Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Co-19-2020.pdf
PDF · 100.13 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému U. M. , nar. X.XX.XXXX, bytom B., F. R. XXX/XX, o zaplatenie 9.187,31 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 2C/129/2016-199 z 15.10.2019 Okresného súdu Trebišov
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom (v poradí druhým)zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 2.773,53 € (I. výrok) a určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.213,78 €, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8.223,78 € od 16.2.2016 do 5.5.2016, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8.153,78 € od 6.5.2016 do 31.5.2016, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8.083,78 € od 1.6.2016 do 30.6.2016, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8.013,78 € od 1.7.2016 do 29.7.2016, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7.963,78 € od 30.7.2016 do 3.8.2016, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7.863,78 € od 4.8.2016 do 27.10.2016, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7.813,78 € od 28.10.2016 do 30.11.2016, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7.713,78 € od 1.12.2016 do 23.12.2016, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7.613,78 € od 24.12.2016 do 30.1.2017, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 7.513,78 € od 1.7.2017 do 2.3.2017, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7.413,78 € od 3.3.2017 do 30.3.2017, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7.313,78 € od 31.3.2017 do 27.4.2017, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7.213,78 € od 28.4.2017 do 29.5.2017, úrok z omeškania vo výške 8,0 5% ročne zo sumy 7.113,78 € od 30.5.2017 do 28.6.2017, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7.013,78 € od 29.6.2017 do 31.7.2017, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.913,78 € od 1.8.2017 do 5.9.2017, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.813,78 € od 6.9.2017 do 3.10.2017, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.713,78 € od 4.10.2017 do 8.11.2017, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.613,78 € od 9.11.2017 do 27.11.2017, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.513,78 € od 28.11.2017 do 27.12.2017, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 6.413,78 € od 28.12.2017 do 22.1.2018, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.313,78 € od 23.1.2018 do 22.2.2018, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.213,78 € od 23.2.2018 do zaplatenia, všetko v splátkach vo výške 100 € mesačne splatných k 20.temu dňu v mesiaci , počnúc prvou splátkou splatnou 20. dňa v mesiaci, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť pod následkami straty výhody splátok v prípade neplatenia
(II. výrok). Žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % (III. výrok) a vrátil žalobcovi prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému súdny poplatok v sume 166 € po právoplatnosti rozsudku (IV. výrok).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenia sumy 9.187,31 € s prísl. na tom skutkovom základe, že medzi jeho právnym predchodcom Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Bratislava a žalovaným bola dňa 25.3.2004 uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 00994586. Žalovanému poskytol úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,20 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 5.100 € a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 170 € mesačne. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok mal správca do 5. pracovných dní po skončení príslušného mesiaca vystaviť a odoslať klientovi informáciu z informačného systému banky o obratoch, ktorá obsahovala okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Žalovaný túto informáciu potvrdzoval automaticky tým, ak v lehote 15. dní od vystavenia nedoručil správcovi písomnú reklamáciu. Žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch právneho predchodcu žalobcu, preto tento vystavil ku dňu 10.2.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 15.2.2016, ktorý obsahoval súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 9.187,31 €. Zároveň si žalobca uplatňoval zákonné úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 OZ a náhradu trov konania.
3. Uznesením zo 7.2.2016 sp. zn. 2C/129/2016-41 súd na návrh pôvodného žalobcu VÚB a.s. pripustil v súlade s ust. § 80 ods. 1, 2, 3 CSP, aby tento z konania vystúpil a na jeho miesto ako žalobca vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO IČO: 35 831 154, ktorá od 17.2.2018 zmenila svoj názov na Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava (pozn. odvolacieho súdu).
4. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol vo veci rozsudkom dňa 26.9.2017 sp. zn. 2C/129/2016-132, tak, že žalobu zamietol. Tento rozsudok bol po odvolaní sa žalobcu zrušený Krajským súdom v Košiciach ako súdom odvolacím a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Súd vykonajúc dokazovanie skutkovo uzavrel, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 25.3.2004 uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, typickom tým, že ide o tzv. obnovovaný úver, ktorý je čerpaný používaním kreditnej karty a úverový vzťah tak funguje neurčitú dobu. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 00994586, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,20 % a ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 5.100 € a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 170 €. Žalobou pôvodne uplatnená suma 9.187,31 € bola debetným stavom na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením a pozostávala z istiny vo výške 4.858,44 €, poplatkov vo výške 79,27 €, štandardného úroku vo výške 3.365,34 € a sankčného úroku vo výške 884,26 €.
