Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoCsp-10-2020.pdf
PDF · 89.34 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu Friendly Finance Slovakia s.r.o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 243 368, zastúpený Mgr. Henrich Schindler, advokát, advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému S. Š.K., W.. XX.X.XXXX, M. XXX, I.. U. W. M., o zaplatenie 900 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10Csp 66/2018-27 zo dňa 17.9.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 900 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 1.6.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 900 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.6.2017 do zaplatenia, trov konania. Prvoinštančný súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 10.5.2017 rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (rámcová zmluva). Vo všeobecných ustanoveniach rámcovej zmluvy podľa čl. 1 bod 2 spotrebiteľský úver alebo iný úver a pôžička sa poskytuje veriteľovi ako spotrebiteľovi prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Dochádza tak na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Predpokladom uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru je registrácia spotrebiteľa na adrese internetového sídla veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplnená spotrebiteľom. Podľa čl. 1 bodu 3, 4 všeobecných ustanovení rámcovej zmluvy jednotlivé zmluvné podmienky rámcovej zmluvy sú záväzné pre obe zmluvné strany, pokiaľ nie je niektorá zmluvná podmienka dohodnutá v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru na základe konsenzu oboch zmluvných strán inak, alebo pokiaľ kogentné ustanovenia všeobecne záväzného predpisu neustanovujú inak. Úverová zmluva podľa čl. 3 bodu 3 podmienok uzatvorenia rámcovej zmluvy sa považuje za uzavretú momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej príloh klientom elektronickou poštou. Uzatvorením zmluvy spotrebiteľ potvrdzuje, že bol oboznámený s informáciami o podmienkach
spotrebiteľského úveru. V zmysle čl. 3 týchto podmienok na základe uzatvorenej zmluvy a po posúdení bonity klienta sa veriteľ zaviazal poskytnúť klientovi úver na bankový účet klienta vedený v zmluvy v deň uzatvorenia zmluvy. Na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 10.5.2017 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 900 eur s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa najneskôr nasledujúci pracovný deň po uzavretí zmluvy. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver s prísl. v celkovej výške 900 eur bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 31.5.2017. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 29,3%. Celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g/ zákona sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadrený pevnou sumou 13,39 eura. Náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. o/, p/, t/, u/, w/, x/ zákona sú obsiahnuté v rámcovej zmluve, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj táto zmluva. Skutočnosti, ktoré nie sú upravené v zmluve sa spravujú príslušnými ustanoveniami rámcovej zmluvy, Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalobca zaslal dňa 10.5.2017 na účet žalovanému sumu 900 eur. Žalovanému vznikla povinnosť vrátiť požičanú sumu do 31.5.2017. Tento si svoju povinnosť nesplnil ani čiastočne. Preto prvoinštančný súd považoval návrh žalobcu za dôvodný. Nárok žalobcu prvoinštančný súd posúdil jednak podľa § 497 Obchodného zákonníka, ďalej podľa § 657, § 658 Občianskeho zákonníka, podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. a vychádzal aj z ust. § 39, § 52, § 53 Občianskeho zákonníka a z ust. § 2 písm. a/, c/, d/ a § 4 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa. Prvoinštančný súd zistil, že žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, preto ho súd zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5 % ročne podľa ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Výrok o trovách konania prvoinštančný súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že prvoinštančný súd z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistenia a súčasne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uhradil žalobcovi na uvedenú úverovú zmluvu referenčné číslo 2497598 dňa 10.5.2017 sumu 913,39 eur, dňa 30.5.2017 sumu 112,40 eur, dňa 13.6.2017 sumu 80,98 eur. Predložil ako dôkaz fotografiu z účtu žalovaného z mobilného telefónu. Preto, keďže mal za to, že dlžnú čiastku zaplatil, žiadal, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
5. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca namietal nedostatočne, resp. nesprávne zistený skutkový stav prvoinštančným súdom a nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd však nezistil, že tieto argumenty sú v prejednávanej veci relevantné a môžu spôsobiť yyhovenie odvolaniu. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Nesprávnosť zisteného skutkového stavu môže spočívať v troch príčinách. Prvou z príčin je nevykonanie relevantných navrhnutých dôkazov. Ďalšou príčinou je nesprávne skutkové zistenie z vykonaných dôkazov a posledným dôvodom je nedostatočnosť doteraz zisteného skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami. Žalobca okrem iného namietal ďalej aj nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd 1) neaplikoval príslušnú právnu normu, 2) aplikoval nesprávnu právnu normu, 3) obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo 4) správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci má základ v nedostatočne zistenom skutkovom stave veci.
