Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/24/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: J.. D. V. ( W. M. ), N.. XX. X. XXXX, A. N. V. N. M., W. X, zastúpená Mgr. Stanislavom Hutňanom, advokátom, Bratislava, Moskovská 18, proti žalovanému: Bytové družstvo Vlčie hrdlo, Bratislava, Vlčie hrdlo 63, IČO: 35 859 831, zastúpený JUDr. Katarína Juričková, advokátka, Bratislava, Drieňova 14, o zaplatenie 2.669,07 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 2. 5. 2018 č.k. - 527, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 2.669,07 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne, a to titulom vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia, keď konanie v časti o zaplatenie 48,64 € zastavil, z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti. Zároveň žalovanému ako úspešnej strane sporu voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodňovala tým, že výška bezdôvodného obohatenia je rozdielom sumy, ktorú mala zaplatiť žalovanému ako svoj podiel na splatení úveru podľa podlahovej plochy bytu a sumy, ktorú naozaj žalovanému vyplatila. Všetci členovia družstva sa zaviazali splatiť rovnakú sumu za m2 obytnej plochy bez ohľadu na to, v ktorom bytovom dome sa byt nachádza. Suma úveru sa teda rozpočítava na celú metráž pod úverom rovnako. Táto suma je zároveň členským podielom žalobkyne, ktorý je súčasťou Fondu členských podielov žalovaného. Preplatok členského podielu, ktorý je bezdôvodným obohatením, je rozdielom sumy, ktorú vyplatila žalobkyňa žalovanému za účelom splatenia úveru a sumy, ktorú žalovaný splatil banke pomerne na danú metráž. V Zmluvách o ubytovaní bola určená mesačná splátka úveru pre tento byt vo výške 144,99 € (4.368,- Sk). Suma zodpovedá 112 Sk za m2 podľa pôvodne odhadovanej plochy bytu. Žalobkyňa takto zaplatila 69 mesačných splátok úveru ( apríl 2006-december 2011). Následne vyplatila navýšenú poslednú splátku vo výške 5.708,26 €, a to dňa 27. 12. 2011. Výšku preplatku členského podielu žalobkyňa určila nasledovne : celkovo vyplatená čiastka za úver: 4 960 875,61 €; celková metráž bytov pod úverom: 14 781,62 m2; náklady úveru na meter štvorcový : 4 9608 75,61 : 14 781,62 = 334,36 €; metráž bytu žalobkyne : 39,01 m2; suma úveru pripadajúca na byt žalobkyne : 334,36 x 39,01 = 13 043,50 €; žalobkyňa celkovo vyplatila : 15 712,57 €; potom rozdiel : 15.712,57 - 13.043,50 = 2.669,07 €.

2/ Žalovaný sa v konaní bránil tým, že nie je osobou povinnou v zmysle na prevod predmetného bytu za zostatkovú cenu tak, ako to uvádza tento zákon. Žalovaný je súkromnou

obchodnou spoločnosťou založenou za účelom zabezpečenia bývania pre svojich členov. Žalovaný nie je spoločnosťou s majetkovou účasťou štátu, nejde teda o byty, ktorých cena by mala byť stanovená v zmysle a Byty vo vlastníctve žalovaného sa predávali a predávajú za cenu, ktorá zohľadňuje splatenie úveru ako aj ďalšie náklady spojené s prevodom bytu. Odkúpna cena bola v zmluve riadne uvedená a jej vyplatením sa považuje táto cena za vyporiadanú. Na kúpu bytového domu nemal žalovaný ani štátne príspevky a ani žiadne štátne dotácie. Vyúčtovanie investičného úveru sa uskutočnilo pri vytvorení odkúpnej hodnoty bytu, kde predstavenstvo družstva zohľadnilo všetky náklady. Následne žalovaný zdôraznil, že v je stanovená povinnosť uhradiť bytovému družstvu ako cenu bytu nesplatený investičný úver s príslušenstvom, z dôvodu, aby sa zabránilo svojvoľným prevodom družstevných bytov za minimálne ceny, preto ustanovil minimálnu zákonnú cenu družstevného bytu z dôvodu, aby nedochádzalo k prevodom za nižšie ceny ako je výška nesplateného investičného úveru, v dôsledku čoho by družstvo zostalo zadlžené, čo by viedlo k jeho likvidácii. Uvedené ustanovenie stanovuje len minimálnu výšku ceny družstevného bytu, avšak nehovorí o tom, že by investičný úver mal byť rovnajúci sa kúpnej cene, t.j. odkúpnej hodnote jednotlivého družstevného bytu. Žalovanému zo žiadneho záväzkového vzťahu nevyplýva povinnosť vysporiadať sa s jednotlivými členmi družstva ohľadne investičného úveru. Je potrebné uviesť, že aj upravuje spôsob dojednania ceny bytu medzi predávajúcim a kupujúcim formou dohody, kde zároveň zákon pamätá na to, aby sa do ceny bytu započítala aj suma investičného úveru pripadajúca na konkrétny byt. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania, nakoľko táto bola žalobkyňou zaplatená dňa 27.12.2011.

