Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_ZA-32S-15-2023.pdf
PDF · 101.53 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-32S/15/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca spravodajca) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: ATLANTA Žilina 1992, s.r.o., so sídlom M. Rázusa 9, 010 01 Žilina, IČO: 47 480 271, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom Mierové námestie 14, Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103412196/2022 zo dňa 20.12.2022, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj ako ,,správca dane“ alebo ,,orgán verejnej správy prvého stupňa“) na základe zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok”) a zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o dani z príjmov“) vydal dňa 7.9.2022 rozhodnutie č. 102469103/2022 zo dňa 7.9.2022, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu – žalobcovi úrok z omeškania v sume 211,90 eur za nezaplatenie preddavkov za obdobie 4. štvrťrok 2018 na dani z príjmov právnickej osoby na zdaňovacie obdobie 2018 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Zároveň vo výrokovej časti tohto rozhodnutia uviedol, že úrok z omeškania je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania na účet Daňového úradu Žilina. 2. V odôvodnení vyššie uvedeného rozhodnutia správca dane citoval ust. § 42 ods. 2, 6, § 49 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, ako aj § 27 ods. 4 Daňového poriadku. Poukázal na to, že daňový subjekt podal dňa 22.3.2018 v zákonom ustanovenej lehote oznámenie, ktorým si podľa § 49 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov predĺžil lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 do 2.7.2018. Dňa 25.3.2019 podal v zákonom ustanovenej lehote oznámenie, ktorým si podľa § 49 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov predĺžil lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018 do 1.7.2019. Daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie 2017 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby dňa 28.6.2018, z ktorého vyplynula daň na účely určenia výšky preddavkov 11 335,65 eur. Na základe uvedených skutočností bol daňový subjekt povinný zaplatiť štvrťročný preddavok na daň za 4. štvrťrok 2018 vo výške 2833,91 eur v lehote splatnosti do 31.12.2018. Preddavok na daň vo výške 2833,91 eur nebol zaplatený do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, preto správca dane vyrubuje úrok z omeškania najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2018,
t.j. do 1.7.2019. Správca dane ďalej poukázal na znenie ust. § 156 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku a uviedol, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 1.1.2019 predstavovala 0,00 %. Vzhľadom k tomu, že štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 15 %, pri výpočte sa použila ročná úroková sadzba 15 %. V závere rozhodnutia, resp. tabuľkovej časti jeho odôvodnenia správca dane uviedol spôsob výpočtu úroku z omeškania. 3. Na základe odvolania daňového subjektu – žalobcu proti vyššie označenému rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný postupom podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku tak, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Žilina č. 102469103/2022 zo dňa 7.9.2022 potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že odvolávajúci sa daňový subjekt považoval napadnuté prvostupňové rozhodnutie správcu dane za nedôvodné a nespravodlivé, pričom poukazoval na to, že k zastaveniu konania na súde o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré je podkladom aj pre napadnuté rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania, nedošlo vinou odvolávajúceho sa, ale pre nečinnosť tretej osoby vo vzťahu, ku ktorej mieni odvolávajúci sa iniciovať aj právne kroky. Za tejto situácie považoval odvolávajúci sa za nanajvýš nespravodlivé, aby bol ešte poškodený aj ďalšou sankciou, t.j. napadnutým rozhodnutím. Toto rozhodnutie preto považoval za nesprávne a nezákonné a navrhol ho zrušiť v celom rozsahu. Žalovaný citoval ust. § 42 ods. 2 a 6 zákona o dani z príjmov, § 156 ods. 1 písm. b) a § 156 ods. 2, 4 a ods. 8 písm. a) Daňového poriadku a uviedol, že odvolávajúci sa daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie r. 2017 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby dňa 28.6.2018, z ktorého vyplynula daň na účely určenia výšky preddavkov 11 335, 65 eur. Na základe tejto daňovej povinnosti vznikla odvolávajúcemu sa daňovému subjektu povinnosť zaplatiť štvrťročný preddavok na daň za 4. štvrťrok 2018 v sume 2833,91 eur v lehote splatnosti do 31.12.2018. Preddavok na daň v sume 2833,91 eur nebol zaplatený do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, preto správca dane vyrubil úrok z