Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: EKONOMIK SERVIS, s.r.o., so sídlom Trieda SNP 58, Košice, IČO: 36 569 747, právne zastúpený JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s.r.o., so sídlom Krmanova 1, Košice, proti žalovanému: ZELENÝ DVOR KOŠICE, s.r.o., so sídlom Jakobyho 1, Košice, IČO: 36 592 595, právne zastúpený: JUDr. Jozef Urbánek, advokát so sídlom Werferova 1, Košice, o vypratanie nehnuteľností, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosti zapísané v katastri okresu Košice III, obce Košice

- Dargovských Hrdinov, katastrálne územie, Z. na liste vlastníctva č. XXXXX: pozemok parc. č. CKN XXXX/X ostatná plocha 3 561 m2, pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 21 m2, pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 4 m2, pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 58 m2 a nehnuteľnosti zapísané v katastri okresu Košice III, obce Košice - Dargovských Hrdinov, katastrálne územie Z. na liste vlastníctva č. XXXXX: pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 125 m2, pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 86 m2 a odovzdať ich žalobcovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.2.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané v katastri okresu Košice III, obce Košice - Dargovských Hrdinov, katastrálne územie, Z. na liste vlastníctva č. XXXXX: pozemok parc. č. CKN XXXX/X ostatná plocha 3 561 m2, pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 21 m2, pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 4 m2, pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 58 m2 a nehnuteľnosti zapísané v katastri okresu Košice III, obce Košice - Dargovských Hrdinov, katastrálne územie Z. na liste vlastníctva č. XXXXX: pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 125 m2, pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 86 m2. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že ako vlastník a prenajímateľ predmetných nehnuteľností uzatvoril dňa 10.07.2013 so žalovaným ako nájomcom, ktorého obchodné meno bolo v roku 2013 PETIX International, s.r.o., nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalovanému prenajal tieto nehnuteľnosti.

3. Výpoveďou zo dňa 08.10.2018, ktorá bola žalovanému doručená dňa 29.10.2018, žalobca v súlade s článkom VII, ods. 1 písm. b) zmluvy ukončil trvanie nájomnej zmluvy zo dňa 10.07.2013. Dĺžka výpovednej lehoty nebola osobitne dohodnutá, preto v zmysle platí trojmesačná výpovedná lehota, ktorá uplynula dňa 29.01.2019.

4. Žalovaný napriek ust. a ust. predmetné nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu, nakoľko nájomný vzťah zanikol výpoveďou.

5. Žaloba bola žalovanému spolu s procesnými poučeniami doručená dňa 14.3.2019.

6. Žalovaný sa dňa 28.3.2019 písomne vyjadril k žalobe. Uviedol, že neuznáva nároky žalobcu uplatnené v tomto súdnom spore. Z predložených listinných dôkazov, ktoré tvoria prílohu žaloby nevyplýva, že došlo k riadnemu skončeniu nájomnej zmluvy a k doručeniu výpovede nájomnej zmluvy žalovanému. Na základe uvedeného nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou zo dňa 10.07.2013 aj naďalej trvá. Žalovaný taktiež uviedol, že v podanej žalobe (a ani v jej prílohách) nie sú uvedené žiadne veci, ktoré by mal žalovaný vypratať. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

7. Žalobca dňa 5.4.2019 reagoval písomne v replike na toto vyjadrenie. Poukázal na to, že k doručeniu výpovede nájomnej zmluvy došlo, nakoľko prílohou k podanej žalobe bol listinný dôkaz - doručenka. Žalobca považuje ukončenie nájomného vzťahu výpoveďou za jednoznačne preukázané, a to listinnými dôkazmi - výpoveďou z nájmu a doručenkou. K námietke žalovaného týkajúcej sa vecí, ktoré má žalovaný vypratať, žalobca uviedol, že daná námietka je bezpredmetná, nakoľko vecami sú nehnuteľnosti špecifikované v bode 1 nájomnej zmluvy. Podľa žalobcu je podstatou sporu to, že sa domáha vrátenia pozemkov, ktoré žalovanému poskytol do dočasného užívania nájomnou zmluvou, a to na základe ukončenia trvania nájomného vzťahu výpoveďou. Žaloba o vypratanie nehnuteľností v tomto prípade predstavuje plne spôsobilý a súčasne jediný dostupný právny inštitút.

