Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-31S/143/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca spravodajca) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: ATLANTA Žilina 1992, s.r.o., so sídlom M. Rázusa 9, 010 01 Žilina, IČO: 47 480 271, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom Mierové námestie 14, Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101544566/2022 zo dňa 24.5.2022, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Žilina vykonal u daňového subjektu – žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako ,,DPH”) za zdaňovacie obdobie jún 2018, z ktorej bol vyhotovený protokol č. 102188924/2019 zo dňa 18.9.2019. Po jej ukončení bol vo vyrubovacom konaní daňovému subjektu rozhodnutím č. 102930332/2019 zo dňa 18.12.2019 vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018 v sume 20 977,03 eur, ktorý bol splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie bolo daňovému subjektu doručené dňa 23.12.2019. Daňový subjekt podal dňa 17.1.2020 odvolanie proti rozhodnutiu č. 102930332/2019 zo dňa 18.12.2019 s tým, že Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán rozhodnutím č. 100992166/2020 zo dňa 5.6.2020 napadnuté rozhodnutie č. 102930332/2019 zo dňa 18.12.2019 potvrdilo, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.6.2020. Na základe právoplatného rozhodnutia po potvrdení Finančným riaditeľstvom SR bol daňový subjekt povinný zaplatiť vyrubený rozdiel dane v lehote do 25.6.2020. Rozdiel dane v sume 20 977,03 eur bol uhradený dňa 19.3.2021. 2. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Daňový úrad Žilina (ďalej aj ako ,,správca dane” alebo ,,orgán verejnej správy prvého stupňa“) vydal rozhodnutie č. 100329679/2022 zo dňa 18.2.2022, ktorým podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,k”) daňovému subjektu – žalobcovi vyrubil úrok z omeškania v sume 2297,20 eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty, vyrubeného rozhodnutím správcu dane – Daňového úradu Žilina, pobočka Martin č. 102930332/2019 zo dňa 18.12.2019 za zdaňovacie obdobie jún 2018 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Zároveň správca dane vyslovil, že úrok z omeškania je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania na účet Daňového úradu Žilina. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia č. 100329679/2022 zo dňa 18.2.2022 vychádzal z toho, že vyrubený rozdiel dane v sume 20 977,03 eur daňový subjekt uhradil oneskorene dňa 19.3.2021. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 26.6.2020 predstavovala 0,00 % a preto

s poukazom na § 156 ods. 2 Daňového poriadku sa pri výpočte úroku z omeškania použila ročná úroková sadzba 15 %. Keďže dňom splatnosti dane bol 25.6.2020, k platbe došlo dňa 19.3.2021, t.j. daňový subjekt bol v omeškaní 267 dní a dlžná suma dane predstavovala 20 977, 03 eur, úrok z omeškania bol daňovému subjektu vyrubený v sume 2297,20 eur. 3. Na základe odvolania daňového subjektu – žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane č. 100329679/2022 zo dňa 18.2.2022 vydal žalovaný rozhodnutie č. 101544566/2022 zo dňa 24.5.2022, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku odvolaním napadnuté - prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že daňový subjekt v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné a nesprávne z dôvodu, že k zastaveniu konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (pozn. pravdepodobne rozhodnutia FRSR č. 100992166/2020 zo dňa 5.6.2020), ktoré bolo podkladom aj pre vydanie napadnutého rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania nedošlo jeho vinou, ale pre nečinnosť tretej osoby, vo vzťahu ku ktorej mieni iniciovať aj právne kroky. Daňový subjekt pritom nekonkretizoval osobu, vinou ktorej došlo k nečinnosti ani ďalšie informácie týkajúce sa ním uvádzaného zavineného konania. Na základe toho daňový subjekt považoval za nanajvýš nespravodlivé, aby jeho spoločnosť bola poškodená ešte aj ďalšou sankciou v podobe vyrubeného úroku z omeškania. 4. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že odvolávajúci sa daňový subjekt je zaregistrovaný na DPH od 7.1.2014 a jeho zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Správca dane u neho vykonal daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018, z ktorej bol vyhotovený protokol č. 102188924/2019 zo dňa 18.9.2019. Po skončení vyrubovacieho konania mu bol rozhodnutím č. 102930332/2019 zo dňa 18.12.2019, doručené dňa 23.12.2019, vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018 v sume 20 977,03 eur splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane podal odvolávajúci sa daňový subjekt odvolanie. