Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-15-2022.pdf
PDF · 117.25 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/15/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: Transprojekt s.r.o., Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 35 729 651, zast. BURDA LEGAL s.r.o., Rudnícka 8, 831 06 Bratislava, IČO: 46 530 894, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, zast. TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, v konaní o uloženie povinnosti prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/189/2016-371 zo dňa 06.07.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/189/2016-371 zo dňa 06.07.2021 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 06.07.2021 súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“), prvým výrokom zastavil konanie. Druhým výrokom nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania. Tretím výrokom zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/45/2017-206 zo dňa 13.04.2017 v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 163 ods. 2, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1, § 335 ods. 1, § 339 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. V rozhodnutí uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 16.12.2016 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť uzatvoriť so žalobcom Dodatok č. 1 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 20.12.2010, ktorým sa dátum 31.12.2016 vo všetkých ustanoveniach Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 20.12.2010 nahrádza dátumom 30.06.2019.
3. Súd uznesením zo dňa 27.05.2020 č.k. 26Cb/189/2016-284, konanie podľa § 163 ods. 1 CSP prerušil na 6 mesiacov z dôvodu, že strany sporu zhodne navrhli odročenie pojednávania. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2020.
4. Dňa 08.12.2020 bol do elektronickej schránky súdu doručený návrh žalobcu na pokračovanie v prerušenom konaní, podaný za žalobcu splnomocneným právnym zástupcom - Advokátskou kanceláriou Kovár a partneri, s.r.o..
5. Doručený návrh žalobcu nespĺňal všeobecné náležitosti podania podľa § 127 ods. 1 CSP, pretože nebol žalobcom podpísaný. Súd uznesením zo dňa 16.03.2021 č.k. 26Cb/189/2016-340 vyzval žalobcu na odstránenie vád podania, ktoré nie je podaním vo veci samej tak, aby doplnil všeobecnú náležitosť podania v zmysle § 127 ods. 1 písm. e) CSP. Súd v predmetnom uznesení žalobcu poučil, že ak sa v lehote stanovenej súdom nedostatok podania neodstráni, súd s poukazom na § 128 ods. 3 CSP na predmetné podanie nebude prihliadať.
6. Dňa 31.03.2021 žalobca súdu oznámil, že odvolal plnomocenstvo udelené Advokátskej kancelárii Kovár a partneri, s.r.o. na zastupovanie žalobcu v prebiehajúcom konaní. Podľa § 92 ods. 3 CSP odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili, preto odo dňa 31.03.2021 mal súd za to, že žalobca v konaní nie je zastúpený advokátom. Plnomocenstvo pre nového právneho zástupcu BURDA LEGAL s.r.o. bolo do spisu založené dňa 19.04.2021 pri nahliadaní do súdneho spisu.
7. Dňa 13.04.2021 bol súdu opätovne doručený návrh žalobcu na pokračovanie v prerušenom konaní, ktorým žalobca na základe výzvy súdu odstraňoval vady pôvodného podania. Súd zistil, že predmetný návrh bol podaný Advokátskou kanceláriou Kovár a partneri, s. r. o., ktorá už v danom čase nebola oprávnená zastupovať žalobcu v konaní pred súdom. Predmetné podanie, doručené súdu dňa 13.04.2021, bolo teda podané neoprávnenou osobou bez procesného vzťahu k prebiehajúcemu konaniu.
8. Nad rámec uvedeného súd konštatoval, že po preštudovaní doručeného návrhu zistil, že žalobca v ňom neodstránil vytknuté vady podania. Predmetné podanie doručené do elektronickej schránky súdu nebolo autorizované zaručeným elektronickým podpisom žalobcu (ani splnomocneného zástupcu žalobcu) v zmysle § 23 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Na predmetný návrh síce právny zástupca žalobcu fyzicky doplnil podpis, avšak nakoľko návrh nebol následne podpísaný aj zaručeným elektronickým podpisom, jedná sa o dokument v listinnej podobe, ktorý mal byť v zmysle § 35 a nasl. zákona o e-Governmente transformovaný do elektronického dokumentu vykonaním zaručenej konverzie pripojením osvedčovacej doložky. Bez uvedeného postupu nie sú zachované právne účinky pôvodného dokumentu. Predloženým novým návrhom žalobca s poukazom na uvedené neodstránil vytknuté vady podania, nakoľko k nemu nepripojil podpis v zmysle príslušných ustanovení zákona o e- Governmente. Predmetné podanie súdu nebolo doručené ani v origináli v listinnej podobe.
