Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/28/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: B. P.Á., K.. XX.XX.XXXX, O. G. XXX, o zaplatenie 861,32€ s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 16.09.2021 č. k. -51 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny za obdobie od 10.02.2016 m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 861,32€ od 10.02.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo vyhovujúcej časti a vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 861,32€ s 19,90% ročným úrokom z nezaplatenej istiny vo výške 861,32€ od 17.03.2015 do 10.02.2016, ďalej nezaplatené úroky vo výške 59,99€, nezaplatený úrok z omeškania vo výške 1,77€ a úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 861,32€ a nezaplatených úrokov 59,99€ od 17.03.2015 do 10.02.2016 a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 861,32€, nezaplatených úrokov vo výške 59,99€, úrokov z omeškania vo výške 1,77€ s úrokom vo výške 19,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 861,32€ od 17.03.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 861,32€ a nezaplatených úrokov 59,99€ od 17.03.2015. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 04.03.2014 uzavreli strany sporu úverovú zmluvu č. 108781, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach vo výške 1300€. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach a celý úver s príslušenstvom splatiť do 10.02.2016 s fixnou úrokovou sadzbou 19,9% ročne do splatnosti úveru, s výškou anuitnej mesačnej splátky 65,45€, splatnou vždy v 10. deň kalendárneho mesiaca, s počtom splátok 24, s výškou RPMN 33,58% a celkovou čiastkou, ktorú musí klient zaplatiť vo výške 1670,80€. Podľa bodu 4.2. zmluvy ak poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy, banka je oprávnená žiadať predčasné splatenie zostatku úveru a požadovať od klienta pokutu za porušenie zmluvných podmienok v zmysle sadzobníka poplatkov. Podľa bodu 4.3. ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok

z omeškania vo výške 5% ročne, až do jej zaplatenia. Zostatok pohľadávky ku dňu podania žaloby predstavuje sumu istiny 861,32€, úroky v sume 59,99€, úroky z omeškania 1,77€. Keďže žalovaná nesplácala úver riadne a včas, žalobca ju výzvou zo dňa 16.03.2015 vyzval na predčasné splatenie úveru vo výške 983,08€ s príslušenstvom najneskôr do 07.04.2015. Zistený skutkový stav posúdil podľa , , , , Obch. zákonníka, , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, a Obč. zákonníka. Zmluvu uzavretú medzi stranami posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú a dospel k záveru, že obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle , o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v omeškaní so splátkami a žalobca pristúpil listom zo dňa 16.03.2015 k zosplatneniu celého úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu v sume 983,08€ do 07.04.2015, dospel k záveru, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej istiny v sume 861,32€. Pokiaľ ide o zmluvný úrok dojednaný medzi stranami vo výške 19,90% ročne ako fixný do doby splatnosti úveru, vychádzal z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru a dospel k záveru, že žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Vychádzal pritom z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS IV. 476/2012 z 18.09.2012, v ktorom ústavný súd odobril názor odvolacieho a prvoinštančného súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Poukázal na to, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru a s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením dlžnej sumy a naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ďalej uviedol v odôvodnení rozhodnutia, že žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu a priznal preto žalobcovi podľa a Obč. zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 z.z. aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy istiny 861,32€; výška žalobcom uplatnených úrokov z omeškania je určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 17.03.2015 vo výške 5%. O náhrade trov konania rozhodol podľa a .

2. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd žalobu vo zvyšku zamietol, a to v rozsahu úroku z omeškania zamietnutého po 10.02.2016 (po konečnej dobe splatnosti úveru), podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmeniť tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi prizná náhradu trov konania, ako aj trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nevidí dôvod, prečo by žalovaný, ak sa dostal do omeškania a toto omeškanie pretrváva aj po konečnej splatnosti úveru, nemal platiť úrok z omeškania, keď reálne v omeškaní je. Namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol z akého dôvodu priznal úrok z omeškania z istiny a nezaplatených úrokov len do doby konečnej splatnosti úveru a takéto rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné. V tejto súvislosti poukázal na , závery vyplývajúce zo stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov slovenskej republiky 1/2006 pod č. 2, a na rozhodnutia Krajského súdu Košice, Krajského súdu Trnava, Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre. S poukazom na Obč. zákonníka namietal, že má nárok na úrok z omeškania z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov počas celej doby omeškania dlžníka, nielen do konečnej splatnosti úveru.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná, v ktorom uviedla, že žalobcovi spláca už dlh vo výške 350€, čo ešte prevyšuje aj jej starobný dôchodok a žiadala aby súd zamietol ďalšiu žalobu, ktorú žalobca podal voči nej a takisto náhradu trov.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal, aby súd na odvolanie žalovanej neprihliadal z dôvodu, že žalovaná vo svojom odvolaní neuvádza žiadny odvolací dôvod ani žiadne relevantné informácie, pre ktoré by mal súd žalobu zamietnuť. Uvádza, že spláca dlh vo výške 350€ a k tomuto

uviedol, že na úvere, ktorý je predmetom tohto konania neeviduje po podaní žaloby žiadne úhrady zo strany žalovanej.

