Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Cob-1-2020.pdf
PDF · 134.26 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členov senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zast. Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299 proti žalovanému KOLEK, s.r.o., so sídlom Mikušovská cesta 5319, 984 01 Lučenec, IČO: 36 001 465, právne zast. JUDr. Ladislav Faludi, advokát so sídlom 9. mája 20, 985 59 Vidiná v konaní o zaplatenie 5.353,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti I. a III. výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/54/2019-98 zo dňa 4. novembra 2019 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/54/2019-98 zo dňa 4. novembra 2019 v jeho záhlaví o p r a v u j e tak, že označenie žalovaného je: KOLEK, s.r.o., so sídlom Mikušovská cesta 5319, 984 01 Lučenec, IČO: 36 001 465.
II. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/54/2019-98 zo dňa 4. novembra 2019 v časti prvej a tretej výrokovej vety p o t v r d z u j e.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi sumu 4.257,09 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 5.353,80 Eur od 03.11.2016 do 26.03.2019 a s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.257,09 Eur od 27.03.2019 do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v pomere 100 % trov konania.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 22.02.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.353,80 Eur s príslušenstvom, pričom uviedol, že žalobca dňa 26.04.2013 v postavení poisťovateľa prostredníctvom svojho obchodného zástupcu uzavrel spolu so žalovaným Poistnú zmluvu pre havarijné poistenie AUTOBONUS - SÚBOR produkt č. 300, číslo: 6813430558 / číslo návrhu 3009000339, ktorá nadobudla účinnosť dňa 27.04.2013. Havarijným poistením bolo krytých počnúc účinnosťou poistnej zmluvou 4 nákladné vozidlá a 1 náves. Neskôr počnúc dňom 10.07.2013 na základe požiadavky žalovaného došlo k rozšíreniu poistného krytia havarijným poistením o 1 osobné vozidlo a 1 náves a potom ešte dňa 06.10.2013 došlo k rozšíreniu poistného krytia o 1 nákladné vozidlo. Predmetná poistná zmluva sa tak vzťahovala celkom na 8 vozidiel. Žalobca listom označeným ako „Avízo na úhradu poistného“ zo dňa 31.10.2016 (spolu s prílohou k avízu č. 122 - 67580 na úhradu poistného -
vyúčtovanie zmien spracovaných ku dňu 28.10.2016 k poistnej zmluve číslo 6813430558/číslo návrhu 3009000339) oznámil žalovanému, že v zmysle poistnej zmluvy je dňom 02.11.2016 splatné poistné vo výške 5.353,80 Eur za obdobie 27.04.2015 až 27.04.2016. Žalovaný nezaplatil ani časť dlžného poistného, ktoré predstavuje istinu uplatneného nároku, a preto sa žalobca domáha proti žalobcovi okrem priznania práva na zaplatenie istiny aj priznania príslušenstva, teda úroku z omeškania a nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 12.03.2019 platobný rozkaz č.k. 25Up/192/2019 - 0. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor dňa 29.03.2019 s poukazom na premlčanie nároku. Žalovaný ďalej uviedol, že je účtovnou jednotkou a vyhlásil, že mu nebola doručená faktúra ohľadom uplatneného nároku, ale len avíza k platbe. Rovnako tak vyhlásil, že neeviduje v účtovníctve nárok žalobcu s poukazom na skutočnosť, že mal žalobca za to podaním výpovede a skončením záväzku nárok žalobcu voči žalovanému zaniká. Na základe poistnej zmluvy č. 6813430558/3009000339 bol žalovaný povinný uhradiť jednorazové ročné poistné za dohodnuté poistné obdobie od 27.04.2015 do 27.04.2016 v sume 5.353,80 Eur, ktoré sa malo uhrádzať štvrťročne štyrmi splátkami, každá vo výške 1.338,45 Eur, a to nasledovne: 1.obdobie od 27.04.2015 do 27.07. 2015 - suma vo výške 1229,64 Eur, splatná do 27.04.2015 2.obdobie od 27.04.2015 do 27.07. 2015 - suma vo výške 108,84 Eur, splatná do 17.6.2015 3.obdobie od 27.07.2015 do 27.10. 2015 - suma vo výške 1 338,45 Eur, splatná do 27.07.2015 4.obdobie od 27.10.2015 do 27.01. 2016 - suma vo výške 1 338,45 Eur, splatná do 27.10.2015 5.obdobie od 27.01.2016 do 27.04. 2016 - suma vo výške 1 338,45 Eur, splatná do 27.01.2016.
