Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-30S/105/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca spravodajca) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: ATLANTA Žilina 1992, s.r.o., so sídlom M. Rázusa 9, 010 01 Žilina, IČO: 47 480 271, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom Mierové námestie 14, Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100329416/2022 zo dňa 18.2.2022, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Daňový subjekt - žalobca podal dňa 26.2.2018 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018, ktorým priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 613,14 eur. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin vykonal u tohto daňového subjektu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako ,,DPH”) daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január 2018. Daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100739284/2018 zo dňa 16.4.2018, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 18.4.2018. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Daňový úrad Žilina, pobočka Martin protokol č. 100792499/2019 zo dňa 4.4.2019. Protokol z daňovej kontroly bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený kontrolovanému daňovému subjektu dňa 10.4.2019. Daňovou kontrolou DPH za zdaňovacie obdobie január 2018 bol u daňového subjektu zistený rozdiel dane vo výške 9203,06 eur. 2. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 101145676/2019 zo dňa 15.5.2019, ktorým bol daňovému subjektu – žalobcovi vyrubený rozdiel dane vo výške 9203,06 eur. Toto rozhodnutie bolo daňovému subjektu doručené dňa 20.5.2019 a právoplatnosť nadobudlo po potvrdení rozhodnutia Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky dňa 30.8.2019. Rozdiel dane vo výške 9203,06 eur bol splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia č. 101145676/2019 zo dňa 15.5.2019. Daňový subjekt bol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel dane do 16.9.2019. Vyrubený rozdiel dane bol uhradený dňa 2.3.2020. 3. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Daňový úrad Žilina (ďalej aj ako ,,správca dane” alebo ,,orgán verejnej správy prvého stupňa“) vydal rozhodnutie č. 102094921/2021 zo dňa 3.11.2021, ktorým podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,k”) daňovému subjektu – žalobcovi vyrubil úrok z omeškania v sume 634,70 eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubeného rozhodnutím správcu dane – Daňového úradu Žilina, pobočka Martin č. 101145676/2019 zo dňa 15.5.2019 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Zároveň správca dane

vyslovil, že úrok z omeškania je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania na účet Daňového úradu Žilina. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia č. 102094921/2021 zo dňa 3.11.2021 uviedol, že daňový subjekt bol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel dane do 16.9.2019. Vyrubený rozdiel dane bol uhradený oneskorene dňa 2.3.2020. Citujúc ust. § 156 ods. 1 Daňového poriadku a poukazujúc na ust. § 156 ods. 2 tohto zákona uviedol, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 17.9.2019 predstavovala 0,00 %. Vzhľadom na to, že štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 15 %, pri výpočte sa použila ročná úroková sadzba 15 %. Na základe uvedeného bol predmetným rozhodnutím daňovému subjektu vyrubený úrok z omeškania v sume 634,70 eur. 4. Na základe odvolania daňového subjektu – žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane č. 102094921/2021 zo dňa 3.11.2021 vydal žalovaný rozhodnutie č. 100329416/2022 zo dňa 18.2.2022, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku odvolaním napadnuté - prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že daňový subjekt v odvolaní vyslovil nesúhlas s napadnutým rozhodnutím správcu dane, ktoré rozhodnutie považoval za nedôvodné a nespravodlivé. Daňový subjekt namietal, že k zastaveniu konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré je podkladom aj pre napadnuté rozhodnutie o vyrubení sankcie nedošlo jeho vinou, ale pre nečinnosť tretej osoby, vo vzťahu ku ktorej mieni iniciovať aj právne kroky. Za tejto situácie považoval daňový subjekt za nespravodlivé, aby bol poškodený ešte aj ďalšou sankciou, t.j. napadnutým rozhodnutím. Podľa daňového subjektu pokuta nebola uložená podľa zásad Daňového poriadku, keď táto bola uložená vo vysokej sume a preto považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne a nezákonné. