Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-25-2017.pdf
PDF · 99.28 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu O. R., Q.. XX.X.XXXX, U. R. - Y. Y., O. XXX/XX, W.. Č.. U. Y., Š. XX, zast. JUDr. Petrom Ďurišom, advokátom, Sadová 3507/12, Poprad, IČO: 47239468, proti žalovanej Y.Q. R., Q.. XX.X.XXXX, U. R. - Y. Y., O. XXX/XX, zast. JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom, Štefánikova 8, Poprad, IČO: 35507128, v konaní o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalovanej p r i k a z u j e nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX nachádzajúce sa v k. ú. Y. Y., a to rodinný dom č. súp. XXXX postavený na pozemku parc. č. 1008/1 a pozemky parc. č. 1008/1 o výmere 754 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1008/2 o výmere 33 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1009/1 o výmere 122 m 2 - orná pôda, parc. č. 1009/2 o výmere 4 m2 - orná pôda, hnuteľné veci, a to kuchynskú linku, televízor značky Samsung, práčku značky Bosch, práčku značky Whirlpool, zariadenie jedálne, zariadenie obývacej izby, zariadenie spálne pozostávajúce z 2 ks skríň, manželskej postele, komody a gauča a zariadenie izby na 1. poschodí pozostávajúce zo skrine, váľandy, koberca, zostatok na účte v Slovenskej sporiteľni, a. s. a finančnú hotovosť v sume 24.000,-- eur.
II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalobcu p r i k a z u j e zostatok na účte vo VÚB, a. s.
III. Žalovaná sa z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi z titulu vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 119.552,99 eur v lehote štyroch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 3.10.2017 žiadal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov /ďalej len BSM/ tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikáže nehnuteľnosti ako aj hnuteľné veci a žalovanú zaviaže vyplatiť mu sumu 124.050,-- eur. Zároveň žiadal, aby súd pri vyporiadaní zohľadnil aj zostatky na účte žalovanej v Slovenskej sporiteľni, a. s. a tiež finančnú hotovosť v sume 24.000,-- eur, ktorá zostala u odporkyne. Uviedol, že po rozvode manželstva sa snažil so žalovanou dohodnúť na vyporiadaní BSM, ale k dohode nedošlo a žalovaná má iba snahu získať dom do svojho vlastníctva bez toho, aby ho vyplatila. Obvinila ho, že páchal na nej domáce násilie a od 14.4.2016 nemôže bývať v dome napriek tomu, že doposiaľ nebol uznaný vinným ani zo spáchania priestupku, ani zo spáchania trestného činu. Popieral tvrdenia žalovanej o tom, že by sa mal voči nej dopúšťať násilia. V rámci záverečného návrhu žiadal, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej nehnuteľnosti a tiež hnuteľné veci s tým, že podľa žalobcu v tejto veci nemajú žiadnu hodnotu, žiadal však započítať zostatky na účtoch a finančnú hotovosť v sume 24.000,-- eur.
Ohľadom finančnej hotovosti poukázal na stále sa meniacu výpoveď žalovanej, ktorá v rámci trestného konania potvrdila, že išlo o našetrené spoločné prostriedky, ktoré budú súčasťou vyporiadania BSM, potom tvrdila, že tam neboli žiadne finančné prostriedky. Uviedol, že jeho vyjadrenia v tejto časti sa nemenili a principiálne žalovaná ani nikdy nepoprela jeho tvrdenie. Pri vyporiadaní nehnuteľnosti navrhol vychádzať zo znaleckého posudku vypracovaného Z.. M. a tiež zdôraznil, že priestupkové konanie vedené voči nemu, bolo zastavené a trestné stíhanie stále nie je právoplatne skončené.