9. Žalobca bol poučený, že v prípade neodstránenia vád podania v stanovenej lehote súd na podanie nebude prihliadať. Napriek uvedenému žalobca vady návrhu v stanovenej lehote neodstránil, pretože súdu nebolo doručené podanie urobené oprávnenou osobou a zároveň ani podanie spĺňajúce náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP v spojení s § 23 a § 36 a nasl. zákona o e-Governmente. Na predmetné podanie žalobcu súd s poukazom na § 128 ods. 3 CSP neprihliada.
10. Žalobca ani žalovaný nepodali návrh na pokračovanie v predmetnom konaní v zákonom stanovenej lehote, preto súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením konanie zastavil.
11. Vzhľadom na to, že strany zhodne navrhli prerušenie konania a ku dňu rozhodovania ani jedna zo strán nepodala návrh na pokračovanie v konaní, mal súd za to, že obe strany procesne zavinili zastavenie konania rovnakou mierou. V dôsledku toho rozhodol súd tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
12. Súd uznesením zo dňa 11.01.2017 č.k. 26Cb/189/2016-126 zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetné uznesenie bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.04.2017 č.k. 4Cob/45/2017-206 zmenené tak, že krajský súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. S poukazom na vyššie citované ustanovenia, keďže súd konanie vo veci samej zastavil je, podľa jeho názoru, potrebné aj bez návrhu zrušiť neodkladné opatrenie nariadené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/45/2017-206. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
13. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie podáva v celom rozsahu. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP.
14. Odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie zákonom stanovených náležitostí podania, ktoré, podľa názoru súdu prvej inštancie, nemá charakter podania vo veci samej. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu vo vzťahu k posúdeniu doplneného návrhu, ako podania, ktoré nemá mať náležitosti podľa ust. § 127 ods. 1 v spojení s § 23 a § 36 zákona o e-Govermente. Uviedol, že nesprávnosť posúdenia súdu spočíva v tom, že súd na jednej strane posudzuje návrh na pokračovanie ako podanie, ktoré nie je podaním vo veci samej, no na druhej strane zjavne nesprávne vychádza
z toho, že toto podanie má mať zákonom stanovené náležitosti, ustanovené len pre také podania, ktoré majú charakter podania vo veci samej. Zhrnul, že namieta nesprávne právne posúdenie zákonom stanovených náležitostí takého elektronického podania, ktoré svojím charakterom, podľa záverov súdu, nie je podaním vo veci samej a v ktorého dôsledku súd nesprávne aplikoval ust. § 128 ods. 3 CSP a následne konanie zastavil, neprihliadnuc na návrh na pokračovanie v spojení s doplneným návrhom žalobcu. Citoval ust. § 125 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že autorizácia sa vyžaduje len pri takých podaniach v elektronickej podobe, ktoré majú charakter podania vo veci samej. Len takéto podania, pokiaľ nie sú autorizované, je potrebné dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou podľa zákona o e-Govermente. Má za to, že uvedené závery vyplývajú aj priamo z komentára autorov k CSP, resp. jednotnému názoru odbornej verejnosti. 15. Zastáva právny názor, že súd pri vydávaní napadnutého uznesenia vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že predloženým doplneným návrhom nemalo dôjsť k odstráneniu vytknutých vád podania, nakoľko k doplnenému návrhu nebol pripojený podpis v zmysle ust. § 23 a § 36 a nasl. zákona o e- Govermente, resp. že doplnený návrh nebol súdu doručený v origináli v listinnej podobe. Súd preto nebol oprávnený z tohto dôvodu neprihliadnuť na doplnený návrh podľa § 128 ods. 3 CSP a následne konanie na podklade uznesenia zastaviť.