3/ Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. Obch. zák., Keďže žalobkyňa vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy 48,64 € s príslušenstvom späť a žalovaný na pojednávaní konanom dňa 02.05.2018 so späťvzatím žalobného návrhu v tejto časti súhlasil ( ), súd prvej inštancie podľa konanie v časti o zaplatenie sumy 46,41 € s príslušenstvom zastavil. Vo zvyšnej časti dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nie je možné vyhovieť, a preto žalobu zamietol. Keďže žalovaný v spore vzniesol námietku premlčania uplatnených nárokov, súd prvej inštancie skúmal, či žalobkyňa uplatňuje premlčané právo, pričom dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná.

4/ Súd prvej inštancie poukazoval na to, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia žalovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, keď tvrdila, že žalovanému zaplatila odkúpnu cenu bytu v sume vyššej ako bola výška nesplateného investičného úveru s príslušenstvom pripadajúca na jej byt. Následne žalobkyňa začala v priebehu konania tvrdiť, že bezdôvodným obohatením žalobkyne je suma predstavujúca preplatok členského podielu žalobkyne.V oboch žalobkyňou tvrdených prípadoch, teda žalovaný získal majetkový prospech a to plnením bez právneho dôvodu ( § 451 ods. 2 Obč. zák.), a preto je v zmysle § 451 ods. 1 Obč. zák. povinný takéto plnenie žalobkyni vydať. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. K bezdôvodnému obohateniu dochádza v okamihu, kedy obohatený ( žalovaný ) plnenie prijal. vo vzťahu k premlčaniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozlišuje medzi subjektívnou premlčacou dobou, ktorá je dvojročná a objektívnou premlčacou dobou, ktorá je trojročná. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé, čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Pre počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Pre začiatok trojročnej objektívnej premlčacej doby je naopak rozhodný deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne ( fakticky ) došlo. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu ( ak je vznesená námietka premlčania ). Bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká už samotným prijatím tohto planenia a týmto okamihom začína plynúť objektívna premlčacia doba podľa Obč. zák.

5/ Súd prvej inštancie poukazoval na to, že odkúpna hodnota bytu bola žalobkyňou uhradená dňa 27. 12. 2011, pričom žalobu podala na súd dňa 31.10.2016. Keďže v zmysle § 107 ods. 2 Obč. zák. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo ( objektívna premlčacia doba ), pričom odkúpna cena bola uhradená dňa 27.12.2011, potom objektívna premlčacia doba uplynula dňa 27.12.2014. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súd

dňa 31.10.2016, bola žaloba podaná po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty. Nakoľko uplynutím jednej premlčacej doby sa právo premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu ( v danom prípade subjektívnu ), prvoinštančný súd sa už nezaoberal otázkou a okolnosťami začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby.

6/ Na argument žalobkyne, že v danom prípade je potrebné na uplatnený nárok použiť objektívnu desaťročnú premlčaciu dobu v zmysle ust. § 107 ods. 2 Obč. zák., nakoľko zo strany žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, keďže žalovaný odmietol oznámiť žalobkyni ňou požadované údaje, súd sa s týmto argumentom žalobkyne nestotožnil. Žalobkyňa nepreukázala, že by na strane žalovaného v čase prijatia plnenia ( alebo aj neskôr ) existoval akýkoľvek úmysel bezdôvodne sa obohatiť na úkor svojich členov. Zároveň v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v súvislosti s výkonom svojej činnosti spáchal akýkoľvek trestný čin. Žalovaný pri určení odkúpnej hodnoty postupoval v súlade s rozhodnutím členskej schôdze prijatého dňa 28.06.2005, na ktorej schôdzi členovia družstva schválili cenník jednotlivých ubytovacích jednotiek a za túto odkúpnu cenu následne žalovaný aj odpredal svojim členom bytové jednotky. Skutočnosť, že žalovaný neoznámil žalobkyni informáciu o stave úveru, nezakladá bez ďalšieho úmyselné konanie žalovaného s cieľom získať bezdôvodné obohatenie.

