Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_2T-89-2019.pdf
PDF · 119.2 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/89/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. marca 2020 takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný :
E. V., nar. XX.X.XXXX v L. W. U., okres L. W. U., trvale bytom L. W. U., T. č. XXXX/XX, okres L. W. U.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 18. apríla 2018 v čase okolo 20.00 hod. v meste L. W. U., okres L. W. U., na ulici T. pred oplotením dvora rodinného domu č. XXXX/X, kričal R. Y., že prečo nechce vrátiť jeho matke E. V. peniaze vo výške 200,- eur a keď mu táto povedala, že jeho matke nedĺži žiadne peniaze, že jej nemá čo vracať, tak k nej pristúpil a drevenou palicou ju udrel po ľavej spánkovej časti hlavy a pri tom sa jej vyhrážal, že keď nevráti jeho matke peniaze, tak ju rozkope, čím takto svojím konaním spôsobil R. Y. zranenia, a to pohmoždenie a odreninu hlavy v čelovo - temennej oblasti, ktoré si nevyžiadali liečbu,
t e d a
iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
č í m s p á ch a l
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a
z a t o m u u k l a d á
Podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona a § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry L. W. U. podal dňa 12.8.2019 na tunajší súd obžalobu na obvineného E. V. pre skutok, že dňa 18. apríla 2018 v čase okolo 20.00 hod. v meste L. W. U., okres L. W. U., na ulici T. pred oplotením dvora rodinného domu č. XXXX/X, kričal R. Y., že prečo nechce vrátiť jeho matke E. V. peniaze vo výške 200,- eur a keď mu táto povedala, že jeho matke nedĺži žiadne peniaze, že jej nemá čo vracať, tak k nej pristúpil a drevenou palicou ju udrel po ľavej spánkovej časti hlavy a pri tom sa jej vyhrážal, že keď nevráti jeho matke peniaze, tak ju rozkope, čím takto svojím konaním spôsobil R. Y. zranenia, a to pohmoždenie a odreninu hlavy v čelovo - temennej oblasti s dobou liečenia do 7 dní, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona.
Obžalovaný E. V. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že je nevinný. Následne vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, že v uvedený deň prišiel domov z práce, keď počul z vonku krik. Bolo asi 16.00-17.00 hod. Vyšiel von, kde na T. č. XX R. a N. Y. bili U. V., asi 100 ľudí sa pozeralo, nikto mu nepomáhal, tak išiel on. Rozbranil ich, zdvihol U. V. zo zeme, lebo bol dobitý, aj hlavu mu zašívali. Y. mali vypité a otočilo sa to proti nemu a začali útočiť na neho, nadávať na jeho mamu, mama to počula. On nemal v rukách nič, jeho udreli lopatou po tvári a po pleci a jeho syna s nejakou palicou udreli po ruke. Jeho matka prišla za ním, že čo kričia a nadávajú, ale povedal jej, aby išla domov, že sa nič nestalo a on ide so synom k lekárovi. Poškodená R. Y. tam vôbec nebola, bitka nebola v blízkosti jej obydlia, ani on sa nedostal pred jej dom. Y. udreli jeho aj jeho syna, aj maródoval, ale neohlasoval to na polícii. Poškodená bola dvakrát vypovedať, on nevypovedal, lebo s tým nechcel mať nič spoločné, lebo poškodená im hovorila, že nechce s tým mať nič spoločné a ona to nebude podávať. Preto aj on s matkou dvakrát nevypovedali, lebo to nechceli riešiť. Poškodenú R. Y. nevidel, nebola tam, neudrel ju ani nepýtal od nej peniaze, nevie, ako mohla prísť k zraneniu. Videl ju rozprávať s policajtmi potom, čo vyšla z domu, ale pri bitke nebola. Poškodená od jeho otca peniaze požičané nemala, otec bol zamestnaný, nemal dôvod požičiavať peniaze. Následne s poškodenou nebol v žiadnom kontakte, ani problémy s jej rodinou nikdy nemal, nevie, prečo práve jeho udala na polícii.
