Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/6/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcu: K a K Consulting, s.r.o., Na letisko 1153, Poprad, IČO: 44 147 457, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Budziková & JUDr. Dachová, s.r.o., Námestie svätého Egídia 41/95, 058 01 Poprad, IČO: 47 257 113, proti žalovanej: D. U.- U.&.U. W., N. XXXX/XX, XXX XX E.-D., M.: XXXXXXXX, právne zastúpenej Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, Okružná 871/62, Stará Ľubovňa, IČO: 37 877 291, o zaplatenie 16.596,96 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -352 zo dňa 25.6.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. -386 zo dňa 10.12.2019, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. -386 z 10.12.2019 v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o náhrade trov konania.

Žalovanej proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. -352 zo dňa 25.6.2019 rozhodol, cit.: „I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola v roku 2008 uzatvorená zmluva, ktorej predmetom bol prevod informačnej databázy, účtovných a daňových dát klientov, odovzdanie softwarových programov, prevod hnuteľného majetku a odstúpenie prenajatých priestorov, pričom bola dohodnutá odplata vo výške 16.596,96 eur. Žalovanej bola predmetná suma vyplatená dňa 2.5.2009. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca zaplatil žalovanej sumu 16.596,96 eur, pričom nebolo medzi stranami sporu určené, ktorá časť odmeny predstavuje hodnotu jednotlivých zložiek prevodu. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, nakoľko mal za to, že zo strany žalovanej nedošlo k porušeniu zmluvných povinností, ktoré by zakladali nárok na náhradu škody - ušlého zisku. Čo sa týka skutočnosti, že klienti žalovanej ukončili zmluvný vzťah so žalobcom a uzavreli nový zmluvný vzťah s iným právnym subjektom, ktorý im viedol účtovníctvo, súd nevyhodnotil ako konanie žalovanej v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a dobrými mravmi. Súd prvej inštancie poukázal na podmienky vzniku nároku na náhradu škody, pričom konštatoval, že v prejednávanom prípade žalobca nepreukázal, že žalovaná porušila niektorú z povinnosti záväzkového vzťahu a že žalobcovi vznikla škoda a nárok na ušlý zisk. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove v uznesení sp.zn. -120 zo dňa 13.2.2013, po vydaní ktorého došlo zo strany žalobcu k zmene právnej kvalifikácie uplatneného nároku a to podaním zo dňa 13.6.2013, preto súd prvej inštancie prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou a s poukazom na a 398 uzavrel, že žalobcov nárok

je premlčaný, keďže žaloba bola podaná dňa 28.5.2009 a subjektívna premlčacia lehota uplatneného nároku z titulu náhrady škody uplynula dňa 28.5.2013, a keďže žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil až podaním zo dňa 13.6.2013, tento považoval za premlčaný. Vzhľadom na uvedené súd zamietol žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcu a z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením v spojení s tak, že priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania v pomere 100 % voči neúspešnému žalobcovi.