7/ Žalobkyňa tiež tvrdila, že bezdôvodným obohatením žalovaného je suma predstavujúca preplatok členského podielu žalobkyne ako členky družstva ( žalovaného ); súd prvej inštancie preto tiež zvažoval, či sa na vzájomný vzťah žalobkyne a žalovaného nevzťahuje premlčacia doba v zmysle , t.j. štvorročná. Pre posúdenie, či sa premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia spravuje občianskym alebo je rozhodujúca nielen skutočnosť, či je/nie je žalobkyňa podnikateľkou, ale posúdenie podstaty vzájomného vzťahu strán sporu. Ak ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniknutého prijatím plnenia bez právneho dôvodu obchodným vzťahom, je premlčacia doba 4-ročná. Ak by súd vychádzal z toho, že ide o vzťah medzi žalobkyňou ako členom družstva a žalovaným ako družstvom (vychádzajúc z podania žalobkyne, kedy žalobkyňa uviedla, že si svoj nárok uplatňuje ako nárok na vyplatenie preplatku členského podielu), súd by na ich vzájomný vzťah a z neho vyplývajúci peňažný nárok člena družstva voči družstvu, musel aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu podľa ; pričom premlčacia doba začala opäť plynúť dňa 27.12.2011 ( kedy žalobkyňa uhradila kúpnu cenu za byt, ktorá suma zároveň predstavuje hodnotu jej členského podielu ) a uplynula by dňa 27.12.2015; keďže žaloba bola podaná na súd dňa 31.10.2016, bola by podaná po uplynutí aj štvorročnej premlčacej doby podľa Obch. zák. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súdu nezaostalo iné, len žalobu zamietnuť.

8/ Súd prvej inštancie záverom konštatoval, že v súvislosti s prevodom a aj zložitým prekvalifikovaním ubytovacích jednotiek na bytové jednotky nepochybne vznikli žalovanému náklady. Súd mal za to, že nadobúdateľ jednotky bol povinný uhradiť aj všetky tieto náklady ( rozpočítané na jednotlivé byty ). Pokiaľ teda žalovaný do kúpnej ceny za bytovú jednotku zahrnul aj takéto náklady, tak aj tieto náklady sú nadobúdatelia povinní uhradiť a teda to nevylučuje, aby sa aj tieto náklady na základe rozhodnutia členskej schôdze zahrnuli do odkúpnej ceny, tak ako to uvádzal žalovaný.

9/ Pre úplnosť sa súd prvej inštancie vysporiadal s prípadnou úvahou, či nebolo v prejednávanej veci možné uplatnenú sumu priznať žalobkyni na základe iného ustanovenia právneho predpisu, než boli vyššie citované. Dospel k záveru, že ak by aj uvažoval o priznaní uplatnenej peňažnej sumy žalobkyni na základe ustanovení o vyporiadacom podieli ( ) alebo ako podiel na zisku družstva ( ), prípadne na základe iných noriem, neboli na to splnené predpoklady. Je pravdou, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou strany sporu a môže posúdiť uplatnené nároky podľa iného ustanovenia právneho predpisu, než žiada žalobca. Ako to však už bolo naznačené aj vyššie, súd je striktne viazaný vymedzením rozhodujúcich skutočností zo strany žalobcu a nemôže tieto z vlastnej iniciatívy zmeniť. Pokiaľ potom žalobkyňou vymedzené skutkové okolnosti, o ktoré opiera uplatnené nároky, neumožňujú takúto „zmenu“ právnej kvalifikácie, súd nemá inú možnosť, než posúdiť návrh podľa tých ustanovení, ktoré sú na tvrdený, prípadne aj preukázaný skutkový stav použiteľné vzhľadom na právnu hypotézu predmetnej právnej normy. Preto ani súd nemal možno posúdiť vec inak po právnej stránke a priznať žalobkyni uplatnenú peňažnú sumu na základe iných ustanovení, než ako boli vyššie uvedené a nezostalo mu iné, než žalobu žalobkyne zamietnuť.

10/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v

plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku ( ).

11/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa; jej odvolanie smerovalo proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a tiež proti výroku o nároku na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnila žalobkyňa tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), tiež tým, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( písm. / ). V odôvodnení poukazovala na to, že sa stala členom bytového družstva, ktoré bolo vytvorené za účelom predaja bytov na podnikových ubytovniach svojim zamestnancom za dohodnutú zostatkovú cenu. Ako členovi družstva vznikla žalobkyni povinnosť vyplývajúca zo stanov, príslušných uznesení členskej schôdze, ubytovacích a nájomných zmlúv, splácať mesačné splátky úveru vo výške dohodnutej v zmluve o úvere s bankou, z ktorého boli financované náklady na odkúpenie ubytovní od Slovnaftu a.s. Úverový vzťah žalovaného trval od r. 2006, kedy ešte neboli známe presné metráže bytov, preto boli splátky jednotlivých členov určené odhadom, pričom v stanovách je určený spôsob výpočtu členského podielu a splátok úveru, ktoré tvoria príslušný členský vklad - podľa metráže bytov; metráž bytov bola známa na základe znaleckých posudkov až v r. 2008. Aj z tohto dôvodu musí byť úver riadne vyúčtovaný podľa metráže, nakoľko Stanovy žalovaného určujú povinnosť splácať úver podľa plochy bytu. Po splatení úveru teda musí byť úver žalovaným rozúčtovaný na reálne plochy bytov jednotlivých členov, pretože ich pôvodné splátky boli určené len na základe hrubého odhadu metráže bytov. Suma, ktorú družstvo vyzbieralo od členov bola vyššia ako mesačná splátka úveru banke. Ako postupne dochádzalo k vyplácaniu istiny sa tiež znižovala suma úrokov a tieto úroky boli určované podľa aktuálnych bankových sadzieb. Suma nákladov úveru, ktorá pripadala na člena bytového družstva teda mohla byť známa až po vyplatení celého úveru a spočítaní všetkých splátok a nákladov úveru a rozpočítaní podľa metrov štvorcových konkrétneho bytu. Navýšenie splátok nad rámec nákladov úveru bola podmienka banky;, bola to súčasť rušenia, aby v prípade nesplácania splátok niektorými členmi družstva bolo družstvo schopné každý mesiac zložiť celkovú mesačnú splátku. Toto rušenie si žalovaný bezdôvodne po ukončení úverového vzťahu ponechal. Suma preplatkov, ktoré slúžili ako ručenie, sa pritom každou splátkou navyšovala. O ich existencii ani výške sumy nikdy svojich členov neinformoval, na početné žiadosti o vyúčtovanie úveru nikdy nereagoval, snažil sa tak toto bezdôvodné obohatenie zatajiť a ponechať si ho.