Ohľadne okolnosti, či bola len tá bitka o ktorej vypovedal uviedol, že on videl biť dvoch Y. U. V., im povedal, prečo na neho útočia, keď im nič nespravil, bol v tom aj otec Y.. Po príchode polície sa už nič neodohrávalo. Y. hádzali niečo z dvora, majú tam kamene, ale on posielal mamu domov a musel riešiť svojho syna a nie ich. R. Y. nevidel, aby hádzala kamene.
Poškodená R. Y. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedla, že syn R. a N. Y. sa vrátili opití z roboty domov a púšťali si doma rádio. Ona bola na dvore, keď prišiel obžalovaný, zavolal ju a ona vyšla pred bránku. Opýtal sa, kedy vrátil peniaze jeho mame, na čo mu povedala, že peniaze už vrátila jeho nebohému otcovi. Na to povedal, že keď nevráti peniaze, rozkope ju, mal v ruke porisko, s ktorým ju udrel nad ucho do ľavej strany hlavy. Obžalovaný hovoril o 200,-eurách. Bola ako omráčená, ale neodpadla. Bola tam sama, kričala na neho, kvôli čomu ju udrel a na jej krik vyšli von deti N., R., E., C. a potom všetci, celá kolónia. Zavolali záchranku, ktorá ju zobrala na urgent. Potom obžalovaného deti hádzali kamene do dvora, bitka nebola a potom prišli policajti. Ona sama políciu nevolala a nevie, kto volal. Syn R. Y. mal poškrabané ruky ako spadol. Synovia sa s U. V. nebili. E. V. vyšla von potom, ako ju obžalovaný udrel a kričala na obžalovaného, čo robí a následne si nadávali. Na druhý deň obžalovaný prišiel a ľutoval, čo urobil, že už to nikdy neurobí. Nevie, čo sa to stalo, lebo medzi nimi nikdy konflikt nebol, vychádzali dobre aj predtým aj teraz. Zranenie nemala žiadne, bezprostredne po údere sa jej točila hlava, po údere nespadla, mala bolesti, ktoré prešli, nebrala lieky ani nebola na ďalšom ošetrení. Strach z obžalovaného nemala, nemá ani obavu, že by také konanie mohol obžalovaný opakovať. Od obžalovaného otca si v minulosti požičala peniaze viackrát, vrátila mu ich ešte ako žil.
Obžalovaný k výpovedi poškodenej uviedol, že nehovorí pravdu.
Svedok U. V. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že dňa 18.4.2018 niekedy poobede bol napadnutý R. Y. a N. Y., keď išiel na záchod. Napadli ho z ničoho nič, za bytovkou T. č. XX, asi ho bili s palicou, ale nepamätá si. Obžalovaný prišiel, keď ležal na zemi a zdvihol ho, čo mu povedala družka. Boli tam Y. a obžalovaný, ďalej sa už nikto nebil. Nevie, či mali niečo v rukách, lebo ho udreli zozadu. Vonku nebol nikto. Obžalovaný zavolal manželku, ktorá volala záchranku. Zašívali mu
hlavu (vzadu nad temenom). Prišla polícia. Trestné oznámenie na Y. nepodal, lebo nemal potvrdenie od lekára. Nepamätá, či bol ešte niekto zranený v ten deň, na ošetrení stretol obžalovaného, ktorý tam bol so synom. Nehovoril, čo sa stalo synovi. Poškodenú R. Mikovú pozná, v ten večer ju nevidel.
Na návrh prokurátora bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 15.4.2019, kde uviedol, že si pamätá, že vtedy na ošetrení bol s ním aj mladý V. a bola tam s nimi aj R. Y.. Po vysvetlení rozporov, že neuviedol, že na ošetrení bola aj R. Y., svedok uviedol, že on to tak na polícií neuviedol, na ošetrení ju nevidel.
