Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_7Csp-66-2018.pdf
PDF · 78.27 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/66/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v sporovej veci žalobcu : PRIVATdebt s.r.o., IČO: 45 322 571, so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, právne zast.: Sidor a partneri, s.r.o. , IČO: 52 635 970, so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, proti žalovanej: O. O.Š., I.. X.X.XXXX, Z. I. I.. X, X. M., o zaplatenie 70,70 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.6.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny 70,70 € s príslušenstvom. Tvrdí, že dňa 23.05.2017 žalovaná cestovala mestskou hromadnou dopravou v Bratislave, ktorú prevádzkuje Dopravný podnik Bratislava, a.s. bez cestovného lístka.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom dňa 7.2.2019, ktorý žalovaná napadla odporom . Namietala, že súd sa nezaoberal s primeranosťou výšky pokuty a zároveň žiadala , aby táto požiadavka bola súdom predložená ako podnet na preskúmanie a posúdenie Ústavnému súdu SR.
3. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z.z. neumožňujú dopravcovi vybrať si či sankčnú úhradu požadovať bude alebo nie. Táto povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona. Subjektívne predstavy žalovanej o možnom znení právnej úpravy resp. jej primeranosti je zjavne bezpredmetné a účelové.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa o hlásení porušením tarifných a prepravných podmienok, zmluva o postúpení pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav veci:
5. Zo spisu vyplýva, že žalovaná dňa 23.5.2017 cestovala mestskou hromadnou dopravou v Bratislave bez cestovného lístka . Bolo vyhotovené hlásenie o porušení tarifných prepravných podmienok VS 1710289 a žalovaná bola zaviazaná na úhradu základného cestovného vo výške 0,70 eur a prirážky . Vzhľadom k tomu, že žalovaná nevyužila možnosť uhradiť prirážku (50 eur) na mieste kontroly ani v dodatočnej lehote 5 pracovných dní odo dňa cestovania bez cestovného lístka , stratila výhodu možnosti úhrady zníženej sadzby prirážky . Uplynutím lehoty 5 pracovných dní sa na cestujúceho vzťahuje povinnosť uhradiť základnú sadzbu za cestovanie bez platného cestovného lístka, ktorá je 70 eur.
6. Podľa ustanovenia § 760 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vykonania kontroly, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
7. Podľa ustanovenia § 8 ods. 5 zákona č. zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení platnom a účinnom ku dňu vykonania kontroly, cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.
8. Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 písm. c), f) zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení platnom a účinnom ku dňu vykonania kontroly, je cestujúci povinný preukázať v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám oprávneným kontrolovať prepravné doklady a dodržiavať podmienky zmluvy o preprave vrátane prepravného poriadku.
9. Súd považoval námietku žalovanej o neprimeranosti a nedôvodnosti uplatnenej plnej výšky pokuty t.j. 100 násobku základného cestovného bez príplatkov za účelové a právne bezvýznamné. Žalovaná žiadala, aby Ústavný súd SR vyslovil nález na základe ktorého by boli zákonodarcovia zaviazaní k zmene zákonov č. 56/2012 Z.z. a 514/2009 Z.z. tak , aby určovali konkrétnu sumu pokuty v primeranej výške t.j. 25 eur prípadne maximálne 30 násobok ceny základného cestovného. Ako vecný dôvod odporu uviedla, že nesúhlasí s výškou zákonom stanovenej pokuty a domáha sa zmeny zákona tak ako to navrhla. Podľažalovanej rovy právneho zastúpenia v sume 61,94 eur sú neúmerne vysoké oproti vymáhanej istine, na viac nie sú účelovo vynaložené na predmetné súdne konanie preto žiadala súd o ich nepriznanie v zmysle § 257 CSP.
10. Podľa ust. § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom je povinný zaplatiť na mieste cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify.
11. Žalovaná ani v odpore ani v samotnom konaní nepreukázala , žeby hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok bolo neopodstatnené , z čoho vyplýva, že cestovala v danom hromadnom prostriedku bez platného cestovného lístka.
12. Toto zistenie nebolo vyvrátené a preto žalovaná v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. je povinná okrem cestovného lístka zaplatiť aj úhradu podľa tarify. Pokiaľ žalobca pri porušení prepravného poriadku a tarifných podmienok žiada uhradiť sankciu vo výške 100 násobku cestovného táto možnosť mu vyplýva priamo zo zákona č. 56/2012 o cestnej doprave je len na jeho rozhodnutí či sankciu bude požadovať v maximálnom rozsahu povolenom zákonom alebo menej. Sankčná úhrada vo výške 100 násobku cestovného je preto v súlade so zákonom . Ak dopravca sa rozhodol pre sankčnú úhradu vo výške 100 násobku cestovného konal plne v súlade s právom a takto určenú sankčnú úhradu nie je súd oprávnený meniť.
13. Podanie podnetu na Ústavný súd SR tak ako to navrhovala žalovaná súd považoval za účelové s cielom dosiahnuť iba prieťahy v konaní.
14. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadiac sa vyššie uvedenými úvahami žalobe priznal úspech v plnom rozsahu.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinnom v čase uzavretia zmluvy ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. V zmysle § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Zo spisu vyplýva, že žalovaná sa so zaplatením dlhu dostala do omeškania preto súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal pohľadávke aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.6.2017 , teda od nasledujúceho dňa po splatnosti pohľadávky.
18. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Žalovaná žiadala, aby súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 257 CSP. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Žalovaná v písomnom podaní neuviedla žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa ani nešpecifikovala v akej výške uplatnenú náhradu trov konania považuje za neúčelne vynaložené . Z týchto dôvodov súd pri rozhodnutí o náhrade trov konania aplikoval ust. § 255 a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
21. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.