8. Dňa 15.5.2019 žalovaný doručil súdu dupliku k vyjadreniu žalobcu, v ktorej uviedol, že z predloženej doručenky nevyplývajú žiadne informácie týkajúce sa zásielky samotnej, napr. údaje o listinách, ktoré mali byť obsahom zásielky. Žalovaný trvá na tom, že mu výpoveď nebola doručená a obsahom zásielky z pripojenej doručenky boli iné listiny, ktoré s predmetom tohto súdneho sporu nesúvisia. Podľa tvrdení žalovaného strany sporu v období predchádzajúcom súdnemu sporu absolvovali množstvo stretnutí a nič nebránilo žalobcovi priamo na týchto stretnutiach doručiť výpoveď žalovanej, resp. jej výpoveď doručiť do dátovej schránky.

9. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

10. Z nájomnej zmluvy zo dňa 10.7.2013 predloženej žalobcom mal súd za preukázané, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom nehnuteľností zapísaných na LV č. 10573 a LV č. 12751 okres Košice III, obce Košice - Dargovských Hrdinov, katastrálne územie, Furča.

11. Podľa bodu II. zmluvy, nájom uzatvorili na dobu určitú a to od 10.7.2013 do 10.7.2023.

12. Z bodu III. zmluvy súd zistil, že sa účastníci dohodli na výške nájomného za užívanie predmetu nájmu tak, že nájomca bude tieto nehnuteľnosti užívať bezodplatne.

13. V súlade s bodom VII. ods. 1 zmluvy, nájomný vzťah sa nájomný vzťah mohol skončiť písomnou dohodou zmluvných strán, výpoveďou prenajímateľa alebo odstúpením od zmluvy prenajímateľom z dôvodov uvedených v zmluve.

14. Žalobca predložil súdu listinný dôkaz: výpoveď nájomnej zmluvy, ktorú podpísal dňa 8.10.2018. V predmetnej výpovedi žalobca v súlade s čl. VII ods. 1 písm. b) zmluvy a ust. , ust. vypovedal žalovanému nájomnú zmluvu zo dňa 10.7.2013. Vo výpovedi bolo uvedené, že výpovedná doba je 3 mesačná a začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení výpovede.

15. Žalobca súdu predložil doručenku, ktorú prevzal splnomocnenec žalovaného dňa 29.10.2018. Na doručenke nebola písomne špecifikovaná písomnosť, ktorú sa doručoval žalobca žalovanému.

16. Z výpisu z katastra nehnuteľností okresu Košice III, obec Košice - Dargovských hrdinov, katastrálne územie Z. , list vlastníctva č. XXXXX mal súd preukázané, že pozemok parc. č. CKN XXXX/X ostatná plocha 3 561 m2, pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 21 m2, pozemok parc. č. CKN XXXX/

XX ostatná plocha 4 m2, pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 58 m2, sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a ako nájomca je zapísaný žalovaný.

17. Z výpisu z katastra nehnuteľností okresu Košice III, obec Košice - Dargovských hrdinov, katastrálne územie Z. list vlastníctva č. XXXXX mal súd preukázané, že pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 125 m2, pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 86 m2, sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a ako nájomca je zapísaný žalovaný.

18. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.2.2020 poukázal na to , že v danom prípade pojmovým znakom nájomnej zmluvy je odplatnosť. V tomto prípade medzi stranami sporu bola uzavretá nájomná zmluva bezodplatne, teda daný právny vzťah by sa mal riadiť ustanoveniami zmluvy o výpožičke. Uviedol, že k vráteniu veci, ktoré sú predmetom tohto konania dôjde po uplynutí dohodnutej doby.

19. Žalobca namietal, že aj keby bol právny vzťah bezodplatný, nájomná zmluva bola vypovedaná a zo strany žalobcu bola vôľa aby sa nájom skončil, a uplynutím výpovednej doby došlo k zániku právneho vzťahu.

