Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-76-2019.pdf
PDF · 81.59 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/76/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: POHOTOVSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: R. V., V.. XX.XX.XXXX, P. B. XXX/XX, XXX XX L. V. B., o zaplatenie 1.043,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 5Csp/29/2016-37 zo dňa 29. januára 2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol takto: „I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.“
2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili 25. augusta 2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 531,10 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 512,51 eur v 12-tich mesačných splátkach po 86,97 eur počnúc 22. septembrom 2008. Žalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 1T/27/2009 zo 17. júla 2009 odsúdený za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu jedného roka. Súčasne bol žalobca so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody odkázaný na občianskoprávne konanie. Trestný rozkaz bol žalobcovi doručený 10. augusta 2009. 2.2 Súd prvej inštancie právne posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa ustanovení § 39, § 53 ods. 1 prvá veta, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, náhradu škody podľa ustanovenia § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a premlčanie podľa ustanovení § 106 ods. 1, 2 a § 112 Občianskeho zákonníka. 2.3 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol vzťahom spotrebiteľským. Žalobca si ako poškodený v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, pričom po skončení trestného konania mu ďalej plynula premlčacia doba a dvojročná subjektívna premlčacia doba mu uplynula 11. augusta 2011. Žalobca však podal žalobu o náhradu škody až 18. júla 2016. Preto súd považoval nárok žalobcu na náhradu škody proti žalovanému za premlčaný a žalobu v celom rozsahu zamietol.
2.4 Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s ohľadom na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli tak, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.
3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní tvrdil, že nielen v civilnom, ale aj v trestnom konaní preukázal, že žalovaný naplnil znaky občianskoprávnej ako aj obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon (konanie žalovaného, ktorým úmyselne uviedol žalobcu do omylu v otázke splnenia podmienok poskytnutia úveru a neplnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy), ujma na strane žalobcu (majetková ujma tak, ako je uvedená v žalobe), príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie (priamy úmysel žalovaného, ktorý bol preukázaný v trestnom konaní). Vzhľadom na túto skutočnosť ďalej zdôraznil, že v súdnom konaní sa nedomáhal zaplatenia dlžnej sumy z titulu zmluvy, ale z titulu náhrady škody, v dôsledku čoho mal za to, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu posúdenia zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie okresného súdu. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:
9. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 1.043,64 eur uplatnený podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, pričom v súvislosti s týmto ustanovením je právne významná predovšetkým skutočnosť, že na zachovanie súdnej vymáhateľnosti nároku na náhradu škody musí veriteľ v premlčacej dobe uplatniť právo na súde a v začatom konaní riadne pokračovať.
10. Čo sa týka odvolacích námietok žalobcu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd sa nimi bližšie nezaoberal, pretože z podaného odvolania žiadne konkrétne porušenie práva na spravodlivý proces, žiadna iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, žiadne nesprávne skutkové zistenie a žiadne nesprávne právne posúdenie veci nevyplýva.
11. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že súd zamietol žalobu v celom rozsahu z dôvodu posúdenia zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov, odvolací súd poukazuje na odsek 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uvádza, že nárok žalobcu na náhradu škody proti žalovanému považuje za premlčaný, preto ho v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd popritom konštatuje, že hoci sa súd prvej inštancie v nasledujúcich odsekoch odôvodnenia napadnutého rozsudku zaoberal aj požadovanou výškou náhrady škody, na ktorú by mal žalobca nárok, ak by tento jeho nárok premlčaný nebol, v odôvodnení napadnutého rozsudku sa záver prezentovaný žalobcom v odvolaní vôbec nenachádza.
12. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania neboli zo strany odvolateľa podané žiadne námietky, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod správnosť tohto výroku preskúmavať.
13. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).