dvíhaní pacientky prasklo v ľavom kolene. Zároveň uviedla, že je 2 mesiace po operácii – artroskopii

ľavého kolena. Lekár určil diagnózu - vyvrtnutie a natiahnutie kolenného kĺbu, distorziu zadného skríženého väzu. K predmetnej udalosti došlo počas pracovnej doby, a to priamo u pacientky - G. H., ktorá bola po druhej operácii kolena a v rámci rehabilitácie mala predpísané cvičenia, v rámci ktorých sa učila postupne učiť chodiť aj po schodoch. Žalovaný pracovný úraz žalobkyne neuznal, preto požiadala žalobkyňa Sociálnu poisťovňu o priznanie úrazovej dávky, a to úrazového príplatku za dobu dočasnej pracovnej neschopnosti.

9.3 Listom zo dňa 04.09.2015 bola žalobkyňa ako žiadateľka o úrazovú dávku zo strany Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, informovaná, že sa im nepodarilo vyriešiť základnú predbežnú otázku, t. j., či udalosť zo dňa 16.04.2015 bola pracovným úrazom alebo nie. Nakoľko vyriešenie tejto zásadnej otázky je vo vzťahu k posúdeniu uplatneného nároku na úrazovú dávku – úrazový príplatok, potrebné, bola žalobkyňa zo strany sociálnej poisťovne vyzvaná, aby podala na súd žalobu, ktorou sa má vyriešiť predbežná otázka vo vzťahu k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne o úrazovej dávke.

9.4 Dňa 11.05.2015 bola prijatá žalobkyňa na ortopedické oddelenie do Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok s prijímacou diagnózou – chronická instabilita v inej a bližšie časti vonkajšieho menisku, a dňa 12.05.2015 bola operovaná (artroskopicky), pričom dňa 13.05.2015 bola prepustená s prepúšťacou diagnózou – chronická instabilita kolena.

9.5 Svedkyňa G. H. dňa 12.05.2017 opísala Inšpektorátu práce v Nitre situáciu takto: „Pani B. C. prišla ráno dňa 16.04.2015 asi o 8.30 hod., do nášho domu Žirany číslo domu 136. Na posteli sme spolu odcvičili čo bolo treba. Potom mi odmerala tlak a išli sme na schody nášho dnu. Išli sme cvičiť ako treba, chodiť dolu schodmi za použitia dvoch barlí. Ja som bola na schodoch, mala v rukách obidve barle a pani B. C. bola schodoch podo mnou a bola ku mne obrátená tvárou. Ľavou rukou sa držala madla a pravou rukou ma pridržiavala v oblasti ramena. Tesne pred tým, ako prišlo k výkriku bolesti pani B., tak ja som stála na druhom schode zhora na oboch nohách a obe barle, o ktoré som sa opierala, boli opreté o schody. V tom momente som bola stabilizovaná, a nepotrebovala som pomoc. V tomto momente som sledovala samu seba a priamo som nesledovala pani B. C.. Keď som počula výkrik bolesti od nej (skríkla jaj), tak som videla, že pravou nohou kľačala na schode. Bolesti musela mať, pretože na jej tvári som videla, že tvár má bledú, že obledla. Po tomto som sa ja otočila a po dvoch schodoch som sa dostala do bytu bez pomoci pani B. C.. Ona išla do bytu za mnou. Keď sme prišlo do bytu, tak som jej dala pohár vody. Následne si pani B. zobrala svoje veci a odišla. Všimla som si, že keď odchádzala dolu schodmi, tak pravú nohu ťahala za sebou a hovorila, že pravá noha ju bolí.“

9.6 Žalobkyňa poskytla inšpektorovi práce Inšpektorátu práce v Nitre informáciu, kde opísala okolnosti nácviku chôdze klientky nasledovne: „Ja som išla prvá, cúvala som, pacientka išla za mnou. Keď sme prišli ku schodom, chytila som sa ľavou rukou zábradlia a pravou rukou som držala pacientku v oblasti pása. Išli sme dolu, vysvetľovala som jej, ako má nohy a barle ukladať. Keď sme boli v tretine alebo v polovici schodišťa, pani sa trošku viac rozbehla, dala rýchlejšie nohu ako som čakala. Ja som stúpila ľavou nohou dozadu na nižší schod a vtedy mi prasklo v ľavom kolene. Bola to ostrá bolesť, chytala som si koleno a bola som v takom podrepe akoby som kľačala. Potom sme sa rozhodli s pacientkou ísť naspäť hore schodmi. Dala mi pohár vody, pretože mi bolo zle. Keď som vyšla hore schodmi a zavolala mi asistentka z kancelárie kvôli inému pacientovi, tak som jej nahlásila, že mi prasklo v kolene a mám bolesti. Následne som odišla od pani H..“