2. Žalovaná v písomných vyjadreniach uvádzala, že nesúhlasí s návrhom žalobcu tak, aby mu vyplatila sumu 124.050,-- eur. Poukazovala na násilné správanie žalobcu voči nej, čo aj bolo dôvodom rozvodu manželstva a tiež toho, že sa domáhala, aby bol vykázaný z obydlia. Nesúhlasila s navrhovanou hodnotou veci a tvrdila, že žalobca značné finančné prostriedky bez jej súhlasu a neraz i vedomia vo väčších obnosoch dával svojim súrodencom. Po vykonaní znaleckého dokazovania taktiež navrhla vychádzať z hodnoty nehnuteľností podľa znaleckého posudku vypracovaného Z.. M.. Navrhla preveriť aj zostatok na účte žalobcu. Uviedla, že nárok na finančnú hotovosť zo strany žalobcu neuznáva, pretože pokiaľ by aj boli nejaké finančné prostriedky, tak tieto boli spotrebované za trvania manželstva.
3. Na pojednávanie dňa 11.3.2020 sa nedostavila žalovaná ani jej právny zástupca. Právnemu zástupcovi udelila plnú moc na zastupovanie žalovaná dňa 18.2.2020 s tým, že právny zástupca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že v mesiaci marec 2020 sa bude nachádzať v zahraničí z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky. V súlade s ust. § 183 ods. 4 CSP súd oznámil právnemu zástupcovi, že neakceptuje žiadosť o odročenie pojednávania, pričom vzal do úvahy, že žalovaná v minulosti už viackrát žiadala o odročenie pojednávania, pôvodne ju v konaní zastupoval ten istý právny zástupca, ktorý dňa 18.11.2019 vypovedal plnomocenstvo, následne žalobkyňa žiadala o odročenie pojednávania, ktoré sa malo uskutočniť dňa 17.12.2019 a taktiež dňa 4.2.2020, a to vždy zo zdravotných dôvodov. Podaním zo dňa 7.2.2020 bola žalobkyňa poučená v zmysle § 183 ods. 2 veta druhá CSP, že súd nebude akceptovať ďalšie odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. Následne žalovaná opätovne udelila plnú moc pôvodnému právnemu zástupcovi, aj keď vedela, že v čase pojednávania sa ho právny zástupca nebude môcť zúčastniť, preto takéto správanie žalovanej súd hodnotil ako účelové v snahe oddialiť rozhodnutie vo veci. Dňa 10.3.2020 v popoludňajších hodinách doručila súdu aj žalovaná žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že od 4.3.2020 do 11.3.2020 je hospitalizovaná na fyziatricko-rehabilitačnom oddelení. Predovšetkým súd má za to, že právnemu zástupcovi bolo oznámené, že žiadosť o odročenie pojednávania nebude akceptovaná, preto už nebolo dôvodné sa ani zaoberať žiadosťou samotnej žalovanej a naviac žiadosť žalovanej nebola podaná v súlade § 183 ods. 3 CSP, teda bezodkladne po tom, čo zistila dôvod na odročenie pojednávania a taktiež v žiadosti o odročenie pojednávania neuviedla náležitosti v zmysle § 183 ods. 4 CSP, teda predovšetkým telefónne číslo, alebo elektronickú adresu, na ktorú by ju súd upovedomil ako rozhodol o jej žiadosti, a to napriek tomu, že poučenie o náležitostiach žiadosti je uvedené aj v predvolaní na pojednávanie (čl. 294). Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaná nepožiadala o odročenie pojednávania včas a z vážnych dôvodov, preto súd v zmysle § 180 CSP vykonal pojednávanie v jej neprítomnosti.
4. Z výpovedí a z písomných vyjadrení strán sporu, výpovede svedka Z.. O. R., výsluchu znalca Z.. H. M. a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu znaleckého posudku č. 198/2018 vyhotoveného Z.. R. W., znaleckého posudku č. 53/2019 vyhotoveného Z.. G. R., znaleckého posudku č. 221/2019 vyhotoveného Z.. H. M., potvrdení o zostatkoch na účtoch, rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12C/134/2016-58 zo dňa 3.5.2017, výpisu z LV č. XXX, uznesenia OOPZ Poprad ČVS:ORP-1043/ PP-PP-2016, rozhodnutia Okresného úradu Poprad, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OÚ-PP- OVVS-2016/0010722-13, súd zistil nasledovný skutkový stav:
5. Žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/134/2016 zo dňa 3.5.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 10.5.2017, bolo manželstvo strán rozvedené. Dňom 10.5.2017 došlo k zániku BSM a po jeho zániku nedošlo medzi stranami k vysporiadaniu dohodou.