Svedkyňa E. Y. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 18.4.2018 niekedy večer bola doma, kde tiež boli bratia R., N., R., sestry C., R., U. a ďalší. Mama bola na záhrade. Vyšla von so sestrou C., lebo mama robila krik. Keď vyšla, bolo tam veľa ľudí, nevie kto každý, obžalovaného nevidela a nepamätá, či tam bol niekto z jeho rodiny. Nepamätá si, či volala policajtov, s mamou išla dnu. Mama jej povedala, že sa hádala s E. V., ale nepovedala prečo. Sťažovala sa na bolesť hlavy, nevie, ale čo sa jej stalo. Prišla záchranka a už nevie, či sama alebo so sestrou išla mama do nemocnice. S policajtmi rozprávala sestra. Otca obžalovaného poznala ako suseda, nevie či si rodičia požičiavali niečo od neho. Ona bola v E. a rodičia o tom nerozprávali. Smerom k mame niekto hádzal kamene. Nemá vedomosť o tom, aby bratia R. a N. sa pobili s U. V.. Bratia zranení neboli, von nevyšli, boli opití.
K prepisu zo zvukového záznamu z volania na linku 158, podľa ktorého volajúca, ktorá uviedla, že sa volá E. Y. a volala políciu na Potočnú 2, lebo jej deti bil jeden chlapec a na bitku prišiel so sekerami uviedla, že ona tento hovor neurobila. Nevie, kto by sa mohol predstaviť jej menom. Nikto z prítomných sekeru nemal. Svedkyňa E. V. - matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v ten deň bola doma na T. č. XX, keď počula cez okno krik. Syn E. býva na č. XX, išla von, bolo tam veľa ľudí, ktorí utekali dole pred bytovku ako býva syn. Nevidela bitku, ani obžalovaného, ani vnuka, ani poškodenú R. Y. a vrátila sa domov. Neregistrovala ani policajtov. Až na druhý deň jej syn E. povedal, že R. Y. sa mu vyhrážala, vykrikovala, že je dlžná jej manželovi peniaze. Nepamätá, aby uvádzal aj nejakú sumu. Nevie o tom, aby sa obžalovaný na druhý deň stretol s poškodenou, ona sa s ňou nestretla.
Svedok Y. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že po oboznámení so skutkom si nepamätá na tento konkrétny deň, ide o odstup dvoch rokov, pričom služobné zákroky na ulici T. sú pomerne časté. Taktiež si nepamätá, aby bol v tejto trestnej veci vypočúvaný na polícii. Po vzhliadnutí poškodenej a obžalovaného uviedol, že z videnia ich pozná, ale nepamätá si súvis ich osôb so žiadnym skutom.
Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedka zo dňa 26.2.2019, kde svedok uviedol, že pracuje ako policajt OR PZ L. W. U.. Pokiaľ by sa mal vyjadriť k dátumu 18.4.2018 tak uvádza, že si pozrel záznam zo služby z uvedeného dňa, pretože bez toho nazretia, by nevedel uviesť, či bol v zamestnaní. Po nahliadnutí do uvedeného záznamu môže uviesť len to, čo je napísané v zázname, že spolu s kolegom Q. boli vyslaní o 19.39 hod. na ulicu T. v L. W. U., kde sa mali navzájom napádať C.. Po príchode na uvedené miesto stotožnili R. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T. 2, ktorá mala volať políciu. Pri jej vyťažení zistili, že medzi jej rodinou a rodinou V. malo dochádzať k vzájomnému napádaniu. Dvaja C. utrpeli pri tomto incidente vonkajšie poranenie, pričom C. boli značne pod vplyvom alkoholu. Po ich príchode už konflikt neprebiehal, poranených C. poučili o tom, že môžu podať trestné oznámenie a že majú vyhľadať lekárske ošetrenie a po ošetrení môžu podať trestné oznámenie, pričom títo po poučení uviedli, že sa ešte rozhodnú ako budú konať. Nič konkrétnejšie si k tomu nepamätá.
Svedok N. Y. zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že v uvedený deň bol opitý. Doma spal a na druhý deň sa dozvedel, že prišli na bitku V.. Prečo prišli to nevie, vie, že bola zranená matka. Iba sa dozvedel, že jej hodili kameň do hlavy, rozprávala o tom sestra C. Miková. On sa nebil.