4. Žalovaný okresnému súdu uviedol, že listom zo dňa 02.10.2015 zaslaným žalobcovi vypovedal poistnú zmluvu. Žalobca listom zo dňa 06.11.2015 oznámil žalovanému, že na základe výpovede poistnej zmluvy, ktorá mu bola doručená dňa 08.10.2015, poistenie zanikne ku dňu 27.04.2016. Žalobca v liste žalovaného upozornil, že poisťovňa má nárok na poistné za obdobie do zániku poistenia. Žalobca ďalej v liste uviedol, že poistné je uhradené do 27.04.2015. Žalobca v liste požadoval od žalovaného úhradu sumy poistného vo výške 5.353,80 Eur za poistné obdobie od 27.04.2015 do 27.04.2016 (teda celé ročné poistné za celé poistné obdobie), a to do 15 dní od doručenia predmetného listu. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu neuviedol, že došlo k zániku poistnej zmluvy výpoveďou, ani neuviedol, že vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 5.353, 80 Eur, a to už listom zo dňa 06.11.2015, a stanovil mu lehotu na plnenie 15 dní od doručenia tohto listu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca listom zo dňa 06.11.2015 požadoval úhradu sumy poistného vo výške 5.353,80 Eur za poistné obdobie od 27.04.2015 do 27.04.2016, a to do 15 dní od doručenia predmetného listu, mal žalovaný za to, že premlčacia lehota začala plynúť 16. dňom od doručenia listu žalobcu zo dňa 06.11.2015 žalovanému. Vzhľadom na túto skutočnosť mal žalovaný za to, že žalobca si uplatnil svoj nárok podaním návrhu na Okresný súd Banská Bystrica po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby a nárok žalobcu je premlčaný s poukazom na § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka. Aj v prípade, ak by sa začiatok plynutia premlčacej lehoty posudzoval s ohľadom na zročnosť poslednej splátky poistného, jej zročnosť nastala 27.01.2016, a teda aj v tomto prípade bol návrh žalobcu podaný po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný vzniesol námietku premlčania a navrhol, aby súd zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. V prípade, že žalobca zotrvá na podanom návrhu, žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako súdne nevymáhateľnú.
5. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril, že poukazuje na znenie ust. § 803 ods. 1, veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), z ktorého plynie základ pre uplatňovanie žalobcovho nároku voči žalovanému v tomto spore. Nepoprel, že (i) žalovaný vypovedal poistnú zmluvu ku koncu poistného obdobia (t.j. ktoré skončilo nultou hodinou dňa 27.04.2016), ani že (ii) žalobca oznámil žalovanému, že na základe výpovede poistnej zmluvy, ktorá mu bola doručená dňa 08.10.2015, poistenie zanikne ku dňu 27.04.2016, a že (iii) upozornil žalovaného, o skutočnosti, že (žalobcovi) patrí nárok na poistné za obdobie do zániku poistenia, pričom poistné je uhradené len do 27.04.2015, ani že (iv) žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalovaného nároku do 15 dní od doručenia Oznámenia a upomienky. Žalobca uviedol, že po preskúmaní obsahu Odporu tomu rozumie tak, že v ňom žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca návrhu na vydanie platobného rozkazu neuviedol, že (i) došlo k zániku poistnej zmluvy výpoveďou, že (ii) vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 5.353,80 Eur, a to už listom zo dňa 06.11.2015, ani že (iii) žalovanému stanovil lehotu na plnenie 15 dní od dourčenia listu; a namieta len skutočnosť, že podľa jeho právneho názoru došlo
ku premlčaniu nároku uplatňovaného zo strany žalovaného, pretože je premlčaný a žalovaný pri jeho posudzovaní vychádzal z režimu premlčania upraveného v Občianskom zákonníku.
6. Právny názor žalovaného o premlčaní žalobcom uplatneného nároku označil žalobca za nesprávny a právne neudržateľný. Podľa názoru žalobcu sa poistná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, ako podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti spravuje príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku, keďže Obchodný zákonník tento zmluvný typ neupravuje a ostatné právne otázky, nevynímajúc právnu úpravu premlčania, či úrokov z omeškania, sa spravujú režimom podľa Obchodného zákonníka, keďže tento kódex upravuje tieto otázky osobitne a odlišne od právnej úpravy Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba štyri roky. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom žalobca názoru, že práve z ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu založenia právneho vzťahu poistnou zmluvou číslo 6813430558/číslo návrhu 3009000339 medzi žalobcom a žalovaným nepochybne vyplýva, že zmluvný typ medzi žalobcom a žalovaným, je možné podradiť pod ustanovenie Občianskeho zákonníka, o tomto zmluvnom type, avšak ostatné vzťahy z tohto dvojstranného právneho úkonu plynúce sa riadia Obchodným zákonníkom, a to aj vzhľadom na tú skutočnosť, že ide o zmluvný vzťah medzi podnikateľmi, ktorý vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Keďže v prípade poistnej zmluvy ide o zmluvný typ, ktorý nie je upravený v II. hlave Obchodného zákonníka a len z tohto dôvodu sa poistná zmluva ako zmluvný typ spravuje Občianskym zákonníkom a v ostatnom, čo priamo zmluvný typ neupravuje, sa aplikujú všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch.