16. Odvolateľ poukázal na nesprávne posúdenie charakteru podania - návrhu na pokračovanie v konaní, ako podania, ktoré nemá byť podaním vo veci samej a následný nesprávny postup súdu podľa ust. § 128 CSP. Vychádzajúc z obsahu napadnutého uznesenia, súd posudzoval podanie - návrh na pokračovanie
- bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia, ako podanie, ktoré nie je podaním vo veci samej. S týmto názorom sa žalobca nestotožnil. Doplnil, že výpočet podaní vo veci samej podľa ust. § 123 ods. 2 CSP nie je taxatívny, ale demonštratívny a teda pripúšťa aj existenciu iných podaní vo veci samej.
17. Žalobca má za to, že návrh na pokračovanie v konaní, ktorý je nevyhnutne potrebné podať na účely pokračovania v prerušenom súdnom konaní, predstavuje podanie vo veci samej. Ide o dispozíciu s predmetom konania, nakoľko žalobca týmto podaním jasne deklaruje vôľu, aby bola vec na poklade jeho žaloby ďalej prejednaná a súdom meritórne rozhodnutá. Má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď návrh na pokračovanie arbitrárne vyhodnotil ako podanie a nie podanie vo veci samej podľa § 123 ods. 1 CSP, v čoho dôsledku pri odstraňovaní vád tohto podania následne nesprávne postupoval podľa ust. § 128 CSP. Právne posúdenie charakteru tohto podania má pritom zásadný význam z hľadiska odstraňovania jeho prípadných vád. Pri podaniach, ktoré majú charakter podania vo veci samej, je súd povinný postupovať podľa § 129 CSP. Má preto za to, že súd mal za predpokladu, že doplnený návrh považoval na účely odstránenia vytýkaných vád za nedostačujúci, návrh žalobcu na pokračovanie v konaní v súlade s ust. § 129 ods. 3 CSP uznesením odmietnuť.
18. Ďalej namietal, že sa súd nepokúsil o odstránenie prípadných pochybností ohľadom procesného podania vykonaného v zastúpení žalobcu a to aj napriek tomu, že obsahom spisu bola jasne a včasne prejavená vôľa žalobcu pokračovať v prerušenom súdnom konaní. O pretrvávajúcej vôli žalobcu pokračovať v spore napokon svedčí aj samotné oznámenie žalobcu o odvolaní plnomocenstva pôvodnému právnemu zástupcovi. Pokiaľ by žalobca nemal záujem o prejednanie nároku uplatneného žalobou, s vedomím zastavenia konania, by zrejme neuskutočňoval už žiadny ďalší úkon vo veci. Súd v danom prípade postupoval formalisticky. Žalobca sa domnieva, že v prípade existencie akýchkoľvek pochybností ohľadom procesného podania vykonaného v zastúpení žalobcu, mal súd preferovať taký procesný postup, pri ktorom uprednostní právo strany sporu na spravodlivý súdny proces. Zastáva názor, že súd svojím nesprávnym postupom odňal žalobcovi jeho ústavou garantované právo na prístup k súdu.
19. Odvolateľ ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.01.2020 sp. zn. 8Cdo/75/2019. Mal za to, že žalobca súdu jasne deklaroval vôľu pokračovať v prerušenom súdnom konaní a to už na základe včas podaného návrhu na pokračovanie. Hoci na návrhu absentoval podpis podávajúcej osoby, uvedený formálny nedostatok nemôže viesť k zastaveniu konania bez toho, aby sa súd pokúsil odstrániť ním tvrdenú vadu doplneného návrhu. Súd bol, podľa jeho názoru, povinný pokúsiť sa o odstránenie ním vytýkaných vád za situácie, kedy medzičasom došlo k oznámeniu o odvolaní plnomocenstva a to výzvou adresovanou priamo žalobcovi.