Svedok R. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v deň skutku prišiel opitý z práce, mohlo byť okolo 17.00 hodiny. S bratom N. pili, zaspal a až ráno sa dozvedel, že pán V. udrel mamu po hlave. Povedala mu to mama, neuviedla prečo, ani akým spôsobom ju udrel. On v ten večer spadol na hlavu, nič mu nebolo. U. V. v ten večer nenapadol a nevie, prečo to na neho tvrdí.
Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že nevie, prečo hovorí, že nič nevidel, keď v každej výpovedi je niečo iné zaznamenané.
So súhlasom prokurátora a obžalovaného boli prečítané výpovede nasledovných svedkov: Svedkyňa N. Q. dňa 26.2.2019 uviedla, že býva v L. W. U. na ul. T. XX v chatrči, ktorú si pristavila s manželom pri bytovke. Ku konfliktu, ktorý sa mal stať na ich ulici 18.4.2018 uviedla, že si na bitku pamätá, bolo to ku večeru, ešte bolo vidno, keď bola doma a vyšla von pre svoje deti. Keď vyšla na cestu pred bytovku, tak videla, že vonku bola bitka. Bolo tam veľa ľudí. Nezapamätala si, kto sa bil, pretože ju to nezaujímalo. Zobrala deti a išla domov. Keď išla domov, tak videla, že U. V. prichádzal z roboty, videla, že U. išiel na to miesto, kde bola bitka, rozbraňoval ich tam a potom išla domov. R. Y. pozná osobne, ale či bola pri tej bite sa vyjadriť nevie, nevie povedať ani či tam boli jej deti, pretože tam bolo veľa ľudí a nejako sa o nezaujímala. Či prišli policajti alebo sanitka, to povedať nevie, lebo bola už doma. Nebola vtedy svedkom nejakého konfliktu medzi E. V. a R. Y.. K ich nejakému vzájomnému konfliktu nevie povedať nič konkrétnejšie, nič nevidela ani nepočula.
Svedkyňa H. A. dňa 15.4.2019 uviedla, že býva v L. W. U. na ul. T. č. XX. Pokiaľ sa má vyjadriť k dátumu 18.4.2018 nevie, prečo ju udali ako svedka vo veci konfliktu medzi rodinou E. V. a R. Y., ktorý sa mal stať 18.4.2018. Vie, že vtedy niečo medzi nimi bolo, ale ona bola vtedy na nákupe a nemá k tomu čo viac dodať. I. E. V. pozná ako suseda. Obvinený nepije, nikdy ho nevidela s fľašou alkoholu v ruke, peniaze nepožičiava.
Svedkyňa X. S. dňa 15.4.2019 vypovedala, že býva v L. W. U. na ul. T. č. XX. Nechápe, prečo bola predvolaná na výsluch, nevie sa vyjadriť k nejakému konfliktu medzi rodinou E. V. a rodinou R. Y., ktorých osobne pozná. K tomu, že by medzi týmito rodinami došlo k nejakej bitke 18. apríla minulého roku sa nevie vyjadriť, ani nevie, že nejaká takáto bitka bola. Keď tam sú nejaké bitky, tak trvajú päť minút a potom sa už nič nedeje a nechápe, prečo ju niekto uviedol ako svedka k vyššie uvedenému konfliktu. Za ňou nikto nebol s tým, aby mala ísť svedčiť. E. V. pozná, myslí si, že nie je problémový, ešte sa nestretla s tým, aby on požičiaval peniaze alebo aby sa opíjal. Nemá vedomosť o tom, aby sa zúčastňoval na konfliktoch na T. ulici. R. Y. pozná ako slušnú osobu.
Svedkyňa A. S. dňa 15.4.2019 vypovedala, že býva v L. W. U. na ul. T. č. XX. Pamätá si, že v apríli minulého roku došlo k nejakej hádke, bitke medzi rodinami R. Y. a E. V., ale osobne prítomná nebola, bola v tom čase na nákupe a nevie ku konfliktu povedať nič. Nevie, prečo ju niekto udal ako svedka konfliktu. E. V. za ňou nebol a nepresviedčal ju o tom, aby išla svedčiť. V. opitého nevidela a nemá vedomosť o tom, aby požičiaval peniaze.
