Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-78-2019.pdf
PDF · 94.2 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/78/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, IČO: 37 927 795, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej: B. M., T.. XX.XX.XXXX, U. H. W. XXXX/XX, XXX XX C. - G., prechodne bytom R. Q.M.- B. XXX, XXXX K., H., právne zastúpenej JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou, IČO: 51 889 111, so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 11.083,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 10Csp/242/2018-75 zo dňa 2. júla 2019 takto
rozhodol:
Návrh občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, na pribratie do konania zamieta.
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku II. a vo výroku IV. o trovách konania.
Priznáva žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol takto: „I. Konanie v časti o zaplatenie 232,80 eura s príslušným úrokom z omeškania zastavuje. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 8.374,68 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.374,68 eura od 21.06.2019 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 280,- eur splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod hrozbou straty výhody splátok. III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 52 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, že právny predchodca žalobcu X. Q. R., Z.. G.., ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou 10. júla 2012 zmluvu o poskytnutí pôžičky na bývanie (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 15.000,- eur. V zmluve bola uvedená celková suma úveru vo výške 27.915,60 eur, ktorú mala žalovaná splatiť v 120 splátkach po 232,63 eur. Popritom bola v zmluve uvedená ročná úroková sadzba 14,9 %, RPMN 14,9 %, priemerná hodnota RPMN 12,55 %, termín konečnej splatnosti 7/2022 a celkové náklady spotrebiteľa vo výške 12.915,60 eur. V bode 6.2 všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bolo uvedené, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/ alebo podmienkach a/alebo všeobecných obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné
do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v bode 12 všeobecných obchodných podmienok bola upravená možnosť spoločnosti zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. V zmluve, ani vo všeobecných obchodných podmienkach sa však nenachádzala dohoda zmluvných strán o možnosti vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Právny predchodca žalobcu požiadal predžalobnou upomienkou z 27. novembra 2015, doručenou žalovanej 16. februára 2016, žalovanú o úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 694,87 eur a zároveň ju upozornil, že ak do 05. januára 2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v 09/2015, bude oprávnený úver zosplatniť. Právny predchodca žalobcu v oznámení o okamžitej splatnosti úveru z 27. januára 2016 uviedol, že dlh zo zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 22. februára 2019 na žalobcu, ktorý jej túto skutočnosť oznámil listom z 26. februára 2019. Žalovaná do 03. septembra 2018 zaplatila žalobcovi celkovo 10.715,75 eur a v priebehu konania prejavila snahu dlh splácať v splátkach, pri určení výšky ktorých bude zohľadnený jej mesačný príjem, nepriaznivý zdravotný stav, mesačné výdavky na bývanie a vyživovacia povinnosť k jej maloletému dieťaťu. 2.2 Súd prvej inštancie právne posúdil zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou podľa ustanovení § 1 ods. 2, 8, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy a ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 5, 9, 10, § 54 ods. 1, 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, úroky z omeškania podľa ustanovení § 517 ods. 1 prvá veta, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 2.3 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že zmluva spĺňa všetky povinné náležitostí vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, reflektujúc jeho eurokonformný výklad v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Zmluva v kontexte s bodom 6.2 všeobecných obchodných podmienok určuje, že termín konečnej splatnosti úveru nastane 20. júla 2022. Avšak so zreteľom na skutočnosť, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, žalobca má nárok len na doplatenie jednotlivých doposiaľ nezaplatených splatných splátok pôžičky, konkrétne 36 splátok splatných od 20. júla 2016 do 20. júna 2019 (t. j. do vyhlásenia rozsudku) vo výške 8.374,68 eur. Preto súd žalobu v prevyšujúcej časti ako predčasne podanú zamietol. Keďže nemohlo dôjsť k riadnemu zosplatneniu pôžičky, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania (ktoré mu patria zo zákona) v zákonnej výške 5 % ročne z priznanej sumy od 21. júna 2019, teda od splatnosti poslednej splatnej splátky, so zreteľom na skutočnosť, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania zo žalovanej sumy a v prevyšujúcej časti (nad úrok z omeškania vo výške 5 % ročne) žalobu zamietol. S ohľadom na zlú sociálnu situáciu žalovanej, s cieľom predísť ohrozeniu jej živobytia, súd uložil žalovanej povinnosť splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 280,- eur. Keďže žalobca vzal podaním z 27. júna 2019 žalobu v časti o zaplatenie zmluvných poplatkov vo výške 232,80 eur späť, súd konanie v tejto časti zastavil. 2.4 Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovení § 255 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s ohľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť v časti 232,80 eur a skutočnosť, že žaloba bola zamietnutá v časti 2.709,08 eur s príslušenstvom tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 52 %.