20. Žalovaný uviedol, že zmluvné dojednania ohľadom skončenia nájomného vzťahu nie sú v danom prípade aplikovateľné. Spochybnil tiež doručenie výpovede, pričom dodal, že aj keby bola žalovanému výpoveď doručená, bola by neúčinná. Následne poukázal na to, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania sú riešené v dražbe na návrh žalobcu, ktorú vedie Profesionálna dražobná spoločnosť a na niektoré predmety týkajúce sa tohto konania boli výhrady vlastníctva.

21. Žalobca poukázal na to, že výpoveď bola daná a doručená, a ak by aj žalovaný spochybňoval doručenie výpovede, táto bola najneskôr doručená žalovanému doručením žaloby, ktorej prílohou bola výpoveď a vtedy sa najneskôr žalovaný dozvedel o dôvode výpovede. K dražbe dodal, že žalobca má pohľadávku voči žalovanému, preto podal návrh na výkon záložného práva, avšak ide o veci, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného a nie vo vlastníctve žalobcu.

22. Žalovaný namietal v tomto spore svoju pasívnu legitimáciu s poukazom, že na predmetných nehnuteľnostiach sa nachádzajú stavby a iné veci, na ktoré si uplatňujú výhradu vlastníctva tretie osoby.

23. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov:

24. Podľa ustanovenia , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

25. Ustanovenie predstavuje základné ustanovenie o nájomnej zmluve, ktoré ju vymedzuje ako zmluvu, ktorou prenecháva prenajímateľ za odplatu vec nájomcovi, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral úžitky. Prenajímateľ teda nájomnou zmluvou prevádza na nájomcu právo užívať vec, brať z nej úžitky alebo oboje, pričom tento prevod užívacieho práva predstavuje podstatu nájomného vzťahu. Nájomný vzťah vzniknutý na základe nájomnej zmluvy teda predstavuje právny titul k užívaniu cudzej veci a v rozsahu prevedeného užívacieho práva predstavuje záväzkové obmedzenie užívacieho práva vlastníka.

26. Podstatnými náležitosťami (essentialia negotii), ktoré sa vyžadujú na platnosť všeobecnej nájomnej zmluvy, sú určenie predmetu nájmu a odplatnosti. Pravidelnými zložkami (naturalia negotii) nájomnej zmluvy zasa bývajú dojednania o dobe nájmu a jeho účele. Nepodstatnými, resp. náhodilými zložkami (accidentalia negotii) bývajú ďalšie dojednania bližšie vymedzujúce práva a povinnosti zmluvných strán, a to najmä vymedzenie práv a povinností v súvislosti s podnájmom, poistením predmetu nájmu a iné. K vzniku nájomnej zmluvy ako konsenzuálneho druhu zmluvy dôjde, ak sa zmluvné strany dohodli minimálne na podstatných zložkách nájomnej zmluvy.

27. Podľa ustanovenia , prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

28. Podľa ustanovenia , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

29. Základné ustanovenie o nájomnej zmluve okrem pojmového znaku dočasnosti zakotvuje aj znak odplatnosti nájomnej zmluvy. Znak odplatnosti odlišuje nájomnú zmluvu od zmluvy o výpožičke. Z nájomnej zmluvy musí vyplývať odplatnosť, a to aj napríklad odkazom, že dochádza k uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Zákon v tomto ustanovení teda zakotvuje znak odplatnosti nájmu, a pre prípad, ak zmluva neobsahuje osobitnú úpravu, určuje pravidlá na stanovenie výšky nájomného a jeho splatnosti. Ide o dispozitívne ustanovenie a zásady v ňom stanovené sa uplatnia len pre prípad, že neexistuje iná dohoda. Odplatnosť nájmu je vyjadrená zakotvením jednej zo základných povinností nájomcu spočívajúcej v povinnosti poskytovať prenajímateľovi za prevod práva, resp. za umožnenie užívania veci, odplatu spočívajúcu v nájomnom. Výška a splatnosť nájomného, t.j. vyjadrenie odplatnosti, býva vyjadrené v nájomnej zmluve v ustanoveniach o nájomnom dojednaním nájomného, či už uvedením konkrétnej výšky alebo spôsobu jej určenia. Neexistencia dojednania o nájomnom uvedením určitej sumy alebo spôsobu jej určenia však v prípade zachovania znaku odplatnosti (napríklad odkazom, že ide o nájomnú zmluvu alebo určením povinnosti zaplatiť odplatu) nezakladá neplatnosť nájomnej zmluvy. V danom prípade v súlade s vznikne povinnosť zaplatiť obvyklé nájomné v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