So súhlasom obžalovaného a prokurátora bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok znalkyne T.. V. U. z odboru T., odvetvie V. psychológia detí a dospelých č. XX/XXXX, ktorá posudzovala osobu poškodenej R. Y.. Podľa záverov znaleckého posudku u poškodenej neboli preukázané poruchy vnímania, preto by mala byť schopná prežité udalosti správne vnímať. Pamäťové schopnosti sa nachádzajú v mierne patologickom pásme, uchovanie prežitých udalostí preto nemusí byť detailne presné, jadro týchto udalostí by však malo byť plne zachované. Vzhľadom k tomu, že ide o emočne významné udalosti a kriminogénna náročnosť vyšetrovanej udalosti je nízka, mala byť schopná prežité udalosti dostatočne správne reprodukovať, je však nevyhnutné počítať i so skresleniami. Jej časová orientácia je presná. Poškodená je schopná objektívne a pravdivo popísať udalosti, ktoré prežila, nakoľko jej v tom výkonovo v podstatnej miere nič nebráni. Reprodukcia konkrétnych prežitých udalostí však nemusí byť dostatočná as presná, nakoľko úroveň kognitívnych schopností je nižšia. Tendencia ku vedomému klamstvu alebo vymýšľaniu nebola potvrdená. Vyšetrením u nej nebola zistená ani tendencia ku vedomému skresľovaniu vyšetrovaných udalostí v zmysle ich zveličovania. V čase vyšetrovanej udalosti mohol byť psychický stav poškodenej prechodne dekompenzovaný, znaky posttraumatickej stresovej poruchy neboli preukázané.
Obžalovaný k znaleckému posudku uviedol, že prečo sa taký vierohodný svedok lieči na psychiatrii.
K odbornému vyjadreniu č. X/XXXX ohľadne posúdenia zranení, ktoré utrpela poškodená R. Y. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok Y.. M. U.. Podľa odborného vyjadrenia poškodená dňa 18.4.2018 utrpela pohmoždenie a odreninu v čelovotemennej oblasti. Zranenie vzniklo pôsobením sily slabšej intenzity tupého charakteru, napr. úderom dreveným poriskom tak ako uviedla poškodená. Úderom
päsťou zranenie nemohlo vzniknúť, preto by nedošlo k vzniku odreniny. Taktiež nevzniklo pádom na zem, pretože pri páde by došlo k pôsobeniu už väčšej sily na hlavu poškodenej, pri ktorej by došlo zrejme aj k vzniku hlbokých odrením resp. k vzniku rany. Obvyklá doba liečenia pri tomto zranení je do 7 dní a zranenie nezanechá trvalé následky na jej zdraví.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že samotné zranenie vzniklo priamym pôsobením sily slabšej intenzity na danú oblasť hlavy poškodenej, mohlo vzniknúť s použitím predmetu s tupými hranami alebo oblého tvaru, nie ostrého.
Na otázku v akej vzdialenosti mohol stáť útočník uviedol, že to záleží od predmetu, ktorý mohol mať meter, viac metrov, nedá sa to určiť. Takéto zranenie mohol urobiť pravák aj ľavák. V prvotnom ošetrení nebola popísaná ani presná lokalizácia zranenia. Nedá sa povedať pod akým uhlom mal útočník udrieť poškodenú. Zranenie bolo spôsobené predmetom tupého charakteru, o aký predmet presne išlo, on určiť nevie.
Na otázku, či mohlo dôjsť k takémuto zraneniu aj udretím hlavy do hliníkovej zárubne, uviedol, že úplne vylúčiť takýto mechanizmus nemožno, ale ináč by sa dalo posudzovať, ak by bola napr. fotodokumentácia. K zraneniu došlo trištvrte roka predtým, ako ho dostal k posudzovaniu.
Na otázku, či by mohol pri slabšej intenzite takéto zranenie spôsobiť aj malý okruhliak kameň uviedol, že ťažko je hodnotiť po takejto dobe, či sa to mohlo stať tak alebo onak. Bola by otázka akým kameňom, akou intenzitou, bolo by to špekulatívne. Skôr ale myslí, že nie, pretože pri zásahu kameňom na menšiu plochu pôsobí väčšia sila, na rozdiel od palice, kde sa rozloží sila na väčšiu plochu.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy :
Podľa zápisnice o trestnom oznámení, trestné oznámenie podala poškodená Juliána Y. dňa 20.4.2018 o 13.05 hod. na obžalovaného E. V. v súvislosti s predmetným skutkom.