9.7 Žalobkyňa sa dňa 20.04.2015 pri šetrení úrazu zamestnávateľom písomne vyjadrila, že pri nácviku chôdze po schodoch s pacientkou išla dolu schodmi a prasklo jej v kolene Z písomnosti – udalosť na pracovisku na č. l. 39 - 40 vyplýva, že ho vypracovala L. M. A. bezpečnostný technik, pričom zamestnávateľ vyzval zamestnankyňu dňa 24.04.2015 o 11.15 hod. na účasť na doplnení výpovede ako aj objasnení ďalších okolností danej udalosti, na ktorú sa žalobkyňa nedostavila a nemala záujem o ďalšie riešenie situácie. Zamestnávateľ evidoval u žalobkyni práceneschopnosť od 05.11.2014 do 08.02.2015 vrátane, ktorá práceneschopnosť bola kvôli zdravotnému stavu žalobkyne, nie v dôsledku pracovného úrazu. Žalobkyňa počas mesiacov február, marec navštevovala rehabilitácie 2 krát týždenne.

10. Podľa , , ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia , alebo k jeho smrti úrazom ( pracovný úraz ) ,

zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh , alebo v priamej súvislosti s ním , nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Podľa , , zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že: a) Škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojim zavinením porušil právne predpisy, alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali , alebo b) Škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok , alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti z časti , ak preukáže , že : a) Postihnutý zamestnanec porušil svojim zavinením právne predpisy, alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody b) Jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok, alebo psychotropných látok c) Zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

11. za pracovný úraz výslovne považuje poškodenie zdravia zamestnanca spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle, náhlym, násilným a krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov. Môže ísť o vplyvy mechanické, ale aj chemické a duševné. Za pracovný úraz možno považovať aj úraz, ktorý sa stal pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s týmto výkonom následkom prírodných udalostí. Za pracovný úraz treba považovať aj úraz, ku ktorému došlo pre plnenie pracovných povinností zamestnanca. R 27/1962: Pracovný úraz je telesné zranenie zamestnanca, ktoré nastalo nezávisle od jeho vôle, krátkodobým , náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovným úrazom však nie je len telesné zranenie spôsobené nepredvídaným vonkajším násilím, ale aj porušenia zdravia vôbec, ku ktorému došlo nezávisle od vôle poškodeného, ak toto porušenie zdravia bolo spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré sú svojim charakterom krátkodobé, ak zamestnanec pri práci, na ktorú nie je zvyknutý a ktorá je neprimeraná jeho telesným možnostiam, je nútený okamžitým usilovným vypätím síl prekonávať vonkajší odpor, a tak zvýšiť náhle, neobvykle a nadmerne svoju námahu. Táto telesná námaha musí byť však príčinou následku, o odškodnenie ktorého ide. Pritom nemusí ísť o jedinú príčinu úrazu, ale stačí ak ide o jednu z príčin, avšak dôležitú, podstatnú a značnú. R 1/1963: Skutočnosť, že na vznik poškodenia zdravia vyvolaného úrazovým dejom spolupôsobili aj iné faktory, vrodené alebo získané, ktoré vyvolávajú pre organizmus neobyčajné podmienky, ak je to napríklad pri dispozícii vyvolanej už skôr vzniknutým chorobným stavom, na zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz nič nemení. Ak teda ide skutočne o pracovný úraz, nie je existencia vopred vzniknutého chorobného stavu, aj keď spolupôsobil pri vzniku škody a poškodenia zdravia, prekážkou úspešného uplatnenia nároku z náhrady tejto škody.

12. Takto vykonaným dokazovaním potom mal súd žalobu žalobkyne za preukázanú a dôvodnú v celom rozsahu. Na to, aby súd mohol konštatovať a ustáliť, že v danom prípade išlo o pracovný úraz museli byť kumulatívne splnené tieto podmienky: k úrazu muselo dôjsť pri plnení pracovných úloh a zároveň nezávisle od vôle zamestnanca krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. V konaní nebolo sporné, že k udalosti došlo pri plnení pracovných úloh žalobkyne, ktoré vykonávala podľa pracovnej zmluvy a v pracovnom čase, čo potvrdili pri výsluchu strany v konaní. Spornou skutočnosťou zostalo v konaní preukázanie, či k úrazu došlo krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Žalobkyňa vo vzťahu k preukázaniu týchto skutočností dôkazné bremeno uniesla. Pri posúdení týchto vplyvov súd prihliadol najmä na výpoveď svedkyne G. H. pred inšpektorátom práce dňa 12.05.2017, ktorá sa na túto výpoveď odvolala aj v konaní pred súdom, ktorá nesporne zhodne so žalobkyňou potvrdila, že k úrazu došlo tým spôsobom, že žalobkyňa išla prvá po schodoch, ľavou rukou sa držala zábradlia a pravou držala svedkyňu, aby ju istila, pričom ako išli dolu schodmi, zrazu žalobkyňa skríkla, spadla na koleno a zostala úplne bledá. Súd pri hodnotení vierohodnosti

