Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/102/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu M.. P. A., G.. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, C., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Štefan Prevozňák s.r.o., so sídlom Kukučínova 108/23, Košice, IČO: 472 320 439 proti žalovanému B. O., G.. X.X.XXXX, trvale bytom I. X, C. v konaní o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 28. novembra 2018, č.k. -98

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiadal o vylúčenie veci z exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Barilikom pod sp.zn. EX 41/15 na vymoženie pohľadávky žalovaného (v exekučnom konaní v postavení oprávneného) proti povinnému B.. B. A.Š., ktorý je otcom žalobcu. Vylúčenie veci sa týkalo nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu zapísanej na LV č. č. XXXXX pre katastrálne územie E., U. C. - J., U. C. T. ako byt č. 12 na 4. poschodí bytového domu súp. č. 773, nQ. T. F. XX Z. C. a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1611/100000 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemkoch C-KN parc. č. 2447/30 , parc. č. 2447/140 a parc. č. 2447/141.

2. Žalobca uviedol, že na nehnuteľnosti je zriadené záložné právo zabezpečujúce uspokojenie pohľadávky žalovaného ako veriteľa zo zmluvy o pôžičke zo dňa 6.3.2003 uzavretej s dlžníkom B.. B. A. (v exekučnom konaní v postavení povinného). Žalobu odôvodnil tým, že podľa upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, je exekúcia vedená na záloh podľa neexistujúcich ustanovení § 61 ods. 2, 3 zákona č. 233/95 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej Exekučný poriadok), nie sú splnené podmienky výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti - zálohu, pretože povinný nie je jej vlastníkom ako to vyžaduje § 134 Exekučného poriadku a napokon tvrdil, že splnením dlhu došlo k zániku pohľadávky, ktorá bola záložným právom zabezpečená.

3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že upovedomením zo dňa 10.11.2017 súdny exekútor JUDr. Štefan Barilik vo veci sp.zn. EX 41/2015 oznámil žalobcovi začatie exekúcie predajom nehnuteľností vedenej na záloh podľa § 61 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, na uspokojenie pohľadávky oprávneného B. O. proti povinnému B.. B.Á. A. priznanej rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. -57 zo dňa 12.3.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -118 z 27.2.2013, ktorý sa stal právoplatným dňa 21.3.2013 a vykonateľným 25.3.2013. Vymáhaná, súdom priznaná pohľadávka na istine činila 21.899,07 €, úroky z omeškania

predstavovali 9 % ročne z dlžnej sumy. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo exekútorovi vydané 25.6.2015. Záväzok povinného B.. B. A., ktorý bol predmetom súdneho rozhodnutia a na jeho základe vedenej exekúcie sp.zn. EX 41/2015 vyplýval zo zmluvy o pôžičke, uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a B.. B. A. (otcom žalobcu) ako dlžníkom dňa 6.3.2003, v tom čase vo výške 9.958,18 € (300.000,- Sk). Z rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -279 zo dňa 23.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.6.2016, súd prvej inštancie zistil, že bola zamietnutá žaloba žalobcu proti žalovanému o určenie, že pohľadávka žalovaného zo zmluvy o pôžičke zo dňa 6.3.2003 zanikla a v časti 2.987,45 € (90.000,-Sk) je neplatná.

