Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3P-340-2019.pdf
PDF · 98.94 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/340/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Richard Klimek, PhD., v právnej veci maloletých detí: L. Č., M.. XX.XX.XXXX J. L.. R. Č., M.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, deti rodičov: matka J. Č., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. P. F., S. XXX/X a otec L. Č., M.. XX.XX.XXXX, A.. Č.. Q. G. K. XX, L., o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti, takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na mal. L. Č., M.. X.X.XXXX zo sumy 60,- eur na sumu 100,- eur mesačne, počnúc dňom 31.10.2019, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
II. Dlh na výživnom zo strany otca za obdobie od 31.10.2019 do 29.2.2020 na mal. L. v celkovej výške 161,29 eur je otec povinný uhradiť v mesačných splátkach po 10,- eur popri bežnom výživnom s tým, že v prípade omeškania jednej zo splátok je zročný celý dlh na výživnom, od právoplatnosti rozsudku.
III. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na mal. R. Č., M.. X.X.XXXX zo sumy 40,- eur na sumu 100,- eur mesačne, počnúc dňom 31.10.2019, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
IV. Dlh na výživnom zo strany otca za obdobie od 31.10.2019 do 29.2.2020 na mal. R. v celkovej výške 241,93 eur je otec povinný uhradiť v mesačných splátkach po 10,- eur popri bežnom výživnom s tým, že v prípade omeškania jednej zo splátok je zročný celý dlh na výživnom, od právoplatnosti rozsudku.
V. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13P/87/2013-24 zo dňa 25.6.2013 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. L. J. L.. R..
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2019 žiadala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. L. zo sumy 60 eur na sumu 250 eur mesačne a u mal. R. zo sumy 40 eur na sumu 200 eur mesačne, splatné vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, k rukám matky počnúc dňom 1.9.2018. Tento svoj návrh pozmenila na pojednávaní dňa 11.3.2020, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na mal. L. na sumu 100 eur a na mal. R. na sumu 100 eur, počnúc dňom 31.10.2019.
2. Tento svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13P 87/2013 bola náhradná osobná starostlivosť u mal. L. J. R. zrušená a maloleté deti boli zverené do jej starostlivosti a zo strany otca bolo určené výživné na mal. L. vo výške 60 eur mesačne a na mal. R. vo výške 40 eur mesačne k jej rukám vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. K dôvodom zvýšenia výživného uviedla, že mal. L. dovŕšila 16 rokov a je žiačkou 2. ročníka Strednej U. Š. F. C., do
školy dochádza denne autobusom a má zvýšené náklady oproti poslednej úpravy výživného. Venuje sa športovej činnosti a vzdeláva sa v odbore hudobnom a speváckom. Hrá na viacero hudobných nástrojov, napr. gitara, klavír, klarinet, priečna flauta a zobcová flauta. Niektoré z týchto hudobných nástrojov si požičiava. Má ukončený prvý stupeň štúdia na priečnej flaute a pokračuje na druhom stupni. Hrá v R. W. F.. Má zvýšené výdavky aj na jej ošatenie, aby bola oblečená primerane budúcemu povolaniu E.Č.. Zo športových záľub sa venuje bicyklovaniu, bedmintonu, korčuľovaniu a turistike. Maloletý R. je žiakom X.. ročníka základnej školy a má XX rokov. Maloletý sa zaujíma o šport, a to futbal, bicyklovanie, hokej a turistiku, a preto má zvýšené náklady na športovú výstroj. Taktiež maloletý navštevuje 6. ročník prvého stupňa hry na akordeón. Hudobný nástroj má vlastný, kúpený od ruky.
3. Otec sa k návrhu matky na pojednávaní vyjadril tak, že nesúhlasil so zvýšením výživného na maloleté deti, a to ani v zmenenej podobe.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a tiež oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a pripojených spisov, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
5. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že návrh podala z dôvodu, že výživné vo vzťahu k maloletým deťom neutiahne zo svojho príjmu. Na strane maloletých detí sa pomery zmenili tak, že mal. L. v čase poslednej úpravy bola žiačkou 4. ročníka základnej školy. V súčasnosti je študentkou Strednej U. Š. F. C. a žiačkou základnej umeleckej školy. S návštevou ZUŠ má spojené náklady na kúpu hudobných nástrojov. Taktiež dcére zakúpila bicykel a korčule. Maloletý syn R. je žiakom X. ročníka Základnej školy v P. F. a žiakom ZUŠ. S maloletými deťmi a mamou býva v jednej domácnosti, ktorej prispieva na bývanie 150 eur mesačne a robí okrem toho nákupy do domácnosti. Maloletý R. sa stravuje v škole a mesačne uhrádza za stravné sumu 20 eur a mal. L. sa stravuje doma. Zo strany otca je riadne platené výživné na obe maloleté deti. Jej zamestnávateľom je V. P., P..D..G.. a dosahuje príjem vo výške 660 eur mesačne. V čase poslednej úpravy bola nezamestnaná a momentálne celý príjem minie na nákupy a na stravu. Otec maloletých deti pri príležitosti osobných sviatkov deti, im ničím neprispel, s výnimkou finančnej hotovosti pre mal. L. pri príležitosti birmovky.