3. Žalobca v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie voči výroku o trovách konania. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal správne so začiatkom plynutia premlčacej doby, keďže žalobca mal vedomosť, že jeho klienti od neho odchádzajú, avšak to, že im služby naďalej poskytovala žalovaná sa dozvedel až zo znaleckého posudku vykonaného v predmetnom konaní. Preto nesúhlasil ani s konštatovaním súdu, čo sa týka toho záveru, že nebolo v konaní preukázané porušenie povinnosti žalovanou. Mal za to, že žalovaná porušila povinnosť tým, že neumožnila presun klientov od nej k žalobcovi, ak im naďalej vykonávala účtovníctvo a neinformovala ich o zmene poskytovateľa služieb. Žalobca v odvolaní taktiež uviedol, že napriek vyššie uvedeným skutočnostiam sa rozhodol akceptovať rozhodnutie súdu a nemá záujem pokračovať v predmetnom konaní. Na druhej strane však podal odvolanie voči výroku o priznaní náhrady trov konania, ktoré odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, keď súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosti uvedené v ustanovení . Žalobca mal za to, že v predmetnom konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že v konaní bolo zistené, že žalovaná napriek svojmu záväzku previesť klientov žalovanej k žalobcovi, týmto klientom naďalej poskytovala účtovnícke služby a neoboznámila ich o zmene poskytovateľa služieb. Žalobca uviedol, že uvedené ustanovenie slúži k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, a teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Žalobca uviedol, že žalobu podal z dôvodu, že po uzatvorení zmluvy zistil, že z firmy odchádzajú klienti, nakoľko žalovaná použila nekorektné a nekalé prostriedky, ktoré smerovali k strate dôvery voči spoločnosti žalobcu, čím žalobcovi vznikli straty spočívajúce v tom, že stratil klientelu. Žalobca poukázal aj na to, že znášal trovy znaleckého dokazovania v roku 2018, napriek tomu, že žalovaná vzniesla námietku premlčania už v roku 2013, pričom súd na túto námietku premlčania pri rozhodovaní vo veci samej prihliadol. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že v predmetnom prípade došlo k existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto navrhol zmeniť napadnutý výrok súdu prvej inštancie a to tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 9.8.2019 uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, keďže súd sa v ňom vyporiadal s rozsiahlym dokazovaním a tieto dôkazy správne vyhodnotil. Vzhľadom na výsledok konania súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalobcom podanému odvolaniu uviedol, že žalobca v ňom neprezentoval žiadne osobné, majetkové a sociálne dôvody, pre ktoré by súd prvej inštancie bol povinný rozhodnúť o prípadnom nepriznaní náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov. Poukázal na charakter procesného predpisu, v zmysle ktorého súd nevykonáva dôkazy, ktoré neboli stranami sporu produkované ale je povinnosťou strán sporu skutočnosti tvrdiť a tieto aj preukázať. Nakoľko bol žalobca nečinný, má žalovaná za to, že súd rozhodol zákonne a správne aj čo sa týka výroku o náhrade trov konania.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) predtým než sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku o nároku na náhradu trov konania, dospel k záveru, že vec je potrebné vrátiť súdu prvej inštancie za účelom vykonania opravy uznesenia podľa z dôvodu, že záhlavie napadnutého rozhodnutia neobsahovalo presné označenie strán sporu (analogicky podľa ) a zároveň za účelom doručenia napadnutého rozsudku aj právnemu zástupcovi žalobcu, keďže uvedené nebolo preukázané zo spisového materiálu.

6. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -386 zo dňa 10.12.2019 opravil záhlavie rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 25.6.2019, č.k. -352 v zmysle pokynu odvolacieho súdu. Následne zabezpečil účinné doručenie rozsudku splnomocnenému zástupcovi žalobcu.

7. Po opätovnom predložení veci za účelom rozhodnutia o odvolaní žalobcu voči výroku II. o nároku na náhrade trov konania, odvolací súd prejednal podané odvolanie v zmysle zásad daných aplikáciou ust. a nasl. . Žiada sa osobitne zdôrazniť, že odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bol v zmysle ust. a viazaný rozsahom odvolania (odvolanie smerovalo len voči výroku II. o nároku na náhrade trov konania) i uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou v ) tak, ako boli uplatnené v zákonnej odvolacej lehote. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania. Vychádzal pritom z aplikácie ustanovenia , pričom mal za to, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania a ani dôležitý verejný záujem. Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie, i konania ktorému predchádzalo, dospel odvolací súd po prejednaní veci v senáte k záveru, že na základe podaného odvolania je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. -386 z 10.12.2019 v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o náhrade trov konania, postupom podľa ako vecne správne potvrdiť. Žalobca odvolaním nenapadol výrok I. rozsudku, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, preto uvedený výrok nadobudol právoplatnosť a odvolací súd nemal oprávnenie preskúmať správnosť a zákonnosť predmetného výroku, ale bol ním pri rozhodovaní viazaný.

8. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že sa súd prvej inštancie nezaoberal aplikáciou ustanovenia , napriek tomu, že podľa názoru žalobcu dôvody hodné osobitného zreteľa spočívali v skutkových okolnostiach prípadu a to v tom, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná poskytovala naďalej účtovné služby piatim klientom, ktorí na základe dohody medzi stranami sporu sa mali stať klientmi žalobcu a taktiež v tom, že žalovaná neoznámila ďalším klientom zmenu poskytovateľa účtovníckych služieb.

9. Čo sa týka uplatneného odvolacieho dôvodu, odvolací súd k tomuto uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide v prípade, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

10. V prejednávanej veci bola rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. -352 zo dňa 25.6.2019 žaloba zamietnutá v celom rozsahu, voči uvedenému výroku sa žalobca neodvolal, preto tento výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť a s tým spojenú materiálnu nezmeniteľnosť a záväznosť. S poukazom na výsledok konania súd úspešnej žalovanej podľa priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi.

11. Náhrada trov konania je inštitútom, na základe ktorého strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostane nahradené ňou vynaložené trovy od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť nahradiť trovy konania víťaznej strane. Ak nie sú tieto okolnosti splnené, strana nemá na náhradu trov konania nárok a vynaložené trovy znáša trvale zo svojho. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajanková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 925).

12. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok, resp. zásady zodpovednosti za zavinenie, avšak je nevyhnutné poukázať na to, že aplikácia uvedeného ustanovenia si vyžaduje výnimočné okolnosti. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočnosť okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne: a) neprimeraná tvrdosť, b) podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, c) povaha a okolnosti sporu, d) zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, e) zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, f) osobné pomery strany sporu, g) nízky príjem. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajanková, J.., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 940 a nasl.)

13. V prejednávanom prípade žalobca nepodal odvolanie čo sa týka samotného rozhodnutia vo veci samej, ktoré vychádzalo zo záveru súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a teda nepreukázal, že by žalovaná porušila povinnosti zo záväzkového vzťahu, ktorý medzi nimi vznikol na základe ústnej dohody z roku apríla 2008. Nakoľko žalobca nenapadol samotný výrok I., je nevyhnutné vychádzať z toho, že nenamietal správnosť záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie vo vzťahu k uvedenému výroku a z týchto záverov vychádzal aj odvolací súd pri posúdení žalobcom napadnutej časti rozhodnutia. Žalobca odvádza dôvod hodný osobitného zreteľa pre účely náhrady trov konania od toho, že žalovaná porušila povinnosti zo zmluvy. Ak pre účely rozhodovania vo veci samej súd dospel k záveru o nesplnení podmienok pre vyhovenie žalobe, nemožno tento záver posúdiť inak pre účely rozhodovania o náhrade trov.

14. Žalobca za dôvod hodný osobitného zreteľa považuje tú skutočnosť, že žalovaná napriek tomu, že v zmysle ústnej dohody mala previesť svojich klientov na žalobcu, túto povinnosť nesplnila a naďalej poskytovala účtovnícke služby subjektom: N.. Zo znaleckého posudku č. 2/2018 M. znalkyne z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a Daňovníctvo, Kontroling, konkrétne z odpovede na otázku č. 2 (č.l. 231-232), t.j. aby uviedla, ktoré subjekty reálne prešli zo strany žalovanej do portfólia žalobcu a bolo o nich v účtovníctve žalobcu aj účtované, je zrejmé, že vyššie uvedené subjekty prešli od žalovanej do portfólia žalobcu. Na základe uvedeného nebolo možné pre účely rozhodnutia o žalobe uzavrieť, že žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť, ak subjekty najskôr prešli k žalobcovi a až následne tieto subjekty opätovne využili účtovnícke služby žalovanej.

15. Preto ani pre účely rozhodovania o náhrade trov odvolací súd nemohol konštatovať existenciu žalobcom tvrdených dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by mali vplyv na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Z uvedených dôvodov považoval rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý o náhrade trov konania rozhodol v zmysle princípu úspechu v konaní, teda podľa , ako vecne správny a postupom podľa napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým žalovanej proti žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 % potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením v spojení s tak, že úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).