12/ Žalobkyňa zopakovala, že stanovami žalovaného je určený spôsob výpočtu členského vkladu, z ktorého sa vypočítava členský podiel každého člena rovnakým spôsobom - ako splátky úveru za metráž bytu. Žalobkyňa tak splatila väčšiu sumu ako zodpovedá jej členskému vkladu u žalovaného, nakoľko záruka banke nie je súčasťou členského vkladu. Povinnosťou žalobkyne bolo splatiť svoj vklad vo výške zodpovedajúcej podielu na splátkach úveru podľa metráže bytu, keď jediným dôvodom preplatku úveru zo strany žalobcu bolo rušenie banke. Záruka banke sa nezapočítava do nákladov úveru a po skončení úverového vzťahu zanikol dôvod na to, aby si ju žalovaný ponechal. Žalobkyňa teda splácala nielen splátku úveru, ktorá bola súčasťou ceny bytu, ale zároveň skladal preplatok ako záruku za schopnosť žalovaného platiť úver. Po skončení úverového vzťahu musí byť žalobkyni záruka vrátená v miere, v ktorej sa podieľala na jej úhrade. Preplatok úveru netvorí náklad úveru a ani členský vklad ani žiadny iný vklad žalobkyne v družstve. V momente ukončenia úverového vzťahu t.j. v októbri 2014 odpadá dôvod na plnenie záruky banke, žalovaný je preto povinný vydať bezdôvodné obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

13/ Žalobkyňa aj v odvolaní ďalej výslovne trvala na tom, že platnosť zmluvy o prevode bytu nenamieta. V zmluve o odkúpení bytu sa žalobkyňa nevzdala nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia - záruky úveru, na ktorej bola ako člen družstva povinná stále sa podieľať na základe písomného súhlasu všetkých členov s podmienkami banky a príslušných uznesení členskej schôdze žalovaného. Cena bytu určená v tejto zmluve nepredstavuje obohatenie a bola riadne započítaná ako posledná splátka úveru zo strany žalobcu. Suma nákladov úveru pripadajúca na byt žalobkyne ( z pôvodne inak odhadovanej metráže bytov, tiež meniaceho sa úroku ) nemohla byť určená skôr ako po celkovom vyplatení úveru. V čase podpisu zmluvy o prevode bytu tak žalobkyňa nemala možnosť dozvedieť sa, či vôbec obohatenie nastalo. Žalobkyňa dodala, že kým niektorí členovia úver preplatili, tak iní mali nedoplatok úveru; preto až vyúčtovaním na základe reálnych podkladov, ktoré družstvo odmietalo vyhotoviť, bolo možné sa dozvedieť o konkrétnom obohatení voči konkrétnemu členovi, prípadne o obohatení člena voči družstvu. Žalobkyňa trvala na tom, že ide o obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a teda objektívna doba pre premlčanie sa počíta od odpadnutia dôvodu, t.j. od októbra 2014, kedy bol žalovaným

vyplatený úver a kedy zanikol dôvod na plnenie bankovej záruky, ktorá okrem iného spočívala i v záväzku žalovaného rezervovať sumu 200.000 € z preplatkov členov v prospech banky, ako je uvedené v dodatku úverovej zmluve č. 4, v spise. Za nesprávny označila žalobkyňa tiež názor súdu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie 10 ročnej premlčacej doby. Trvala na tom, že ide o úmyselné obohatenie, nakoľko štatutári žalovaného vedeli, že vznikol preplatok členov a tento bezdôvodne ponechali v majetku družstva a nevyúčtovali, napriek žiadostiam členov. Spoliehali sa na to, že členovia družstva sa nedozvedia o obohatení ani o znení úverových zmlúv a dodatkov, nedostanú sa k potrebným podkladom, nebudú vedieť urobiť vyúčtovanie a ich právo sa premlčí. Tieto prostriedky následne z družstva vybrali prostredníctvom fiktívnych platobných rozkazov vo svoj prospech. Žalobkyňa navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že odvolací súd jej žalobe vyhovie a prizná jej tiež nárok na náhradu trov konania.