20. Žalobca - odvolateľ záverom uviedol, že s poukazom na odvolaciu argumentáciu je zrejmé, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre zastavenie konania a vydanie predmetného uznesenia. Žalobca odvolaním napáda uznesenie v celom rozsahu pre naplnenie ním uvedených odvolacích
dôvodov. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre zastavenie konania, je v celom rozsahu nesprávny aj výrok III. o zrušení uznesenia Krajského súdu v Bratislave. Žiadal preto, aby odvolací súd v súlade s ust. § 389 písm. b) CSP, napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.07.2021 sp. zn. 26Cb/189/2016-371 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
21. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi súdu prezentovanými v uznesení, na základe ktorých súd konanie zastavil. Naopak, nestotožňuje sa so žiadnym z prezentovaných tvrdení a argumentov žalobcu, ktoré uvádza vo svojom odvolaní. Žalobca v podanom odvolaní napáda uznesenie využitím niekoľkých odvolacích dôvodov, pričom svoje podanie odôvodňuje tvrdeniami, ktoré žalovaný považuje za nesprávne.
22. Podľa názoru žalobcu návrh na pokračovanie má charakter podania vo veci samej, pričom uvedený názor sa v odvolaní pokúšal odôvodniť vlastnými závermi. Podľa žalobcu práve posúdením návrhu na pokračovanie, ako podaním nie vo veci samej, bolo nesprávnym právnym posúdením veci porušené žalobcovo právo na spravodlivý proces, spočívajúce v odňatí možnosti žalobcu podať opravný prostriedok proti uzneseniu o odmietnutí podania vo veci samej podľa § 129 ods. 3 CSP (ktorým by žalobca disponoval v prípade posúdenia návrhu ako podania vo veci samej). Žalovaný má za to, že podradenie návrhu na pokračovanie v konaní je analogicky najbližšie práve k návrhu na prerušenie konania, nakoľko na seba procesne nadväzujú, pričom pre opačný názor neexistujú relevantné argumenty. Zároveň žalobcove závery o povahe návrhu na pokračovanie sú neudržateľné a ničím nepodložené - úplne rovnakou analógiou by totiž bolo možné dôjsť k záveru, že aj samotný návrh na prerušenie konania by mohol byť podaním vo veci samej. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca značnú časť svojho odvolania venuje tomu, že ak súd vyhodnotil povahu návrhu na pokračovanie v konaní, ako podanie nie vo veci samej, nemal od žalobcu vyžadovať náležitosti vyžadované len pri podaní vo veci samej (konkrétne vyžadovanie autorizácie podania zaručeným elektronickým podpisom podľa zákona o e-Governmente). K uvedenému žalovaný uviedol, že tak ako to vyplýva z vydaného uznesenia, hlavným dôvodom odmietnutia podania nebola absencia autorizácie zaručeným elektronickým podpisom, ale podanie neoprávnenou osobou. Z toho dôvodu tu bol jednoznačný dôvod na taký postup súdu, ktorý spočíval v neprihliadnutí na doplnenie podania (ktoré nie je podaním vo veci samej) a následnom zastavení konania. Žalovaný na záver doplnil, že už v uznesení súdu, ktorým vyzval žalobcu na doplnenie neúplného podania bolo uvedené, že predmetné podanie (návrh na pokračovanie) je súdom považované za podanie nie vo veci samej. Na túto skutočnosť však žalobca v danej dobe žiadnym spôsobom nereagoval a ani ju nenamietal. Spravil tak až v odvolaní po tom, čo súd uznesením zastavil konanie.