omeškania najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie r. 2018, t.j. do 1.7.2019 (odvolávajúci sa daňový subjekt mal predĺženú lehotu na podanie daňového priznania). Podľa žalovaného námietka odvolávajúceho sa ohľadne zastavenia konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia súdom je neopodstatnená, keď táto skutočnosť nemohla mať vplyv na platenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby v r. 2018. Poukázal aj na ust. § 2 písm. u) zákona o dani z príjmov a uzavrel, že tým, že odvolávajúci sa daňový subjekt nezaplatil štvrťročný preddavok na daň za 4. štvrťrok 2018 v lehote splatnosti do 31.12.2018, správca dane mu vyrubil oprávnene úrok z omeškania v sume 211,90 eur podľa § 156 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. 4. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca na Krajskom súde v Žiline správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,S.s.p.”), ktorou sa domáhal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa je nesprávne, keď mal za to, že úrok z omeškania mal byť vyrubený najneskôr za obdobie do 31.3.2019, keď nemalo byť prihliadané na predĺženie lehoty na podanie daňového priznania. Úrok z omeškania tak bol nedôvodne vyrubený až do 1.7.2019. 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukazujúc na znenie ust. § 42 ods. 2 zákona o dani z príjmov uviedol, že lehota na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie r. 2018 bola žalobcom predĺžená do 30.6.2019 na základe oznámenia žalobcu podaného správcovi dane dňa 25.3.2019, v ktorom uviedol novú lehotu na podanie daňového priznania za r. 2018 do 30.6.2019, t.j. táto lehota je v prípade žalobcu lehota, v ktorej daňovník vyrovná celoročnú daň. V prípade, ak by žalobca zaplatil preddavok v správnej výške a v lehote splatnosti, t.j. preddavok za 4. štvrťrok 2018 v sume 2833,91 eur v lehote splatnosti do 31.12.2018, potom by žalobcovi nebol vyrubený sankčný úrok. V prípade, ak by predmetný preddavok žalobca zaplatil aj neskôr, ako v lehote splatnosti, správca dane by vyrubil úrok z omeškania podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55. Tým, že žalobca nezaplatil predmetný preddavok do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie r. 2018, ktorá bola do 1.7.2019, správca dane vyrubil úrok z omeškania do tejto lehoty, t.j, do 1.7.2019, kedy došlo k vysporiadaniu daňovej povinnosti (vypočítaná daň za r. 2018 – preddavky zaplatené za r. 2018) – do tejto lehoty bol žalobca dlžný sumu preddavku za 4. štvrťrok 2018. S poukazom na § 27 ods. 4 Daňového poriadku uviedol, že deň 30.6.2019 pripadol na nedeľu, t.j. najbližší pracovný deň bol pondelok 1.7.2019. Žalovaný mal za to, že námietka ohľadne počtu dní omeškania s platbou do 1.7.2019 (do lehoty na podanie daňového priznania za r. 2018) nebola predmetom odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. V súvislosti so žalobcom namietaným zastavením súdneho preskúmavacieho konania ohľadne rozhodnutia, ktoré malo byť podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že táto námietka nemá žiadnu
súvislosť s povinnosťou platenia preddavkov žalobcu za zdaňovacie obdobie r. 2018. Poukázal na to, že žiadne zastavenie súdneho konania, ktoré by súviselo s povinnosťou platenia preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby za r. 2018 nebolo u správcu dane vedené, resp. o ktorom by mal správca dane vedomosť. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku t.j. v jeho odôvodnení sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, sú to skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené správcom dane a to, že správneho deliktu sa žalobca dopustil, čím bola naplnená skutková okolnosť pre vyrubenie úroku omeškania. Žiadal preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. 6. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
7. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,Správny súd”) preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu. Konštatuje, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti na to podľa § 190 S.s.p. rozhodol o zamietnutí žaloby. Správny súd rozhodol vo veci rozsudkom vyhláseným dňa 27.2.2024. 8. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 103412196/2022 zo dňa 20.12.2022, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane – Daňového úradu Žilina č. 102469103/2022 zo dňa 7.9.2022, ktorým bol žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku vyrubený úrok z omeškania v sume 211,90 eur za nezaplatenie preddavkov za obdobie 4. štvrťrok 2018 na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2018 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. 9. Podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vybranú zrážkou, f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane. 10. Podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. 11. Podľa § 156 ods. 4 Daňového poriadku, ak preddavok na daň nebol zaplatený v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. 12. Podľa § 156 ods. 8 Daňového poriadku, úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. 13. Podľa § 42 ods. 2 zákona o dani z príjmov, daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období vypočítaná podľa odseku 6 presiahla 2 500 eur a nepresiahla 16 600 eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka a ak