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že na základe výsledkov z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018 bol rozhodnutím č. 101145676/2019 zo dňa 15.5.2019 odvolávajúcemu sa daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane v sume 9203,06 eur. Toto rozhodnutie bolo doručené daňovému subjektu dňa 20.5.2019 a právoplatnosť nadobudlo dňa 30.8.2019. Odvolávajúci sa daňový subjekt podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania č. 101674812/2019 zo dňa 9.7.2019. Dňa 9.3.2020 bolo odvolávajúcemu sa daňovému subjektu doručené oznámenie č. 100599648/2020 zo dňa 4.3.2020 Finančného riaditeľstva SR, ktorým mu bolo oznámené, že napadnuté rozhodnutie nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Odvolávajúci sa daňový subjekt podal žalobcu na preskúmanie rozhodnutia odvolacieho orgánu č. 102021721/2019 zo dňa 23.8.2019. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn.30S/140/2019 zo dňa 8.9.2020 zamietol túto žalobu. Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline podal odvolávajúci sa daňový subjekt kasačnú sťažnosť. Žalovaný ďalej poukazujúc na ust. § 156 ods. 1 a 2 Daňového poriadku uviedol, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v deň vzniku daňového nedoplatku ku dňu vykonateľnosti rozhodnutia č. 101145676/2019 zo dňa 15.5.2019, t.j. dňa 17.9.2019 predstavovala 0,00 %. Vzhľadom na to, že štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 15 %, pri výpočte sa použila ročná úroková sadzba 15 %. Žalovaný mal za to, že postup správcu dane pri vyrubení úroku z omeškania bol v súlade s ustanovením § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. K námietke odvolávajúceho sa daňového subjektu, že k vyrubeniu rozdielu dane, ktorý je podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, nedošlo vinou odvolávajúceho sa, ale nečinnosťou tretej osoby, žalovaný uviedol, že táto námietka je bezpredmetná, ako aj súdna žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102021721/2019 zo dňa 23.8.2019, ako aj zastavenie konaní súdom nemá vplyv na vydanie rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania, pretože podkladom pre vyrubenie úroku z omeškania je právoplatné rozhodnutie č. 101145676/2019 zo dňa 15.5.2019. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajskom súde v Žiline správnu žalobu podľa a nasl. (ďalej len ,.”), ktorou sa domáhal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že napadnuté rozhodnutia daňových orgánov sú nezákonné a nesprávne. Poukázal na to, že k zastaveniu konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré je podkladom aj pre rozhodnutie o vyrubení sankcie, nedošlo vinou žalovaného, ale pre nečinnosť tretej osoby vo vzťahu, ku ktorej žalobca už podniká aj právne kroky. Za tejto situácie považoval žalobca za nanajvýš nespravodlivé, aby bol poškodený ešte aj ďalšou sankciou v zmysle napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa jeho presvedčenia rozhodnutie, od ktorého sa odvíjajú aj rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania, bolo vydané nezákonne a z absolútne účelových dôvodov. Uviedol, že spoločnosť žalobcu je totiž dlhodobo doslova perzekvovaná zo strany vybraných orgánov štátnej správy ako dôsledok toho, že osoby konajúce a vystupujúce v mene žalobcu dlhodobo poukazujú na možné ohýbanie zákona (práva) zamestnancami žalovaného, prispeli k prerušeniu spolupráce medzi vybranými podnikateľskými subjektami a niektorými vplyvnými zamestnancami štátnej správy,

opakovane upozorňujú na možné páchanie ekonomickej trestnej činnosti správcu dane. Žalobca v procesnom postavení oznamovateľa vystupuje vo viacerých trestných konaniach, v ktorých sa snaží preukázať opodstatnenosť, dôvodnosť a pravdivosť svojich tvrdení tak, ako tieto žalobca prezentuje aj v tejto časti žaloby. Práve uvedená skutočnosť má podľa žalobcu za následok jeho postupnú ekonomickú likvidáciu a to aj formou vydávania rozhodnutí ukladajúcich žalobcovi rôzne sankcie, pokuty, či vyrubené nedoplatky. 