6. Žalobca už v žalobe uviedol, že do BSM patria nehnuteľnosti, a to rodinný dom č. súp. XXXX, postavený na pozemku parc. č. 1008/1 a pozemky parc. č. 1008/1, 1008/2, 1009/1 a 1009/2, zapísané na LV č. XXX pre k. ú. Y. Y.. Žalobca tiež špecifikoval okruh hnuteľných vecí patriacich do BSM a to tak, že do BSM patrí kuchynská linka, televízor Samsung, práčka Bosch, práčka Whirlpool, zariadenie jedálne, obývačky, spálne a zariadenie jednej izby pozostávajúce zo skrine, váľandy, koberca a nábytku
- svetlý mahagón. Žalovaná nerozporovala okruh vecí patriacich do BSM a nenavrhovala do masy BSM pojať ďalšie hnuteľné alebo nehnuteľné veci. Z predložených zostatkov na účtoch vyplýva, že na účte žalobcu vo VÚB, a. s. bol ku dňu 10.5.2017 zostatok vo výške 19,67 eur a na účte žalovanej v Slovenskej sporiteľni, a. s. bol zostatok na účte vo výške 125,65 eur.
7. Ohľadom hodnoty nehnuteľností strany predložili súdu súkromné znalecké posudky. Žalovaná predložila znalecký posudok č. 198/2018 vyhotovený znalcom Z.. R. W., podľa ktorého všeobecná hodnota nehnuteľností je 184.000,-- eur. Žalobca predložil súdu znalecký posudok č. 53/2018, ktorý vypracovala znalkyňa Z.. G. R.. Podľa tohto znaleckého posudku je hodnota nehnuteľností 239.000,-- eur. Vzhľadom na výrazné rozdiely v predložených znaleckých posudkoch bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie súdom. Znalec Z.. H. M. v znaleckom posudku č. 221/2019 stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 215.000,-- eur.
8. Ohľadom tvrdení žalobcu o existencii finančnej hotovosti v sume 24.000,-- eur bol vypočutý ako svedok Z.. O. R., syn strán sporu. Svedok vypovedal, že v čase, keď žalobca musel odísť z rodinného domu, možno s odstupom niekoľkých dní mu volal, že v rodinnom dome mal peniaze v hotovosti, a to sumu 24.000,-- eur v krabici v skrini, a že chce, aby mu žalovaná časť týchto peňazí dala, preto jej svedok mal zavolať. Žalobca chcel, aby si žalovaná ponechala sumu 4.000,-- eur a jemu nech dá sumu 20.000,-- eur. Svedok sa následne telefonicky spojil so žalovanou, ktorá mu povedala, že právnik jej radil, že z domu sa nemá nič odnášať a všetok majetok sa potom rozdelí na polovicu. Svedok osobne finančnú hotovosť nevidel a uviedol, že žalovaná nepopierala výšku sumy, ale ani sa k výške nevyjadrovala.
9. Podľa § 143 Zák. č. - Občianskeho zákonníka v platnom znení v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
10. Podľa § 149 ods. 1 cit. zákona, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
11. Podľa § 149 ods. 3 cit. zákona, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
12. Podľa § 150 cit. zákona pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
13. V prejednávanej veci sa žalobca domáha vyporiadania BSM. Súd mal preukázané, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX a ich manželstvo zaniklo rozvodom k 10.5.2017. Týmto dňom zaniklo aj BSM strán. Po zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou. V priebehu konania strany zhodne ustálili okruh aktív a pasív, ktoré patri do BSM, a to nehnuteľnosti a hnuteľné veci špecifikované v žalobe a zostatky na účtoch, ktoré mali strany sporu vo VÚB, a. s., resp. v Slovenskej sporiteľni, a. s. Okruh aktív a pasív nebol sporný s výnimkou finančnej hotovosti vo výške 24.000,-- eur, ktorú žalovaná popierala. Spornou bola tiež otázka hodnoty nehnuteľností.