ide o daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania. 14. Podľa § 42 ods. 6 zákona o dani z príjmov, daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona, znížená o zápočet dane zaplatenej v zahraničí a o daň vybranú podľa § 43 odpočítavanú ako preddavok na daň. 15. Podľa § 49 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná. 16. Z vyššie označenej právnej úpravy vyplýva, že v prípade, ak daňový subjekt nezaplatí preddavok na daň v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, správca dane pristúpi k vyrubeniu úroku z omeškania do dňa platby vrátane, najdlhšie však do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Ide pritom o uloženie povinnosti sankčnej povahy, ktorej predchádza zo strany daňového subjektu porušenie povinnosti zaplatiť preddavok na daň v ustanovenej lehote alebo výške. Správca dane tak pristupuje k vyrubeniu úroku z omeškania obligatórne (čo vyplýva zo znenia ust. § 156 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, v zmysle ktorého úrok z omeškania správca dane ,,vyrubí“). Ak teda správca dane zistí, že zo strany daňového subjektu nedošlo k zaplateniu preddavku na daň v ustanovenej lehote alebo výške, vydá rozhodnutie, ktorým za dobu omeškania daňového subjektu s úhradou preddavku na daň vyrubí úrok z omeškania. Úrok z omeškania pritom správca dane v súlade s § 156 ods. 2 veta prvá Daňového poriadku vyrubí z dlžnej sumy - preddavku na daň, vyčísleného podľa dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie v zmysle § 42 ods. 2, resp. 6 zákona o dani z príjmov. 17. Pokiaľ sa týka výpočtu/stanovenia výšky úroku z omeškania, právna úprava - § 156 ods. 2 Daňového poriadku vychádza z percentuálnej miery základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, resp. stanovuje, že pri jeho výpočte sa vychádza zo štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a to k rozhodujúcemu dňu, ktorým je v prípade preddavku na daň deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený. Zároveň z ust. § 156 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k tomuto dňu nedosiahne úroveň 15%, správca dane na účely vyrubenia úroku z omeškania vychádza z ročnej úrokovej sadzby a to vo výške 15%. 18. Žalobca sa vo svojej (stroho formulovanej) žalobe obmedzil iba na tvrdenie, že úrok z omeškania mal byť vyrubený najneskôr za obdobie do 31.3.2019, keď nemalo byť prihliadané na predĺženie lehoty na podanie daňového priznania a úrok z omeškania tak bol nedôvodne vyrubený až do 1.7.2019. Žalobca uvedené tvrdenie pritom nepodporil žiadnou argumentáciou, ktorá by bola podporená príslušnou právnou úpravou a teda ani bližšie nekonkretizoval, k porušeniu akého právneho predpisu postupom a rozhodnutiami daňových orgánov došlo, resp. s poukazom na aký dôvod nezákonnosti navrhol napadnuté rozhodnutia daňových orgánov zrušiť. Správny súd poukazuje na to, že žalobca podal dňa 28.6.2018 za zdaňovacie obdobie r. 2017 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby. Na základe uvedeného predstavovala daň na účely určenia výšky preddavkov sumu 11 335,65 eur. Tým žalobcovi vznikla zákonná povinnosť zaplatiť v súlade s § 42 ods. 2 zákona o dani z príjmov štvrťročný preddavok na daň za 4. štvrťrok 2018 v sume 2833,91 eur. Z ustanovenia § 42 ods. 2 zákona o dani z príjmov ďalej vyplýva, že štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka s tým, že daňovník celoročnú daň vyrovná v lehote na podanie daňového priznania. Žalobca tak bol povinný zaplatiť štvrťročný preddavok na daň za 4. štvrťrok 2018 v sume 2833,91 eur v lehote splatnosti, ktorým bol koniec príslušného kalendárneho štvrťroka t.j. do dňa 31.12.2018. Žalobca podal dňa 22.3.2018 v zákonom ustanovenej lehote oznámenie, ktorým bola podľa § 49 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov predĺžená lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 do dňa 2.7.2018. Obdobne i dňa 25.3.2019 žalobca podal takéto oznámenie, čím došlo v zmysle § 49 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov k predĺženiu lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018 do 1.7.2019. Išlo pritom o lehotu, s ktorou právna úprava (§ 42 ods. 2 zákona o dani z príjmov) spája vyrovnanie celoročnej dane a to v lehote na podanie daňového priznania.