6. Z dôvodu postupného splácania dlhu žalovaným žalobca v priebehu konania viackrát čiastočne vzal žalobu späť a napokon sa domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 6.213,78 € spolu s príslušenstvom a trovy konania.
7. Na zistený skutkový stav súd aplikoval § 497 Obchodného zákonníka, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, že nárok žalobcu, po čiastočných späťvzatiach upresnený na sumu 6.213,78 € s prísl. je dôvodný, a že žalovaný žalobcom uplatnený návrh nerozporoval, len na pojednávaní dňa 15.10.2019 uviedol, že má doklady čo uhrádzal, a že tieto papiere má doma.
8. Vzhľadom na postupné čiastočné späťvzatia žaloby žalobcom v priebehu konania, súd konanie v tejto časti v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil.
9. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, (súd nesprávne uviedol, že podľa § 251 ods. 1 CSP, pozn. odvolacieho súdu) a nakoľko bol žalobca v konaní úspešný súd mu priznal plnú náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.
10. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobu zamietol. Vytýkal súdu, že v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, z čoho pozostáva suma 6.213,78 €, ktorú by mal zaplatiť žalobcovi. Žalovaný uviedol, že si bol vedomý záväzku voči právnemu predchodcovi žalobcu ale neuznával výšku uplatňovaného nároku, pretože táto nezodpovedá skutočnosti. Tvrdil, že žalobca nepredložil dôkazy preukazujúce oprávnenosť ním požadovanej sumy a vzhľadom na nezrovnalosti medzi úhradami, ktoré žalovaný uhradil a ktoré evidoval žalobca, mal pochybnosti o správnosti žalobcom uvádzaného vyčíslenia jeho dlhu.
11. Žalobca bol v odvolacom konaní nečinný.
12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 v spojení s ust. § 367 ods. 2 CSP) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené a napadnutý rozsudok je v vecne správny. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.3.2020 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.
13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, pri akých výrokoch rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379 CSP).
14. Odvolaním bol napadnutý vyhovujúci výrok rozsudok a výrok o trovách konania, preto rozsudok v odvolaním nenapadnutej časti o zastavení konania sa stal právoplatným a v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.
15. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
17. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
18. Logickým predpokladom naplnenia odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, podstata ktorého spočíva v nesprávnosti skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov je, aby
v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec bol navrhnutý a zákonom predpokladaným spôsobom i vykonaný taký dôkaz, ktorý podľa odvolacej námietky nebol v skutkových záveroch prvoinštančného súdu premietnutý. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný žiaden takýto dôkaz v priebehu konania súdu nenavrhol.
19. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že po obdržaní Oznámenia o postúpení pohľadávky VÚB a.s. subjektu Intrum Justitia Slovakia s.r.o. z 30.9.2016, dňa 7.10.2016 poslal uvedenému subjektu žiadosť o splátkový kalendár. Ďalej uviedol, že je si plne vedomý dlžnej sumy a je ochotný ju splácať. V písomnom vyjadrení doručenom súdu 13.4.2017 zopakoval, že svoj dlh uznáva, súhlasí, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti a zaviazal ho splácať zostatok sumy v mesačných splátkach po 100 €, zároveň predložil výpisy z nákupnej karty (vystavenej žalobcom) a doklady „vklady v hotovosti“ na preukázanie, že dlh postupne v splátkach spláca. V dôsledku týchto splátok žalobca následne viackrát písomne vzal žalobu čiastočne späť. O týchto späťvzatiach bol žalovaný oboznámený na pojednávaní dňa 26.9.2017, na ktorom opakovane vyhlásil, že dlh spláca ako môže, snaží sa to dať do poriadku, nemá čo k veci dodať, z jeho strany je to všetko a po výzve súdu v zmysle § 182 CSP uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Na pojednávaní dňa 15.10.2019 súd v dôsledku ďalšieho čiastočného späťvzatia zo strany žalobcu oboznámil žalovaného so zmenou petitu a tento uviedol, že má papiere, čo platili, tieto papiere má doma, viac k veci nemal čo dodať.