5. Žalovaná sa v odvolacom konaní nevyjadrila.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ako aj v rozsahu splnenia procesných podmienok ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné a odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorou zamietol ním uplatnený nárok proti žalovanej na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 861,32€ a nezaplatených úrokov v sume 59,99€ za obdobie od 10.02.2016 do zaplatenia, keď súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ročne z istiny a nezaplatených úrokov odo dňa 17.03.2015 do 10.02.2016. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal z právneho názoru Ústavného súdu SR uvedeného v uznesení sp. zn. US IV. 476/2012 z 18.09.2012, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. V nadväznosti na to súd prvej inštancie zároveň aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov priznal žalobcovi od 17.03.2015 do 10.02.2016, t.j. do konečnej doby splatnosti úveru.

8. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. zo dňa 16.06.2020, publikovanom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 ako R 5/2021, ustálil, že „Po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ K tomuto záveru najvyšší súd dospel pri riešení otázky nároku veriteľa na zmluvne dohodnuté úroky v období po predčasnom zosplatnení spotrebiteľského úveru, a nie nároku veriteľa na úrok z omeškania v prípade omeškania dlžníka v období po predčasnom zosplatnení spotrebiteľského úveru. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná bola v omeškaní so zaplatením dlžnej istiny žalobcovi aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, teda od 17.03.2015 a z toho dôvodu priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 861,32€ v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka za obdobie od 17.03.2015, nesprávne tento úrok z omeškania priznal žalobcovi len do 10.02.2016, teda do konca doby splatnosti úveru, a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania z istiny žalobu zamietol. Z vyššie uvedeného právneho názoru najvyššieho súdu vyplýva, že tento sa vzťahuje len na úrok z istiny, nie však na úrok z omeškania. Dôvodne žalobca v odvolaní namieta, že má nárok na úrok z omeškania počas celej doby omeškania dlžníka a nielen do konečnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o žalobcom uplatnenom nároku na zaplatenie úrokov z omeškania z istiny, keď pri posudzovaní dôvodnosti tohto žalobcom uplatneného nároku vychádzal z vyššie uvedeného právneho názoru ústavného súdu, vzťahujúceho sa, aj v zmysle uvedeného právneho názoru najvyššieho súdu, len na úroky.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny za obdobie od 10.02.2016 zmenil podľa tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 861,32€ od 10.02.2016 do zaplatenia.

10. Pokiaľ súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov v sume 59,99€ odo dňa 10.02.2016 do zaplatenia, v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne, avšak z iných dôvodov než súdom prvej inštancie uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. V prípade tohto nároku, t.j. úroku z omeškania z nezaplatených úrokov ide o neprípustné úročenie úrokov (tzv. anatocizmus). V prípade priznania veriteľovi možnosti poberať úroky aj zo splatných úrokov, znamenalo by to, že i príslušenstvo pohľadávky by malo svoje vlastné príslušenstvo. Z § 121 Obč. zákonníka, ako aj zo samotnej povahy veci vyplýva, že požadovať príslušenstvo z príslušenstva nemožno a úročenie úrokov je teda neprípustné. Požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva je neprípustné nielen pri dohodnutých úrokoch, ale aj pri úrokoch z omeškania. Tým, že včas nesplatí úrok z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s platením príslušenstva, ale nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Ak sa dlžník dostane do omeškania s platením dohodnutých úrokov nemožno od neho požadovať úroky z omeškania z dohodnutých úrokov (rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. ). Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že zákon (Obč. zákonník a ani ) veriteľovi takúto možnosť nepriznáva. Takýto záver vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , Rc 5/2006. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Obč. zákonník II. Komentár. Praha: C. H. BECK, 2015, s. 2292). Odvolací súd sa stotožňuje aj so závermi uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR, ktoré vychádzajú z právnej úpravy obsahovo zhodnej so slovenskou a v podrobnostiach na ne bližšie odkazuje. Z týchto dôvodov odvolací súd posúdil nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov v sume 59,99€ ako nedôvodný.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote aj žalovaná, ktorej napadnutým rozsudkom súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 861,32€ s 19,90% ročným úrokom z nezaplatenej istiny vo výške 861,32€ od 17.03.2015 do 10.02.2016, ďalej nezaplatené úroky vo výške 59,99€, nezaplatený úrok z omeškania vo výške 1,77€ a úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 861,32€ a nezaplatených úrokov 59,99€ od 17.03.2015 do 10.02.2016. Žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla v akom rozsahu rozsudok napáda ani z akých dôvodov toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody); uviedla len, že už spláca dlh 350€, čo prevyšuje jej starobný dôchodok a žiadala ďalšiu žalobu žalobcu voči nej zamietnuť. Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v až h) a , avšak žalobkyňa vo svojom odvolaní žiaden z týchto dôvodov neuviedla. Súd v zmysle nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov; tieto môže strana sporu aj bez výzvy súdu doplniť, avšak len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). V zmysle na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. z 08.11.2023 (R 61/2023) dospel k záveru, že aj v prípade podaného odvolania bez uvedenia odvolacieho dôvodu (tzv. blanketové odvolanie) je odvolací súd povinný z úradnej moci preskúmať rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky. V zmysle uvedeného právneho názoru najvyššieho súdu odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobe vyhovel, v rozsahu splnenia procesných podmienok, avšak vadu v procesných podmienkach nezistil.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti podľa a v napadnutej vyhovujúcej časti podľa v spojení s článkom 4 ods. 1

13. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa a v spojení s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže neúspech mal len v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov v sume 59,99€ za obdobie od 10.02.2016 do zaplatenia, čo predstavuje jeho neúspech len v nepatrnej časti.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).