Obžalovaný uviedol, že najprv ho poškodená udala, potom to chcela stiahnuť, potom opäť udala. Normálny človek ide na obvodné oddelenie a nie na kriminálku.
Podľa lekárskeho potvrdenia bola dňa 18.4.2018 o 20.50 hod. ošetrená poškodená R. Y., ktorá pri ošetrení uviedla, že dostala úder palicou do hlavy so zistením, že utrpela povrchovú ranu hlavy - odreninu, úraz ľahký, vyžadujúci jednorazové ošetrenie.
Z úradného záznamu o volaní na linku 158 zo dňa 18.4.2018 vyplynulo, že bolo viacero volaní ohlasujúcich bitku na ulici T. 2, T. XX/X, pričom bola ohlasovaná veľká bitka, so sekerami, resp. že boli prepadnutí asi desiatimi V..
Obžalovaný sa vyjadril, že volalo veľa ľudí, je zrejmé, že tam niečo bolo, aj poškodenej dcéra sa predstavila do telefónu a tvrdila, že tam nebola, všetci čo tu vypovedali pod prísahou z jej strany klamú.
Podľa záznamu zo služby zo dňa 18.4.2018 v čase o 19.39 hod. bola vyslaná policajná hliadka na T. ulicu, kde sa mali napádať C.. Po príchode bola stotožnená R. Y. a bolo zistené, že k napádaniu malo dochádzať medzi rodinami Y. a V., kde dvom C. boli spôsobené malé vonkajšie poranenia. C. boli značne pod vplyvom alkoholu.
Podľa správy W. s poliklinikou L. W. U. dňa 18.4.2018 boli ošetrené osoby - U. V., nar. XX.X.XXXX s ukončením vyšetrenia o 21.38 hod. a diagnostikovaním otvorenej rany vlasatej časti hlavy, E. V., nar. X.X.XXXX s ukončením vyšetrenia o 21.49 hod. a diagnostikovaním vyvrtnutia a natiahnutia lakťa bližšie neurčenej časti a odreniny a tiež R. Y., nar. XX.X.XXXX s ukončením vyšetrenia o 20.57 hod. a zistením povrchového poranenia vlasatej kože hlavy, odreniny.
Podľa vyjadrenia G., zdravotnej poisťovne si neuplatnili náhradu liečebných nákladov u poškodenej R. Y..
Z výpisu z registra priestupkov obžalovaného vyplynulo, že bol viackrát priestupkovo prejdnávaný pre priestupky na úseku cestnej premávky a raz v roku 2017 pre priestupok proti verejnému poriadku.
Z miesta trvalého bydliska bol obžalovaný hodnotený všeobecne, mestskou políciou bol trikrát riešený pre porušenie predpisov o cestnej premávke.
Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ dvakrát (v roku 2002 a 2016) súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť, pričom sa na neho v oboch prípadoch hľadí, akoby nebol odsúdený .
Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil, ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný E. V. skutok tak, ako sa mu kládol za vinu obžalobou poprel s tým, že v uvedený deň poškodenú R. Y. neudrel, nežiadal od nej žiadne peniaze. Poprel, aby sa nachádzal v dobe skutku pred domom poškodenej. Na svoju obranu uviedol, že pred svojou bytovkou bránil U. V., ktorého bili R. a N. Y..
Obžalovaný je zo spáchania predmetného skutku priamo usvedčovaný výpoveďou poškodenej R. Y., ktorá potvrdila, že obžalovaný prišiel k jej dvoru, zavolal ju a následne sa opýtal, kedy vrátil peniaze jeho mame. Keď mu povedala, že peniaze už vrátila jeho otcovi, obžalovaný povedal, že keď peniaze nevráti, rozkope ju a s poriskom ju udrel nad ucho do ľavej strany hlavy. Na jej krik vybehli jej rodinní príslušníci, potom celá kolónia.