14. V zmysle § 150 Obč. zákonníka pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, preto súd má možnosť určiť podiely v inom pomere v závislosti od ďalších hľadísk určených v § 150 Obč. zákonníka. Ide však o výnimočné prípady, keď by muselo byť preukázané, že niektorý z manželov nevyužíval pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o deti a rodinu a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti svoje možnosti a schopnosti, alebo svoje povinnosti si neplnil riadne. Takéto skutočnosti v konaní preukázané neboli a ani jedna zo strán neuvádzala tvrdenia, na základe ktorých by sa súd mal odkloniť od zásady rovnosti podielov. Žalovaná síce tvrdila, že žalovaný sa voči nej správal násilne, čo však samo o
sebe nemusí viesť k tomu, aby pri vyporiadaní neboli podiely oboch manželov rovnaké a nakoniec ani samotná žalovaná nenavrhovala určiť podiel v inom pomere. Naviac tvrdenia žalovanej ani preukázané neboli, keďže aj z rozhodnutia Okresného úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OÚ- PP-OVPS-2016/0010722-13 zo dňa 7.9.2016 vyplýva, že bolo konanie o priestupku zastavené. Išlo o priestupkové konanie týkajúce sa skutkov, ktoré mali byť dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by sa zakázal žalobcovi vstup do rodinného domu. Taktiež trestné konanie vedené voči žalobcovi nie je právoplatne skončené.
15. Okruh hnuteľných vecí bol stranami sporu jednoznačne ustálený a nebol medzi nimi sporný. Žalobca v žalobe uvádzal, že tieto hnuteľné veci by mali mať hodnotu spolu 4.100,-- eur, čo žalovaná rozporovala. Strany sporu nepredložili žiadne dôkazy ohľadom hodnoty týchto vecí a žalobca v priebehu konania uviedol, že všetky hnuteľné veci navrhuje prikázať žalovanej s tým, že aj podľa neho nemajú žiadnu hodnotu. Návrh žalobcu súd zohľadnil pri konečnom vysporiadaní BSM.
16. Spornou medzi stranami sporu bola hodnota nehnuteľností. V tomto smere obe strany predložili znalecké posudky, podľa ktorých však všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená výrazne rozdielne. Následne strany navrhli, aby súd nariadil znalecké dokazovanie v záujme odstránenia rozporov, čo súd akceptoval. Znaleckým posudkom č. 221/2019 vypracovaným Z.. H. M. bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená na sumu 215.000,-- eur. Žalovaná vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedla, že s týmto súhlasí a nenavrhuje vykonať ďalšie dokazovanie. Žalobca v písomnom vyjadrení namietal, že podľa neho znalec nezohľadnil všetky rekonštrukčné práce a tiež žiadal, aby sa znalec vyjadril prečo nepoužil porovnávaciu metódu. Vzhľadom na námietky žalobcu súd vykonal na pojednávaní dňa 20.11.2019 výsluch znalca, ktorý podľa názoru súdu jednoznačne vyvrátil námietky žalobcu. Znalec uviedol, že zohľadnil všetky rekonštrukčné práce tak, ako mu ich strany uviedli, čo aj zaznamenal v zápise o obhliadke. Pri obhliadke sa strany zhodli v tom, v ktorých rokoch jednotlivé práce boli vykonané, a to bol podklad, z ktorého vychádzal. Ak by sa strany nezhodli, určil by dátum vykonania prác podľa vlastného uváženia, čo v tomto prípade nebolo potrebné. Porovnávaciu metódu nemohol použiť, pretože by musel mať zrealizované tri obchody v rovnakej alebo približnej lokalite, aby mohol vychádzať z ceny. Znalec poukázal na to, že nemôže vychádzať len z ponúk na internete, pretože nevie, či sa obchod zrealizoval na takú cenu, aká je inzerovaná. Poukázal na to, že Z.. R. pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala z inzerovaných cien a nie z reálne uskutočnených obchodov. Na základe výsluchu znalca súd dospel k záveru, že námietky žalobcu voči znaleckému posudku nie sú relevantné, a preto pri vyporiadaní BSM vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti stanovenej týmto znaleckým posudkom. Nakoniec aj žalovaný v záverečnom návrhu navrhol vychádzať z predmetného znaleckého posudku.