30. Z hľadiska stanovenia odplatnosti tak, ako už bolo uvedené vyššie, samotná nájomná zmluva nemusí obsahovať vymedzenie nájomného. V danom prípade sa uplatní a nájomca bude musieť platiť nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Z hľadiska náležitostí teda zákon vyžaduje len zakotvenie odplatnosti zmluvy, a to buď odkazom, že ide o nájomnú zmluvu, alebo uvedením povinnosti platiť odplatu.

31. Podľa ustanovenia , nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

32. Podľa ustanovenia , ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

33. Podľa ustanovenia , zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.

34. Zmluva o výpožičke je zmluvou, ktorou požičiavateľ prenecháva vec vypožičiavateľovi na dočasné bezplatné užívanie. Podstatnými náležitosťami zmluvy o výpožičke je dohoda o a) prenechaní veci na užívanie, b) určení doby užívania, c) bezodplatnosti užívania. 35. Pri tejto zmluve ide o vypožičanie veci určenej individuálne. Môže ísť pritom o veci zastupiteľné, ale ich individuálnosť bola určená vôľou účastníkov zmluvy.

36. Zmluvu treba odlišovať aj od nájomnej zmluvy, ktorej charakteristickým znakom je odplatnosť.

37. Podľa ustanovenia , vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby zapožičania. Požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením určenej doby zapožičania, ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpore s účelom, ktorému slúži.

38. Z dočasnosti vzťahu vyplýva povinnosť vypožičiavateľa vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej (dohodnutej) doby požičania. V odseku 2 sú uvedené prípady predčasného skončenia určenej doby vypožičania v dôsledku porušenia povinností vypožičiavateľa.

39. Objektom zmluvy o výpožičke môže byť rovnako nespotrebovateľná vec, ako aj spotrebovateľná vec, záväzok vypožičiavateľa však musí byť vrátiť tú istú vec, ktorú si požičal. Pri spotrebovateľných veciach musí byť účel zmluvy iný ako ich spotrebovanie (napr. výpožička ovocia za účelom výstavy).

Vypožičať možno tak hnuteľnú vec, zmluvné strany však môžu dohodnúť aj zmluvu o výpožičke nehnuteľnosti (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ) alebo bytu a nebytového priestoru. Predmetom výpožičky môžu byť aj cenné papiere.

40. Podľa ustanovenia , účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

41. Podľa ustanovenia vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

42. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca ako vlastník nehnuteľností a prenajímateľ uzatvoril dňa 10.07.2013 so žalovaným ako nájomcom, ktorého obchodné meno bolo v roku 2013 PETIX International, s.r.o. nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalovanému prenajal nehnuteľnosti zapísané v katastri okresu Košice III, obce Košice - Dargovských Hrdinov, katastrálne územie, Z. na liste vlastníctva č. XXXXX: pozemok parc. č. CKN XXXX/X ostatná plocha 3 561 m2, pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 21 m2, pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 4 m2, pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 58 m2 a nehnuteľnosti zapísané v katastri okresu Košice III, obce Košice - Dargovských Hrdinov, katastrálne územie Z. na liste vlastníctva č. XXXXX: pozemok parc. č. CKN XXXX/ XX ostatná plocha 125 m2, pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 86 m2. 43. Z predloženej nájomnej zmluvy mal súd za preukázané, že v súlade s bodom III. sa účastníci zmluvy dohodli na výške nájomného za užívanie predmetu nájmu bezodplatne.

44. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami bolo povinnosťou súdu sa prejudiciálne vysporiadať s otázkou platnosti resp. neplatnosti nájomnej zmluvy. Súd zároveň dodáva, že je síce viazaný v súlade s ust. žalobným návrhom žalobcu, no nie je viazaný právnou kvalifikáciou resp. právnym posúdením žalobcu.

45. Nájomná zmluva, ktorej právny režim sa spravuje a nasl. , patrí medzi najrozšírenejšie zmluvné typy a na jej základe dochádza k odovzdaniu individuálne určenej veci alebo nehnuteľnosti/í do dočasného užívania.

46. Prenechanie veci do dočasného užívania má pri nájme len obligačné účinky, nájomca má postavenie detentora, nie držiteľa ( ). K pojmovým znakom nájomnej zmluvy patrí prenechanie užívania a branie úžitkov, užívanie prenechanej veci, dočasnosť trvania a odplatný charakter, kde odplatou je nájomné. Práve odplatnosťou, odplatou, sa nájomná zmluva odlišuje od zmluvy o výpožičke, prípadne od zmluvy o pôžičke, ktoré sledujú rovnaký cieľ ako nájomná zmluva: dať inému vec do užívania. Podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy sú označenie zmluvných strán, predmet nájmu - právo užívania určitej veci a nájomné - odplata. Okrem zákonných podstatných náležitostí sa môžu zmluvné strany dohodnúť aj na iných, ďalších náležitostiach, napr. účel nájmu, výška nájmu alebo spôsob jeho určenia, platobné podmienky, ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán, spôsob kontroly veci, možnosť dať vec do podnájmu ďalšej osobe, poistenie, a pod. Faktické užívanie veci je realizáciou, výkonom užívacieho práva, ktoré je predmetom nájmu. Majetkovú hodnotu má samotné užívacie právo. Vo všeobecnosti zákon nevyžaduje na platnosť nájomnej zmluvy písomnú formu, okrem prípadov, v ktorých to výslovne určuje zákon alebo dohoda zmluvných strán. Odplata - nájomné sa spravidla dojednáva v peniazoch, nie je však vylúčené, aby sa nájomné hradilo v nepeňažnej forme v tzv. naturáliách. Nájomné ako odplatu je potrebné odlíšiť od iných plnení, na ktoré sa zaväzuje nájomca v rámci nájomného pomeru alebo v súvislosti s ním. Tieto plnenia v podobe opráv prenajatej veci a ich náhrady, poistenia prenajatej veci upravujú a a pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak, má nájomca nárok na ich náhradu za splnenia zákonných podmienok.

47. Tak ako bolo deklarované, pre rozhodnutie v spore bolo nevyhnutným sa vysporiadať s tým, či medzi stranami sporu vznikol platný nájomný vzťah.

48. V súlade s uvedeným súd konštatuje, že nájomná zmluva je nominátnym zmluvným typom upraveným v pričom predstavuje dvojstranný konsenzuálny právny úkon, ktorý kreuje právny vzťah medzi nájomcom a prenajímateľom a vymedzuje ich základné práva a povinnosti. Je potrebné upozorniť, že zákonodarca deklaruje, že každý právny úkon musí spĺňať predpísané náležitosti

a prípade opaku je sankciou neplatnosť. Tak ako už bolo spomenuté, pre každú nájomnú zmluvu je charakteristické užívanie veci a branie úžitkov, dočasnosť, určenie predmetu a odplatnosť. Esenciálnymi náležitosťami nájomnej zmluvy sú najmä exaktná špecifikácia predmetu nájomnej zmluvy, dĺžka trvania nájmu a výška nájomného. Na základe uvedeného charakteristickým znakom nájmu je jeho odplatnosť. Dohoda o tom, že plnenie bude odplatné je podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy, hoci sa vždy nevyžaduje určenie konkrétnej peňažnej sumy. Zo zmluvy však musí obligatórne vyplývať odplatnosť. Nie je pritom rozhodujúca forma odplatnosti. Samotná odplata za užívanie je spravidla určená peňažným vyjadrením. Odplata nemusí spočívať iba v peňažnom vyjadrení, ale môže byť určená akýmkoľvek iným plnením, ktoré je možné vyjadriť peniazoch.