Výpoveď poškodenej súd považoval za pravdivú a dostatočne presvedčivú, nakoľko bola podporená ďalšími vykonanými dôkazmi. Z výpovede poškodenej a lekárskej správy bolo preukázané, že bezprostredne po skutku bola ošetrená, so zistením povrchového poranenia vlasatej kože hlavy a odreniny. Mechanizmus spôsobu vzniku tohto zranenia tak, ako o tom vypovedala poškodená, nebol spochybnený ani odborným vyjadrením a výsluchom Y.. M. U., ktorý potvrdil, že zranenie vzniklo priamym pôsobením sily slabšej intenzity na oblasť hlavy poškodenej a mohol byť spôsobený úderom drevenou palicou, ktorý je pravdepodobnejší aj ako zásah kameňom.
Vierohodnosť výpovede poškodenej bola potvrdená znaleckým posudkom T.. V. U., z odboru T., odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, ktorá poškodenú vyšetrila, pričom bola preukázaná jej schopnosť vnímať, zapamätať si a pravdivo popísať prežité udalosti bez zistenia tendencie klamstva alebo vymýšľania si a tiež nebola preukázaná u nej tendencia zveličovať vyšetrovanú udalosť. Uvedenému zisteniu nasvedčuje aj skutočnosť, že poškodená nemala žiaden motív krivo obviniť obžalovaného E. V., nakoľko ako sama uviedla, nikdy medzi sebou nemali problémy, čo potvrdil aj sám obžalovaný. Preto je nelogické, aby si práve jeho vybrala za osobu, ktorej by chcela takýmto spôsobom uškodiť.
Svedkyňa E. Y. síce nebola priamym svedkom skutku, ale potvrdila, že poškodená R. Y. jej povedala, že sa hádala s obžalovaným a sťažovala sa na bolesť hlavy.
Z volania na linku 158, záznamu policajtov, nepriamo výpovede svedkyne N. Q., A. S. je zrejmé, že došlo k väčšiemu konfliktu medzi rodinou V. a rodinou Y.. Z lekárskych potvrdení tiež vyplýva, že potom, čo bola ošetrená poškodená R. Y., bol následne ošetrený aj U. V. a E. V. ml. Zároveň z volaní vyplýva, že konflikt bol ohlasovaný pred domom poškodenej R. Y. na ul. T. č. 2. Čo sa týka výpovedí svedkov E. V., R. Y., N. Y. súd mal pochybnosť o ich pravdivosti. Svedkyňa E. V. uviedla, že na krik vyšla von, ale vrátila sa domov a nevidela žiadnu bitku, ani syna - obžalovaného ani vnuka, ani poškodenú. Zároveň ale tvrdila, že od obžalovaného na druhý deň sa dozvedela, že poškodená sa jemu vyhrážala a vykrikovala, že je dlžná peniaze jej rodine. Teda mala vedomosť o tom, že medzi obžalovaným a poškodenou v dobe skutku došlo ku vzájomnému kontaktu. Jej výpoveď o tom, že nebola priamo aj svedkom vyvracia výpoveď samotného obžalovaného, ktorý tvrdil, že jeho matka prišla za ním a povedal jej, aby išla domov a zároveň aj poškodená R. Y. tvrdila, že E. V. vyšla von na krik, ktorý bol po jej napadnutí a kričala na obžalovaného, čo robí a následne sa hádali. Taktiež pochybné sú výpovede svedkov R. Y. a N. Y., ktorí tvrdili, že v uvedený večer von vôbec neboli, pričom samotná poškodená uviedla, že okrem iných jej detí vyšli von aj oni dvaja. To, či práve R. a N. Y. zbili svedka U. V., ktorý preukázateľne bol v uvedený večer ošetrovaný a ktorý vzhľadom na opitosť vedel o útoku na jeho osobu a následnom dianí iba od družky, však nie je predmetom tohto konania. Je totiž zrejmé, že konflikt prerástol do vzájomného konfliktu viacerých tam prítomných osôb. Tomu, že obžalovaný E. V. mal konflikt s poškodenou nasvedčuje aj jeho výpoveď o tom, že on trestné oznámenie nepodával, lebo aj poškodená R. Y. povedala, že to oznamovať nebude, pričom okrem jeho útoku na poškodenú nevyplynula iná udalosť, o ktorej by mala poškodená
tvrdiť, že ju oznamovať nebude ako práve tá, ktorej výsledkom bolo zranenie poškodenej, za okolností, ktoré uviedla.
