Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/8/2020

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci navrhovateľa: C.. M. P., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX V. X. Č.. XXX, proti odporcom: 1/ LICITOR group, a.s., IČO: 36 421 561, so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina a 2/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Odporcom 1/ a 2/ sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.03.2020 domáha nariadenia neodkladného opatrenia v znení, že sa ukladá odporcom 1/ a 2/, aby sa zdržali výkonu dobrovoľnej dražby nehnuteľností v spoluvlastníctve navrhovateľa nachádzajúcich sa v katastrálnom území: V. X., obec V. X., okres Y. F., evidovaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXX a to parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XX/X o výmere 2174 m2, druh záhrada, parc. č. XX/X o výmere 173 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie a na LV č. XXX, a to stavby súp. č. XXX, na parc č. XX/X, popis stavby - rodinný dom a to až do vypracovania znaleckého posudku zohľadňujúceho trhovú hodnotu nehnuteľnosti.

2. Svoj návrh navrhovateľ odôvodňuje skutočnosťou, že v roku 2012 bol navrhovateľke a jeho manželovi L. P. poskytnutý hypotekárny úver, ktorý je zabezpečený zriadením záložného práva k financovaným nehnuteľnostiam. Navrhovateľ je podielovým vlastníkom nehnuteľností, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Dunajského Streda sp. zn. zo dňa 21.02.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.02.2020. Do dnešného dňa nebol majetok, ktorý spadá do zrušeného bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré bolo vyššie uvedeným rozsudkom zrušené, vysporiadaný. Nakoľko úver nebol riadne splácaný, odporca 2/ požiadal odporcu 1/ o výkon záložného práva odporcu 1/. Odporca 1/ v rámci výkonu dobrovoľnej dražby zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku, ktorý vypracoval Ing. Štefan Pastierkovič, Majerská cesta 65, 974 01 Banská Bystrica, pod číslom XXX/XXXX dňa 28.10.2019. Odporca 1/ zaslal predmetný znalecký posudok spolu s výzvou na poskytnutie súčinnosti pri obhliadke dražby a oznámením o dobrovoľnej dražbe - podľa výpisu zo Slovenskej pošty bola zásielka podaná na pošte 05.02.2020, navrhovateľ prevzal zásielku 07.02.2020, jeho manžel až 18.02.2020. V zaslanej výzve na poskytnutie súčinnosti pri obhliadke dražby bolo uvedené poučenie v zmysle a Vo vyššie uvedenom znaleckom posudku číslo XXX/XXXX je podhodnotená cena pozemkov, nakoľko je uvedená vo výške 11,75 eur/m2, pričom takáto cena bola ešte v roku 2005 a súčasná cena obdobných pozemkov v danej lokalite sa pohybuje na úrovni 25,00 až 30,00 eur/m2. Z uvedeného je jednoznačné, že hodnota pozemkov nebola stanovená korektne v dôsledku čoho aj výsledná cena, ktorá bude aj vyvolávacou cenou značne znevýhodňuje navrhovateľa. V zaslaných podkladoch nebol navrhovateľ upozornený na

možnosť vyjadrenia sa k zaslanému znaleckému posudku, preto tento inštitút nevyužil. Navrhovateľ zaslal odporcovi 1/ námietky voči znaleckému posudku, ale termín dobrovoľnej dražby je 11.03.2020.

3. Na podporu svojho tvrdenia navrhovateľ k návrhu pripojil listinné dôkazy a to: LV č. XXX, LV č. XXX, Rozsudok č. k. zo dňa 21.02.2020, Znalecký posudok č. XXX/XXXX, výzvu na poskytnutie súčinnosti, oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 30.01.2020.

4. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

9. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Z tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva, že je spoluvlastníkom (BSM) vyššie uvedených nehnuteľností, ku ktorým bolo zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe vkladu X. XXXX/XX zo dňa 05.12.2012, ktorý je zapísaný na LV č. XXX a na LV č. XXX.

11. Záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorej vykonaním poveril odporcu 1/. Uvedená skutočnosť vyplýva z poznámky zapísanej na LV č. XXX a XXX. Navrhovateľovi bolo v súlade s ustanovením o dobrovoľných dražbách a o doplnení Zbierky o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „zákon o dobrovoľných dražbách“) doručené zo strany odporcu 1/ oznámenie o dobrovoľnej dražbe Sp. zn. Y. XXXXXX, z obsahu ktorého vyplýva, že dobrovoľná dražba, predmetom ktorej sú vyššie uvedené nehnuteľnosti, sa bude konať 11.03.2020 o 10:30 hod. v Y. F., v hoteli G., konferenčná miestnosť Y.. Najnižšie podanie bude 180.000,- eur vo výške predstavujúcej hodnotu nehnuteľnosti stanovenú znaleckým posudkom vo výške 180.000,-EUR. Výkonom záložného práva evidentne sleduje navrhovateľ v dražbe (odporca 2/) legitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd v uznesení sp. zn. z 24.09.2014, v ktorom posudzoval súlad ust. o dobrovoľných dražbách a čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 až 4 SR a čl. 1 Dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže tak ako je tomu aj v prejednávanej veci, poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa s poukazom na to, odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniká na základe zmluvy, ale

aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ vychádzajúc z právneho názoru Ústavného súdu je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci teda patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

12. Podľa ust. o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

13. Podľa ust. § 12 ods. 5 citovanej zákonnej úpravy vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

14. Na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

15. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu z ohrozenia exekúcie(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením pokiaľ bude mať dočasný charakter nebude vytvorený nenávratný stav, že reálne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).

16. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko týmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná vo veci samej o spor o peňažnú pohľadávku.

17. Z doposiaľ zistených skutočností a z obsahu spisového materiálu dospel súd k záveru, že nie súd splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľ neosvedčil existenciu kvalifikovaného dôvodu oprávňujúceho na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. také ohrozenie presadenia jeho práva (na určenie vyššej všeobecnej hodnoty predmetu dražby), ktorému za daných okolností predísť inak ako nariadením neodkladného opatrenia. Zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení, opatrenia, ktorých účelom je neodkladná úprava pomerov strán a opatrenia, ktoré majú zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. V obidvoch skupinách súd predovšetkým musí skúmať, či sú dôvody na nariadenia neodkladného opatrenia osvedčené. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe holého návrhu strany sporu, alebo na základe ničím nepodloženého tvrdenia strany, prípadne nekvalifikovaných dôkazov. Rovnako nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie na základe domnienky bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti a potrebe neodkladného opatrenia, o nebezpečenstve hroziacej ujmy, alebo o obave, že exekúcia bude ohrozená. Obavu z ohrozenia musí navrhovateľ tvrdiť, osvedčiť a musí preukázať, že odporca robí právne alebo faktické úkony, v ktorých dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Navrhovateľ musí konkretizovať úkony odporcu, z ktorých vyvodzuje takýto odôvodnený záver. Vydanie neodkladného opatrenia je výnimočným procesným rozhodnutím, ku ktorému súd musí pristupovať nanajvýš uvážlivo tak, aby neprekročil hranice ústavnosti postupu súdu. Pri vydaní neodkladného opatrenia musí byť teda reálnosť z obavy z ohrozenia jednoznačne preukázaná.

18. Tunajší súd je toho názoru, že navrhovateľ neodkladného opatrenia skutočnosť, že v lehote 10 dní pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vypracovaného znalcom pribratým dražobníkom vzniesol u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadal vyhotovenie nového

znaleckého posudku, v ktorom by všeobecná hodnota predmetu dražby bola určená v zmysle vyhlášky MSSR č. , neosvedčil. Navrhovateľ vo svojom návrhu spomína, že zaslal odporcovi 1/ námietky voči znaleckému posudku, avšak uvedená námietka netvorila prílohu podania, teda je možné jednoznačne usúdiť, že v tomto smere navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, teda neosvedčil hmotnoprávny základ pre nariadene neodkladného opatrenia, ktoré samo o sebe má slúžiť ako prostriedok ochrany v čase, kedy strana už vyčerpala zákonné možnosti na odvrátenie alebo nápravu „nezákonného“ stavu. Teda navrhovateľ svoje právo v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách nevyužil, ktoré pochybenie nie je možné napraviť nariadením neodkladného opatrenia a blokáciou výkonu záložného práva. V ďalšom konaní, ak dobrovoľná dražba bude úspešná, navrhovateľ disponuje právom napadnúť priebeh dobrovoľnej dražby formou žaloby na určenie, že dobrovoľná dražba je neplatná.

19. Súd na záver poznamenáva, že podanie navrhovateľa bolo iniciované z dôvodu nespokojnosti vlastníka nehnuteľnosti s vypracovaným znaleckým posudkom a ním určenou cenou nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom dražby. Právny poriadok súdu nepriznáva oprávnenie v zmysle ustanoviť v rámci procesu dobrovoľnej dražby, resp. pred týmto procesom znalca, ktorý vypracuje znalecký posudok podľa potreby výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, nariadiť prípadne určiť znalcovi výber metódy pre ocenenie nehnuteľností a neoprávňuje súd následne svojím rozhodnutím záväzne konštatovať všeobecnú hodnotu z dražby nehnuteľností, pretože platí nasledovné ust. Zákona o dobrovoľných dražbách. Zákon o dobrovoľných dražbách v ustanovuje povinnosť dražobníka zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby, pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosť, znaleckým posudkom, ktorý môže vyhotoviť jedine zo zákona ustanovená osoba, a to súdny znalec. Preto aj v prípade ohodnotenia predmetných nehnuteľností neprichádza do úvahy stanovenie konkrétnej hodnoty predmetných nehnuteľností, ktorá by bola záväzná pre znalca vyhotovujúceho znalecký posudok. Zákon o dobrovoľných dražbách podľa žalovaného neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné ba dokonca potrebné súdom schvaľovať hodnotu nehnuteľností určenej znaleckým posudkom (por. rozhodnutie Krajského súdu Bratislava vo veci sp. zn.: , podľa ktorého nie je dané oprávnenie súdu prvej inštancie rozhodovať o určení všeobecnej hodnoty nehnuteľností pri dobrovoľných dražbách).

20. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa bol odporcom 1/ a 2/ priznaný nárok na náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Vzhľadom však k tomu, že odporcom 1/ a 2/ v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde. Odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( ). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Toto uznesenie je vykonateľné doručením.