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe popísal priebeh administratívneho – daňového konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane. Poukazujúc na ust. § 156 ods. 1, 2 a 8 uviedol, že dôsledky porušenia nezaplatenia dlžnej sumy v lehote stanovenej zákonom malo za následok vyrubenie úroku z omeškania vo výške a spôsobom ustanoveným v § 156 ods. 2 Daňového poriadku. Vyslovil, že správca dane nepristúpil k vyrubeniu úroku z omeškania svojvoľne, tento úrok bol vyrubený z dôvodu porušenia zákonných povinností žalobcu a zároveň bol vyrubený v súlade s ustanovenými zákonnými povinnosťami správcu dane. Zákonná úprava sankcií v Daňovom poriadku vymedzuje, v ktorých prípadoch je správca dane povinný vyrubiť úrok z omeškania a v akej lehote má možnosť tento úrok z omeškania vyrubiť. Povinnosť úhrady vyrubenej dane mal žalobca po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia v lehote do 17.9.2019. Keďže vyrubený rozdiel dane žalobca neuhradil v lehote splatnosti, správca dane vyrubil úrok z omeškania napadnutým rozhodnutím. Predmetný úrok bol vyrubený 3.11.2021, t.j. v súlade s príslušným ustanovením Daňového poriadku a to v lehote do päť rokov, od konca roka, v ktorom bol žalobca povinný zaplatiť rozdiel dane. Žalovaný mal za to, že správca dane pri vyrubení úroku z omeškania konal v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, pričom z námietok žalobcu nie je zrejmé, z akého dôvodu žiada žalobca rozhodnutie žalovaného zrušiť. S poukazom na uvedené žalovaný žiadal, aby Krajský súd v Žiline žalobu ako nedôvodnú zamietol. 7. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 8. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,Správny súd”) preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu. Konštatuje, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti na to podľa S.s.p. rozhodol o zamietnutí žaloby. Správny súd rozhodol vo veci rozsudkom vyhláseným dňa 27.2.2024. 9. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 100329416/2022 zo dňa 18.2.2022, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Žilina č. 102094921/2021 zo dňa 3.11.2021, ktorým bol podľa Daňového poriadku žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 634, eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty, vyrubeného rozhodnutím správcu dane – Daňového úradu Žilina č. 101145676/2019 zo dňa 15.5.2019 za zdaňovacie obdobie január 2018 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. 10. Podľa Daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vybranú zrážkou, f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane. 11. Podľa Daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy

môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. 12. Podľa § 156 ods. 8 Daňového poriadku, úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. 13. Z vyššie označenej právnej úpravy vyplýva, (konkrétne § 156 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku) že v prípade, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie daň alebo rozdiel dane v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane príslušný správca dane pristúpi k vyrubeniu úroku z omeškania. Ide pritom o uloženie povinnosti sankčnej povahy, ktorej predchádza zo strany daňového subjektu porušenie povinnosti zaplatiť alebo odviesť daň alebo rozdiel dane v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu. Správca dane tak pristupuje k vyrubeniu úroku z omeškania obligatórne (čo vyplýva zo znenia § 156 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku, v zmysle ktorého úrok z omeškania správca dane ,,vyrubí“). Ak teda správca dane zistí, že zo strany daňového subjektu nedošlo k zaplateniu alebo odvedeniu dane alebo rozdielu dane v ustanovenej lehote alebo výške vydá rozhodnutie, ktorým za dobu omeškania daňového subjektu so zaplatením/odvedením dane alebo rozdielu dane vyrubí úrok z omeškania. Úrok z omeškania pritom správca dane v súlade s § 156 ods. 2 veta prvá Daňového poriadku vyrubí z dlžnej sumy. V prípade, ak je daň alebo rozdiel dane určený rozhodnutím správcu dane, je dlžnou sumou na účely vyrubenia úroku z omeškania suma dane, resp. jej rozdielu určená týmto rozhodnutím. 