6. Otec na pojednávaní nesúhlasil so zvýšením výživného. Uviedol, že je živnostníkom a pracuje 8 hodín denne a zväčša vyrobí 20 dní v mesiaci. Má odmenu na hodinu 7 eur v hrubom, t. j. asi 1.120 eur mesačne v hrubom. Z tejto sumy hradí odvody do zdravotnej poisťovne a sociálnej poisťovne vo výške 220 eur mesačne. Uhrádza nájomné vo výške 220 eur mesačne za dom v U. F., kde žije jeho maloleté dcéra L. s jej matkou, kde uhrádza aj poplatky za elektrinu vo výške 50 eur mesačne. Okrem toho platí ďalšie nájomné vo výške 200 eur mesačne za užívanie nehnuteľnosti na bývanie v Q. Q., kde žije s novou priateľkou. Všetky výdavky uhrádza sám zo svojho príjmu. Ďalšie výdavky má na cestovné do práce. Na stravu minie týždenne od pondelka do piatka 50 eur a cez víkend, keď je pri dcére L. ďalších 70 eur. Nie je vlastníkom žiadneho bytu, domu a iných nehnuteľností. Predal aj auto, aby mohol uhradiť výživné. Za predchádzajúce roky nepodal daňové priznanie k dani z príjmu fyzických osôb.
7. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13P 87/2013 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 25.6.2013 súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť u mal. L. J. R. a mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. L. sumou 60 eur mesačne a na mal. R. sumou 40 eur mesačne k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku, ktoré je povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.8.2013. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že v čase tejto úpravy otec žil v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a bez zmluvy pracoval v Českej republike s príjmom 75 Kč na hodinu s tým, že pracoval 8 hodín denne. Mal aj vyživovaciu povinnosť na mal. L. Č., M.. XX.X.XXXX. Matka s maloletými deťmi bývala v domácnosti svojich rodičov a bola bez práce, evidovaná na úrade práce a bez príjmu.
8. Z prešetrenia pomerov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves bolo zistené, že matka býva v dome svojich rodičov. Je zamestnaná a má príjem vo výške 660 eur mesačne. Z tohto príjmu prispieva rodičom 150 eur mesačne, na stavu minie 200 eur a hradí poistky pre obe maloleté deti. Maloletá L. je žiačkou 2. ročníka P. F. C. a maloletý R. je žiakom Základnej školy v P. F.. Obe maloleté deti navštevujú základnú umeleckú školu. Matka má zvýšené náklady na zakúpenie hudobných nástrojov.
9. Zo správy Daňového úradu Q. Q. zo dňa 18.12.2019 vyplynulo, že otec ako daňový subjekt nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018.
10. Z nájomnej zmluvy zo dňa 5.7.2019, ktorej účastníkom na strane nájomcu je otec mal. detí vyplynulo, že otec si prenajal dom č. XXX s príslušenstvom v obci U. F. a mesačne nájomné bolo určené vo výške 220 eur.
11. Zo zmluvy o spolupráci medzi odberateľom P., P..D..G.., F. a dodávateľom - otcom mal. detí zo dňa 21.1.2020 vyplynulo, že dodávateľ bude pre odberateľa v priebehu roka 2020 vykonávať pomocné stavebné a murárske práce podľa potreby a bežný pracovný čas je určený na 8 hodín denne a zmluvné stany sa dohody na odmene za vykonané práce v sume 7 eur/hodina.
12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z. z.).
16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
23. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
24. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
26. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
27. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
28. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany povinného rodičia na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového poriadku v § 157 CMP uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča, pokiaľ tento voči samotného rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného.
29. Súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného u oboch maloletých detí prihliadal na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu rozhodnutia o výživnom. Súd zistil, že došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného na strane maloletých ako aj na strane rodičov. U otca nastala zmena pomerov v tom, že v čase poslednej úpravy pracoval v Českej republike a jeho príjem bol vo výške 75 Kč na hodinu a pracoval 8 hodín denne. V súčasnosti je živnostník a pre odberateľa vykonáva práce za 7 eur/1 hodinu v hrubom, pracuje 8 hodín denne, priemerný príjem zo živnosti má vo výške 1.120 eur v hrubom mesačne, po zaplatení povinných odvodov vo výške 900 eur v čistom. Hradí nájomné za dve nehnuteľnosti a poplatky s nimi spojené. Matka v čase poslednej úpravy bola nezamestnaná, bez príjmu a bývala s maloletými deťmi u svojich rodičov. V súčasnosti je riadne zamestnaná a má príjem cca 660 eur mesačne. Rovnako sa v podstatnej miere zvýšili odôvodnené potreby maloletých, pretože od poslednej úpravy výživného ubehlo takmer 7 rokov, v dôsledku čoho bez ďalšieho vzrástli v každom smere. Maloletá L. je žiačkou strednej školy mimo bydlisko a denne dochádza do školy a mal. R. je žiakom druhého stupňa základnej školy. V prípade oboch došlo k nástupu na ďalšie stupne vzdelávania a s takýmito postupmi vo vzdelávacom systéme deti, sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na ich potreby. Maloletá R. navštevuje školu, kde má matka zvýšené náklady súvisiace so zameraním študovaného odboru a súčasne obe deti navštevujú aj základnú umeleckú školu, kde má matka zvýšené náklady na zakúpenie hudobných nástrojov. Na základe týchto skutočnosti, má súd za to, že boli splnené podmienky pre zvýšenie výživného u oboch detí a preto súd zvýšil výživné u L. zo sumy 60 eur na sumu 100,- € mesačne a u mal. R. zo sumy 40 eur na sumu 100 eur mesačne.
30. Pri určení výšky výživného súd ustálil rozsah výživného zo strany otca na obe deti s prihliadnutím najmä na odôvodnené potreby oboch deti vzhľadom na ich vek, pretože od poslednej úpravy vyrástli, mal. L. sa stala sa žiačkou strednej školy a mal. R. žiakom druhého stupňa základnej školy, majú svoje záujmy a záľuby, sú žiakmi základnej umeleckej školy a s tým sú spojené zvýšené náklady. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec má príjem po uhradení povinných odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovni v sume cca 900 eur mesačne. Bolo dokazovaním preukázané, že je otcom aj mal. L., ktorá v súčasnosti s ním nežije v jednej domácnosti. Súd má za to, že nie je dôvodné, aby otec
maloletých detí uhrádzal nájomné sám zo svojich vlastných prostriedkov k dvom nehnuteľnostiam a preto tento výdavok jedného nájomného a ďalších poplatkov s tým spojených v obci U. F., nevzal pri určení rozsahu výživného do úvahy.
31. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 31.10.2019, počnúc dňom podania návrhu, t. j. odo dňa, ako to žiadala matka oboch maloletých deti.
32. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na mal. L. za obdobie od 31.10.2019 do budúcna na sumu 100 eur mesačne, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 31.10.2019 do 29.2.2020 vo výške 161,29 eur, ktorý súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- €, popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich, berúc do úvahy jeho schopnosti, možnosti a súčasne majetkové pomery. Tento nedoplatok súd vyčíslil za uvedené obdobie tak, že zvýšením výživného o 40 eur, každý mesiac vznikol otcovi nedoplatok vo výške 40 eur a za 1 deň mesiaca október 2019 vo výške 1,29 eur.
33. Taktiež v prípade mal. R. v súvislosti so zvýšením výživného na sumu 100 eur, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 31.10.2019 do 29.2.2020 vo výške 241,93 eur, ktorý súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- €, popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich, berúc do úvahy jeho schopnosti, možnosti a súčasne majetkové pomery. Tento nedoplatok súd vyčíslil za uvedené obdobie tak, že zvýšením výživného o 60 eur, každý mesiac vznikol otcovi nedoplatok vo výške 60 eur a za 1 deň mesiaca október 2019 vo výške 1,93 eur.
34. Platobné miesto platenia výživného zo strany otca u mal. detí ostalo nezmenené, a to ruky matky a deň zročnosti bol otcovi určený na 20. deň v mesiaci vopred.
35. Týmto rozhodnutím sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13P 87/2013-24 zo dňa 25.6.2013 vo výroku o výživnom zo strany otca na L. a R..
36. Súd o trovách konania nerozhodoval, pretože podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.