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 100992166/2020 zo dňa 5.6.2020 potvrdilo rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane a dňa 10.6.2020 toto rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane nadobudlo právoplatnosť. Odvolávajúci sa daňový subjekt bol na základe uvedeného právoplatného rozhodnutia povinný zaplatiť vyrubený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018 v lehote do 25.6.2020. Vyrubený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018 odvolávajúci sa daňový subjekt uhradil dňa 19.3.2021, t.j. po stanovenej lehote. 5. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej poukazujúc na ust. § 156 ods. 1 písm. a) a § 156 ods. 2 Daňového poriadku uviedol, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 20.3.2020 predstavovala 0,00 %. Vzhľadom k tomu, že štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 15 %, pri výpočte sa použila ročná úroková sadza 15 %. Žalovaný taktiež uviedol, že správca dane vydal dňa 18.2.2022 napadnuté rozhodnutie, ktorým vyrubil podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku úrok z omeškania. Vyrubený úrok z omeškania predstavoval celkovú sumu 2297,20 eur. Odvolávajúci sa daňový subjekt podal správnu žalobu dňa 6.8.2020 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100992166/2020 zo dňa 5.6.2020. V priebehu správneho súdneho konania došlo k prerušeniu výkonu advokácie právnym zástupcom odvolávajúceho sa daňového subjektu. Krajský súd v Žiline na základe uznesenia č.30S/114/2020 konanie zastavil. K námietke odvolávajúceho sa daňového subjektu, ktorou namietal nezákonnosť a nespravodlivosť vyrubenia úroku z omeškania z dôvodu podania súdnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100992166/2020 zo dňa 5.6.2020, zastavenia tohto konania uznesením súdu, žalovaný uviedol, že uvedené skutočnosti nemajú vplyv na vydanie rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania, ktoré nadväzuje na rozhodnutie vydané v rámci vyrubovacieho konania. Podaním žaloby, zastavením súdneho konania, právne kroky odvolávajúceho sa na nečinnosť tretej osoby nemajú žiadny vplyv pre rozhodnutie o vyrubení rozdielu DPH za predmetné zdaňovacie obdobie a ani naň nadväzujúce rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania. V prípade, že bude novým právoplatným rozhodnutím daň alebo rozdiel dane upravený, správca dane bude postupovať v súlade s § 156 ods. 7 Daňového poriadku. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018 nebolo zrušené a ani tomuto rozhodnutiu nebol súdom priznaný odkladný účinok, preto ho žalovaný považuje za zákonný titul na vyrubenie predmetného úroku z omeškania. Žalovaný mal za to, že správca dane postupoval v zmysle Daňového poriadku, ktorý v piatej časti upravuje zodpovednosť daňového subjektu za porušenie zákonných povinností. V danom prípade správca dane postupoval pri výpočte výšky vyrubeného úroku z omeškania v zmysle Daňového poriadku a žalovaný nezistil rozdiel pri výpočte vyrubeného úroku z omeškania. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajskom súde v Žiline správnu žalobu podľa a nasl. (ďalej len ,.”), ktorou sa domáhal,

aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu za nesprávne. Za celkom nesprávne považoval žalobca už rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za príslušné časové obdobie ako podklad pre vydanie aj napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu. Zároveň vyslovil, že verí, že v rámci využitia všetkých dostupných právnych prostriedkov zvráti rozhodnutie o vyrubení rozdielu z dane z pridanej hodnoty za príslušné časové obdobie, v dôsledku ktorej skutočnosti by následne stratilo opodstatnenie aj napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca je zaregistrovaný na dani z pridanej hodnoty od 7.1.2014 a jeho zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin u neho vykonal daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018, z ktorej bol vyhotovený protokol č. 102188924/2019 zo dňa 18.9.2019. Po skončení vyrubovacieho konania bol žalobcovi rozhodnutím č. 102930332/2019 zo dňa 18.12.2019, doručené dňa 23.12.2019, vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018 v sume 20 977,03 eur splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 100992166/2020 zo dňa 5.6.2020 potvrdil rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane a dňa 10.6.2020 toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalobca bol na základe uvedeného právoplatného rozhodnutia povinný zaplatiť vyrubený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018 v lehote do 25.6.2020. Proti rozhodnutiu žalovaného č. 100992166/2020 zo dňa 5.6.2020 podal žalobca správnu žalobu vedenú pod sp.zn.30S/114/2020. Krajský súd Žilina uznesením zo dňa 28.6.2021 zastavil konanie z dôvodu, že žalobca v lehote stanovenej súdom a ani do dňa vydania tohto uznesenia splnomocnenie pre advokáta nepredložil, ani nepredložil dôkaz o tom, že zamestnanec žalobcu, ktorý má za žalobcu konať alebo ho zastupovať na správnom súde, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Vyrubený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018 žalobca uhradil dňa 19.3.2021, t.j. po stanovenej lehote. Správca dane vydal dňa 18.2.2022 rozhodnutie č. 100329679/2022, ktorým vyrubil podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku úrok z omeškania. Vyrubený úrok z omeškania predstavoval celkovú sumu 2297,20 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný ako odvolací orgán rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe neuviedol, v čom konkrétne vidí nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu. Mal za to, že podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti druhostupňového rozhodnutia v súdnom konaní, ktorým odvolací orgán potvrdil rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, nepredstavuje zákonnú prekážku pre vyrubenie úrokov z omeškania. V prípade, že daňový subjekt (žalobca) nezaplatí alebo neodvedie daň alebo rozdiel dane v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, má správca dane zákonnú povinnosť v tejto veci konať a vyrubiť úrok z omeškania v zmysle § 156 ods. 1 Daňového poriadku. Žalovaný k dnešnému dňu nemá vedomosť o tom, že predmetnému rozhodnutiu, ktorým bol vyrubený rozdiel na DPH za jún 2018 bol správnym súdom priznaný odkladný účinok, čím by správca dane nemal zákonný titul na vyrubenie úroku z omeškania. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 156 ods. 7 Daňového poriadku. Žalovaný mal za to, že v odvolacom konaní postupoval v súlade s Daňovým poriadkom pričom v odôvodnení rozhodnutia v zmysle Daňového poriadku uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia. Žiadal preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 8. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 9. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,Správny súd”) preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu. Konštatuje, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti na to podľa S.s.p. rozhodol o zamietnutí žaloby. Správny súd rozhodol vo veci rozsudkom vyhláseným dňa 27.2.2024. 10. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 101544566/2022 zo dňa 24.5.2022, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Žilina č.100329679/2022 zo dňa 18.2.2022, ktorým bol podľa Daňového poriadku žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 2297, eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty, vyrubeného rozhodnutím správcu dane – Daňového úradu Žilina č. 102930332/2019 zo dňa 18.12.2019 za zdaňovacie obdobie jún 2018 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.

11. Podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vybranú zrážkou, f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane. 12. Podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. 13. Podľa § 156 ods. 8 Daňového poriadku, úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. 14. Z vyššie označenej právnej úpravy (konkrétne § 156 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku) vyplýva, že v prípade, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie daň alebo rozdiel dane v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, príslušný správca dane pristúpi k vyrubeniu úroku z omeškania. Ide pritom o uloženie povinnosti sankčnej povahy, ktorej predchádza zo strany daňového subjektu porušenie povinnosti zaplatiť alebo odviesť daň alebo rozdiel dane v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu. Správca dane tak pristupuje k vyrubeniu úroku z omeškania obligatórne (čo vyplýva zo znenia ust. § 156 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku, v zmysle ktorého úrok z omeškania správca dane ,,vyrubí“). Ak teda správca dane zistí, že zo strany daňového subjektu nedošlo k zaplateniu alebo odvedeniu dane alebo rozdielu dane v ustanovenej lehote alebo výške vydá rozhodnutie, ktorým za dobu omeškania daňového subjektu so zaplatením/odvedením dane alebo rozdielu dane vyrubí úrok z omeškania. Úrok z omeškania pritom správca dane v súlade s § 156 ods. 2 veta prvá Daňového poriadku vyrubí z dlžnej sumy. V prípade, ak je daň alebo rozdiel dane určený rozhodnutím správcu dane, je dlžnou sumou na účely vyrubenia úroku z omeškania suma dane, resp. jej rozdielu určená týmto rozhodnutím. 