Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-51-2019.pdf
PDF · 70.76 KB
Case nature
Subarea
17CoE/51/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30807484, proti povinnému I. X., T.. XX.X.XXXX, H. I. XXXX/XX, XXX XX G. Ľ., o vymoženie 1.018,26 eur (30.676,- Sk) s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2Er 206/2006-35 zo dňa 4.11.2019 takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd exekúciu zastavil. Súd oprávnenému náhradu trov konania nepriznal. Súd priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JO. so sídlom T., vo výške 149,22 eur a uložil povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po tom, čo bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie, uznesením Okresného súdu Prešov č.k. K051673 zo dňa 13.7.2018 bol na povinného vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 138/2018 dňa 19.7.2018. Prvoinštančný súd tak vychádzajúc z ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, z § 9a Exekučného poriadku a § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku s poukazom na osobitné ustanovenia § 166 a § 166a, § 166e, § 167a, § 167e, § 167f a § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Exekučné konanie zastavil, pretože na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a vymáhaná pohľadávka povinného vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na jeho majetok. Prvoinštančný súd o trovách účastníkov exekučného konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 257 CSP s tým, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania, alebo formou vymoženia v priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Dôvodom zastavenia exekúcie je však skutočnosť spočívajúca vo vyhlásení konkurzu na majetok povinného a úhrada trov konania oprávneného by z jeho strany prichádzala do úvahy len s veľkými ťažkosťami. Súd preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil majetkové pomery povinného a dospel k záveru o úplnom nepriznaní trov konania oprávnenému. O trovách súdneho exekútora prvoinštančný súd rozhodol podľa § 196 Exekučného poriadku, podľa § 197 ods. 1, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017. O výške rozhodol podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., ďalej podľa § 14 ods. 1, 2, 3, podľa § 15 ods. 1 a § 22 citovanej vyhlášky, účinnej do 30.4.2008. Ustálil trovy exekúcie na 149,22 eur, ktoré podrobne vyčíslil.
3. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, podal odvolanie súdny exekútor. Súdny exekútor namietal, že prvoinštančný súd zodpovedného za vzniknuté trovy ustanovil povinného. V predmetnom exekučnom konaní došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie by mal súd postupovať podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, v znení platnom k 31.3.2017. Žiadal preto uznesenie zrušiť a rozhodnúť o tom, že tieto trovy uhradí oprávnený.
4. Do rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnený stanovisko k podanému odvolaniu súdneho exekútora nezaujal.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP skúmal podmienky, za ktorých môže o odvolaní súdneho exekútora proti trovám exekúcie rozhodnúť a dospel k záveru, že v danom prípade proti uzneseniu o trovách súdneho exekútora nie je prípustné odvolanie.
6. Z ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Civilný sporový poriadok v ust. § 357 CSP taxatívne vymedzuje prípustnosť odvolania proti uzneseniam, ktoré sú vydané podľa Civilného sporového poriadku, nie podľa iného procesného predpisu. Pokiaľ Exekučný poriadok v ust. § 9b ods. 5 Exekučného poriadku stanovuje formu rozhodnutia v exekučnom konaní v uznesení, sám Exekučný poriadok vypočítava uznesenia, proti ktorým je prípustné odvolanie. V Exekučnom poriadku vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách exekúcie v ust. § 196 - § 203 Exekučného poriadku, platného do 31.3.2017 sa neuvádza možnosť podať explicitne odvolanie proti výroku o trovách exekúcie. Naviac, napadnuté uznesenie bolo vydané sudcom, nie vyšším súdnym úradníkom.
7. Preto, keďže možnosť podať opravný prostriedok účastníkovi konania, kde v tomto prípade účastníkom konania pre konanie o trovách exekúcie je aj súdny exekútor, zákon nepripúšťa, odvolací súd podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol odvolanie, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 2:1.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.