17. Medzi stranami bolo sporným tvrdenie žalobcu o tom, či strany sporu mali aj finančnú hotovosť 24.000,-- eur, ktorá mala byť uložená v krabici a mala ostať v rodinnom dome. Žalobca tvrdil, že išlo o úspory, ktoré ostali v rodinnom dome, a ktoré má k dispozícii žalovaná. Žalovaná výslovne nepoprela existenciu finančnej hotovosti, nevyjadrila sa k nej v písomných vyjadreniach a iba na predbežnom prejednaní sporu dňa 8.8.2018 vo všeobecnosti uviedla, že tento nárok neuznáva a pokiaľ by aj boli nejaké finančné prostriedky, tak tie boli spotrebované za trvania manželstva. V zmysle § 150 CSP strany sporu sú povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Dôkazná povinnosť spočívajúca v tom, že strany sú povinné svoje tvrdenia preukázať zaťažuje každú zo strán ohľadom jej tvrdení. Strana sporu teda vždy má povinnosť navrhnúť dôkazy ohľadom svojich tvrdení, ak sú tvrdenia strán sporné a iba v prípade, ak strana unesie dôkazné bremeno, teda navrhovanými dôkazmi sa preukážu jej tvrdenia, môže byť v spore úspešná.
18. Žalobca na podporu svojich tvrdení navrhol vypočuť syna strán sporu Z.. O. R., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že na žiadosť žalobcu kontaktoval žalovanú s tým, aby žalovaná dala časť finančných prostriedkov žalobcovi. Z výpovede svedka vyplynulo, že žalovaná sa síce nevyjadrovala k výške sumy, ale žalobcom tvrdenú sumu ani nerozporovala a potvrdila existenciu finančnej hotovosti, keď svedkovi povedala, že na základe rady právnika sa nemá nič odnášať, a že všetok majetok sa rozdelí na polovicu. Tvrdeniam žalobcu korešponduje aj vyjadrenie žalovanej v rámci trestného konania vedeného pod č. ČVS:ORP-1043/PP-PP-2016, ktoré bolo začaté na podnet žalobcu a v tejto veci bolo trestné stíhanie odmietnuté. V rámci výpovede sa žalovaná v trestnom konaní taktiež vyjadrovala v tom zmysle, že potvrdila existenciu finančnej hotovosti s tým, že ide o spoločné úspory, ktoré budú súčasťou vyporiadania BSM. Žalovaná v rámci výpovede tiež uviedla, že výška, ktorú uvádza jej manžel, sa
nezakladá na pravde, ale zase neuviedla v akej výške je finančná hotovosť, ani orgánom činným v trestnom konaní nepredložila o tom dôkaz. Žalobca poukazoval na meniace sa výpovede žalovanej ohľadom tohto nároku, s čím možno súhlasiť, pretože v rámci tohto konania zase žalovaná uvádzala, že nárok žalobcu neuznáva, čím ale nepoprela tvrdenie žalobcu, že finančná hotovosť existovala a následne uviedla, že pokiaľ by aj boli nejaké finančné prostriedky, tak tieto boli spotrebované na trvania manželstva.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené, predovšetkým s prihliadnutím na výpoveď svedka a vyjadrenia žalovanej v rámci trestného konania, súd mal za preukázané tvrdenia žalobcu o tom, že v čase zániku BSM existovala finančná hotovosť predstavujúca spoločné úspory strán sporu, čo znamená, že aj túto finančnú hotovosť je potrebné zahrnúť do aktív BSM a prihliadať na ňu pri vyporiadaní. Spornou je výška tejto finančnej hotovosti. Žalobca počas celého konania jednoznačne tvrdil, že išlo o sumu 