6. Z obsahu prvoinštančného spisu vyplýva, že po doručení žaloby s prílohami prvoinštančný súd zaslal tieto listiny žalovanému s výzvou, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy písomne vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Zároveň bolo žalovanému doručené aj poučenie o možnosti zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a povinnostiach podľa § 292 CSP. Výzva, vrátane všetkých príloh a poučenia a žaloby bola doručená žalovanému dňa 29.11.2018. Žalovaný sa v súdom stanovenej lehote k predmetu sporu vôbec nevyjadril, výzvu súdu odignoroval, na svoju obranu nič neuviedol. Preto prvoinštančný súd o dôvodnosti uplatneného nároku nepochyboval a žiadne ďalšie dôkazy vzhľadom na absenciu akejkoľvek obrany žalovaného, ktoré dôkazy môže súd vykonať podľa § 295 CSP, nebolo dôvodné zo strany súdu vykonať ani obstarať. Následne prvoinštančný súd podľa § 297 písm. b/ vo veci nariadil verejné vyhlásenie rozhodnutia, pretože išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán vôbec neboli sporné a hodnota sporu neprevyšovala 1.000 eur. Ani do rozhodnutia prejednávanej veci, teda do momentu, kedy prvoinštančný súd vyhlásil verejne dňa 17.9.2019 rozsudok, žalovaný nepredložil alebo neoznačil žiadne skutočnosti a dôkazy na preukázanie spornosti uplatneného nároku. Preto postup prvoinštančného súdu tým, že skutkový stav, ako bol zistený do momentu verejného vyhlásenia rozsudku, považoval za náležite zistený bez akýchkoľvek sporných skutočností a odôvodňujúci rozhodnutie v prejednávanej veci. Súd rozhodol podľa stavu rozhodujúceho v čase jeho vyhlásenia pri splnení zákonnej podmienky koncentrácie konania v spotrebiteľských sporoch (§ 296 CSP).
7. V priebehu odvolacieho konania žalovaný predložil súdu listiny s tvrdením, že ide o dôkazy, že nie je daný žalobcov nárok a že dlh bol zaplatený. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
8. Odvolací súd skúmal, či v odvolacom konaní môže vykonať dokazovanie novými dôkazmi, ktoré v odvolacom konaní vo forme novoty predložil žalovaný. Dospel k záveru, že tomu tak nie je. Odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, ktoré mal k dispozícii k momentu rozhodnutia prvoinštančného súdu, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenia vykonané prvoinštančným súdom k momentu vyhlásenia rozsudku sú správne. V priebehu prvoinštančného konania žalovaný nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, a preto nie je zákonný dôvod na to, aby vykonanie nových dôkazov v odvolacom konaní realizoval odvolací súd na pojednávaní. Predložené dôkazy sa netýkajú ani procesných podmienok, ani okolností v súvislosti s vylúčením sudcu, resp. nesprávneho obsadenia súdu, uvedenými dôkazmi nebolo zistené, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a žalovaný nepreukázal, že tieto listinné dôkazy bez svojej viny nemohol použiť v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia prvoinštančného súdu sú správne a právne posúdenie veci v prejednávanej veci je taktiež správne a vychádza zo skutkových zistení prvoinštančného súdu. Odvolací súd, keďže neboli zistené okolnosti na zopakovanie alebo doplnenie dôkazov je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré predložil žalovaný až v odvolacom konaní, nie je možné v odvolacom konaní už aplikovať. Žalovaný mal niekoľko príležitostí tieto dôkazy predložiť prvoinštančnému súdu, o nevyužil. Neboli splnené žiadne zákonom stanovené podmienky pre možnosť aplikácie novôt (§ 366 CSP) v odvolacom konaní. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. V odvolacom konaní bol úspešnou stranou sporu žalobca. Žalovaný
bol neúspešnou stranou sporu, a preto zodpovedá za trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi. Úspech žalobcu v odvolacom konaní bol v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.