Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-1T/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Janou Križanovou, v trestnej veci obžalovaného T. U. pre v bode 1/ obžaloby pre prečin výtržníctva podľa písmeno a) , v bode 2/ obžaloby zločin lúpeže podľa , písmeno e) s použitím písmeno c) , na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa 16.03.2020, takto

rozhodol:

obžalovaný

T. U. E. N. Á. Š. X. V. , narodený XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M., Y.. F. XXXX/XX, na slobode,

j e v i n n ý , ž e :

1/ dňa 20.07.2019 v čase o 00:18:40 hod. v Topoľčanoch, keď spoločne kráčal s bývalou manželkou - poškodenou L. U., od ulice I. smerom k jej bytu na ulici Y.. F., ju po predchádzajúcom nedorozumení na ulici V. pred predajňou E. fyzicky napadol tým spôsobom, že ju ťahal vedľa seba asi 5 metrov, pritom ju držal cez chrbát pod rukami, kedy poškodená bola v predklone, následne ju sotil na zem, chytil ju za vlasy, za ktoré ju potiahol až ju posadil a udieral ju opakovane pravou rukou do hlavy, rúk a nôh, pričom jej vulgárne nadával,

2/ následne krátko po skutku uvedenom pod bodom 1/ obžaloby dňa 20.07.2019 v Topoľčanoch na ulici V. pred predajňou E. od poškodenej L. U. odstúpil na vzdialenosť asi dvoch metrov, pričom keď sa poškodená snažila vytiahnuť si z batohu mobilný telefón zn. Iphone 5SE obžalovaný k nej opätovne pristúpil, chytil ju jednou rukou pod pazuchu ruky a druhou rukou okolo hlavy, ťahal ju a mykal, až sa poškodená dostala z predklonu do polo ležma, kedy jej chytil ruky, v ktorých držala mobilný telefón v úmysle jej ho vziať a keď sa poškodená bránila, silno jej stlačil ruky tak, že poškodená napokon uvoľnila svoj telefón a vtedy jej ho vytrhol z rúk a z miesta odišiel, uvedeným konaním bolo poškodenej L. U., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., Y.. F. Č.. XXXX/XX, spôsobená škoda odcudzením mobilného telefónu vo výške 180,- eur, nebolo jej spôsobené žiadne zranenie,

t e d a :

v bode 1/ obžaloby

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

v bode 2/ obžaloby

- použil proti inému násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

t ý m s p á c h a l :

v bode 1/ obžaloby prečin výtržníctva podľa písmeno a) ,

v bode 2/ obžaloby zločin lúpeže podľa .

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa , za zistených poľahčujúcich okolností podľa písmeno a), písmeno j) , nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa , postupom podľa , , , písmeno e) , , úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa písmeno a) výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Okresný súd Topoľčany na základe obžaloby prejednal trestnú vec obžalovaného T. U. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov Ľ. H., C. U., Y. F. a oboznámením v spise obsiahnutých listinných dôkazov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie podľa , že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v bode 1/ obžaloby. Čo sa týka skutku pod bodom 2/ obžaloby vyhlásil že je nevinný. Súd následne postupoval primerane podľa , , , a a obžalovaný odpovedal na všetky otázky „áno“.

Po súhlasnom stanovisku prokurátora, súd podľa prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchaného skutku ktorý je mu kladený za vinu v bode 1/ obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany sp. zn. Pv/317/19/4406-10.

Súd tak v zmysle nevykonával dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku a vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody.

