Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24P-15-2020.pdf
PDF · 86.79 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou v právnej veci účastníkov konania manželov: G. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. G., L. XXXX/XX, t.č. bytom A. X a C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. G., C. L. XXX/X, t.č. bytom K., P., XX X. avenue K. XXXX, o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3 Zlaté Moravce ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky G. N., rod. G., nar. XX.XX.XXXX a manžela C. N., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v F., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F. vo zväzku VIII, ročník 2009, na strane 49, pod poradovým číslom 11 rozvádza.
Súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletému L. N., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode tak, že maloletého zveruje do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaväzuje prispievať na jeho výživu sumou vo výške 150,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - manželka sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.01.2020 domáhala rozvodu manželstva s manželom C. N., nar. XX.XX.XXXX a úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému L. N., nar. XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že ich manželstvo je v trvalom, hlbokom a nenapraviteľnom rozvrate, že je vylúčené obnovenie manželského spolužitia ako aj obnovenie plnenia funkcie manželstva. Vo svojom návrhu poukázala tiež na skutočnosť, že s manželom sa intímne nestýkajú od roku 2012 a nežijú v spoločnej domácnosti.
2. Na pojednávanie sa nedostavil manžel, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, preto súd pokračoval v konaní v neprítomnosti manžela podľa § 180 Civilného sporového poriadku.
3. Manželka na pojednávaní uviedla, že si s manželom prestali postupne rozumieť, nevedeli sa na ničom dohodnúť, mali rozdielne názory na výchovu dieťaťa. Manžel žil asi desať rokov v K., potom bol v W. a nejaké štyri roky na E., vtedy sa zoznámili a zobrali. Ona bola so synom v K. asi trištvrte roka, išla za manželom kvôli synovi, že nech sú spolu ako rodina, ale nevedeli si tam zvyknúť. Syn mal v
škole problémy s jazykom, ona tiež jazyk neovládala, nemohla sa tam zamestnať, takže to tam bolo ťažké. Manžel šesť dní v týždni pracoval. Pokiaľ by si aj našla nejakú prácu, tak by jej otec nemohol s dieťaťom pomôcť. Nakoniec skonštatovali, že bude lepšie pokiaľ sa rozvedú. Každý má svoj život. Manžel sľuboval, že sa vráti na Slovensko už v októbri 2019, nakoniec je z toho júl 2020 a nevie či sa vôbec vráti. Čo sa týka jeho príjmov, tak keď boli s ním zarobil okolo tých 1000 dolárov týždenne, ale za podnájom sa platilo 370 dolárov týždenne, veľmi drahé sú tam služby, strava. Keď robil iba jeden a na syna dostávali 900 dolárov ako prídavky, tak vychádzali finančne len tak-tak. Tam musia robiť obaja, aby sa dalo vyžiť. Manžel má ešte príjem z prenájmu bytu 400 eur mesačne, z toho platí energie za ten byt okolo 200 eur. Tých 150 eur už začal posielať od januára. Dohodli sa, že okrem výživného bude platiť synovi za školu a ďalšie mimoriadne výdavky na polovicu s ňou.
4. Navrhovateľka v konečnom návrhu uviedla, že žiada, aby súd rozhodol v zmysle jej návrhu.
5. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje dieťa zveriť matke, výživné určiť 150 eur mesačne, styk ponechať na dohodu rodičov
6. Manžel sa k prebiehajúcemu konaniu vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.02.2020 v ktorom uviedol, že sa ospravedlňuje z neúčasti na pojednávaní, nakoľko sa momentálne nachádza v K. a na Slovensko sa vráti až 16.07.2020. S rozvodom manželstva súhlasí, taktiež vyjadril súhlas so zverením maloletého L. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a s navrhovanou výškou výživného.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisu prečítaním listinných dôkazov: návrh, sobášny list, rodný list maloletého L., potvrdenie o príjme manželky, pracovné hodnotenie, ospravedlnenie manžela, jeho vyjadrenie k návrhu a zistil tento skutkový stav:
8. Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v F., počas ktorého sa narodilo jedno maloleté dieťa, maloletý L. N., nar. XX.XX.XXXX. Podľa manželky bolo manželstvo spočiatku harmonické a plnilo svoje funkcie. Počas trvania manželstva postupne zistila, že s prihliadnutím na ich rozdielne povahové vlastnosti, životné ciele a rozpory v názoroch týkajúcich sa vedenia domácnosti, nie sú ich predstavy ohľadom spoločnej budúcnosti už naďalej zlúčiteľné. Postupne sa názory manželov na vedenie spoločného života stále viac líšili, čo vyústilo k citovému odcudzeniu a je presvedčená, že manželstvo sa nachádza v takom trvalom, hlbokom a nenapraviteľnom rozvrate, že je vylúčené obnovenie manželského spolužitia ako aj obnovenie plnenia funkcií manželstva. Manželstvo je k dnešnému dňu len formálnym zväzkom a od roku 2012 sa manželia intímne nestýkajú a nežijú takmer rok v spoločnej domácnosti. Manžel sa dlhodobo pracovne zdržuje v zahraničí a súhlasí s rozvodom manželstva s G. N. a zverením maloletého L. N. do osobnej starostlivosti matke, taktiež súhlasí s výživným vo výške 150 eur. Navrhovateľka žije v súčasnosti s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Na výdavky spojené s bývaním prispieva sumou 250 eur mesačne. Maloletý navštevuje štvrtý ročník základnej školy. Matka za stravu v škole platí 20 eur za štyri mesiace, inak má s malolaetým bežné výdavky primerané jeho veku.
9. Podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
10. Podľa § 38 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
11. Podľa § 39 ods. 4 písm. a) Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt.
12. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania.
Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
14. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
15. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
16. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
17. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
18. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
27. Podľa § 100 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
28. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Manželia žijú oddelene, spoločne nehospodária, pričom manželstvo si neplní ani svoje ďalšie funkcie. Keďže u manželov neexistuje perspektíva vzájomného obnovenia citových väzieb a manželského spolužitia, pričom s návrhom na rozvod manželstva vyjadril súhlas aj manžel, súd návrhu manželky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
30. Keďže s konaním o rozvod manželstva je podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, súd upravil práva a povinnosti rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému L. tak, že maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky tak ako to žiadali obaja rodičia. Pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadol súd na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, sumu vo výške 150 eur, považoval súd za primeranú na krytie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa zo strany otca, ktorý s touto výškou súhlasil.
31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa má v odvolaní popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie neprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.