24.000,-- eur a tieto tvrdenia uvádzal aj pri podaní trestného oznámenia, teda možno konštatovať, že u žalobcu nedochádzalo k zmene jeho tvrdenia. Žalovaná menila svoje výpovede v tom, či finančná hotovosť existovala alebo nie, namietala výšku uvádzanú žalobcom, ale nikdy neuviedla v akej výške by tieto finančné úspory mali byť, ani výšku nepreukazovala žiadnym dôkazom, a to ani v rámci trestného konania, ani v rámci prebiehajúceho konania. Vzhľadom na postoj žalovanej, ktorá žiadnym relevantným dôkazom nespochybnila tvrdenie žalobcu o existencii úspor vo výške 24.000,-- eur a s prihliadnutím na skutočnosť, že tvrdenia žalovanej o neexistencii úspor boli vyvrátené výpoveďou svedka ako aj výpoveďou žalovanej v rámci trestného konania, za dôveryhodnejšie súd považoval tvrdenia žalobcu, ktoré sa počas celého obdobia nemenili, a preto dospel k záveru, že pri vyporiadaní BSM je potrebné prihliadnuť aj na finančnú hotovosť vo výške 24.000,-- eur. Zároveň je potrebné dodať, že pokiaľ žalovaná vo všeobecnosti tvrdila, že ak by aj úspory existovali, tak by boli spotrebované za trvania manželstva, tak v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje žalovanú, ktorá však nepredložila žiadne dôkazy a svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že do BSM strán sporu patria nehnuteľnosti v hodnote 215.000,-- eur, hnuteľné veci, ktoré nemajú žiadnu hodnotu, zostatky na účtoch vo VÚB, a. s. vo výške 19,67 eur a v Slovenskej sporiteľni, a. s. vo výške 125,65 eur a tiež finančná hotovosť vo výške 24.000,-- eur, ktorá zostala k dispozícii žalovanej. Neboli zistené žiadne pasíva zaťažujúce BSM. Celková hodnota aktív patriacich do BSM je 239.145,32 eur, pričom každá zo strán má nárok na jednu polovicu, t. j. na sumu 119.572,66 eur. S prihliadnutím na návrhy strán boli nehnuteľnosti, hnuteľné veci, zostatok na účte v Slovenskej sporiteľni, a. s. a finančná hotovosť prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej a žalobcovi bol prikázaný iba zostatok na účte vo VÚB, a. s. Keďže každá zo strán má nárok na podiel na aktívach vo výške 119.572,66 eur, po započítaní zostatku na účte vo VÚB, a. s. vo výške 19,67 eur súd zaviazal žalovanú na vyplatenie náhrady z titulu vyporiadanie BSM v sume 119.552,99 eur. S prihliadnutím na výšku náhrady, ktorá mala byť vyplatená súd v zmysle § 232 ods. 3 CSP určil dlhšiu lehotu na plnenie, a to v trvaní 4 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku, ktorú považuje za primeranú aj z toho hľadiska, ak by si žalovaná potrebovala vybaviť úver na vyplatenie žalobcu.
21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, pričom vzal do úvahy, že každá zo strán mala vo veci čiastočný úspech. Žalobca bol úspešný ohľadom nároku na finančnú hotovosť, avšak hodnota nehnuteľnosti bola ustálená v nižšej sume ako pôvodne navrhoval žalobca a tiež hodnota hnuteľných vecí bola iná ako pôvodne navrhoval žalobca. Za tohto stavu súd je toho názoru, že úspech a neúspech každej strany je približne rovnaký, preto rozhodol, že každá zo strán nemá právo na náhradu trov konania.