4. Pretože návrh na vylúčenie veci sa vzťahoval k exekučnému konaniu začatému pred 1.4.2017, súd prvej inštancie v súlade s prechodnými ustanoveniami § 243h Exekučného poriadku, aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v jeho znení účinnom do 31.3.2017. Po citácii § 37 ods. 1, 3, § 55 ods. 1, § 134 ods. 1 Exekučného poriadku konštatoval, že jedným zo základných pravidiel, ktorým sa exekučné konanie bez výnimky spravuje je zásada, že vynútiť splnenie povinnosti možno výlučne z majetku osoby povinnej, pretože žiadna tretia osoba nie je v takom hmotnoprávnom vzťahu s oprávneným, na podklade ktorého sa vedie exekučné konanie. V prípade, ak dôjde k zásahu do práv tretej osoby v podobe zahrnutia veci do súpisu v rámci výkonu rozhodnutia, prichádza do úvahy podanie vylučovacej žaloby. Táto žaloba slúži na ochranu tým osobám, ktoré majú k majetku postihnutému exekúciou právo vylučujúce, aby bol tento majetok použitý k nútenému výkonu rozhodnutia. Aktívne procesne legitimovaná na podanie vylučovacej, tzv. excindačnej žaloby je len dotknutá tretia osoba, pasívne legitimovaným je v tomto prípade iba subjekt v exekúcii oprávnený. Ten, kto je v exekúcii osobou povinnou, nie je stranou sporu v konaní o excindačnej žalobe. Majúc za splnené podmienky pre konanie o excindačnej žalobe, vychádzajúc z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX kat. úz. E., obec C.-J., z ktorého vyplývalo, že žalobca je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, a to bytu č. 12 v bytovom dome na T. XX v C. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a priľahlom pozemku parcela č. 2447/30, parc.č. 2447/140 a parc.č. 2447/141, keď nebolo sporné, že žalobca nie je povinným z exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok súdu zaväzujúci na plnenie zo zmluvy o pôžičke povinného B.. B. A., dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia predajom nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nie je povinnou osobou zo zmluvy o pôžičke, plnenie z ktorej bolo žalovanému napokon priznané v súdnom konaní, aj keď k jeho nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie tejto pohľadávky žalovaného. Žalovaný ako záložný veriteľ disponuje záložným právom na majetok tretej osoby, nie však na majetok dlžníka-povinného. Uspokojenie z tohto záložného práva môže preto uplatňovať len v inom ako exekučnom konaní. O nároku na náhradu trov rozhodol podľa priznajúc plne procesne úspešnému žalobcovi náhradu trov proti žalovanému v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný uplatňujúc odvolacie dôvody podľa , , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Navrhoval, aby odvolací súd zmenil žalobu tak, že ju v celom rozsahu zamietne, alebo rozhodnutie zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V odvolaní žalovaný uviedol, že v upovedomení exekútora o začatí výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti-zálohu došlo len k zrejmému omylu a nesprávnemu uvedeniu „§ 61 ods. 2, 3“ Exekučného poriadku, aj keď v skutočnosti išlo o § 61a ods. 2, 3 Exekučného poriadku, čo muselo byť zrejmé všetkým stranám. Zdôraznil, že pokiaľ ide o zánik záväzku povinného B.. B. A., voči ktorému je vedené preskúmavané exekučné konanie sp.zn. EX 41/15, zánik dlhu mal povinnosť preukázať povinný v inom konaní, čo sa nestalo, a určovacia žaloba žalobcu bola zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. . Záložné právo podľa zaniká až zánikom zabezpečenej pohľadávky, čo sa však doposiaľ nestalo. Aj keď v zmysle Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného, podľa názoru žalovaného sa však ignoruje Exekučného poriadku oprávňujúceho na výkon exekučného práva predajom nehnuteľnosti. Žalovaný tvrdil, že súd v odôvodnení nerozlišoval pojmy oprávneného a povinného, aj keď je zrejmé, že stále je vedené exekučné konanie len voči povinnému, a súčasne na majetok žalobcu. Žalobcovi svedčí vlastnícke právo k veci, na ktorej má však zriadenú ťarchu v prospech žalovaného, čoho sa žalovaný aj legálne domáha. Podľa stanoviska žalovaného, veriteľ môže

vymáhať svoju pohľadávku všetkými zákonnými spôsobmi, keď záloh môže byť predmetom exekúcie za predpokladu, že s tým súhlasí záložný veriteľ, alebo ak je oprávnený súčasne záložným veriteľom, čo je v danom prípade splnené. Napadnutým rozsudkom bol navodený nezákonný stav, ktorý je na ťarchu štátu. Pokiaľ súd prvej inštancie pripustil, že záložný veriteľ si môže uplatňovať záložné právo iným spôsobom ako exekúciou voči povinnému bez bližšieho určenia, vnieslo to do rozsudku len nejasnosť a nepreskúmateľnosť.

7. Žalobca vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je odvolací súd viazaný podľa dospejúc k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.3.2020 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle , .

10. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade, ak v dôsledku nesprávneho postupu súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prihliada na skutočnosti, ktoré neboli preukázané alebo sú nesprávne skutkové zistenia výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov.

11. Odvolací dôvod podľa je naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny predpis, tento ale bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

12. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov strán nevyplynuli alebo inak nevyšli za konania najavo, alebo aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver, aplikujúc zodpovedajúcu právnu úpravu, ktorú aj správne interpretoval. Nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odôvodnenie rozsudku spĺňa požiadavky , pretože sa v ňom súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Zároveň podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení, právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou.

13. Odvolacie námietky žalovaného boli v prevažnej miere už predmetom dokazovania na súde prvej inštancie, ktorý sa s nimi vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa .

14. Žalovaný v postavení oprávneného v exekučnom konaní sp.zn. Ex 41/2015 vedeného súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Barilikom sa snažil dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči povinnému B.. B. A. priznanej mu súdnym rozhodnutím. Na základe návrhu oprávneného, exekúcia pohľadávky mala byť vykonaná predajom nehnuteľnosti žalobcu, ktorá bola predmetom záložnej zmluvy uzavretej

6.3.2003 medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložným dlžníkom. Záložné právo na nehnuteľnosti zabezpečovalo splnenie pohľadávky dlžníka B.. B. A., na uspokojenie ktorej je vedené exekučné konanie.

15. Je nesporné, že exekúcia sp.zn. Ex 41/2015 bola začatá predo dňom 31.3.2017, preto v zmysle § 243h ods. 1 Exekučného poriadku platilo, že exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podmienky vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti, vrátane nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zálohu, vyplývali z § 61a , § 134 EP.

16. V zmysle § 61a ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31. 3. 2017 (ďalej EP) exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná.

17. Podľa § 61 ods. 2 EP exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí.

18. Podľa § 61a ods. 3 EP na exekúciu predajom zálohu sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí, nehnuteľností alebo cenných papierov podľa povahy zálohu.

19. Podľa § 134 ods. 1 EP exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti (ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“) súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.

20. Podľa EP, právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde žalobou na vylúčenie veci z exekúcie podľa .

21. Ďalšie podmienky a obmedzenia uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom vyplývajú z ustanovení .

22. Podľa konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí.

23. Podľa , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

24. Nehnuteľnosť, ktorej vylúčenia z exekúcie sa žalobca domáha, zabezpečuje síce záväzok žalovaného, ktorého splnenia sa v exekučnom konaní žalovaný domáha, avšak zriadené záložné právo poskytuje žalovanému ako záložnému veriteľovi oprávnenie žiadať predaj zálohu iba za podmienok predpokladaných zákonnou úpravou. Ustanovenie § 61a EP, na ktorý sa odvoláva žalovaný je nevyhnutné vykladať v spojení s § 134 ods. 1 EP. Priamo z § 61a ods. 1 EP vyplýva, že exekúciou nemožno postihnúť majetok, ktorý exekúcii nepodlieha alebo je z exekúcie vylúčený. Takéto vylúčenie majetku z exekúcie upravuje § 134 ods. 1 EP, podľa ktorého exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať iba za podmienok, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného, na použitie ktorého ustanovenia odkazuje aj EP upravujúceho predaj zálohu - nehnuteľnosti. Aj z vyplýva, že možnosť domáhať sa uspokojenia pohľadávky predajom zálohu podľa osobitných predpisov prichádza do úvahy len v prípade, ak to nevylučuje , alebo ak osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitná právna úprava, ktorou je v danom prípade Exekučný poriadok, vylučuje predaj založenej nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je osoba odlišná od osoby povinnej tj v tomto prípade od osoby dlžníka. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva, môže kedykoľvek zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dobrovoľnej dražbe, je ale povinný informovať záložcu o zmene spôsobu tohto výkonu záložného práva. Záložné právo pritom možno vykonať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie resp. nákladov dražobného konania. Zásada, že výkonom exekúcie nemožno postihnúť práva iného než práva povinného, vyplýva

z nadväznosti núteného výkonu súdneho rozhodnutia podľa Exekučného poriadku, na vydanie tohto exekučného titulu. Súdnym rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom, je ustálený hmotnoprávny základ vzťahu subjektov vystupujúcich v exekučnom konaní v postavení oprávneného a povinného. Žiaden iný subjekt do uvedeného vzťahu nevstupuje, preto nie je ani účastný exekučného konania. Žalobca nie je povinným z exekučného titulu-súdneho rozhodnutia, ale touto osobou je iný subjekt B.. B. A., ktorý nie je vlastníkom zálohu-nehnuteľnosti, z ktorých dôvodov exekúcia predajom nehnuteľnosti nie je v tomto prípade prípustná. Žaloba žalobcu o vylúčenie nehnuteľnosti z exekučného konania podľa § 55 ods. 1 EP je preto opodstatnená ako spôsobilý prostriedok ochrany tretej osoby voči postupu exekútora a oprávneného.

25. Zákonu zodpovedajúce je tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania podľa vychádzajúc z procesnej zodpovednosti strán sporu za výsledok konania. Žalobca bol v konaní na súde prvej inštancie úspešný v celom rozsahu, patrí mu preto nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania, a žalobcovi ako úspešnej sporovej strane nevznikli v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy konania, o výške ktorých by bolo potrebné rozhodnúť. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).