14. Pokiaľ sa týka výpočtu, resp. stanovenia výšky úroku z omeškania právna úprava (§ 156 ods. 2 Daňového poriadku) vychádza z percentuálnej miery základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, resp. stanovuje, že pri jeho výpočte sa vychádza zo štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a to k rozhodujúcemu dňu, ktorým je v prípade daňového nedoplatku deň jeho vzniku. Zároveň z ust. § 156 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k tomuto dňu nedosiahne úroveň 15%, správca dane na účely vyrubenia úroku z omeškania vychádza z ročnej úrokovej sadzby a to vo výške 15%. V súvislosti s obdobím, za ktoré sa úrok z omeškania vyrubí platí, že ide o každý deň omeškania s platbou a to počínajúc dňom, ktorý nasleduje po dni jej splatnosti a to až do dňa platby vrátane, alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania. 15. Správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca podal dňa 26.2.2018 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018, ktorým priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 613,14 eur. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január 2018. Daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100739284/2018 zo dňa 16.4.2018, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 18.4.2018. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 100792499/2019 zo dňa 4.4.2019. Protokol z daňovej kontroly bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 10.4.2019. Daňovou kontrolou DPH za zdaňovacie obdobie január 2018 bol u žalobcu zistený rozdiel dane vo výške 9203,06 eur. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 101145676/2019 zo dňa 15.5.2019, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane vo výške 9203,06 eur. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102021721/2019 zo dňa 23.8.2019, právoplatným dňa 30.8.2019. Daňovými orgánmi vyrubený rozdiel dane vo výške 9203,06 eur bol splatný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia č. 101145676/2019 zo dňa 15.5.2019. Žalobca tak bol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel dane do 16.9.2019. Zo strany žalobcu však došlo k úhrade rozdielu na dani vyrubeného rozhodnutím správcom dane až dňa 2.3.2020, t.j. s oneskorením v dĺžke trvania/omeškania 168 dní. Správca dane tak postupujúc podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku správne pristúpil k vyrubeniu úroku z omeškania žalobcu s úhradou rozdielu na dani vyrubenej rozhodnutím správcu dane, pričom pri určení výšky úroku z omeškania, resp. doby, za ktorú bol úrok z omeškania vyrubený, postupoval v súlade s § 156 ods. 2 Daňového poriadku, keď zohľadniac, že ku dňu vzniku daňového nedoplatku (17.9.2019) predstavovala základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky výšku 0,00 %, vychádzal pri výpočte z ročnej úrokovej sadzby vo výške 15 %. Úrok z omeškania tak bol vyrubený za obdobie odo dňa, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti žalobcu (spočívajúcej v nezaplatení vyrubeného rozdielu na dani v stanovenej lehote) do dňa jeho úhrady. 16. Z obsahu žaloby Správny súd zistil, že žalobca odôvodňoval nezákonnosť vo veci vydaných rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania poukazom na nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov,

od ktorých sa odvíjajú. Správny súd poukazuje na to, že dôvodom vyrubenia úroku z omeškania bolo nezaplatenie dane, resp. rozdielu na dani, vyrubeného rozhodnutím správcu dane. V danej veci išlo o rozhodnutie správcu dane č. 101145676/2019 zo dňa 15.5.2019, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane vo výške 9203,06 eur. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102021721/2019 zo dňa 23.8.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.8.2019. Tým sa stalo rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu na dani právne záväzným a zákonom predpokladaným základom pre následne rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť týchto skôr vydaných rozhodnutí, Správny súd poukazuje na to, že v prípade právoplatných rozhodnutí sa nastoľuje právne záväzný stav, pričom sa prezumuje ich správnosť a zásadná nezmeniteľnosť. Pokiaľ teda nedošlo k zmene uvedeného stavu, napr. v dôsledku zrušenia rozhodnutí súdom, na základe správnej žaloby, daňové orgány nemali dôvod spochybňovať ich zákonnosť. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval aj na súdne preskúmavacie konanie, ktoré sa malo týkať rozhodnutí daňových orgánov, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania (podľa tvrdení žalobcu malo dôjsť k zastaveniu tohto konania pre nečinnosť tretej osoby), avšak neoznačil a ani neprodukoval žiadnu argumentáciu (s výnimkou všeobecného konštatovania o ich nezákonnosti) v tom smere, aby relevantným spôsobom ich zákonnosť spochybnil. 