Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/78/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. F. G., D.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa matky: R. G., D.. XX.XX.XXXX, N. M. C. XXX/XX, H. a otca: F. Z., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N.- A., H..Č.. Ú. U., B. XX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec sa svojím návrhom podaným na súd dňa 23.12.2019 domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti na maloletého syna F. F. zo sumy 160,- Eur mesačne na sumu minimálne 30,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa nachádza vo výkone trestu U., pracovne nie je zaradený, nemá finančné prostriedky, aby uvedenú sumu zaplatil. Pracoval na pracovisku V. W. XX.XX.XXXX, po 6 mesiacoch bol pre nedostatok práce vyradený, z priloženej pásky vyplýva, že na výživné posielal 31,33 Eur. Nakoľko nechce, aby jeho dlh voči F. narastal, žiada o zníženie, pokiaľ je vo výkone trestu. Uviedol, že už v minulosti bol za neplatenie výživného odsúdený, uviedol, že po prepustení bude opäť platiť tak, ako mu bolo súdom stanovené.

2. Matka s podaným návrhom nesúhlasila, predložila doklady preukazujúce jej príjmy, ako aj náklady na maloletého a jej iné náklady.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom otec maloletého súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti, súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania- matky maloletého, procesného opatrovníka, listinnými dôkazmi: potvrdeniami o príjme matky, potvrdením ÚPSVaR zo 30.01.2020, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 31.01.2020, výpisom z lustrácie v ZVJS, rozpisom nákladov maloletého aj matky, mzdovým listom od zamestnávateľa matky za rok 2019, pripojeným spisom Okresného súdu Trnava sp.zn. , a zistil tento stav veci:

4. Výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -50 zo dňa 03.10.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2017 a vykonateľnosť dňa 31.10.2017, pričom otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého F. F. mesačne sumou 160,- Eur, a to vždy do 15 dňa každého mesiaca vopred k rukám matky. Výživné v uvedenom konaní súd stanovil ako 20 % z predpokladaného príjmu, ktorý bol otec schopný dosahovať, v uvedenom čase otec nepracoval, súd potencionálny príjem ustálil z konania vedeného pod sp.zn. , v ktorom sa otec vyjadril, že dosahuje týždenný príjem 230,- Eur, pracoval vtedy v Rakúsku. Matka dosahovala v uvedenom čase príjem cca 600,- Eur, poberala náhradné výživné v sume 270,- Eur, rodinné prídavky cca 24,- Eur,

náklady na maloletého predstavovali sumu cca 260,- Eur ( v uvedenom nie je započítaná pomerná časť nákladov za bývanie).

5. Na pojednávaní matka uviedla, že s podaným návrhom otca na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasí, nakoľko náklady na maloletého sú vysoké a neustále narastajú, pozostávajú z nákladov na: ošatenie 100,- Eur, hygiena 50,- Eur, životná poistka 22,90,- Eur, telefón 15,- Eur, strava 150,- Eur, tréningy 20,- Eur, vreckové 50,- Eur. Celkovo ide o sumu cca 400,- Eur, pričom k uvedenému je treba pripočítať aj pomernú časť nákladov na bývanie 140,92,- Eur. Syn bude mať 16 rokov, navštevuje 9. ročník ZŠ, matka žije v spoločnej domácnosti so synom a s troma ďalšími deťmi, ktoré má zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, ide o deti jej sestry ( z toho jedno je postihnuté). Exekučné konanie na platenie výživného prebieha asi od roku 2006, exekúcia však nie je úspešná, z výkonu trestu dostáva mesačne sumy cca 10,- Eur. Keď bol otec maloletého na slobode, občas niečo prispel, náhradné výživné matka nepoberá, nakoľko nespĺňa podmienky na jeho priznanie, jej príjem presahuje hranicu stanovenú zákonom. S otcom maloletého matka nie je v kontakte, nemá vedomosť, za aký trestný čin je odsúdený, myslí si, že ide o jazdu bez vodičského preukazu. Matka mesačne vynakladá náklady na splátky hypotéky v sume 271,88 Eur, náklady na bývanie má 144,50 Eur, elektrinu 25 Eur, plyn 8 Eur, RTV 4,60 Eur, telefónne účty 65 Eur, životné poistky 62,90 Eur, UPC ( Tv a internet) 36,69 Eur, v úhrne ide o sumu cca 620,- Eur.

6. Opatrovník s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasil, nakoľko to nie je v záujme maloletého, otec sa do výkonu dostal svojím pričinením.

7. Z potvrdenia zamestnávateľa matky - spoločnosti Komunálna poisťovňa, a.s., vplýva, že priemerný príjem matky za obdobie od 1/2019 do 12/2019 bol 949,- Eur.