Obžalovaný vypovedal, že čo sa týka skutku pod bodom 2/ obžaloby, nemal zámer poškodenú olúpiť, zobrať jej telefón, aby si zavolala pomoc. Začalo to už rok predtým, prehrala 20.000 eur v kasíne, vyrovnal to. Žili vtedy spolu vtedy ako aj teraz. Majú 2 deti. V januári ho okradla o ďalších 20.000 eur. Volal políciu, peniaze mu pred nimi vrátila. Celý čas poškodenej dával peniaze, toto bolo vyvrcholenie všetkého, k tomu sa dozvedel, že ho podvádza. Vtedy mu povedala vetu, čo ho odrovnala. Určite tu nešlo o lúpež. Ako mu tú vetu povedala, tak ju ubil. Zobral jej telefón zo zlosti. Nevedel ani, ktorý telefón jej zobral, či jeho alebo jej. To vtedy vôbec neriešil. Je mu to celé ľúto. Odpustili si navzájom. Momentálne riešia zdravotný stav jedného z ich detí, majú iné starosti. Poškodená mala telefón v kabelke, vytiahla ho a mala ho v ruke. Nevie prečo chcel jej telefón, bol rozrušený, vytrhol jej ho. Nič jej vtedy nehovoril ani ona jemu. Nevie či sa bránila, nevie ani, koľkokrát ju udrel. Nespomína si na to. Nikdy ju predtým neubil. Nevie či ho držala alebo mu ho hneď dala. Telefón hodil do smetí v meste asi niekde pri súde. V minulosti si na ňom prečítal sms-ky, už keď boli rozvedení. Rozviedli sa asi v septembri 2016 a to preto, že ona mala mestský byt a prišlo jej v roku 2016 rozhodnutie, že jej ho odoberajú, pretože on má byt, chatu. Poradil sa preto a to bol dôvod prečo sa rozviedli, aby ten byt zachránili pre deti. Iný dôvod tam nebol. V apríli alebo v máji 2019 sa presťahovali do mestského bytu a žili spolu na adrese Y.. F. XXXX/XX, M.. Jej telefón mal asi 5krát v ruke. Naposledy si nepamätá kedy. Na videu ktoré zaznamenáva skutok je

on. V čase incidentu vypité nemal, poškodená mala dosť vypité. Povedal jej že je hyena, keď od neho ťahala peniaze a s iným spávala. Ona na to povedala, že či je ona sprostá, že žiadne peniaze by jej nedal, keby vedel, že má druhého. To bolo spúšťačom celého, čo sa stalo. To ho nahnevalo. Odpustili si potom. Každý chlap by toto nezniesol. Mal dve roboty, robil aj za ňu ako otrok. Po tomto všetkom mu rupli nervy. Poškodená ho už predtým podvádzala. V auguste 2019 poškodená robila v kasíne, jednu noc prišla v podnapitom stave, búchala. On s deťmi doma spal. Povedala že prehrala 6.000 eur a že nemá žiadne peniaze a že sa zabije. Tak jej povedal, že to všetko vyrovná. Na druhý deň mu prišla sms, v ktorej boli všetky cifry, ktoré prehrala. Potom zobrala 20.000 eur, ktoré dostal ako dar od rodičov na Vianoce. Mal ich doma, chcel kúpiť auto. Pýtal sa jej, kde sú tie peniaze ona že ich nemá, že ich už on nemá. Tak zavolal políciu. Prišli a potom ich vytiahla a vrátila ich. Vyrovnával za poškodenú dlhy ktoré spravila v kasíne z peňazí ktoré šetril deťom. Poškodenej dával peniaze, vkladal ich na účet, ale dával jej aj mimo. V roku 2019 podal návrh na zverenie detí do jeho opatery z dôvodu, čo sa stalo aj pri tomto incidente mu rupli nervy. Keď mu vrátila tie peniaze, na druhý deň povedala, že otrávi deti. Preto podal návrh na súd. Potom aby deti netrápil, tak to stiahol. Žiarlil na ňu. Predmetom hádky, ktorá predchádzala tomuto incidentu bola nevera a na základe tej vety, čo povedala, vybuchol. Keby mu to nepovedala, nič sa nestane. Momentálne vychádzajú spolu dobre, boli spolu na lyžovačke, chodia obaja do práce. Starostlivosť o deti zabezpečujú obaja. Syn ma tetániu, arytmiu srdca. On aj poškodená mali rovnaký telefón iPhone. Svoj nepoužíval, používala ho manželka. To že to mal byť jeho telefón zistil, keď išli na dovolenku, manželka hľadala pasy detí a svoj telefón našla nad mikrovlnkou poškrabaný. On jej určite nechcel zobrať telefón, ani zabrániť tomu, aby si zavolala pomoc, veď sa to stalo hneď vedľa mestských policajtov. Keď jej ho bral, nevedel čo s ním ide urobiť, nevidel koho je ten telefón, absolútne to netušil, nerozmýšľal nad tým. Poškodená nehovorila čo s telefónom ide urobiť keď jej ho bral. V deň skutku bol večer pred incidentom doma a keď mala končiť v práci, išiel za ňou. Nepožil žiadne lieky ani alkohol. Prvýkrát sa mu stalo, že si niečo nepamätá. Pamätá si poslednú vetu, ktorú povedala. Potom si pamätá, že zahodil telefón, ale ani nevie kde. Bolo to pár minút, bol to asi nervový amok. Mrzí ho to, žije riadne, stará sa o svoju rodinu. V súvislosti s nervovým amokom nevyhľadal žiadnu pomoc. Manželku nikdy predtým nenapadol ani jej nevybil zub.