7. Žalobca na podporu svojho právneho názoru a správnosti záveru o tom, že k premlčaniu jeho nároku nedošlo, poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/9/2019 zo dňa 22.05.2019, ktorý síce posudzuje odlišnú právnu vec, avšak z neho jednoznačne plynie právne posúdenie otázky aplikácie Obchodného zákonníka na zmluvný vzťah medzi sporovými stranami, ako podnikateľmi založený poistnou zmluvou pre havarijné poistenie motorového vozidla pri ich podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na to, že žalovaný nepoprel žalobou uplatňovaný nárok čo do jeho výšky, tak žalobca považoval výšku uplatňovaného nároku za nespornú. Žalobca určil splatnosť žalovaného nároku dňom 02.11.2016 a od nasledujúceho dňa žiadal a aj naďalej žiada priznať úroky z omeškania zo žalovaného nároku. Mal za to, že premlčacia doba celého nároku začala plynúť dňom 27.04.2015 a keďže podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba štyri roky, tak by sa žalovaný nárok mohol premlčať najskôr dňom 30.04.2019 (keďže deň 27.04.2019 pripadol na sobotu), žalobca však nárok uplatnil na súde dňa 22.02.2019, teda premlčacia doba ešte márne neuplynula.
8. Žalobca zároveň oznámil, že ku dňu 26.03.2019 započítal časť svojej pohľadávky vo výške 1.106,71 Eur, z istiny žalovaného nároku uplatňovaného v tomto konaní, s pohľadávkou žalovaného na vrátenie zaplateného a nespotrebovaného poistného v celkovej výške 1.106,71 Eur. Žalovaného pohľadávka, s ktorou došlo k započítaniu podľa žalobcu predstavuje (i) nespotrebované poistné vo výške 46,09 Eur na poistnej zmluve pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla KOTSCHENREUTHER, EČV LC597YE a (ii) nespotrebované poistné vo výške 1.060,62 Eur na poistnej zmluve pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla MAN TGA 33.480, EČV LC803CB (ide o súčet týchto pohľadávok). O vzniku pohľadávky žalovaného, ktorá bola požitá žalobcom na zápočet, sa žalobca dozvedel potom ako žalovaný oznámil žalobcovi, že došlo k zániku poistného rizika - 18.03.2019. V nadväznosti na vyššie uvedené vzal žalobca svoj žalobný návrh späť v časti istiny 1.106,71 Eur uplatňovaného nároku a v časti úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.106,71 Eur od 27.03.2019 do zaplatenia. Vychádzajúc z predchádzajúcej vety žalovaným nárokom zostala istina vo výške 4.257,09 Eur, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 5.353,80 Eur od 03.11.2016 do 26.03.2019, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 4.257,09 Eur od 27.03.2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur a trovy konania žalobcu.
9. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že žalovaná strana nenamietala právo žalobcu na zaplatenie poistného za obdobie do zániku poistenia ani jeho výšku, ktorá nebola zo strany žalovaného uhradená, t.j. 5.353,80 Eur za poistné obdobie od 27.04.2015 do 27.04.2016. Sporným medzi stranami bolo právne posúdenie aplikácie premlčania na predmetný zmluvný vzťah z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalovaným, ktorý poukazoval na skutočnosť, že predmetná zmluva je ako zmluvný typ upravená Občianskym zákonníkom a preto je nutná aplikácia Občianskeho zákonníka na tieto vzťahy a keďže posledná splátka poistného bola splatná dňa 27.01.2016, potom žaloba podaná žalobcom dňa
22.02.2019 je žalobou podanou po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej lehoty, keďže podľa názoru žalovaného na predmetnú vec je potrebné, aby bol aplikovaný Občiansky zákonník.
10. Okresný súd poukázal na zákonné ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ tretia časť Obchodného zákonníka (obchodné záväzkové vzťahy), ktoré upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé, s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Z povahy uzatvorenej poistnej zmluvy vyplýva, že účastníci zmluvného vzťahu pri vzniku zmluvného vzťahu vystupovali v postavení podnikateľa a tento zmluvný vzťah sa týka ich podnikateľskej činnosti. Žalobca, ako poisťovateľ, je podnikateľským subjektom v segmente aj majetkového poistenia, ktorého sa uzatvorená zmluva týka s tým, že žalovaný, ako poistník, uzatvoril poistnú zmluvu týkajúcu sa jeho majetku ako podnikateľa (na podnikanie využívaných motorových vozidiel). Uvedený vzťah je preto možné vyhodnotiť ako vzťah obchodnoprávny.
11. Okresný súd uviedol, že poistná zmluva v zmysle § 261 ods. 9 ObZ je zmluvou, ktorá je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku, a teda sa ako zmluvný typ spravuje príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type obsiahnutými v Občianskom zákonníku. Naproti tomu však premlčanie v obchodnoprávnych vzťahoch je upravené, napriek určitej polemike a pochybnostiach, ktoré sa občas v odbornej literatúre objavili, komplexne v Obchodnom zákonníku a subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka je až na výnimočné prípady vylúčené. Pre svoju komplexnosť úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku preto napriek skutočnosti, že poistná zmluva je typovo upravená v Občianskom zákonníku je potrebné použiť pre posúdenie premlčania a najmä plynutia premlčacej lehoty zákonník Obchodný. Treba si preto uvedomiť, že právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku má komplexnú povahu a pokiaľ ustanovenie § 387 ods. 2 hovorí o premlčaní zo záväzkových vzťahov možno dôjsť k záveru, že v zmysle § 261 ods. 1 a § 1 ods. 1 ObZ bude na premlčanie akéhokoľvek obchodného záväzkového vzťahu aplikovaná právna úprava v zmysle § 397, teda štvorročná premlčacia lehota. Nie je preto správne aplikovať na obchodné záväzkové vzťahy ustanovenie § 107 OZ (uvedené stanovisko formuluje I. Pelikánová a S. Slíva, ktorý zároveň dodáva, že za slovo zákon je potrebné vykladať všeobecne nie však ako odkaz na Občiansky zákonník v zhode s českou judikatúrou). Z uvedeného dôvodu preto okresný súd rozhodol, že právo žalobcu na zaplatenie dlžného poistného, ktorého splatnosť jednotlivých splátok nastala v období od 27.04.2015 až 27.01.2016 bolo uplatnené v rámci plynutia zákonnej štvorročnej premlčacej lehoty žalobou podanou dňa 22.02.2019.
