Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/22/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831 proti povinnému: H. V., nar. XX. R. XXXX, bytom W. XXX/X, Q., občan Slovenskej republiky, o vymoženie pohľadávky oprávneného výške 506,89 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp. zn. EX 2753/2011, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. -18 zo dňa 17. júla 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. -18 zo dňa 17. júla 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým Uznesením č. k. -18 zo dňa 17. júla 2019 z dôvodu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) exekúciu zastavil. Druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 64,32 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 9. mája 2018 bol exekučnému súdu doručený podnet od súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorú zistil vykonaným šetrením. Zistenie nemajetnosti povinného vykonáva súdny exekútor, nakoľko je poverený súdom na vykonanie exekúcie a je zodpovedný aj za náležité zistenie nemajetnosti povinného. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučný súd mal preukázanú nemajetnosť povinného z exekučného spisu a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu zastavil podľa Exekučného poriadku a rozhodol o náhrade trov exekúcie. 2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinný fyzickou osobou v produktívnom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru ani súdny exekútor, ani exekučný súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, pričom uviedol, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Ďalej namietal, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie

je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bude zamietnutý, prípadne aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril podaním zo dňa 23. decembra 2019 súdny exekútor, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného. V predmetnej veci bola priebežne od začatia exekučného konania vylustrovaná negatívna majetková podstata povinného, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, ale rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu. Vzhľadom na uvedené súdny exekútor žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu potvrdil.

4. Oprávnený následne prostredníctvom súdneho exekútora predložil exekučnému súdu Upovedomenie o zrušení výkazu nedoplatkov zo dňa 16. decembra 2019, ktorým zrušil Výkaz nedoplatkov č. L. zo dňa 2. mája 2011 v plnom rozsahu, a to z dôvodu dodatočne preukázanej zmeny platiteľa poistného u poistenca. Následne oprávnený predložil dňa 9. februára 2020 vyjadrenie k vyjadreniu súdneho exekútora, podľa ktorého oprávnený zotrváva na svojom stanovisku, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávnený má za to, že hoci zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať, takéto situácie rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav, a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade povinný je fyzická osoba v dôchodkovom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že pohľadávku bude možné uspokojiť prostredníctvom vykonávania zrážok z dôchodku. V súvislosti s vykonanou lustráciou v Centrálnom registri exekúcií považuje oprávnený na nevyhnutné podotknúť, že počet exekučných konaní evidovaných v Centrálnom registri exekúcií nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu vo vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom povinný disponuje, a teda či povinný je alebo nie je nemajetný. Na základe uvedeného oprávnený navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Oprávnený zároveň uviedol, že mu boli zo strany povinného doručené doklady, na základe ktorých následne došlo k zrušeniu exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov č. L., pričom v tomto prípade k zrušeniu exekučného titulu došlo z dôvodu nesplnenia oznamovacej povinnosti poistenca podľa o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov. Zrušenie exekučného titulu zakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. V tejto súvislosti však oprávnený žiada, aby v prípade, že exekučný súd bude rozhodovať o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku, zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného z dôvodu, že oprávnený svojim konaním nezavinil zastavenie exekúcie, exekúcia nebola zastavená podľa Exekučného poriadku a ani z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, čo sú jediné tri prípady, keď možno zaviazať k úhrade nevyhnutných trov exekúcie oprávneného.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) a uznesenie súdu prvého stupňa podľa zrušil a vec mu podľa ustanovenia vrátil na ďalšie konanie.

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Odvolací súd zistil, že dňa 21. júna 2011 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný Výkaz

nedoplatkov č. L. zo dňa 2. mája 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21. mája 2011, a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 506,89 Eur s príslušenstvom. Exekučný súd dňa 22. júna 2011 vydal poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie č. 5611 049795 *. Exekučnému súdu bol následne doručený návrh súdneho exekútora zo dňa 7. mája 2018 na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko „lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok“. Exekučný súd bez pripojenia spisu súdneho exekútora a vykonania akéhokoľvek vlastného šetrenia odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 17. júla 2019 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

9. V § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.

10. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor doručil exekučnému súdu oznámenie, o tom, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Z oznámenia súdneho exekútora nevyplývajú rozhodné skutočnosti, na základe ktorých možno dospieť k skutkovému záveru o nemajetnosti povinného. Z podaného oznámenia súdneho exekútora nie je možné vôbec identifikovať, aká konkrétna lustrácia majetkovej podstaty povinného bola vykonaná. Túto skutočnosť súdny exekútor vo svojom oznámení nekonkretizoval a ani neuviedol. Iba všeobecné tvrdenie súdneho exekútora o vykonaní lustrácie majetkových pomerov bez bližšej konkretizácie nie je dostatočným dôkazom o nemajetnosti povinného. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

11. V posudzovanom prípade exekučný súd pri vyhodnocovaní majetkových pomerov povinného vychádzal iba z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, a teda z okolností zistených súdnym exekútorom v exekučnom konaní. Zo súdneho spisu nevyplýva, že by ani samotný exekučný súd vykonal akékoľvek zisťovanie majetkových pomerov povinného.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že k exekučnému spisu nebol súdnym exekútorom pripojený žiaden spis v zmysle ustanovenia , o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších právnych predpisov (viď zoznam pripojených spisov), pričom ani exekučný súd nežiadal o pripojenie iného spisu, exekučný spis teda okrem predmetného všeobecného oznámenia súdneho exekútora neobsahuje žiaden listinný dôkaz osvedčujúci šetrenie pomerov povinného.

13. V posudzovanej veci z uvedených dôvodov odvolací súd nemal podklady na verifikáciu správnosti záveru exekučného súdu o nemajetnosti povinného. Exekučný súd nevykonal dokazovanie nemajetnosti povinného oboznámením sa s exekučným spisom EX 2753/2011 za účelom vyhodnotenia majetkových pomerov povinného, t.j. či povinný vlastní nehnuteľný alebo hnuteľný majetok, či vlastní motorové vozidlo, či je poberateľom mzdy alebo dávok, či je spoločníkom obchodnej spoločnosti, či je evidovaný v živnostenskom registri, resp. či má otvorený účet v banke. Vzhľadom na uvedené nie je možné jednoznačne ustáliť, že v posudzovanej veci sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

14. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia zrušil a vec vrátil exekučnému súdu podľa ustanovenia a na ďalšie konanie.

15. Exekučný súd v ďalšom konaní bude povinný zabezpečiť si aktuálnu správu od súdneho exekútora ohľadne majetkových pomerov povinného a následne posúdiť otázku, či sú splnené podmienky na

zastavenie konania, a to aj vzhľadom na podanie oprávneného zo dňa 16. decembra 2019 na č. l. 41 až 43.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).