14/ Na odvolanie žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný tak, že členská schôdza Bytového družstva Vlčie hrdlo dňa 28. 6. 2005 pojednávala o odpredaji ubytovacích zariadení od spoločnosti Slovnaft, kde podľa bodu 3 zápisnice si členovia družstva schválili spôsob financovania kúpnej ceny prostredníctvom úveru a podľa bodu 4 zápisnice si členovia družstva schválili cenník jednotlivých ubytovacích jednotiek vypracovaný spoločnosťou Slovnaft, a.s., nie družstvom a podľa bodu 5 si členovia schválili aj spôsob čerpania fondu opráv a s takýmto rozhodnutím boli uzrozumení od začiatku. Žalovaný má za to, že na predmetnej schôdzi bol schválený ďalší členský vklad, ktorým sa mali členovia družstva podieľať na kúpe ubytovacích zariadení, čiže je to majetková účasť na družstve jednotlivých členov vo forme splátok. Členovia a teda ja žalobkyňa, súhlasili s cenami za jednotlivé ubytovacie zariadenia, ešte to neboli byty, a bolo potrebné zo strany družstva zabezpečiť celý proces prekvalifikovania ubytovní na byty, čo nie je z finančného hľadiska zanedbateľná položka, kde sa museli riešiť veci na príslušnom stavebnom úrade, ako aj katastrálnom úrade, kde boli vypracované znalecké posudky a rôzne listiny, ktoré k prekvalifikovaniu ubytovní na byty boli potrebné. Žalovaný ďalej dodal, že išlo o staré ubytovne, ktoré bolo potrebné zrekonštruovať, preto zo strany vtedajšieho predávajúceho bola pri kúpe podmienka, aby bol vytvorený fond určený na zrekonštruovanie ubytovní. Za týmto účelom bolo nutné okrem úveru zabezpečiť aj finančnú záruku, že družstvo je schopné zobrať a splácať taký vysoký úver, preto niektorí členovia družstva dali svoj peňažný vklad v hotovosti ( to boli tí členovia, ktorí ako prví vyplatili svoje byty za zostatkovú hodnotu určenú členskou schôdzou a zabezpečili ostatným členom možnosť zobrať si úver, takže aj žalobcovi ) a zvyšok členov družstva splácali úver, ktorý si zobralo družstvo prostredníctvom mesačných splátok určených družstvom po dohode s bankou. Žalobkyňa sa domáha nejakého úverového preplatku, avšak nie je zrejmé z akého titulu sa ho domáha, keď úver bol braný družstvom, nie žalobkyňou, žalovaný bol aj ako vlastníkom nehnuteľností, žalobkyňa sa len majetkovým vkladom podieľala na splácaní úveru, a to postupne v splátkach. Úverový vzťah bol uzatvorený medzi bankou a družstvom, preto z tohto záväzkového vzťahu nevyplýva pre družstvo žiadne vyúčtovanie pre jednotlivých členov družstva. Rovnako sa vlastníkom nehnuteľností stalo družstvo nie jednotliví členovia, ktorí sa až na základe prevodu družstevného bytu stali vlastníkmi jednotlivých družstevných bytov. Žalobkyňa sa teda okrem členského základného vkladu podieľal aj ďalším majetkovým vkladom vo forme splátok Žalovaný tiež dodal, že predchádzajúce predstavenstvo družstva nepreviedlo na členov spoluvlastnícky podiel na pozemkoch, preto žalovaný v súčasnosti rieši znalecký posudok a prepočítanie spoluvlastníckych podielov jednotlivým členom družstva.

15/ Žalovanému nie je jasné, z akých výpočtov žalobkyňa vychádzala pri určení ceny svojho bytu, pretože všetci členovia družstva mali a majú predávané družstevné byty za ceny, ktoré si schválili na členskej schôdzi v r. 2005, preto sa žalobkyňa nemôže domáhať nižšej ceny za totožný byt, aký sa predáva ostatným členom družstva, a to vychádzajúc z cien určených a schválených členskou schôdzou družstva. Žalobkyňa je naďalej členkou družstva s členským podielom, ktorý sa vyporiadava pri zániku členstva, žaloba žalobkyne je preto nedôvodná. Pokiaľ ide o výšku odkupnej hodnoty bytu, tak túto zaplatila žalobkyňa dňa 28. 12. 2011, ako vyplýva zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 30. 1. 2012; predmetná suma bola pri kúpe družstevného bytu odsúhlasená a aj žalobkyňou zaplatená, v ktorej bol zahrnutý aj investičný úver, takže ak sa žalobkyňa domnievala, že odkupná hodnota bytu bola nesprávne určená, mala sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, a to od momentu zaplatenia odkúpnej hodnoty bytu, odkiaľ sa aj počíta premlčacia doba pre bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný namietal námietkou premlčania. Žalovaný má za to, že odkupná hodnota bytu bola určená a žalobkyňou zaplatená; z opatrnosti žalovaný uplatnil aj námietku premlčania. Ani Stanovy žalovaného ani členská schôdza zo dňa 28. 6. 2005 neuvádza, že členovia žalovaného by mali mať nárok na vrátenie nejakého zostatku investičného úveru. Žalobkyňa podľa žalovaného na členskej schôdzi v r. 2005 a následne pri