3. Proti tomuto rozsudku, v rozsahu jeho výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 8.374,68 eur s príslušenstvom v pravidelných mesačných splátkach po 280,- eur a výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná namietajúc, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní tvrdila, že neboli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, pretože nedala súhlas na postúpenie pohľadávky na tretí subjekt. Navyše súd prvej inštancie pripustil zmenu žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 22. februára 2019, ktorú považuje za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Popritom konštatovala, že do omeškania sa dostala so splátkou splatnou 5. septembra 2015, v dôsledku čoho trojročná premlčacia doba začala plynúť deň nasledujúci po tomto dni a uplynula skôr ako žalobca podal žalobu. Preto vzniesla námietku premlčania. Napokon zdôraznila, že poskytnutá pôžička sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, pretože v zmluve je uvedená nižšia hodnota RPMN než v skutočnosti pôžičke prislúcha. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok v
napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu žalobcu zamieta a priznáva žalovanej plnú náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej v súdom určenej lehote nevyjadril.
5. V priebehu odvolacieho konania navrhlo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 podaním z 29. júla 2019 svoje pribratie do konania na stranu žalovanej.
6. Podľa § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
7. Odvolací súd zdôrazňuje, že osobitný subjekt podľa citovaného ustanovenia sa do konania priberá s cieľom ochrany práv strany sporu, pričom predpokladom jeho pribratia je súhlas strany, na ochranu ktorej má osobitný subjekt vystupovať. Ide o iný inštitút ako inštitút intervencie, keďže osobitný subjekt nemá právny záujem na výsledku konania; zmyslom jeho účasti v konaní je len ochrana práv strany sporu. O pribratí osobitného subjektu rozhoduje súd uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, keďže ide o uznesenie o vedení konania. Pribratie je fakultatívne, súd nie je povinný osobitný subjekt do konania pribrať.
8. Odvolací súd po preskúmaní predmetného návrhu dospel, vzhľadom na štádium konania a skutočnosť, že žalovaná je v konaní právne zastúpená, k záveru, že vstup tohto osobitného subjektu do konania už nenapĺňa zmysel a účel sledovaný citovaným ustanovením, v dôsledku čoho návrh osobitného subjektu na pribratie do konania zamietol.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovanou a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu potvrdiť.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie okresného súdu. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:
13. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie 11.083,76 eur s príslušenstvom, ktorý mu vznikol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej s jeho právnym predchodcom, pričom v súvislosti s týmto nárokom je právne významná predovšetkým skutočnosť, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, v dôsledku čoho má žalobca nárok len na doplatenie jednotlivých doposiaľ nezaplatených splatných splátok úveru, konkrétne 36 splátok splatných od 20. júla 2016 do 20. júna 2019 (t. j. do vyhlásenia rozsudku) vo výške 8.374,68 eur.
14. Čo sa týka odvolacej námietky žalovanej, že postúpenie pohľadávky je neplatné, odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému a podľa ustanovenia § 526 ods. 2 toho istého zákona, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň konštatuje, že práva a povinnosti dlžníka zo záväzkového vzťahu nie sú v zásade postúpením pohľadávky nijako dotknuté (princíp identity pohľadávky). Popritom podotýka, že súčasťou oznámenia postupcu nemusí byť zmluva o postúpení pohľadávky a dlžník nie je oprávnený dožadovať sa jej preukázania.
15. K námietke premlčania vznesenej žalovanou odvolací súd uvádza, že oprávnenie veriteľa požadovať splatné plnenie, teda časový okamih vzniku žalobného práva, sa vždy vzťahuje len na konkrétnu splátku. Z toho vyplýva, že každá splátka sa bude premlčovať inak v tom zmysle, že premlčacia lehota plynie pre každú splátku osobitne. V danej veci súd prvej inštancie priznal žalobcovi plnenie týkajúce sa splátok splatných v období od 20. júla 2016 do 20. júna 2019, teda splátok, ktoré v čase podania žaloby žalobcom premlčané neboli, a preto považuje odvolací súd aj túto odvolaciu námietku žalovanej za nedôvodnú.
16. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovanej, že poskytnutá pôžička sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, pretože v zmluve je uvedená nižšia hodnota RPMN než v skutočnosti pôžičke prislúcha, odvolací súd konštatuje, že hoci nijako nespochybňuje, že ročná percentuálna miera nákladov je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti a jej výška nikdy nemôže byť nižšia ako výška úrokovej sadzby, zároveň podotýka, že v ideálnom prípade by sa hodnota RPMN mala rovnať hodnote úrokovej miery, pričom práve v tejto zmluve sa tieto dve hodnoty rovnajú.
17. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania neboli zo strany odvolateľky podané žiadne námietky, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod správnosť tohto výroku preskúmavať.
18. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovanej za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 % a zároveň žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).