17. Napokon Správny súd z úradnej činnosti zistil, že rozhodnutie správcu dane č. 101145676/2019 zo dňa 15.5.2019, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 9203,06 eur bolo v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 102021721/2019 zo dňa 23.8.2019 (ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil) podrobené súdnemu prieskumu na základe správnej žaloby. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k.30S/140/2019-141 zo dňa 8.9.2020 predmetnú žalobu zamietol. Najvyšší správny súd SR kasačnú sťažnosť proti tomuto rozsudku rozsudkom sp.zn.5Sžfk/1/2021 zo dňa 26.1.2023 zamietol. Za tohto stavu tak Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú a ničím nepodloženú námietku žalobcu o nezákonnosti skôr vydaných rozhodnutí, keď ani samotný žalobca neuvádzal, že by došlo k zrušeniu, či úprave/ zmene týchto rozhodnutí, či už postupom zo strany daňových orgánov, alebo správnym súdom na základe správnej žaloby. Z tohto hľadiska tak ani podľa názoru správneho súdu nebola daná prekážka, ktorá by bránila správcovi dane pristúpiť k vyrubeniu úroku z omeškania žalobcovi. Správny súd sa nestotožnil ani s argumentom žalobcu o tom, že vyrubením úroku z omeškania bol postihnutý ďalšou sankciou. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že inštitút úroku z omeškania tak, ako je upravený v § 156 Daňového poriadku má nepochybne sankčný charakter, no nemožno naň nahliadať tak, že ide o ďalšiu sankciu, ktorou mal byť žalobca postihnutý. Je potrebné uviesť, že v danom prípade je uloženie povinnosti následkom oneskoreného zaplatenia dane, vyplývajúcej už zo skôr vydaného rozhodnutia správcu dane. Rozhodnutie o určení rozdielu na dani nepredstavuje sankciu v žalobcom naznačenom smere, ale je výsledkom preverenia skutočností správcom dane v súvislosti so žalobcom uplatneným odpočítaním dane. Uvedeným rozhodnutím tak žalobcovi vznikla povinnosť zistený rozdiel na dani zaplatiť. Až následným rozhodnutím - o vyrubení úroku z omeškania je žalobca sankčne postihovaný a to za oneskorenú úhradu tejto dane, resp. jej rozdielu zistenú správcom dane. 18. Správny súd ďalej uvádza, že žalobca s výnimkou vyššie uvedených (pomerne stroho a všeobecne formulovaných) námietok neuvádzal žiadne také skutočnosti, ktoré by aj s poukazom na nesprávnosť právneho posúdenia veci, opierajúcu sa o príslušnú právnu úpravu správnosť záverov daňových orgánov spochybnili. Nenamietal v konkrétnostiach ani spôsob, resp. výšku vyrubeného úroku z omeškania, či iné právne relevantné prekážky, pre ktoré by tak správca dane nemohol postupovať. Tvrdenia žalobcu o tom, že vyrubenie úroku bolo iba dôsledkom jeho činnosti, resp. vystupovania v procesnom postavení oznamovateľa vo viacerých trestných veciach nevyhodnotil Správny súd na účely preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov za právne významné. Žalobca tak neuviedol a ani Správny súd nezistil v postupe a rozhodnutiach daňových orgánov také nedostatky, ktoré by mali zakladať ich nezákonnosť a odôvodňovať ich zrušenie v zmysle § 191 ods. 1 S.s.p. Správny súd mal za to, že k vyrubeniu úroku z omeškania došlo v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 156 ods. 8 Daňového poriadku (a to napokon aj z pohľadu aktuálnej právnej úpravy, účinnej k 1.1.2024, keď ust. § 156 ods. 8 Daňového poriadku veta druhá stanovuje, že ak suma podľa prvej vety bola uhradená, úrok z omeškania nemožno vyrubiť po uplynutí jedného roka od konca roka, v ktorom bola táto suma uhradená; lehota podľa prvej vety tým nie je dotknutá). Rozhodnutia daňových orgánov pritom vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, uloženie povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vrátane spôsobu určenia jeho výšky bolo správne ustálené a vyhodnotené po právnej stránke, pričom napadnuté rozhodnutia považoval Správny súd za náležite odôvodnené, zrozumiteľne popisujúce všetky podstatné skutočnosti, ktoré viedli k ich vydaniu. 19. S poukazom na vyššie uvedené Správny súd podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi Správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi konania mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 S.s.p. a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.). Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.