kúpe družstevného bytu odsúhlasila hodnotu odkúpnej hodnoty bytu, ktorej súčasťou bol aj investičný úver; týmto odsúhlasením a zaplatením odkúpnej hodnoty bytu dňom 28. 12. 2011 považuje žalovaný nárok za vysporiadaný. V tejto súvislosti tiež žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú datuje odo dňa zaplatenia odkúpnej hodnoty, takže v prípade, že žiada žalobkyňa nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, je tento nárok v dvojročnej lehote premlčaný. Žalovaný sa tiež nedopustil žiadneho úmyselného obohatenia, ktoré by žalobkyňa musela najskôr preukázať. Naopak, žalovaný zabezpečil pre svojich členov byty za ceny, za ktoré by ich inak nikdy nekúpili, zrekonštruoval im tieto byty, a zabezpečuje ich správu. Žalobkyňa je naďalej členom bytového družstva, má zachované členstvo, až pri vyporiadaní členského podielu je možné účtovne vypočítať výšku hodnoty členského podielu, ktorá sa vyporiadava pri jeho zániku. Žalovaný nárok žalobkyne neuznáva, keďže bola uzatvorená dohoda o odkúpení bytu a žalobkyňa súhlasila s tam stanovenou cenou. Z dôvodov, ktoré žalovaný popisuje, bol zamietnutý nárok žalobcu na rovnakom súde, pod sp. zn. . Posledná splátka úverového majetkového vkladu žalobkyňou mala byť splatená poslednou splátkou dňa 28. 12. 2011, pričom žaloba bola podaná dňa 2. 11. 2016, takže aj napriek tomu, že žalovaný je názoru, že žalobkyňa nemá nárok na vrátenie úverového zostatku, nakoľko je tento majetkový vklad naďalej v majetku družstva, žalovaný uplatnil aj námietku premlčania. Žalovaný navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

16/ Na vyjadrenie žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa ( replika, č.l. 558 a nasl. spisu ), kde zopakovala, že splatila vyššiu čiastku ako mala splatiť v splátkach úveru na metráž bytu, táto čiastka bola viazaná s jej súhlasom ako rušenie banke, táto čiastka nie je súčasťou členského podielu ani iného vkladu do družstva. V momente odpadnutia dôvodu na plnenie záruky musí byť záruka vrátená a suma splatených splátok a nákladov úveru musí byť rozpočítaná medzi členov podľa metráží bytov. Ponechaním záruky sa žalovaný bezdôvodne obohacuje na úkor žalobkyne. Žalobkyňa opätovne zdôraznila, že nežiada o vyporiadanie členského podielu ani o určenie hodnoty členského vkladu, ako tvrdí žalovaný. Žalobkyňa uhradila viac ako zodpovedá jeho vkladu v družstve, ktorý je určený stanovami a zmluvami o ubytovaní, z ktorého sa vypočítava členský podiel ( vzájomný pomer vkladov všetkých členov voči jeho vkladu ). Tvrdenie žalovaného, že členovia družstva, ktorí vyplatili byty pred vzatím úveru, skladali finančnú záruku banke je nepravdivé. V skutočnosti tieto peniaze neboli použité ako záruka banke, ale boli použité na kúpu nehnuteľností od Slovnaft, a.s. podľa cenníka bytov, ktorý bol schválený členskou schôdzou, zvyšok ceny nehnuteľností sa financoval úverom. Úver bol zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosti a záväzkom členov splácať mesačne vyššie sumy do družstva ako družstvo platilo do banky ako mesačné splátky. Tieto peniaze navyše bol žalovaný podľa úverovej zmluvy povinný použiť len na splatenie úveru. Žalovaný si ich jednoducho ponechal. Na tejto záruke sa členovia nepodieľali rovnakým dielom podľa metráže. Tí členovia, ktorí byty vyplatili vopred, sa na nej nepodieľali vôbec. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celosti vyhovie.

