Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/41/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a JUDr. Ingridy Kalinákovej, PhD. v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému I. H., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX, XXX XX V., o vymoženie pohľadávky 654,42 euro odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. -11 zo dňa 14.06.2019, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie v odvolaním napadnutej časti, t.j. v časti o zastavení exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom pod spisovou značkou EX XXX/XXXX.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi náhradu trov exekúcie vo výške 45,11 Eur. O nároku oprávneného a povinného na náhradu trov exekučného konania exekučný súd rozhodol tak, že im nárok nepriznal. Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil s odkazom na Exekučného poriadku s tým, že z návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie vyplýva nemajetnosť povinného. Exekučný súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I ÚS XXX/XXXX, III.ÚS XXX/XXXX a mal za to, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Exekučný súd konštatoval, že exekútor nesie zodpovednosť za poklady predložené na rozhodnutie o nemajetnosti, ktoré súdu predkladá. Súd konštatoval, že exekútor súdu oznámil nemajetnosť povinného a to na základe zistení, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nemá účty v banke a nie je poberateľom dôchodku a dávok v nezamestnanosti ani iných dávok a na povinného sú vedené ďalšie exekúcie. Výrok o povinnosti oprávnenej nahradiť trovy súdneho exekútora exekučný súd oprel o , , , Exekučného poriadku, v spojení s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. .

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, v ktorom nesúhlasila so zastavením exekúcie. Považuje konštatovanie nemajetnosti za predčasné, keďže má sama vedomosť o tom, že povinný bol v čase exekučného konania opakovane zamestnaný a to na základe opakovane uzavretých dohôd o pracovnej činnosti v obdobiach od 17.6.2014 do 31.8.2014, od 16.6.2015 do 17.11.2015, od 13.6.2016 do 31.12.2016, od 8.9.2017 do 31.12.2018 a naposledy od 1.1.2019 doteraz. Oprávnená má preto za to, že zo strany súdneho exekútora neboli realizované všetky nevyhnutné úkony riadne na to, aby došlo k úspešnému vymoženiu pohľadávky oprávnenej. Navrhla uznesenie exekučného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 4.9.2019 uviedol, že odvolanie oprávneného považuje za účelové, keďže tento nepreukázal, že povinný disponuje akýmkoľvek majetkom. Čo sa týka výšky príjmu povinného, tak z uvedeného nie je možné vykonávať zrážky, pretože príjem povinného nepostačuje na vykonávanie zrážok. Poukázal na to, že exekúcia je neúspešne vedená od roku 2012. Taktiež poukázal na to, že voči povinnému je vedených 9 exekučných konaní. Od roku 2017 môže Sociálna poisťovňa vymáhať pohľadávky aj sama, preto ak má oprávnený za to, že je povinný majetný, môže túto pohľadávku vymáhať vo vlastnej réžií a nie zo súkromného majetku exekútora. Uviedol, že v zmysle ustanovenia je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a aj na uznesenia sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku, ak nie je v zákone uvedené inak. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si plne uvedomuje svoju zodpovednosť za podanie návrhu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného a možné dôsledky vyplývajúce z podania takého návrhu. K prípadnému nesúhlasu oprávneného so zastavením exekúcie exekútor uviedol, že zastavenie exekúcie nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, avšak takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Súdny exekútor vymenoval zoznam úkonov, ktoré vykonal od 7.3.2019 do 2.9.2019, pričom sa jednalo o lustrácie v Sociálnej poisťovni, Centrálnom registri exekúcií, katastri nehnuteľností, v bankách, v evidencií Zboru väzenskej a justičnej stráže, pričom mal za preukázané, že povinný nemá zriadený bankový účet, nevlastní motorové vozidlo, nevlastní nehnuteľnosť, je na neho vedených 9 exekučných konaní a nie je poberateľom dávok zo Sociálnej poisťovne s výnimkou toho, že od 1.1.2019 jeho príjem predstavuje príjem z Dohody o pracovnej činnosti zo spoločnosti E. s.r.o..

4. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávnenej podľa (ďalej len ), účinného od 1.7.2016, v súlade s , preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s a v spojení s Exekučného poriadku, účinného k 31.03.2017, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Z obsahu spisového materiálu odvolaciemu súdu vyplýva, že oprávnená podala dňa 18.1.2012 návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému na základe exekučného titulu, rozhodnutia zo dňa 22.11.2011 č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX v celkovej sume 654,42 Eur. Dňa 22.2.2012 bolo exekučným súdom udelené poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku, Exekútorský úrad E.. Dňa 13.5.2019 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

11. Exekučný poriadok v ust. § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). V zmysle už vyššie citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu z dôvodu tzv. nemajetnosti povinného, ale iba v prípade, ak má súd nemajetnosť povinného podloženú šetrením. V zmysle zákonnej úpravy je úlohou súdneho exekútora zisťovať majetkové pomery povinného a v prípade nedostatku majetku povinného musí mať exekučný súd túto skutočnosť za

preukázanú, napr. z predloženého exekútorského spisu, z ktorého by malo vyplývať, aké šetrenie súdny exekútor za účelom zistenia majetku povinného vykonal a k akým zisteniam o majetnosti povinného z takéhoto šetrenia dospel. V prípade, že súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je nemajetný a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu nie je možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku ani v budúcnosti, je v zmysle ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

12. Z exekučného spisu je odvolaciemu súdu rovnako ako exekučnému súdu zrejmé, že súdny exekútor v predmetnej veci zisťoval majetkové pomery povinného a konštatoval jeho nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Šetrením súdneho exekútora a z predloženého exekučného spisu je odvolaciemu súdu zrejmé, že povinný pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti od 1.1.2019, pričom z lustrácie v Sociálnej poisťovni je zrejmé, že povinného príjem predstavuje sumu 30,- Eur mesačne, tento nepoberá dávky sociálneho zabezpečenia, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok ani nie je vlastníkom motorového vozidla. Lustrácia povinného v evidencii bánk bola negatívna, teda tento nemá zriadený ani žiaden účet vo bankových inštitúciách. Z Centrálneho registra exekúcií taktiež vyplýva, že voči povinnému je vedených 9 exekučných konaní. Nemenej významnou je aj skutočnosť, že uvedená exekúcia je vedená od roku 2012, pričom v nej nebolo vymožené žiadne plnenie od povinného a na strane povinného za uvedené obdobie nedošlo k zmene majetkových pomerov. Na základe uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru o neexistencii majetku povinného, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania.

13. Vzhľadom na to, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to pre nemajetnosť povinného. Je povinnosťou súdu, v prípade nemajetnosti povinného, exekúciu zastaviť, pretože sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval. Vzhľadom aj na hospodárnosť a účelnosť konania, toto exekučné konanie nemožno ďalej viesť a exekučný súd postupoval v súlade so zákonom, ak predmetnú exekúciu v zmysle ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

14. Odvolacia námietka ohľadom možnej budúcej zmeny na strane povinného v oblasti príjmov, a tak existencie dôvodu pre pokračovanie v exekúcii, je už za hranicou hospodárnosti vedenia exekúcie, navyše už aj vzhľadom na moment začatia exekučného konania v roku 2012, by bolo mimo rozumného rámca požadovať pokračovanie v exekúcii formou očakávania zmeny stavu povinného.

15. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto preskúmavané rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správne ( ).

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).