19. Právna úprava - zákon o dani z príjmov tak spája s uplatnením postupu podľa ust. § 49 ods. 3 písm. a) t.j. s podaním oznámenia správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania predĺženie tejto lehoty najviac o tri celé kalendárne mesiace, v ktorom oznámení daňový subjekt uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná. Ide tak o predĺženie lehoty uvedenej v ust. § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, ku ktorému dochádza ex lege po podaní oznámenia v stanovenej lehote. Lehota na podanie daňového priznania žalobcom tak (aj s poukazom na § 27 ods. 4 Daňového poriadku) pripadla na deň 1.7.2019. Vzhľadom na to, že žalobca za obdobie po dni splatnosti (31.12.2018) do uplynutia (predĺženej) lehoty na podanie daňového priznania štvrťročný preddavok na daň za 4. štvrťrok 2018 vo výške 2833,91 eur neuhladil, možno konštatovať, že za toto obdobie sa dostal s úhradou preddavku na daň do omeškania a to v trvaní 182 dní. Za tohto stavu preto správca dane aj s poukazom na § 156 ods. 4 Daňového poriadku dôvodne pristúpil k vyrubeniu úroku z omeškania a to najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania t.j. do dňa 1.7.2019. Správny súd tak ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu o tom, že úrok z omeškania mal byť vyrubený za nesprávne obdobie, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené žalobca preddavok na daň do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania nezaplatil. 20. Správca dane tak postupujúc podľa § 156 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správne pristúpil k vyrubeniu úroku z omeškania žalobcu s úhradou preddavku na daň, pričom pri určení výšky úroku z omeškania, resp. doby, za ktorú bol úrok z omeškania vyrubený, postupoval v súlade s § 156 ods. 2 Daňového poriadku, keď zohľadniac, že ku dňu nasledujúcemu po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený (1.1.2019) predstavovala základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky výšku 0,00 %, vychádzal pri výpočte z ročnej úrokovej sadzby vo výške 15 %. Úrok z omeškania tak bol vyrubený za obdobie odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti (kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti), spočívajúcej v nezaplatení preddavku na daň v stanovenej lehote, do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. 21. Správny súd ďalej uvádza, že žalobca s výnimkou vyššie uvedených (stručne formulovaných) námietok neuvádzal žiadne také skutočnosti, ktoré by aj s poukazom na nesprávnosť právneho posúdenia veci, opierajúcu sa o príslušnú právnu úpravu správnosť záverov daňových orgánov spochybnili. Nenamietal v konkrétnostiach ani spôsob, resp. výšku vyrubeného úroku z omeškania, či iné právne relevantné prekážky, pre ktoré by tak správca dane nemohol postupovať. Žalobca tak neuviedol, a ani Správny súd nad rámec žalobných dôvodov nezistil v postupe a rozhodnutiach daňových orgánov také nedostatky, ktoré by mali zakladať ich nezákonnosť a odôvodňovať ich zrušenie v zmysle § 191 ods. 1 S.s.p. Správny súd mal za to, že k vyrubeniu úroku z omeškania došlo v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 156 ods. 8 Daňového poriadku, rozhodnutia vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, uloženie povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vrátane spôsobu určenia jeho výšky bolo správne ustálené a vyhodnotené po právnej stránke, pričom napadnuté rozhodnutia považoval za náležite odôvodnené a zrozumiteľne popisujúce všetky podstatné skutočnosti, ktoré viedli k ich vydaniu. 22. S poukazom na vyššie uvedené Správny súd podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol. 23. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi Správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi konania mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 S.s.p. a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.). Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.