15. Pokiaľ sa týka výpočtu, resp. stanovenia výšky úroku z omeškania právna úprava (§ 156 ods. 2 Daňového poriadku) vychádza z percentuálnej miery základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, resp. stanovuje, že pri jeho výpočte sa vychádza zo štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a to k rozhodujúcemu dňu, ktorým je v prípade daňového nedoplatku deň jeho vzniku. Zároveň z ust. § 156 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k tomuto dňu nedosiahne úroveň 15%, správca dane na účely vyrubenia úroku z omeškania vychádza z ročnej úrokovej sadzby a to vo výške 15%. V súvislosti s obdobím, za ktoré sa úrok z omeškania vyrubí platí, že ide o každý deň omeškania s platbou a to počínajúc dňom, ktorý nasleduje po dni jej splatnosti a to až do dňa platby vrátane, alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania. 16. Správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu zistil, že Daňový úrad Žilina vykonal u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018. Z daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 102188924/2019 zo dňa 18.9.2019, ktorý bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený dňa 23.9.2019. Na základe výsledkov daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania správca

dane vydal rozhodnutie č. 102930332/2019 zo dňa 18.12.2019, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 20 977,03 eur za zdaňovacie obdobie jún 2018. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 23.12.2019. Žalobca napadol predmetné prvostupňové rozhodnutie správcu dane odvolaním, o ktorom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100992166/2020 zo dňa 5.6.2020, právoplatným dňa 10.6.2020 tak, že napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. Daňovými orgánmi vyrubený rozdiel dane vo výške 20 977,03 eur bol splatný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia č. 102930332/2019 zo dňa 18.12.2019. Žalobca tak bol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel dane v lehote do 25.6.2020. Zo strany žalobcu však došlo k úrade rozdielu na dani vyrubeného rozhodnutím správcu dane až dňa 19.3.2021, t.j. s oneskorením v dĺžke trvania/omeškania 267 dní. Správca dane tak postupujúc podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku správne pristúpil k vyrubeniu úroku z omeškania žalobcu s úhradou rozdielu na dani vyrubenej rozhodnutím správcu dane, pričom pri určení výšky úroku z omeškania, resp. doby, za ktorú bol úrok z omeškania vyrubený, postupoval v súlade s § 156 ods. 2 Daňového poriadku, keď zohľadniac, že ku dňu vzniku daňového nedoplatku (26.6.2020) predstavovala základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky výšku 0,00 % vychádzal pri výpočte z ročnej úrokovej sadzby vo výške 15 %. Úrok z omeškania tak bol vyrubený za obdobie odo dňa, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti žalobcu (spočívajúcej v nezaplatení vyrubeného rozdielu na dani v stanovenej lehote) do dňa jeho úhrady. 17. Z obsahu žaloby Správny súd zistil, že žalobca odôvodňoval nezákonnosť vo veci vydaných rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania poukazom na nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov, od ktorých sa odvíjajú. Správny súd poukazuje na to, že dôvodom vyrubenia úroku z omeškania bolo nezaplatenie dane, resp. rozdielu na dani, vyrubeného rozhodnutím správcu dane. V danej veci išlo o rozhodnutie správcu dane č. 102930332/2019 zo dňa 18.12.2019, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane vo výške 20 977,03 eur. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100992166/2020 zo dňa 5.6.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.6.2020. Tým sa stalo rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu na dani právne záväzným a zákonom predpokladaným základom - právnym titulom pre následne rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť týchto skôr vydaných rozhodnutí, Správny súd poukazuje na to, že v prípade právoplatných rozhodnutí sa nastoľuje právne záväzný stav, pričom sa prezumuje ich správnosť a zásadná nezmeniteľnosť. Pokiaľ teda nedošlo k zmene uvedeného stavu, napr. v dôsledku zrušenia rozhodnutí súdom, na základe správnej žaloby, daňové orgány nemali dôvod spochybňovať ich zákonnosť. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval aj na súdne preskúmavacie konanie, ktoré sa malo týkať rozhodnutí daňových orgánov, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania (podľa tvrdení žalobcu malo dôjsť k zastaveniu tohto konania pre nečinnosť tretej osoby) avšak neoznačil a ani neprodukoval žiadnu argumentáciu (s výnimkou všeobecného konštatovania o ich nezákonnosti) v tom smere, aby relevantným spôsobom ich zákonnosť spochybnil. V tomto smere musel Správny súd prisvedčiť správnosti záverov daňových orgánov, keď poukazujúc na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn.30S/114/2020 zo dňa 28.6.2021 o zastavení konania (vo vzťahu k rozhodnutiu o vyrubení rozdielu na dani) pre nesplnenie procesných podmienok nebolo možné dospieť k záveru, že by táto skutočnosť zakladala prekážku pre vydanie rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania, nakoľko nedošlo k zrušeniu tohto rozhodnutia - o vyrubení rozdielu na dani ako rozhodnutia nezákonného. Za tohto stavu tak Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú a ničím nepodloženú námietku žalobcu o nezákonnosti skôr vydaných rozhodnutí, keď ani samotný žalobca neuvádzal, že by došlo k zrušeniu, či úprave/ zmene týchto rozhodnutí či už postupom zo strany daňových orgánov, alebo správnym súdom na základe správnej žaloby. Nemožno zároveň uvažovať ani o tom, že vyrubením úroku z omeškania by bol žalobca postihnutý akousi ďalšou sankciou. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že inštitút úroku z omeškania tak, ako je upravený v § 156 Daňového poriadku má nepochybne sankčný charakter, no nemožno naň nahliadať tak, že ide o ďalšiu sankciu, ktorou mal byť žalobca postihnutý. Je potrebné uviesť, že v danom prípade je uloženie povinnosti následkom oneskoreného zaplatenia dane vyplývajúcej už zo skôr vydaného rozhodnutia správcu dane. Rozhodnutie o určení rozdielu na dani je výsledkom preverenia skutočnosti správcom dane v súvislosti so žalobcom uplatneným odpočítaním dane. Uvedeným rozhodnutím tak žalobcovi vznikla povinnosť zistený rozdiel na dani zaplatiť. Až následným rozhodnutím - o vyrubení úroku z omeškania je žalobca sankčne postihovaný a to za oneskorenú úhradu tejto dane, resp. jej rozdielu zistenú správcom dane. 18. Správny súd ďalej uvádza, že žalobca s výnimkou vyššie uvedených (pomerne stroho a všeobecne formulovaných) námietok neuvádzal žiadne také skutočnosti, ktoré by aj s poukazom na nesprávnosť právneho posúdenia veci, opierajúcu sa o príslušnú právnu úpravu správnosť záverov daňových orgánov spochybnili. Nenamietal v konkrétnostiach ani spôsob, resp. výšku vyrubeného úroku z omeškania, či iné právne relevantné prekážky, pre ktoré by tak správca dane nemohol postupovať.

Žalobca tak neuviedol a ani Správny súd nezistil v postupe a rozhodnutiach daňových orgánov také nedostatky, ktoré by mali zakladať ich nezákonnosť a odôvodňovať ich zrušenie v zmysle § 191 ods. 1 S.s.p. Správny súd mal za to, že k vyrubeniu úroku z omeškania došlo v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 156 ods. 8 Daňového poriadku (a to napokon aj z pohľadu aktuálnej právnej úpravy, účinnej k 1.1.2024, keď ust. § 156 ods. 8 Daňového poriadku veta druhá stanovuje, že ak suma podľa prvej vety bola uhradená, úrok z omeškania nemožno vyrubiť po uplynutí jedného roka od konca roka, v ktorom bola táto suma uhradená; lehota podľa prvej vety tým nie je dotknutá). Rozhodnutia daňových orgánov pritom vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Uloženie povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vrátane spôsobu určenia jeho výšky bolo správne ustálené a vyhodnotené po právnej stránke, pričom napadnuté rozhodnutia považoval Správny súd za náležite odôvodnené, zrozumiteľne popisujúce všetky podstatné skutočnosti, ktoré viedli k ich vydaniu. 19. S poukazom na vyššie uvedené Správny súd podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol. 20. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi Správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi konania mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 S.s.p. a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.).

Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.