12. Okresný súd k námietkam žalovaného uviedol, že pokiaľ tento poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Poprad v obdobnej veci posúdenia plynutia premlčacej lehoty, nejedná o rozhodnutie vyššej súdnej autority v obdobnej veci a preto ani z hľadiska zosúladenia rozhodovacej činnosti súdu takýmto rozhodnutím súd nie je viazaný. Pokiaľ žalovaný poukázal na svoje postavenie ako spotrebiteľa v predmetnom právnom vzťahu, tak okresný súd zdôraznil, že zo zákonného ustanovenia § 52 ods. 4 OZ jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľom môže byť fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil okresný súd ako vzťah obchodný, v rámci ktorého obe zmluvné strany vystupujú v pozícii podnikateľského subjektu, preto žalovanému nenáleží postavenie spotrebiteľa a taktiež na predmetný vzťah nie je možné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúceho spotrebiteľské právo. Okresný súd naviac upozornil, že je otázne, či by aplikácia trojročnej premlčacej lehoty bola pre posúdenie premlčania v predmetnej veci (ak by bola spotrebiteľskou), bola na prospech spotrebiteľa, pretože dĺžka premlčacej lehoty v trvaní troch rokov by musela byť použitá komplexne na všetky vzťahy vyplývajúce z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ by si nemohol vyberať kedy bude aplikácia trojročnej lehoty pre neho výhodnejšia, pričom napr. v prípade žaloby o plnenie poistenia by pre neho bola výhodnejšia štvorročná premlčacia lehota.
13. K nároku na náhradu trov konania okresný súd uviedol, že žalobca bol v konaní úspešný, pričom z pôvodne uplatnenej sumy 5.353,80 Eur s príslušenstvom okresný súd priznal sumu 4.257,09 Eur, zároveň konanie na návrh žalobcu v časti o zaplatenie 1.106,71 Eur síce zastavil, avšak podľa názoru okresného súdu k zániku pohľadávky v tejto časti jednostranným započítacím úkonom žalovaného došlo momentom, kedy žalobca použil pohľadávku žalovaného na zápočet, t.j. oznámenia žalovaného žalobcovi, že došlo k zániku poistného rizika ku dňu 18.03.2019, teda táto skutočnosť nastala po podaní žaloby a žalobca nenesie na zastavení procesné zavinenie. K vzniku započítateľnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému došlo vyradením motorových vozidiel žalobcu ku dňu 12.03.2019 v spojení so zánikom poistného rizika a následným zúčtovaním nespotrebovaného poistného vo výške 46,09 Eur a 1.060,62
Eur tak ako to vyplýva z listín Vyradenie motorového vozidla zo súboru, Potvrdenie o odobratí tabuliek s evidenčným číslom a Oznámenia o zániku poistného rizika (č.l. 54-58). Súd preto priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 100 %.
14. Voči prvému a tretiemu výroku rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), h) CSP, teda z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Žalovaný v odvolaní uviedol, že okresný súd na právny vzťah aplikoval obchodnoprávnu úpravu aj napriek námietke právneho zástupcu žalovaného, že predmetná poistná zmluva bola uzatvorená 27.04.2013 (teda pred účinnosťou novely z 13.06.2014 zák. 250/2007 Z.z., ktorý poskytoval spotrebiteľskú ochranu aj podnikateľom nekonajúcim v rámci predmetu podnikania). Žalovaný namietol, že okresný súd v prvom výroku priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov na uplatnenie bez reálneho odôvodnenia a namietol, že okresný súd rozhodol o späťvzatí žalobného návrhu bez vyjadrenia a súhlasu žalovaného a z uvedeného dôvodu, z procesného hľadiska žalobca procesne zavinili zastavenie konania v časti a preto sa s tým súd mal zaoberať pri rozhodovaní o trovách konania a z uvedeného dôvodu mu nemohol priznať 100 % nároku na náhradu priznaných trov konania.
16. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že s námietkou aplikácie právnej úpravy spotrebiteľa sa prvostupňový súd len okrajovo vysporiadal v bode 58 svojho odôvodnenia. Uviedol, že právny vzťah poistenia PZP bol založený práve v dôsledku právnej úpravy zák. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na základe vyššie popísanej Štandardnej zmluvy, pričom negociačné možnosti spotrebiteľov boli vzhľadom na hromadný charakter štandardných zmlúv vylúčené. Prvostupňový súd síce vo svojom odôvodnením pripustil aplikáciu ustanovení o ochrane spotrebiteľa, avšak podľa názoru okresného súdu sa pri spotrebiteľskej ochrane má použiť na právny vzťah právna úprava, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia. V danom prípade sa nie je možné stotožniť z názorom okresného súdu, že výhodnejšia je právna úprava Obchodeného zákonníka nakoľko upravuje dlhšiu premlčaciu lehotu. Uviedol, že podstata inštitút premlčania spočíva k vedeniu oprávneného aby si bezodkladne realizoval svoje oprávnenia a nároky pod hrozbou straty súdnej vymáhateľnosti. V danom prípade právna úprava premlčania podľa Obchodného zákonníka je priaznivejšia pre žalobcu teda poisťovňu a nie spotrebiteľa v prospech koho má slúžiť. Aj s poukazom na uvedené je potrebné poukázať, že nie je ničím neobvyklým ani náhodným, že práve poisťovne uplatnenie svojich nárokov odkladajú na poslednú chvíľu v rámci premlčacích lehôt a bez akýchkoľvek zábran požadujú úroky 9 % úroky z omeškania, bez toho aby boli aktívny pri riadnom a včasnom uplatňovaní si svojich nárokov, čo v zásade nie je možné považovať za poctivý obchodný styk ani konanie v súlade s dobrými mravmi. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd preskúmal a zmenil napadnuté rozhodnutie a priznal žalovanému náhradu trov konania.
17. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril, že naďalej zotrváva na názore, že žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný. Žalovaný predložil odvolaciemu súdu v zásade rovnakú argumentáciu, ako v prvoinštančnom konaní, ku ktorej súd prvej inštancie zaujal jednoznačné stanovisko, kedy kľúčovú obranu žalovaného uplatnením námietky premlčania správne vyhodnotil ako irelevantnú. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, v zmysle bodu (4) alinea (i) a (v) tohto vyjadrenia, pretože podľa jeho názoru je právny vzťah medzi žalovaným obchodnoprávny, čo správne vyvodil aj súd prvej inštancie z ním ustáleného skutkového stavu. Žalobca zotrval na dôvodoch, pre ktoré sa domáhal priznania nároku aj pred súdom prvej inštancie.
18. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na neodôvodnenie priznaného nároku žalobcovi v časti paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, tak žalobca je toho názoru, že ide o účelné náklady súvisiace s uplatnením základu nároku, plynúce z ust. § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ako to žalobca uviedol v žalobe. A keďže žalovaný v spore bol úspešný s istinou uplatňovaného nároku, tak je potrebné tieto náklady považovať za oprávnené a nie je daný dôvod pre nepriznanie tohto nároku žalobcovi.
19. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného a poprel, že v nadväznosti na ust. § 144 CSP a nasl., by mohol mať prípadný nesúhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím akýkoľvek vplyv (§ 146
ods. 1. druhá veta CSP) na rozhodnutie súdu prvej inštancie o čiastočnom späťvzatí. Žalovaný poprel aj tvrdenie žalovaného, že by bol daný dôvod pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v dôsledku toho, že mal žalobca zaviniť čiastočné späťvzatie žaloby, ak dôvody, resp. skutočnosti kvôli ktorým došlo ku čiastočnému späťvzatiu nastali (boli žalovaným oznámené žalobcovi viď bod (12) podania žalobcu z 18.06.2019) až po podaní žaloby (návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní), pričom sa súd prvej inštancie s nimi korektne vysporiadal v bode 63. odôvodnenia svojho rozsudku.
20. Žalobca poukázal na to, že nerozumie prečo žalovaný poukazuje na skutočnosť, že právny vzťah, na základe ktorého sa žalobca v tomto spore domáha priznania plnenia by mal vyplývať z povinného zmluvného poistenia, resp. že bol založený v dôsledku právnej úpravy vyjadrenej v Zákone o PZP, keď v danom prípade išlo o havarijné poistenie týkajúce sa vozidiel, ktoré žalovaný používal pri výkone svojej podnikateľskej činnosti a pre krytie vzniku možných rizík v súvislosti s užívaním týchto vozidiel dojednal so žalobcom havarijné poistenie týchto vozidiel a rozhodne nešlo o povinné zmluvné poistenie podľa právnej úpravy plynúcej zo Zákona o PZP.
21. Žalobca vo vyjadrení poprel, že by súd prvej inštancie vôbec pripúšťal v danom spore aplikáciu ustanovení o ochrane spotrebiteľa, akurát zaujal stanovisko k nesprávnemu a marginálnemu právnemu konštruktu žalovaného, o tom, že by mal právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyplývať zo spotrebiteľskej zmluvy.