Preto na základe vyššie uvedených dôkazov súd obžalovaného E. V. uznal za vinného zo spáchania skutku uvedeného vo výroku rozsudku.
Obžalovaný E. V. svojim konaním po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, pretože iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou. Uvedeného zločinu sa dopustil tým, že dňa 18. apríla 2018 v čase okolo 20.00 hod. pred oplotením dvora rodinného domu č. 2096/2 na ul. T. v L. W. U. kričal R. Y., prečo nechce vrátiť jeho matke E. V. 200,- eur a keď mu povedala, že jeho matke nedĺži žiadne peniaze, pristúpil k nej a drevenou palicou ju udrel po ľavej spánkovej časti hlavy a vyhrážal sa, že keď peniaze nevráti, tak ju rozkope, čím pôsobil R. Y. pohmoždenie a odreninu hlavy v čelovo - temennej oblasti.
Oproti obžalobe súd upravil skutkovú vetu v tom, že u zranení, ktoré utrpela poškodená R. Y. nekonštatoval dobu liečenia do 7 dní, ale okolnosť, že spôsobené zranenie si nevyžiadalo liečbu, čo zodpovedalo výpovedi poškodenej o tom, že bezprostredne po údere sa jej točila hlava, mala bolesti, ktoré prešli, nebrala lieky ani nebola na ďalšom ošetrení, čo objektivizovala aj správa z lekárskeho ošetrenia o tom, že zranenie si vyžiadalo iba jednorazové ošetrenie.
Z okolností spáchania skutku vyplynulo, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem chránený trestným zákonom spočívajúcim v ochrane slobodného rozhodovania človeka.
Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených v ustanoveniach § 31, § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle v ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol na spôsob spáchania činu - úmyselným zavinením, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Určujúca trestná sadzba takto bola 4 (štyri) až 10 (desať) rokov.
Vzhľadom na ustanovenie § 34 ods. 6 Tr. poriadku obžalovanému musel byť uložený trest odňatia slobody, pretože horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená pre spáchaný zločin prevyšovala päť rokov. Súd pri rozhodovaní o treste - o jeho výmere použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, teda mimoriadne znížil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom a takto uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, pri dodržaní obmedzenia v zmysle ustanovenia § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zákona, lebo vzhľadom na okolnosti prípadu má za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Súd v tejto súvislosti zohľadnil nízku mieru fyzického násilia (obžalovaného konanie nevykazovalo známky agresivity, hrubého násilia), ktoré použil voči poškodenej, čo sa prejavilo i v tom, že spôsobené zranenie si vyžadovalo iba jednorazové ošetrenie bez akejkoľvek ďalšej liečby a tiež skutočnosť, že aj keď sa jednalo o násilnú trestnú činnosť, tento skutok nemal na osobu poškodenej žiaden negatívny dopad, čo potvrdila sama poškodená, keď uviedla, že z obžalovaného nemala strach a ani nemá, teda samotný skutok nezmenil ani neznížil kvalitu jej života.
Výkon takto uloženého trestu odňatia slobody mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v dolnej polovici sadzby, keďže vzhľadom na osobu obžalovaného postačuje hrozba jeho výkonom a dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov súd považuje za dostatočnú na posúdenie správania sa obžalovaného.
Takto uložený trest súd považuje za zákonný a spravodlivý, ktorý splní účel sledovaný Trestným zákonom tým, že sa vytvoria podmienky na prevýchovu obžalovaného, teda individuálnu prevenciu, naplní sa prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov, zároveň bude zabezpečená ochrana spoločnosti tým, že sa obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a uložený trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
O škode súd nerozhodoval, keďže sa poškodená s nárokom na náhradu škody v trestnom konaní nepripojila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.