8. Z potvrdenia ÚPSVaR zo dňa 30.01.2020 vyplýva, že otec maloletého nie je t.č. vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol evidovaný od 26.07.2001 do 11.09.2001, nepoberá žiadne sociálne dávky, ani dávku v hmotnej núdzi, ani príspevok k uvedenej dávke, ani ich nikdy nepoberal. Matka maloletého poberá prídavok na dieťa v sume 24,95 Eur mesačne, poberá tiež opakovaný príspevok náhradného rodiča od 11/2019 v sume 76,80 Eur a prídavky na 3 zverené deti, na každé v sume 24,95 Eur mesačne.

9. Z potvrdení SP, pobočka Trnava zo dňa 31.01.2020 vyplýva, že otec nie je poberateľom žiadnych dávok sociálneho poistenia.

10. Z výpisu z lustrácie v ZVJS vyplýva, že otec maloletého vykonáva trest odňatia slobody na základe rozhodnutia OS Bratislava V, konanie , a to do 12.09.2020, trest vykonáva v Ústave na výkon TOS v Leopoldove.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je podaný dôvodne, nakoľko na strane otca sa nezmenili pomery tak, aby odôvodňovali zníženie výživného k maloletému. Otec je síce vo výkone trestu odňatia slobody, je nezamestnaný a podľa jeho vyjadrení jeho príjem je aktuálne nulový, súdu však nepreukázal, že by k uvedenej zmene došlo nezavinene od správania sa otca. Súd teda konštatuje, že nedošlo k takej trvalej a podstatnej zmene pomerov na strane povinného otca odôvodňujúcej zníženie výživného, pričom toto by nepochybne bolo v neprospech maloletého. Pri rozhodovaní o určení výživného a jeho zmene je potrebné prihliadať predovšetkým na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa, zníženie výživného je tak výrazným zásahom do práv dieťaťa a dochádza k nemu len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, kedy povinná osoba nie je schopná doposiaľ určenú vyživovaciu povinnosť plniť z objektívnych dôvodov bez ohrozenia vlastnej sociálnej situácie. V predmetnom prípade sa o takúto situáciu nejedná, a to aj vzhľadom na prvoradú povinnosť každého povinného rodiča uhrádzať vyživovaciu povinnosť na maloleté deti. Deti nemôžu byť sankcionované znížením výživného týmto spôsobom, resp. nie je možné takto prenášať vyživovaciu povinnosť na druhého rodiča, ktorý si svoju povinnosť voči maloletému dieťaťu riadne plní. Uvedenú situáciu si otec maloletého spôsobom svojho života zavinil sám a táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu výživou oprávneného dieťaťa. Vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča a túto si rodič musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Z obsahu spisu vyplýva, že otec si dlhodobo neplnil vyživovaciu povinnosť ani v čase pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, platby na výživné boli nepravidelné, sporadické, prakticky prispel matke vtedy, kedy mal.

13. Naopak, matka si riadne plní svoje povinnosti k maloletému a pre správanie sa otca nemôže sama znášať vyživovaciu povinnosť. Povinný rodič sa má správať tak, aby svoje deti vedel riadne uživiť. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je na prvom mieste ich záujem, tento je nadradený nad záujem povinného rodiča, v danom prípade otca. Určenie výživného v minimálnom rozsahu nie je tak v záujme maloletého, súd návrh na zníženie nepovažuje za dôvodný, v konaní nebolo preukázané, že by existoval relevantný dôvod, prečo otec maloletého nepracoval pred výkonom trestu odňatia slobody, jeho následná trestná činnosť utvrdzuje súd v tom, že zo strany otca išlo o ľahkovážny postoj k plneniu si svojich zákonných povinností, výsledkom čoho nemôže byť zohľadnenie uvedeného v tom smere, že by súd vymeral otcovi výživné v minimálnom rozsahu. Navyše, od poslednej úpravy výživného uplynulo dva a pol roka, odvtedy opätovne narástli náklady na maloletého v čase ostatnej úprave vo výške 260,- Eur, oproti nákladom deklarovaným matkou aktuálne vo výške cca 400,- Eur (bez nákladov na bývanie).V zásade platí, že súd pri osobách povinných platiť výživné, vychádza zo zárobku dosahovaného pred nástupom do väzby, resp. výkonu trestu odňatia slobody. Určenie výživného v minimálnom rozsahu v zmysle návrhu otca nie je v záujme maloletého, súd zmenu na strane otca spočívajúcu v strate zamestnania vo výkone trestu vyhodnotil ako zmenu, ktorá nie je spôsobilá odôvodniť zníženie výživného na maloletého, súd preto návrh na zníženie nepovažuje za dôvodný a tento zamietol.

14. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle , keď vo výroku II. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových

konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.