23. Žalobca tvrdí, že výzva, ktorou ho súd vyzval na odstránenie vád podania mu nebola účinne doručená, resp. že výzva na doplnenie plnomocenstva nebola zo strany súdu, po podaní neoprávnenou osobou, uskutočnená. Závery žalobcu považuje žalovaný za neopodstatnené. Súd dňa 16. marca 2021 vydal uznesenie, ktorým žalobcu vyzval na doplnenie pôvodného podania. Výzva bola pravdepodobne v najbližších dňoch po vydaní uznesenia odoslaná právnemu zástupcovi žalobcu. Súd pri určovaní adresáta vychádzal z vtedajšej situácie v súdnom spise, z ktorého jasne vyplývalo, že žalobca má ustanoveného právneho zástupcu na celé konanie, ktorému sa majú písomnosti zasielať. Žalobca následne, skoro dva týždne po vydaní uznesenia, odvolal svojho pôvodného právneho zástupcu. Je teda úplne zrejmé, že existoval dostatočný čas na to, aby sa výzva dostala do dispozičnej sféry pôvodného právneho zástupcu ešte v čase, keď bol ako zástupca ustanovený. Skutočnosť, že pôvodný právny zástupca prevzal zásielku práve deň po účinnosti odvolania plnomocenstva voči súdu, vyvoláva nanajvýš otázky o alibistickom postupe žalobcu za účelom získavania dodatočného času z dôvodu očakávania, že sa bude zásielka znova doručovať jemu a tým pádom začne plynúť nová lehota.
24. Pre ucelený obraz dodal, že na jednej strane síce žalobca tvrdí, že výzva na odstránenie vád nebola nikdy účinne doručená, nakoľko ju prevzala neoprávnená osoba, ale na strane druhej, prostredníctvom tejto neoprávnenej osoby (pôvodného právneho zástupcu) následne podal doplnenie návrhu podľa predmetnej výzvy, z čoho jasne vyplýva, že výzva sa preukázateľne dostala do dispozičnej sféry žalobcu a úkon bol žalobcom odobrený.
25. Žalobca ďalej vyčíta súdu, že na jednej strane vychádzal z toho, že pôvodný právny zástupca bol oprávnený na prevzatie výzvy, ale zároveň nebol oprávnený na podanie doplnenia návrhu v čase, keď tento úkon realizoval. Ďalej uviedol, že ak by aj oprávnený na doplnenie podania nebol, súd mal po
doplnení návrhu neoprávnenou osobou vyzvať žalobcu (resp. túto neoprávnenú osobu) na doplnenie plnomocenstva. K uvedeným tvrdeniam žalovaný uviedol, že síce je bežnou praxou súdov vyzývať na doplnenie plnomocenstva (napr. pri prvom úkone účastníka konania voči súdu), avšak v tejto konkrétnej situácii súd, podľa neho, správne vyhodnotil situáciu (resp. nepochybil), keď pôvodného právneho zástupcu dodatočne nevyzýval na doplnenie plnomocenstva.
26. Ak by žalobca skutočne mal záujem na tom, aby podanie uskutočnené odvolaným právnym zástupcom bolo súdom brané ako podané oprávnenou osobou, tak by spolu s doplneným návrhom alebo následne po jeho podaní doplnil plnomocenstvo z vlastnej iniciatívy (v súlade s jeho tvrdením o pretrvávajúcej vôli pokračovať v konaní). Namiesto toho z jeho strany nebola vyvinutá absolútne žiadna iniciatíva a uvedené sa rozhodol riešiť, až keď súd konanie zastavil. Žalovaný na záver dodal, že do dnešného dňa žalobcov pôvodný právny zástupca nebol opätovne ustanovený. Žalobca si medzičasom zvolil nového právneho zástupcu. Uvedené len potvrdzuje, že nič nenasvedčovalo tomu, že by žalobca mal záujem znova uskutočňovať kroky voči súdu prostredníctvom pôvodného právneho zástupcu. 27. Žalovaný považuje za preukázané, že návrh na pokračovanie v konaní podľa § 163 ods. 2 CSP je podaním nie vo veci samej; žalobca zapríčinil zastavenie konania; návrh na zrušenie neodkladného opatrenia podaný žalovaným nikdy nebol a ani nie je zároveň návrhom na pokračovanie v konaní podľa § 163 ods. 2 CSP.
28. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody a vyvrátenie tvrdení žalobcu, považuje žalovaný odvolanie žalobcu za neodôvodnené, preto žiada súd, aby uznesenie súdu potvrdil a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia v celom rozsahu.
29. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý okrem už uvedeného doplnil, že pokiaľ žalovaný na margo neúčinného doručenia výzvy na odstránenie vád žalobcovi tvrdí, že existoval dostatočne dlhý čas na to, aby sa táto výzva dostala do dispozičnej sféry pôvodného právneho zástupcu ešte v čase, kedy bol splnomocneným zástupcom žalobcu, v kontexte platnej právnej úpravy doručovania sa jedná o argument celkom bez právneho významu. Dňom doručenia zásielky je deň prevzatia tejto zásielky zo strany adresáta. Pôvodný právny zástupca žalobcu prevzal výzvu na odstránenie vád dňa 01.04.2021, t.j. až po tom, ako žalobca súdu oznámil odvolanie plnej moci svojmu pôvodnému právnemu zástupcovi. Doručovanie pôvodnému právnemu zástupcovi po odvolaní plnej moci, ktoré bolo riadne oznámené súdu, nemožno považovať za riadne doručené s účinkami pre pôvodne zastúpenú stranu. Za účelom odstránenia vzniknutej vady v doručení bol súd povinný doručiť výzvu na odstránenie vád priamo strane sporu. Za žiadnych okolností však súd nebol bez ďalších úkonov vo veci oprávnený vydať napadnuté uznesenie.
30. Pokiaľ žalovaný uviedol, že je síce bežnou praxou súdov vyzvať na doplnenie plnomocenstva, avšak v tomto prípade súd, podľa jeho názoru, správne vyhodnotil situáciu, keď pôvodného právneho zástupcu dodatočne nevyzýval na doplnenie plnomocenstva, žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel k správnosti uvedeného procesného postupu zo strany súdu v tomto prípade, osobitne, keď súd v rozpore so zaužívanou praxou, základnými právami osôb a princípmi CSP, priorizoval zastavenie konania pred pokračovaním v konaní.
31. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý nad rámec uvedeného doplnil, že tvrdenie žalobcu ohľadom nesprávneho vyhodnotenia návrhu žalobcu súdom, nemôže obstáť jednak pre samotnú povahu návrhu na pokračovanie v konaní, ako ani s poukazom na judikatúru najvyšších súdnych autorít. Naposledy sa k tejto otázke vyjadroval Ústavný súd SR vo svojom uznesení č.k. III ÚS 667/2021-27, podľa ktorého návrh na pokračovanie v konaní nie je možné považovať za podanie vo veci samej, keďže sa posudzuje podľa procesného a nie hmotného práva. Záverom zhrnul, že pasivita žalobcu vo vzťahu k nepodaniu právne perfektného podania na pokračovanie v konaní, nemôže byť na ťarchu žalovanému, ako ani nemôže zakladať pochybenie súdu. Argumentácia žalobcu v odvolaní proti uzneseniu o zastavení a v odvolacej replike je alibistická a snaží sa zakryť pochybenia na strane žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktoré viedli k zastaveniu tohto konania.
32. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.
33. Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý konanie zastavil s odôvodnením, že žalobca ani žalovaný nepodali návrh na pokračovanie v predmetnom prerušenom konaní, v zákonom stanovenej lehote, keď návrh doručený žalobcom dňa 8.12.2020 do elektronickej schránky súdu nespĺňal všeobecné náležitosti podania podľa § 127 ods. 1 CSP, pretože nebol žalobcom podpísaný a opätovne doručený návrh žalobcu na pokračovanie v prerušenom konaní, ktorým žalobca na základe výzvy súdu odstraňoval vady pôvodného podania, bol podaný advokátskou kanceláriou Kovár a partneri s. r. o., ktorá už v danom čase nebola oprávnená zastupovať žalobcu v konaní pred súdom. Predmetné podanie bolo teda podané neoprávnenou osobou bez procesného vzťahu k prebiehajúcemu konaniu.
34. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
35. Podľa § 127 ods. 1 ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis.
36. Podľa § 128 ods. 1a 2 ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve súd na doplnenie alebo opravu tohto podania. Na doplnenie alebo na opravu konania súd určí lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní.
37. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
38. Odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/189/2016-371 zo dňa 6.7.2021 podal žalobca z dôvodov, ako je uvedené v bodoch 14., 15., 16., 17., 18., 19., 20., 29. a 30. tohto rozhodnutia. 39. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že akékoľvek podanie urobené vo vzťahu k súdu musí vždy obsahovať náležitosti podľa citovaného ust. § 127 CSP. Podanie musí byť podpísané osobou, ktorá podanie urobila. Podpis podania slúži na overenie toho, že úkon skutočne robí osoba v podaní označená. Podpisom strana potvrdzuje svoju vôľu vyjadrenú v podaní a prejavuje súhlas s obsahom podania. Všeobecne podpis na podaní ako písomnom procesnom úkone strany sleduje v podstate trojitú funkciu; jednak funkciu označovaniu, t.j. označuje toho, kto podanie robí, jednak deklaračnú funkciu, t.j. potvrdzuje, že ten kto príslušný právny úkon urobil, toto podanie skutočne urobiť chcel a že ide o prejav jeho vlastnej vôle; a napokon dôkaznú funkciu, t.j. overuje totožnosť toho, kto podanie urobil. Pri podaní v listinnej podobe sa podpisom rozumie vlastnoručný podpis podávateľa na listine. Ak ide o vlastnoručný podpis, zákon nestanovuje, čo presne sa podpisom rozumie, t.j. či je podpisom rukou písané meno a priezvisko alebo stačí len priezvisko alebo aj iný symbol alebo označenie, ktoré osoba vlastnou rukou napísala a ako podpis používa. Podpisom sa vo všeobecnosti rozumie rukou napísané priezvisko alebo iný identifikačný znak osoby, pričom celý podpis nemusí byť čitateľný. Preto možno uzavrieť, že za podpis treba považovať vlastnou rukou písaný znak alebo slovo, pri ktorom nie je pochybnosť o tom, že ide o prejav vôle osoby, ktorá ho robí.
Ust. § 127 CSP pritom nestanovuje, že by bolo možné podpis na podaní nahradiť mechanickými prostriedkami. Ani výkladom tohto ustanovenia nemožno dospieť k záveru, že by podpisom bolo možné rozumieť niečo iné ako vlastnoručný podpis konajúcej osoby.
40. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval správne, keď uznesením č.k. 26Cb/189/2016-340 zo dňa 16. marca 2021 žalobcu vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia opravil/doplnil svoje podanie zo dňa 7.12. tak, že doplní všeobecnú náležitosť podľa § 127 ods. 1 písm. e) CSP - podpis žalobcu, resp. osoby splnomocnenej konať za žalobcu.
41. Odvolací súd sa rovnako stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci v prípade návrhu na pokračovanie v konaní nejde o podanie vo veci samej, preto bol správny postup v zmysle ust. § 128 CSP. Civilný sporový poriadok rozlišuje jednak podanie vo veci samej a podanie, ktoré nie je podaním vo veci samej. Za podanie vo veci samej výslovne označuje žalobu, zmenu žaloby, vzájomnú žalobu, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie a ak to vyplýva z povahy veci, tiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Vymedzenie podania vo veci samej úzko súvisí s dispozičnou zásadou, ktorá ovláda sporový civilný proces. V zásade možno povedať, že za podanie obsahujúce návrh vo veci samej je možné považovať len také podanie, ktorého účinky sa nevyčerpávajú - nezavršujú už doručením súdu. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd návrh na pokračovanie v konaní nepovažuje za podanie vo veci samej aj z dôvodu, že návrh na pokračovanie v konaní sa posudzuje podľa procesného a nie hmotného práva.