17/ Na repliku žalobkyne reagoval žalovaný duplikou ( č.l. 570 a nasl. spisu ), kde zopakoval, že členovia družstva neboli zaviazaní z úverového vzťahu, keďže predmetný úver bralo družstvo, ktoré po vyplatení úveru banke začalo odpredávať družstevné byty za odkupné hodnoty, do ktorých patrila aj hodnota investičného úveru. Tieto byty museli najprv získať štatút družstevných bytov, čo si vyžiadalo ich prekvalifikovanie ( 400 bytov resp. 4 bytové domy ), zameranie ich podlahových plôch, zapísanie do katastra na základe znaleckého posudku. Tento zložitý proces, keďže ubytovne sa nachádzali v ochrannom pásme, si vyžadoval ďalšie finančné náklady na znalecké posudky, zamerania a zápisy do katastra, keď týmito úlohami bola poverená spoločnosť, ktorá ich vykonávala v rámci podnikateľskej činnosti. Úver, ako aj ďalšie náklady, vyžadujúce si popísaný proces, museli znášať všetci členovia družstva. Žalobkyňa zaplatil odkupnú hodnotu bytu, ktorá bola dohodou medzi žalobkyňou a žalovaným a zodpovedala hodnote bytu, ktorá obsahovala aj investičný úver pripadajúci na byt žalobkyne ako aj náklady na prekvalifikovanie bytu; túto žalobkyňa aj riadne zaplatila. V prípade ust. je podľa žalovaného upravená minimálna kúpna cena družstevného bytu, ktorú je člen družstva povinný zaplatiť za prevod družstevného bytu, nakoľko sa týmto ustanovením má zabrániť tomu, aby neboli družstevné byty prevádzané do vlastníctva za nižšiu cenu, než vôbec bol investičný úver, aby sa zabránilo tomu, že družstvá nebudú na úkor jednotlivých členov splácať úvery. V ust. cit. zák. je regulovaná cena bytu v tých prípadoch, kde byty postavil štát z celospoločenských zdrojov a tieto sú naďalej vo vlastníctve vlastníkov, ktoré zákon taxatívne vymenúva v okruh povinných subjektov. Žalovaný nebol nikde spoločnosťou výslovne uvedenou v ust. cit. zák., ale súkromnou spoločnosťou založenou fyzickými osobami, bez štátnych príspevkov, resp.

dotácií, ale samotní členovia si od začiatku majetkovými vkladmi prispievali na kúpu družstevných bytov. Žalovanému nie je zrejmé, z akých výpočtov vychádzala žalobkyňa pri určení ceny svojho bytu, pretože na členskej schôdzi dňa 28. 6. 2005 si členovia schválili Cenník jednotlivých ubytovacích jednotiek vypracovaný Slovnaftom, a.s, s jednotnou cenou 8.072 Sk/m2, t.j. 267,94 €. Žalobkyni bol však na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 30. 1. 2012 prevedený byt a nie ubytovacia jednotka. Pri odkupovaní družstevného bytu preto nemožno vychádzať z ceny, za ktorú bola kúpená ubytovacia jednotka, pretože túto by nemohol žalovaný previesť svojim členom a ak áno, tak potom za trhovú cenu. Žalovaný zopakoval svoju argumentáciu ohľadom ním vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku, rovnako tak, že sa nedopustil žiadneho úmyselného obohatenia. Žalobkyňa počas konania menila skutkové okolnosti, avšak zo samotnej žaloby nie je jasné, čo chce žalobkyňa dosiahnuť, keď na jednej strane chce byť naďalej členom družstva, na druhej strane sa domáha vyporiadania členského podielu. Žalovaný žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu plnú náhradu trov odvolacieho konania.

18/ Ďalšie podania strany sporu neučinili.

19/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania ( t.j. vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania ) v zmysle a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa a ); odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

20/ Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvoinštančný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Odvolacie námietky žalobkyne uvedené v jej odvolaní neobstoja; žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok či už zmenu napadnutého rozsudku, alebo jeho zrušenie.

21/ Žalobkyňa svoj nárok označila ako preplatok na splátkach úveru ( keď tvrdila, že uhradila vyššiu sumu, než aká pripadá na metráž jej bytu ); mala za to, že celkovo uhradila v prospech žalovaného čiastku 15.712,57 €, hoci suma úveru pripadajúca na jej byt, vzhľadom na jeho metráž, mala byť po správnosti vo výške 13.092,15 €; rozdiel predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré získal podľa názoru žalobkyne titulom právneho dôvodu, ktorý odpadol. Zároveň opakovane v konaní zdôrazňovala, že svoj nárok neuplatňuje ako plnenie z bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy; t.j. platnosť Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu výslovne nenamietala.

22/ Súd prvej inštancie uplatnený peňažný nárok z titulu bezdôvodného obohatenia podradil po skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu ( zohľadňujúc skutočnosť, že žalobkyňa sa nedomáha vydania bezdôvodného obohatenia z titulu neplatnej zmluvy, keď platnosť zmluvy výslovne nenapáda ).