49. Súd má zato, že v nájomnej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu tento definičný znak odplatnosti chýba a teda nemôže ísť o platnú nájomnú zmluvu, čo má za následok neplatnosť nájomnej zmluvy v súlade s ust. . Na základe uvedeného daný právny úkon je neplatný ex tunc a nie je ho možné konvalidovať. Predmetná nájomná zmluva uzatvorená medzi stranami sporu nezakladá právny titul žalovanému na užívanie nehnuteľností, o ktoré v konaní ide. Užívanie veci bez odplaty pre účely jeho právnej kvalifikácie nemôže v žiadnom prípade znamenať nájom. Z obsahu predmetnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa strany dohodli v článku III. na výške nájomného za užívanie predmetu nájmu bezodplatne. Predmetný článok jednoznačne nespĺňa pojmový znak nájomnej zmluvy a poslednú podstatnú náležitosť podľa spočívajúcu v odplatnosti ako dohody zmluvných strán o nájomnom. Takéto vymedzenie odplaty jednoznačne charakterizuje jej bezodplatnosť. Na základe uvedeného medzi stranami sporu nevznikol platný nájomný vzťah a teda predmetná zmluva nie je právnym titulom na užívanie nehnuteľností žalovaným.

50. Súd tak právne uzatvára, že absencia dohody o nájomnom, resp. dohoda o bezodplatnosti nájomného zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu - nájomnej zmluvy. K absolútnej neplatnosti súd prihliada ex officio. Neplatnosť zmluvy o nájme spôsobuje, že medzi stranami sporu nedošlo k prechodu práv a povinností z nájomného vzťahu. Užívaním nehnuteľností žalovaným bez právneho dôvodu dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu garantovaného SR. V zmysle uvedeného súd preto rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané v katastri okresu Košice III, obce Košice - Dargovských Hrdinov, katastrálne územie, Z. na liste vlastníctva č. XXXXX: pozemok parc. č. CKN XXXX/X ostatná plocha 3 561 m2, pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 21 m2, pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 4 m2, pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 58 m2 a nehnuteľnosti zapísané v katastri okresu Košice III, obce Košice

- Dargovských Hrdinov, katastrálne územie Z. na liste vlastníctva č. XXXXX: pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 125 m2, pozemok parc. č. CKN XXXX/XX ostatná plocha 86 m2 a odovzdať ich žalobcovi.

51. Záverom súd konštatuje, že pokiaľ žalovaný mal byť v spore úspešný, musel by preukázať, že mu svedčí právny titul na užívaní nehnuteľností. Žalovaný uviedol, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o výpožičke. V danom prípade súd uvádza, že ak zodpovedá uzavretá zmluva určitému (výslovne upravenému) zmluvnému typu - nájomnej zmluve je už z tohto dôvodu vylúčené posudzovať takto uzavretú zmluvu ako zmluvu iného zmluvného typu, prípadne ako zmluvu inominátnu ( ) len preto, že v nej chýba určitá obligatórna náležitosť predpísaná pre daný zmluvný typ. Takto uzavretú zmluvu nie je možné posúdiť ako zmluvu o výpožičke podľa len na základe všeobecného porovnania znenia zmluvy s formálnymi znakmi uvedeného zmluvného typu upraveného v zákone. Na základe uvedeného neobstojí názor že ide o zmluvu o výpožičke alebo o zmluvu inominátnu v súlade s ust. , nakoľko zmluva o nájme uzavretá medzi stranami je absolútne neplatná s účinkami ex tunc. Súd tiež dodáva, že v danom prípade žalovaný je pasívne legitimovaný, keďže nepoprel užívanie predmetných nehnuteľností, ktoré v súčasnosti užíva bez právneho dôvodu.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. V danom prípade mal žalobca plný úspech, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.

54. Podľa ustanovenia , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.