22. Žalobca poprel žalovaným tvrdené skutočnosti o obvyklom a nenáhodnom postupe pri uplatňovaní nároku žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom žalobca sa dôrazne ohradil voči akýmkoľvek úvahám o tom, že by v danom prípade mohlo ísť o nepoctivý obchodný styk, resp. konanie nesúladné s dobrými mravmi. Žalovaný pripomenul, že listom zo dňa 31.10.2016, označeným ako „Avízo na úhradu poistného“ (spolu s prílohou k avízu č. 122 - 67580 na úhradu poistného - vyúčtovanie zmien spracovaných ku dňu 28.10.2016 k poistnej zmluve číslo 6813430558/číslo návrhu 3009000339) oznámil žalovanému, že v zmysle poistnej zmluvy je dňom 02.11.2016 splatné poistné vo výške 5.353,80 Eur za obdobie 27.04.2015 až 27.04.2016, avšak žalovaný nedbalo ignorujúc túto skutočnosť sa sám vystavil riziku, že žalobca voči nemu mohol legitímne vzniesť nárok pozostávajúci z istiny a z príslušenstva, ktorý si uplatňuje v predmetnom spore.
23. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, a a by žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Zároveň požiadal o opravu nesprávneho označenia IČO žalovaného, uvedeného v záhlaví rozhodnutia okresného súdu.
24. Žalovaný v replike a žalobca v duplike zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a právnych záveroch.
25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
26. Odvolací súd bol v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie: Medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalobca, ako poisťovateľ, uzatvoril so žalovaným, ako poistníkom, Poistnú zmluvu zo dňa 26.04.2013 pre havarijné poistenie pod č. 3009000339. Nebolo medzi stranami sporu taktiež sporným, že žalovaný predmetné poistnú zmluvu vypovedal s tým, že poistenie zaniklo ku dňu 27.04.2016. Žalovaná strana nenamietala právo žalobcu zaplatiť poistné za obdobie do zániku poistenia ani jeho výšku, ktorá nebola zo strany žalovaného uhradená, t.j. 5.353,80 Eur za poistné obdobie od 27.04.2015 do 27.04.2016.
27. Písomným podaním zo dňa 19.06.2019 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny 1.106,71 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 1.106,71 Eur od 27.03.2019 do zaplatenia späť.
28. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) v znení ku dňu 26.04.2013, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
29. Podľa § 261 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 26.04.2013, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 261 ods. 9 ObZ v znení ku dňu 26.04.2013, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
31. Podľa § 387 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 26.04.2013, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
32. Podľa § 397 ObZ v znení ku dňu 26.04.2013, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
33. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení ku dňu 26.04.2013, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
34. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení ku dňu 26.04.2013, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
35. Podľa § 224 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
36. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Odvolací súd zistil, že v záhlaví uznesenia okresného súdu došlo k zrejmej nesprávnosti v označení žalovaného. Žalovaný bol označený obchodným menom KOLEK, s.r.o., so sídlom Mikušovská cesta 5319, 984 01 Lučenec, IČO: 45 018 821. Vo výpise z obchodného registra žalovaného je však uvedené IČO žalovaného: 30 001 465, ako na to v odvolaní žalobca správne upozornil. Zistenú zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia okresného súdu preto opravil odvolací súd postupom podľa § 378 ods. 1 CSP a § 224 CSP tak, že v záhlaví rozhodnutia uviedol označenie žalovaného a jeho identifikačné číslo, ktoré mal žalovaný zapísané v Obchodnom registri ku dňu rozhodnutia okresného (aj krajského) súdu.
38. Odvolací súd sa po preskúmaní rozsudku okresného súdu plne stotožnil s jeho odôvodnením, na ktoré v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
39. Ako okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne poukázal, medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalovaný uzavrel so žalobcom Poistnú zmluvu zo dňa 26.04.2013 a žalovaný ani nenamietol, že ako poistená osoba má všeobecne povinnosť zaplatiť poistné za celé obdobie až do zániku poistenia. Zároveň nenamietol ani jeho výšku, ktorá nebola zo strany žalovaného uhradená 5.353,80 Eur, a to za poistné obdobie trvajúce od 27.04.2015 až do 27.04.2016. Pre rozhodnutie vo veci samej tak kľúčovým bol právny záver okresného súdu, že nárok uplatnený žalobcom je obchodnoprávnym nárokom, ktorý sa premlčuje v 4-ročnej premlčacej dobe.
40. Tento záver okresného súdu vyplýva z ustanovení Obchodného zákonníka, na ktoré okresný súd správne poukázal. Obchodný zákonník v § 261, ktorý má kogentný charakter upravuje presné pravidlá, podľa ktorých je možné určiť, či sa konkrétny záväzkový vzťah medzi dvoma subjektmi práva riadi Obchodným zákonníkom, alebo Občianskym zákonníkom (resp. predpismi občianskeho práva v širšom
ponímaní). Citované ust. § 261 ObZ tak vymedzuje tzv. relatívne obchody (§ 261 ods. 1 a 2), tzv. absolútne obchody (§ 261 ods. 6) a v súčasnej dobe tzv. kombinované obchody (§ 261 ods. 9, v minulosti označované ako tzv. absolútne neobchody). Tento systém určenia pôsobnosti Obchodného zákonníka je potom doplnený v ust. § 262 ods. 1 o tzv. fakultatívne obchody.