23/ Vzhľadom na stanovisko žalobkyne, že samotnú Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu považuje za platnú, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobkyňou uplatnený nárok nemožno považovať za plnenie získané bezdôvodným obohatením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Nutno podotknúť, že právnym dôvodom na plnenie žalobkyne nebola zmluva o úvere ( tá bola uzavretá medzi družstvom a bankou ), ale v jej prípade bola dôvodom na plnenie zmluva prevode vlastníctva bytu. Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je založené na tom, že právny dôvod, na základe ktorého sa poskytlo plnenie ( napr. zmluva ) dodatočne odpadol, čo však nie je prípad žalobkyne ( právny dôvod na plnenie - zmluva o prevode vlastníctva bytu - neodpadol ). Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, sa týka tých prípadov, keď v okamihu poskytnutia plnenia existuje právny dôvod plnenia, ale následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky ( odpadol ). Tak je tomu v prípade, kedy záväzkový vzťah zanikne v dôsledku platného odstúpenia od zmluvy ( § 48 Obč. zák. ), alebo výpovede zmluvy ( § 582 Obč. zák. ), alebo dohody strán ( § 572 ods. 2 Obč. zák. ), alebo nemožnosti plnenia ( § 575 Obč. zák. ), či splnenia rozväzovacej podmienky ( § 36 ods. 2 Obč. zák. ). V prejednávanej právnej veci však o žiadny z týchto prípadov nešlo : žalobkyňa od Zmluvy neodstúpila, nevypovedala Zmluvu, nedošlo v tomto smere k dohode strán, ani k nemožnosti plnenia, ani k splneniu rozväzovacej podmienky. K

uplatneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, teda neboli splnené podmienky.

24/ Súd prvej inštancie ( keďže žalobkyňa platnosť Zmluvy nenapádala ) dospel k záveru, že žalobkyňou uplatňovaný nárok by mohol teoreticky predstavovať bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu. Ku vzniku tejto skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia dochádza tým, že jedna zo strán záväzkového vzťahu dostala majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe plnenia neexistoval právom stanovený dôvod ( podľa názoru žalobkyne sa tak malo stať zjavne jej plnením nad sumu prevyšujúcu 13.043,50 € ). Zároveň platí, že ten kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo že ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať. Bezdôvodné obohatenie tak napr. môže spočívať v tom, že niekto, kto plnil, právny dôvod plnenia predpokladal, avšak v skutočnosti od začiatku žiadny právny dôvod nebol.

25/ Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania žalobkyňou uplatneného práva, súd prvej inštancie skúmal, či vôbec žalobkyňa svoje tvrdené právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia uplatnila včas. Vychádzal správne z toho, že vo vzťahu k právu na vydanie plnenia získaného bezdôvodným obohatením vo svojom ust. a Obč. zák. upravuje kombinovanú premlčaciu dobu, a to subjektívnu a objektívnu. Ich začiatok je upravený odlišne; tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle od seba. Subjektívna premlčacia doba ( 2- ročná ) je kratšia, objektívna premlčacia doba je buď 3-ročná ( ak bezdôvodné obohatenie vzniklo z neúmyselného konania ), alebo 10-ročná, ak bezdôvodné obohatenie bolo spôsobené úmyselne. Kým v prípade subjektívnej premlčacej doby je pre začiatok jej plynutia rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil, tak v prípade objektívnej premlčacej doby je jej plynutie upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia ( bez ohľadu na to, či ide o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ) je rozhodujúci deň, kedy skutočne ( fakticky ) došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia; nie je významné, či oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel alebo nie. Dňom, kedy došlo k prijatiu plnenia začína teda plynúť objektívna premlčacia doba.

26/ Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobkyňa uhradila v prospech žalovaného odkúpnu hodnotu bytu dňa 27. 12. 2011; potom nasledujúcim dňom od 28. 12. 2011 začala žalobkyni plynúť trojročná objektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 2 Obč. zák. na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia a táto uplynula s dňom 27. 12. 2014. Keďže žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 31. 10. 2016, svoje tvrdené právo si uplatnila po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby; žalovaným vznesená námietka premlčania bola teda dôvodná. Odvolací súd zároveň zdieľa názor súdu prvej inštancie, že na žalobkyňou uplatnené právo sa nevzťahuje objektívna 10-ročná premlčacia doba. V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí v prípade, ak bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel ( priamy či nepriamy ) musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia ( t.j. tu k 27. 12. 2011 ). Nestačilo by teda, ak by povinný získal obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Žalobkyňa ňou tvrdenú existenciu úmyslu žalovaného získať bezdôvodné obohatenie ničím nepreukázala. Ak nie sú splnené podmienky na uplatnenie desaťročnej premlčacej doby, potom je nutné aplikovať zákonné ustanovenie o objektívnej trojročnej premlčacej dobe. Ako správne poznamenal súd prvej inštancie právo žalobkyne by bolo premlčané aj v prípade, pokiaľ by ho súd posudzoval podľa obchodného hmotného práva ( t.j. v rámci 4-ročnej premlčacej doby podľa § 397 Obch. zák. ), keď v podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

27/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil ( , ), keď v podrobnostiach poukazuje na argumentáciu, uvedenú v odôvodnení rozsudku súdom prvej inštancie. 28/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. v spojení s , a žalovanému ako úspešnej strane v spore priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradníkom podľa , po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

29/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).