Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-482-2015.pdf
PDF · 71.32 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/482/2015
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: T. C., nar. XX.X.XXXX, XXX XX V. XXX, o vymoženie 784,52 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.
II. Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi, Exekútorský úrad Svidník so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník trovy exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 19. 8. 2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 31. 3. 2015, a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. spisová značka IA-C/0414/0220 zo dňa 21. 11. 2014. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 19. 12. 2014 a vykonateľnosť dňa 23. 12. 2014. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 784,52 eur spolu s príslušenstvom a trov exekúcie.
2. Uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er/482/2015-42 zo dňa 2. 2. 2016 bola žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietnutá. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením odvolacieho súdu č.k. 4CoE/29/2016-72 dňa 10. 11. 2016.
3. Dňa 17. 2. 2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh súdneho exekútora na priznanie trov exekučného konania spolu vo výške 43,79 eur (odmena vo výške 33,19 eur + náhrada hotových výdavkov v sume 3,30 eur + 7,30 eur DPH).
4. Podľa § 243c ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.
5. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 44 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
8. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie súd exekučné konanie aj bez návrhu zastavil.
9. Podľa § 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený, ktorý svojím návrhom na vykonanie exekúcie žiadal o vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý od počiatku vykazoval nedostatok v podobe jeho vydania zo strany rozhodcovského súdu bez potrebnej právomoci, t. j. bez splnenia podmienky vykonateľnosti, pre ktorú bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá a následne exekučné konanie v zmysle vyššie uvedeného zastavené, a teda procesne zavinil zastavenie konania a mal by povinnému nahradiť trovy konania. Povinný si však žiadne trovy konania neuplatnil a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva vznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
12. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 47 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
14. O výške trov exekučného konania súd rozhodol v intenciách znenia ustanovenia § 47 ods. 3 druhej vety EP v znení účinnom do 31. 3. 2017. Hoci si súdny exekútor v rámci vyúčtovania trov exekučného konania uplatnil odmenu vo výške 33,19 eur + účelne vynaložené výdavky + DPH, podľa názoru súdu, súdny exekútor v tomto štádiu konania, kedy ho súd vykonaním exekúcie nepoveril a jeho žiadosť o udelenie poverenia zamietol a konanie následne zastavil, nárok na odmenu vo výške 33,19 eur vrátane pomernej časti DPH nemá. Tento názor plne zodpovedá autentickému výkladu zákonodarcu podanému v dôvodovej správe k novele Exekučného poriadku č. 348/2011 Z. z., kde v rámci novelizácie ustanovenia § 47 ods. 3 zákonodarca uvádza: ,,Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť, aby exekútorovi až do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie patril výhradne nárok na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Ostatné nároky exekútora do času doručenia poverenia súdu budú vylúčené. Ustanovenie korigujúc platné znenie dikcie druhej vety § 47 ods. 3 vety reaguje na poznatky z aplikačnej praxe. Ako nanajvýš adekvátne sa preto javí výslovne ustanoviť, že exekútor má nárok iba na uvedené dve zložky trov exekúcie.“ V uvedenom prípade odmena vo výške 33,19 eur súdnemu exekútorovi nepatrí jednak vzhľadom na špeciálne znenie ustanovenia § 47 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 a jednak mu túto odmenu nemožno priznať ani v zmysle cit. vyhl.. Odmenu v minimálnej výške 33,19 eur cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017 viaže na samotný výkon exekúcie (§ 5 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017 - odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie) alebo pri rozhodnutí súdu o zastavení exekúcie resp. vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie (§ 14 ods. 1, 2 cit.
vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017), kde pre vznik nároku na odmenu vo výške 33,19 eur je nevyhnuté vykonať minimálne jeden z úkonov paušálne odmeňovaných sumou 3,32 eur (§ 15 ods. 1 písm. a) - j) cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017). V uvedenom prípade nedošlo ani k vykonávaniu exekúcie ani k zastaveniu exekúcie (pozn. súdu: došlo k zastaveniu exekučného konania, pretože súdny exekútor nebol súdom poverený vykonávaním exekúcie tak, aby bolo možné hovoriť o zastavení exekúcie).
15. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal nárok na náhradu hotových výdavkov vo výške 3,30 eur + DPH, nakoľko vynaloženie týchto výdavkov nemal súd žiadnym spôsobom preukázané. Exekútor bol na predloženie exekučného spisu, z ktorého by tieto výdavky vyplývali, vyzvaný podaním zo dňa 3. 1. 2017 a ktoré mu bolo doručené 16. 1. 2017 - súdu však napriek tomu žiaden exekučný spis predložený nebol.
16. Dňa 2. 3. 2017 bol súdu doručený návrh oprávneného na zmenu účastníka konania, nakoľko v priebehu exekučného konania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. Súd o tomto návrhu oprávneného osobitne nerozhodoval, nakoľko vzhľadom k hospodárnosti konania a jeho štádiu je rozhodovanie o tomto návrhu neopodstatnené.
Poučenie:
Proti II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.