Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoCsp/12/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, konajúca na území SR prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zast.: JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej: H. Z., nar. X.X.XXXX, B. O. XX, XXX XX B. O., o zaplatenie 428,02 Eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 22. januára 2020, č. k.: -41, takto

rozhodol:

Platobný rozkaz vo výroku II., ktorým súd rozhodol o trovách konania, z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým platobným rozkazom okresný súd rozhodol, že: „I. Žalovaný je povinný do 15 dní od doručenia platobného rozkazu žalobcovi zaplatiť istinu 428,02 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 22 % ročne zo sumy 355,67 € od 4.1.2017 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 400,02 € od 4.1.2017 do zaplatenia, a to na účet žalobcu č. W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX, alebo v tej istej lehote podať odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde. II. Žalovaný je povinný do 15 dní od doručenia platobného rozkazu žalobcovi zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 95,23 €, a to na účet právneho zástupcu žalobcu č. W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod VS: XXXXXXXX.“ 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal rozhodnutie v rozsahu, v ktorom súd nepriznal žalobcovi nárok na súdny poplatok. Poukázal na to, že sa domáhal zaplatenia istiny a zároveň aj požadoval náhradu trov konania titulom súdneho poplatku vo výške 25,50 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 95,23 EUR, spolu 120,73 EUR. Súd platobným rozkazom priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu právneho zastúpenia vo výške 95,23 EUR, ale bez rozhodnutia o náhrade trov za zaplatený súdny poplatok. Žalobca rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé, čo súd viedlo k nepriznaniu náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok. Poukázal na znenie ust. . Podľa jeho názoru podľa tohto ustanovenia v skrátenom konaní, v ktorom súd vydáva platobný rozkaz, nepripúšťa možnosť súdu nerozhodnúť o trovách konania, ktoré si žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uplatnil. Súd má možnosť buď platobný rozkaz vydať v súlade s návrhom žalobcu na vydanie platobného rozkazu, alebo platobný rozkaz nevydať a v súlade s ustanovením nariadiť pojednávanie. 3. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , , a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) platobný rozkaz okresného súdu vo výroku o trovách konania podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa . 4. Podľa 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 5. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne pri rozhodovaní o trovách konania, svojím postupom pri vydávaní platobného rozkazu porušil právo na spravodlivý proces. 6. V zmysle ustanovenia výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie. V platobnom rozkaze súd rozhoduje okrem samotného nároku aj o trovách konania, pod ktorými treba rozumieť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli žalobcovi v konaní do vydania platobného rozkazu. Predovšetkým pôjde o súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Proti výroku o trovách konania môže mať námietky ktorákoľvek zo strán, preto je potrebné pripustiť možnosť nápravy aj voči tejto časti súdneho rozhodnutia, a to nielen voči výške náhrady trov konania, ale voči samotnému nároku na náhradu trov konania. V platobnom rozkaze sa považuje výrok o trovách konania za výrok o výške náhrady trov konania, ktorý v sebe zákonite konzumuje aj rozhodnutie súdu o nároku žalobcu na jej náhradu. Preto, ak platobný rozkaz vydá sudca, v platobnom rozkaze rozhodne tak o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške tohto nároku. Potom iba proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze je prípustné odvolanie. 7. Podľa súd rozhodne platobným rozkazom na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých nemá pochybnosti. V prípade skráteného konania žaloba obsahuje tvrdenia žalobcu, z ktorých nárok vyplýva, avšak ich pravdivosť nie je pred vydaním platobného rozkazu skúmaná. V tejto súvislosti možno daný pohľad uplatniť aj na rozhodovanie o uplatnených trovách konania, kedy súd spravidla prizná uplatnené trovy konania, pretože neprebieha žiadne také konanie, v ktorom by pravdivosť týchto tvrdení mohol overiť. Pokiaľ súd v skrátenom konaní rozhodne o trovách konania tak, že tieto neprizná celkom alebo čiastočne, nastáva situácia, kedy u žalobcu vzbudzuje pochybnosť o priznanom nároku, keďže žiadnym spôsobom nemá vedomosť o dôvodoch, pre ktoré mu trovy konania neboli priznané. Spravidla v platobnom rozkaze súd svoje rozhodnutie neodôvodňuje, čo vyplýva zo zmyslu a účelu skráteného konania. Nepriznanie náhrady trov konania, respektíve jeho skrátenie bez odôvodnenia nesie v sebe znaky arbitrárnosti, svojvôle, pretože nie je rozhodnuté v súlade s očakávaným rozhodnutím zo strany žalobcu. Tento postup zákonite vzbudzuje pochybnosť a nutnosť podať odvolanie voči trovám konania. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku výzvou zo dňa 20. 12. 2019. Zo záznamu o zložení zo dňa 22. 1. 2020 vyplýva, že dňa 7. 1. 2020 bola zložená platba vo výške 25,50 EUR od žalobcu na účet Slovenskej pošty a.s.. Následne súd vydal platobný rozkaz, v ktorom priznal žalobcovi iba náhradu trov, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia. Súd nepriznal trovy spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Pretože nie je zrejmé, z akého dôvodu takto okresný súd rozhodol, odvolací súd jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom sa domnieva, že k nepriznaniu náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok došlo zrejme len omylom. Preto v ďalšom konaní okresný súd opätovne rozhodne o trovách konania, ktoré nespočívajú iba v náhrade trov za právne zastúpenie, ale aj za zaplatený súdny poplatok. 9. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ods. ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).