20. Z uvedených prednesov žalovaného je zrejmé, že pokiaľ v odvolaní uvádza, že neuznával výšku uplatňovaného nároku, toto jeho tvrdenie nezodpovedá skutočnosti a jeho správaniu sa v priebehu konania na súde prvej inštancie, kde nikdy nenamietal výšku dlhu, z jeho vyjadrení či už ústnych alebo písomných táto skutočnosť nevyplýva, naopak, odvolací súd konštatuje, že bol uzrozumený nielen so samotným dlhom, ale aj jeho výškou, keď po tom, čo bol s výškou dlhu oboznámený, žiadal opakovane veriteľa aj súd o splátkový kalendár s tým, že je si plne vedomý dlžnej sumy. Ide teda o tvrdenie prvýkrát namietané až v odvolaní, hoci toto skutkové tvrdenie mohol žalovaný uviesť aj v priebehu konania na súde prvej inštancie, a preto naň odvolací súd neprihliadol (§ 366 CSP). K tvrdeniu, že nevie, z čoho dlžná sumy pozostáva, odvolací súd poukazuje na priebeh konania a na pojednávania, na ktorých sa žalovaný zúčastnil a na ktorých bol oboznámený s čiastočnými späťvzatiami žalobcu a dôvodmi čiastočného späťvzatia, ku ktorým nemal žiadne výhrady a nenamietal sumu späťvzatia ani to, že nevie z čoho pozostáva žalovaná suma. Treba tiež uviesť, že v priebehu konania nikdy nepožadoval od žalobcu doručenie podrobného rozpisu dlhu, resp. túto skutočnosť súdu nepreukázal, a nevytýkal žalobcovi, že nevie, z čoho pozostáva jeho dlh. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že žalobca v súvislosti so späťvzatím, doručeným súdu prvej inštancie 4.5.2017, predložil položkovité výpisy z kartového účtu žalovaného obsahujúce tak debetné transakcie ako aj kreditné transakcie a špecifikáciu žalovanej sumy. Podľa nej pôvodne žalovaná suma 9.187,31 € bola debetným stavom na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Pozostávala z istiny 4.858,44 €, poplatkov 79,27 €, štandardného úroku 3.365,34 € (štandardná úroková sadzba je úroková sadzba uvedená v cenníku, zverejnená na internetovej stránke banky a bola stanovená v zmysle zmluvy a cenníka vo výške 22,20 % ročne) a sankčného úroku 884,26 €. V časti o zaplatenie poplatkov (79,27 €) a sankčného úroku (884,26 €), spolu v sume 963,53 € s prísl. vzal žalobca dňa 4.5.2017 žalobu čiastočne späť a zároveň vzal čiastočne žalobu späť aj o sumu 810 € s prísl. z dôvodu postupných úhrad žalovaným. Dňa 22.9.2017 žalobca vzal žalobný návrh späť v časti 600 € s prísl. z dôvodu čiastočnej úhrady pohľadávky žalovaným a dňa 9.10.2019 o 400 € takisto z dôvodu, že žalovaný v splátkach takúto sumu uhradil. Predmetom konania tak zostala istina 6.413,78 € s prísl., žalobca sa však domáhal zaplatenia sumy 6.213,78 € a keďže súd je viazaný petitom a nemôže priznať viac, ako žalobca žiada, súd žalovaného na zaplatenie tejto sumy zaviazal a v prevyšujúcej (späťvzatej) časti konanie zastavil.
21. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok z hľadísk skutkových a právnych záverov a procesného postupu súdu v konaní a nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Skutkový stav bol objasnený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, správne skutkové zistenia boli súdom podradené pod relevantné hmotnoprávne predpisy, ktoré súd aplikoval na zistený skutkový stav a vyvodil zodpovedajúce závery o právach a povinnostiach sporových strán.
22. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho privodili priaznivé rozhodnutie a ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľovi.
23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 CSP) v napadnutých výrokoch, ktorými bol žalovaný zaviazaný na plnenie v splátkach a v súvisiacom výroku o trovách konania.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).