výpovede svedkyne H. ohľadne mechanizmu vzniku zranenia bol viazaný aj uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6CoPr/1/2022 – odsek 14 predmetného rozhodnutia. Čo sa týka mechanizmu vzniku zranenia a posúdenia, či predmetný úraz vznikol nezávisle od vôle zamestnanca krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, tieto skutočnosti boli jednoznačne preukázané znaleckým posudkom znalca MUDr. Juraja Sirotňáka č. 25/2023, ako aj výsluchom znalca na pojednávaní dňa 17.01.2024. Znalec vo svojom posudku jednoznačne ustálil, že udalosť zo dňa 16.04.2015 je možné klasifikovať ako úraz, ktorý jej bol spôsobený nezávisle od jej vôle, krátkodobým a náhlym pôsobením vonkajších vplyvov, pričom vyvrtnutý a natiahnutý kolenný kĺb je klasifikovaný ako úraz a tento je následkom náhleho krátkodobého úrazu. Čo sa týka samotného mechanizmu, znalec uviedol, že nácvik chôdze po schodoch žalobkyne s pacientkou (svedkyňou Ráczovou), ktorú kvôli jej nestabilite bolo treba podopierať a následné prudké stúpanie dozadu, je veľmi pravdepodobnou príčinou zranenia jej ľavého kolena. Predchádzajúce zdravotné komplikácie žalobkyne neboli príčinou udalosti na pracovisku dňa 16.04.2015 a žalobkyňa nemala do prvej artroskopickej operácii ľavého kolena zo dňa 02.12.2014 nestabilitu ľavého kolena.

12.1 Podľa súdu za vznik pracovného úrazu nesie zodpovednosť výlučne žalovaný. Postup žalobkyne pri výkone práce v čase vzniku pracovného úrazu dňa 16.04.2015 zodpovedal určenému pracovnému postupu na danej pracovnej pozícii. Zároveň v rámci výkonu práce, v čase vzniku pracovného úrazu, dodržala žalobkyňa všetky relevantné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako i zásady bezpečného správania na pracovisku. Jej pracovný postup nevybočil z rámca stanoveného pracovného postupu zamestnanca v jej pracovnej pozícii.

12.2 Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní preukázala žalobkyňa, že u zamestnanca – žalobkyne došlo pri plnení pracovných úloh k poškodeniu zdravia zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ – žalovaný, pričom súd na strane žalovaného skúmal aj liberačné dôvody v zmysle ustanovenia , avšak tieto zistené neboli, pretože nebolo preukázané žiadnymi listinnými ani ústnymi dôkazmi, že by žalobkyňa porušila svojim zavinením právne predpisy, alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bola riadne oboznámená, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, takisto nebolo preukázané, že jednou z príčin škody bolo, že žalobkyňa by bola pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, alebo že by škoda vznikla preto, že si počínala v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že neporušila právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné prepisy, konala ľahkomyseľne a musela si byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomá, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

13. Súd sumarizuje, že v konaní bolo preukázané, že k úrazu žalobkyne došlo pri plnení pracovných úloh, ktoré vykonávala podľa pracovnej zmluvy a zároveň, že k úrazu došlo nezávisle od vôle zamestnanca krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, pričom žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania liberačného dôvodu, čiastočného zbavenia sa zodpovednosti za pracovný úraz žalobkyne, keď nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalobkyne, t. j. porušenia právnych predpisov, alebo ostatných predpisov, a preto rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.

14. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Podľa 262 ods. 1 , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

15. Vzhľadom na to, že v predmetnom konaní mala žalobkyňa vo veci úspech v plnom rozsahu, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

16. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, na trovy ktorého bolo uložené žalobkyni zložiť preddavok v sume 1.500 eur, pričom žalobkyňa tento preddavok na znalecké dokazovanie nezložila. Uznesením č. k. -305 zo dňa 19.07.2023 bolo rozhodnuté o priznaní znalečného súdnemu znalcovi MUDr. Jurajovi Sirotňákovi v sume 1.394,40 eur s tým, že o náhrade súdom priznanej znaleckej odmeny, vo výške 1.394,40 eur bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej, nakoľko žalobkyni bola uložená povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie v sume 1.500

eur, ktorý preddavok však žalobkyňa nezložila. Za tejto situácie je pre určenie úspechu strán potrebné považovať za plne procesne úspešnú žalobkyňu, pretože mala plný úspech v konaní, čo sa týka uplatneného nároku.

17. S poukazom na uvedené bol na zaplatenie náhrady trov konania súdnemu znalcovi ktoré mu vznikli titulom priznania znalečného vo výške 1.394,40 eur zaviazaný žalovaný, pričom náhradu trov konania bol žalovaný zaviazaný zaplatiť znalcovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).