Poškodená na hlavnom pojednávaní veci odmietla vypovedať, ako aj pri svojom opakovanom výsluchu po vznesení obvinenia obžalovanému.

Svedok Ľ. H. vypovedal, že o incidente nevie nič, bolo to v noci. Požičal som poškodenej telefón, aby si mohla zavolať. Ona si zavolala, nepovedala mu nič, vrátila mu telefón a on pokračoval ďalej. Nepozrel si hneď komu vtedy volala ale po pár dňoch mu volali z polície, že z jeho telefónu bolo volané na KR PZ, aby sa dostavil na výsluch.

Svedok C. U. vypovedal, že dátum ani čas si už nepamätá, bolo to v noci, boli vyslaní k nejakému oznamu, manželia mali mať roztržku, prišli tam, poškodená sedela na zábradlí pri obchodnej škole. Povedala, že jej bývalý manžel zobral telefón. Jej výpoveď bola rozporná a museli z nej ťahať, čo sa stalo. Povedala, že mala s bývalým manželom potýčku a chcel jej zobrať telefón a že telefón jej dal bývalý manžel. Išli s ňou aj na oddelenie, povedala, že ona to nechce riešiť cez políciu a robiť bývalému manželovi problémy. Povedala, že jej telefón zobral, že ten telefón je vlastne jeho, jej ho v minulosti daroval alebo dal a že chce, aby jej ho vrátil. Nijak bližšie to nekonkretizovala. Bolo z nej cítiť alkohol.

Svedok Y. F. vypovedal, prišli na miesto na A. C. na parkovisko, poškodená uviedla, že mala potýčku s bývalým manželom. Ťahali z nej, čo sa vlastne stalo. Neustále menila svoju výpoveď. Potom sa presunuli pred E., bývalý plecháč, hľadali jej stratenú náušnicu. Tú aj našli. Potom išli na obvodné oddelenie do M.. Ona povedala, že trestné oznámenie podať nechce. Mali mať s obžalovaným výmenu názorov, on jej mal zobrať telefón. Uviedla, že telefón dostala ako dar od bývalého manžela a používala ho ona. Javila známky požitia alkoholu.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, v súlade so zásadami .

Čo sa týka skutku pod bodom 1/ obžaloby, z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní ako aj s poukazom na vyhlásenie obžalovaného že je vinný zo spáchania tohto skutku, ako aj z oboznámeného

kamerového záznamu z predajne E. na ul. V. U. M. zachytávajúceho tento skutok, zvukový záznam z telefonátu poškodenej na políciu bezprostredne po skutku, mal súd za preukázané, že skutok sa stal tak ako je opísaný v bode 1/ obžaloby, má znaky žalovaného trestného činu, a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa písmeno a) , keď sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom - pred predajňou E. na ulici V. U. M. dopustil výtržnosti tým, že napadol poškodenú L. U..