41. Zo znenia citovaných ustanovení Obchodného zákonníka vyplýva, že všeobecne sa záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré sa vzhľadom na okolnosti týkajú ich podnikateľskej činnosti, riadia Obchodným zákonníkom v zmysle § 261 ods. 1. Zároveň na základe ust. § 261 ods. 9 ObZ v prípade, ak záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ktorý sa pri jeho vzniku zrejme s prihliadnutím na okolnosti týka ich vzájomnej podnikateľskej činnosti a tento záväzkový vzťah nie je upravený v Obchodnom zákonníku, avšak je ako samostatný zmluvný typ upravený v Občianskom zákonníku, spravuje sa tento záväzkový vzťah príslušnými ustanoveniami daného zmluvného typu v Občianskom zákonníku a zároveň sa spravuje Obchodným zákonníkom. Rozsah úpravy Obchodného zákonníka sa v tomto prípade potom vzťahuje iba na tzv. širší režim záväzku, to znamená že v zmysle Obchodného zákonníka sa posudzuje nielen premlčacia doba, ale aj otázky náhrady škody, odstúpenia od zmluvy, režimu zabezpečenia záväzkov a pod. Keďže ide o kombináciu ustanovení všeobecného vymedzenia zmluvného typu v Občianskom zákonníku a tzv. širšieho režimu záväzkového vzťahu v Obchodnom zákonníku, tieto záväzkové vzťahy sa zvyknú označovať aj ako kombinované obchody. Typickým príkladom kombinovaného obchodu je práve poistná zmluva v prípade, ak ju uzavrú dvaja podnikatelia v súvislosti sa ich podnikateľskou činnosťou.
42. Okresný súd správne vyhodnotil postavenie žalobcu ako subjektu podnikajúceho v segmente poskytnutia poistenia vrátane poistení motorových vozidiel podnikateľom a žalovaného správne vyhodnotil ako podnikateľa, ktorý si motorové vozidlo poistil v súvislosti so svojim podnikaním. Ako vyplynulo zo žaloby, poistenie na ktoré sa vzťahoval nárok žalobcu sa týkalo štyroch nákladných vozidiel a jedného návesu, pričom táto množina bola neskôr rozšírená o havarijné poistenie na ďalšie jedno osobné vozidlo, jeden náves a jedno nákladné vozidlo. Už z výpočtu typov motorových vozidiel, na ktoré sa dojednané havarijné poistenie vzťahovalo je zrejmé, že išlo o vozidlá, ktoré využíva žalovaný pri svojej podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného bol právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným právnym vzťahom medzi dvomi podnikateľmi, pričom sa pri jeho vzniku zrejme vzhľadom na všetky okolnosti týkal podnikateľskej činnosti oboch účastníkov zmluvného vzťahu, a tým bola založená pôsobnosť Obchodného zákonníka. Táto ostáva zachovaná na daný záväzkový vzťah napriek tomu, že ide o taký typ zmluvného vzťahu, ktorý bol ako samostatný zmluvný typ upravený iba v Občianskom zákonníku a nie aj v Obchodnom zákonníku. Prostredníctvom § 261 ods. 9 ObZ sa tento obchodno-záväzkový vzťah potom riadi kombináciou vymedzenia poistnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov občianskeho práva pokrývajúcich predmetný poistný vzťah a širší režim poistného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (vrátane premlčania) sa posudzuje podľa Obchodného zákonníka.
43. Odvolací súd, zhodne s okresným súdom, vyhodnotil námietku žalovaného, že jeho postavenie malo byť posudzované v súlade s právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv ako nedôvodnú. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia správne poukázal na § 52 ods. 4 OZ, v zmysle ktorého je za spotrebiteľa považovaná iba tá fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ aj žalovaný odkazoval na doktrinálny výklad smerujúci k záveru, že za istých okolností aj právnická osoba, ktorá má postavenie podnikateľa sa môže zahrnúť do sféry ochrany práva spotrebiteľského, v danom prípade zo žiadnych okolností právneho vzťahu nevyplýva, že by táto situácia nastala v prípade žalovaného a tento ju ani žiadnym spôsobom nevymedzil. Žalovaný je právnickou osobou založenou za účelom podnikania a z množiny motorových vozidiel, ktoré boli zahrnuté do dojednaného havarijného poistenia vyplýva, že ide o vozidlá, ktoré sú využívané na jeho podnikateľskú činnosť. V danom prípade je preto vnímaný výlučne ako podnikateľ so všetkými následkami posúdenia právneho vzťahu vrátane následkov nesenia podnikateľského rizika. Žalovaný tak konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čo ho vylučuje z definície spotrebiteľa aj pre tie prípady, kedy by sa postavenie spotrebiteľa vykladalo v širšom zmysle slova.
44. Z uvedeného dôvodu postupoval okresný súd správne, ak vyhodnotil postavenie žalovaného ako postavenie podnikateľa a následne vyhodnotil záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah obchodnoprávny. Keďže v prípade vzťahov podliehajúcich regulácii Obchodného zákonníka sa v zmysle § 397 ObZ aplikuje 4-ročná premlčacia doba, správny bol aj záver okresného súdu, že
žaloba bola podaná pred jej uplynutím a preto nemohol okresný súd akceptovať námietku premlčania vznesenú žalovaným.
45. Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov na uplatnenie pohľadávky bez reálneho odôvodnenia. V tejto súvislosti treba poukázať na ust. § 369c ods.1 ObZ, v zmysle ktorého omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi zo zákona aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výška tejto paušálnej náhrady nákladov je upravená v § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka vo výške 40,- Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Nárok na paušálnu náhradu nákladov tak vzniká zo zákona a nepodlieha osobitnému prieskumu súdu v tom zmysle, že by súd zisťoval, či skutočne výška nákladov na uplatnenie pohľadávky zo strany žalobcu dosiahla 40,- Eur alebo nie. V zásade platí, že pokiaľ súd rozhodne o tom, že žalobcovi vznikol nárok na uplatnenú pohľadávku v tých prípadoch, kedy si žalobca zároveň uplatní nárok na paušálnu náhradu nákladov na uplatnenie tejto pohľadávky, je súd povinný mu ju vo výške 40,- Eur aj priznať. Rozhodnutie okresného súdu tak vzhľadom na uplatnenú paušálnu náhradu nákladov bolo vecne správne a skutočnosť, že okresný súd osobitne neuviedol označenia ustanovení, z ktorých tento nárok vyplýva, nespôsobujú takú závažnú procesnú vadu, ktorá by spôsobila také porušenie práv žalovaného, že by odôvodňovalo zrušenie rozhodnutia okresného súdu.
46. Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd rozhodol o späťvzatí žalobného návrhu bez vyjadrenia a súhlasu žalovaného a z uvedeného dôvodu to bol žalobca, kto procesne zavinil zastavenie konania v časti, čím sa mal okresný súd zaoberať v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania a nemohol tým pádom žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
47. Procesný postup súdu v prípade späťvzatia žaloby alebo čiastočného späťvzatia žaloby je v Civilnom sporovom poriadku upravený v § 145 ods. 2 tak, že ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví, pričom o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne až v rozhodnutí vo veci samej. V zmysle ust. § 146 ods.1 CSP má žalovaný možnosť vyjadriť nesúhlas so späťvzatím žaloby a za predpokladu, že k späťvzatiu žaloby dôjde až potom, ako začalo predbežné prejednanie sporu, resp. ako začalo pojednávanie vo veci samej, súd je povinný k nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby prihliadnuť. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že žalovaný má právo nesúhlasiť so späťvzatím žaloby a iba vyjadrenie nesúhlasu so späťvzatím žaloby je dôvodom k tomu, aby sa ním konajúci súd zaoberal. Žalovaný pritom nie je povinný vyjadriť sa k späťvzatiu žaloby. Pokiaľ sa však k späťvzatiu žaloby nevyjadrí, zároveň nevyjadrí s ním nesúhlas. Súd tak nemá k čomu prihliadnuť a rozhodne o späťvzatí žaloby.
48. Ako vyplýva zo spisového materiálu, žalobca vzal svoj žalobný návrh späť v časti istiny 1.106,71 Eur v podaní, ktoré doručil dňa 19.06.2019 k upomínaciemu konaniu sp.zn. 25Up/192/2019. Uvedené podanie žalobcu obsahujúce čiastočné späťvzatie žaloby bolo na základe uznesenia Okresného súdu Lučenec sp.zn. 13Cb/54/2019-67 zo dňa 26.06.2019 doručené dňa 10.07.2019 právnemu zástupcovi žalovaného spolu s výzvou, aby sa k uvedenému podaniu písomne vyjadril. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu následne podal vyjadrenie k podaniu žalobcu, toto vyjadrenie bolo doručené okresnému súdu dňa 22.07.2019 a v uvedenom podaní sa právny zástupca žalovaného vyjadroval k posúdeniu premlčacej doby v obchodnoprávnom vzťahu a s čiastočným späťvzatím žaloby nevyjadril nesúhlas. Rovnako na pojednávaní konanom dňa 05.09.2019 žalovaný nevyjadril nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby.
49. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd postupoval správne, ak vzhľadom na absenciu nesúhlasu žalovaného so zastavením konania v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby konanie čiastočne zastavil, čím vyhovel žalobcovi. Zároveň okresný súd v odôvodnení rozhodnutia v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania správne poukázal na skutočnosť, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby prostredníctvom započítacej námietky došlo až po začatí konania, a to v súvislosti s novovzniknutým nárokom žalovaného voči žalobcovi v rozsahu 1.106,71 Eur. V dôsledku uvedeného došlo k zániku záväzku žalovaného voči žalobcovi započítaním až po podaní žaloby, pričom započítanie sa považuje za jednu z foriem zániku záväzku, rovnocennú so zánikom záväzku splnením. V zmysle uvedeného tak došlo k splneniu záväzku žalovaného žalobcovi až po podaní žaloby, takže procesne zavinil podanie žaloby v pôvodnom rozsahu žalovaný tým, že pred jej podaním nezaplatil uplatnený nárok. Na základe toho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie trov, ktoré mu vznikli uplatnením pohľadávky na súde.
Rozhodnutie okresného súdu o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby zo strany žalobcu tak bolo správne.
50. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods.1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto preskúmal rozhodnutie okresného súdu iba z dôvodov uvedených v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.
51. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, takže ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
52. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
53. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).