42. Nakoľko podania zo strany žalobcu boli doručované do elektronickej schránky súdu, odvolací súd dopĺňa, že za elektronický dokument je potrebné považovať aj písomnosť, ktorá bola pôvodne vyhotovená v listinnej podobe (a vlastnoručne podpísaná, čo v prejednávanej veci splnené nebolo) a následne bola naskenovaná a týmto spôsobom bol vyhotovený elektronický obraz listiny, ktorý bol odoslaný prostredníctvom elektronickej pošty adresátovi. Nejde teda o písomnosť v listinnej podobe, ale o „kópiu“ takej listiny. Komunikácia so súdom formou podania v elektronickej podobe je rýchla, hospodárna, efektívna a užívateľsky komfortná. Pri elektronickom podaní je zásadne potrebné rozlišovať, či je urobené elektronickou poštou prostredníctvom e-mailovej správy alebo či je urobené prostredníctvom elektronických schránok podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
43. Vzhľadom na záver súdu prvej inštancie prezentovaný v rozhodnutí č.k. 26Cb/189/2016-371 zo dňa 6.7.2021 v bode 7. rozhodnutia, ktorého správnosť napádal žalobca - odvolateľ v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že na účely súdneho konania sa ďalej rozlišuje komunikácia prostredníctvom elektronickej pošty jednoduchou e-mailovou správou bez autorizácie alebo autorizovanou správou. Autorizovanou správou sa pritom podľa § 23 zák. o e-Governmente rozumie správa so zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou. Elektronickou podobou podania je aj elektronický formulár pre elektronické podanie sprístupnený v module elektronických formulárov. Návrhy na začatie konania (žaloby) sa podávajú prostredníctvom portálu e-Žaloby výlučne použitím na to určeného elektronického formulára. Prostredníctvom spomenutého portálu možno vykonať aj elektronické podanie k existujúcemu konaniu (ako v prejednávanej veci), t.j. vykonať podanie, ktoré nevyvoláva začatie nového súdneho konania. Podania adresované súdu prostredníctvom portálu e-Žaloby môžu, alebo nemusia byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
44. Za rozhodujúcu skutočnosť pre posúdenie dôvodnosti odvolania zo strany žalobcu považuje odvolací súd fakt, že dňom doručenia zásielky je deň prevzatia tejto zásielky zo strany adresáta. Pôvodný právny zástupca žalobcu, t.j. AK Kovár a partneri, s.r.o. prevzal výzvu - uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 26Cb/189/2016-340 zo dňa 16. marca 2021 dňa 1.4.2021, t.j. až potom ako žalobca súdu oznámil odvolanie plnej moci tomuto svojmu pôvodnému právnemu zástupcovi. Z č.l. 351 spisu mal odvolací súd za preukázané, že oznámenie o odvolaní plnej moci na zastupovanie žalobcu udelené AK Kovár a partneri, s.r.o. bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 31.3.2021. Doručenie predmetného uznesenia pôvodnému právnemu zástupcovi po odvolaní plnej moci zo strany žalobcu, ktoré bolo riadne oznámené konajúcemu súdu nemožno považovať za doručené riadne, s účinkami pre pôvodne zastúpenú stranu.
V zmysle ust. § 92 ods. 3 CSP odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd prisvedčil argumentácii odvolateľa t.j. žalobcu, že za účelom odstránenia vzniknutej vady v doručení, bol konajúci súd prvej inštancie povinný doručiť výzvu na odstránenie vád podania priamo strane sporu, t.j. žalobcovi.
45. Odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky normované ust. § 389 ods. b CSP, podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého bolo zastavené konanie bez splnenia zákonných predpokladov pre vydanie takéhoto rozhodnutia došlo, podľa názoru odvolacieho súdu, k znemožneniu procesných práv navrhovateľa v miere spôsobujúcej porušenie jeho práva na spravodlivý proces.
46. Nie bez významu je skutočnosť, že pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o zastavení konania zo dňa 6.7.2021 bolo súdu prvej inštancie doručené splnomocnenie žalobcu udelené advokátskej kancelárii BURDA LEGAL s.r.o. Bratislava zo dňa 30.3.2021 a následne Návrh na pripustenie zmeny žaloby zo dňa 7.5.2021, čím (okrem predchádzajúcich podaní) žalobca jasne deklaroval svoj záujem na pokračovaní v konaní.
47. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
48. S poukazom na uvedené odvolací súd v zmysle citovaného ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolaním žalobcu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou postupovať v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu v súlade s ust. § 391 ods. 2 CSP.
49. O náhrade trov konania rozhodne v súlade s ustanovením § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie.
50. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).