Čo sa týka zavinenia súd má za to, že obžalovaný tento trestný čin spáchal v priamom úmysle podľa písmeno a) , keďže svojim konaním - napadnutím poškodenej na mieste verejnosti prístupnom, chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Čo sa týka skutku pod bodom 2/ obžaloby súd s poukazom na vykonané dokazovanie - kamerový záznam z predajne E. na ul. V. U. M., ktorý zachytáva aj priebeh tohto skutku, výpovede svedkov C. U. E. Y. F., poskytnutie informácie od I. L. L..C..I.., lustrácií mobilných telefónov a telefónnych čísel poškodenej, mal súd za preukázané, že skutok pod bodom 2/ obžaloby má znaky trestného činu, a tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa , keď použil proti poškodenej L. U. násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci - mobilného telefónu zn. Iphone 5SE, ktorý patril poškodenej.

Trestného činu lúpeže podľa sa dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Zo spáchania tohto trestného činu obžalovaného usvedčuje kamerový záznam z priebehu skutku, ktorý zachytáva ako obžalovaný po tom, ako napadol poškodenú (skutok pod bodom 1/ obžaloby), keď sa poškodená posadila a začala si vyberať z plecniaka telefón, pristúpil k nej, chytil ju pod pazuchou a okolo hlavy a začal s ňou mykať a ťahať ju, potom jej chytil obe ruky a naťahoval sa s ňou o mobilný telefón a silou ju potiahol za ruky v ktorých mala telefón a telefón jej vytrhol z rúk a potom aj s telefónom odišiel. Čo sa týka obhajoby obžalovaného, že išlo vlastne o jeho telefón, ktorý mali rovnaký s poškodenou, pričom on svoj nepoužíval a používala ho poškodená, ktorá používala tiež svoj telefón, ktorý neskôr po skutku našli keď sa balili na dovolenku poškrabaný, tu súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že telefón patril poškodenej, bol darom od obžalovaného a teda, bol pre obžalovaného cudzou vecou. Podľa výpovedí svedkov U. E. F., ktorí boli členmi hliadky polície, ktorú privolala poškodená, táto im bezprostredne po skutku uviedla, že telefón ktorý jej zobral obžalovaný bol jej, používala ho a dostala ho ako dar od obžalovaného. Tu súd poukazuje tiež na to, že poškodená a obžalovaný boli rozvedení od 13.10.2016, pričom podľa lustrácie mobilných telefónov tento telefón zn. Iphone 5SE používala poškodená od 18.06.2019 do 20.07.2019. Taktiež z lustrácie mobilných telefónov podľa IMEI čísla mobilného telefónu (ktoré má každý mobilný telefón jedinečné, prostredníctvom SIM karty s tel. číslom XXXX XXX XXX, ktorá je evidovaná na poškodenú) vyplýva, že poškodená používala iba jeden mobilný telefón Iphone SE, predtým používala telefóny zn. Motorola a Samsung. Takže neobstojí tvrdenie obžalovaného, že poškodená používala svoj a aj jeho telefón ktoré mali byť rovnakej značky a vzhľadu, pričom ten jej sa našiel po skutku poškrabaný. Súd tieto tvrdenia obžalovaného považuje za účelové, v snahe vyhnúť sa trestnému postihu za tento trestný čin, pričom poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaná vo veci odmietla vypovedať, privolanej policajnej hliadke uviedla, že nechce bývalému manželovi priťažiť a v súčasnosti sa udobrili a opäť žijú spolu v spoločnej domácnosti. Čo sa týka tvrdenia obžalovaného, že nemal v úmysle poškodenú olúpiť o telefón, tu súd uvádza, že na naplnenie skutkovej podstaty zločinu lúpeže stačí, ak sa páchateľ použitím násilia proti inému zmocní cudzej veci, t.j. možnosti s ňou nakladať, nie je rozhodujúce či si ju chcel privlastniť alebo s ňou inak naložiť, napríklad ju zničiť (R1/1980). Úmysel páchateľa tak nemusí smerovať k trvalej dispozícii s vecou. Z kamerového záznamu je zrejmé, že obžalovaný násilím (chytením a mykaním s poškodenou, vytrhnutím zo zovretých rúk silou) prekonal odpor poškodenej, aby sa zmocnil jej telefónu. Následne ho podľa jeho tvrdenia zahodil, pre naplnenie skutkovej podstaty zločinu lúpeže ale nie je rozhodujúce čo obžalovaný potom s telefónom urobil, nakoľko tento trestný čin je dokonaný už tým, že sa použitím násilia proti inému zmocnil cudzej veci. Súd tiež podotýka, že v tomto prípade intenzita násilia na naplnenie skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa postačuje, nakoľko obžalovaný najskôr poškodenú ťahal a mykal a potom silným stlačením rúk poškodenej jej vytrhol telefón z rúk a teda použil násilie aby prekonal odpor poškodenej, ktorá telefón zvierala v rukách, aby jej ho zobral. Za násilie je treba považovať už také konanie páchateľa pri ktorom prekonáva odpor napadnutého napríklad tým, že vecou myká (R19/1972, R 1/1980).

Súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako zločinu lúpeže podľa písmeno e) s použitím písmeno c) , teda ako spáchania zločinu lúpeže z osobitného motívu - v úmysle zakryť iný trestný čin, nakoľko z vykonaného dokazovania tento úmysel obžalovaného nevyplynul. Poškodená vo veci odmietla vypovedať a tento úmysel obžalovaného nebol ani žiadnym iným vykonaným dôkazom preukázaný. Len z konania poškodenej, ktorá si vyťahovala telefón z plecniaka po tom ako ju obžalovaný napadol, nemožno bez ďalšieho vyvodiť úmysel obžalovaného že sa chcel násilím zmocniť telefónu poškodenej aby jej zabránil privolať si pomoc a teda že mal úmysel zakryť iný trestný čin (pravdepodobne prečin výtržníctva). V tomto prípade tak išlo iba o domnienku, čo chcela poškodená s telefónom urobiť. Súd preto v tomto smere upravil znenie skutkovej vety, tak aby zodpovedala dokázanému konaniu obžalovaného.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný trestný čin lúpeže podľa § spáchal v priamom úmysle podľa písmeno a) , keďže svojim konaním - použitím násilia voči poškodenej v úmysle zmocniť sa cudzej veci - jej mobilného telefónu, chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení -4 a bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy.

K osobe obžalovaného súd zistil, že má trvalý pobyt evidovaný Y.. F. XXXX/XX, M.. Na komisii verejného poriadku riešený nebol. Je zamestnaný ako čašník u zamestnávateľa W. T., zo zamestnania je hodnotený kladne. Doposiaľ bol iba raz súdne trestaný v roku 1992, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Spáchal dva priestupky za porušenie pravidiel cestnej premávky. V súčasnosti nie je trestne stíhaný.

Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa 36 písmeno a) (spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom citovom rozrušení) a písmeno j) (pred spáchaním trestného činu viedol riadny život). Obžalovaný a poškodená sú síce rozvedení, avšak momentálne spolu žijú, pričom toto spolužitie nie je bezproblémové (čo potvrdzuje aj správa ÚPSVaR M. zo dňa 03.03.2020, spis o úpravu práv a povinností k maloletým deťom kde obžalovaný navrhol zverenie detí do jeho starostlivosti), poškodená prehrala peniaze v kasíne, ktorý dlh za ňu obžalovaný uhradil, dokonca aj z nasporených peňazí pre ich deti (čo preukazujú správy z mobilného telefónu obžalovaného od poškodenej, výbery z vkladných knižiek detí, ktorými obžalovaný uhrádzal jej dlhy, potvrdenie od U. E. o úhrade dlhov poškodenej). Predmetom ich hádky, ktorá predchádzala spáchaným trestným činom bola jej nevera. Obžalovaný uviedol, že spúšťačom agresie z jeho strany bola odpoveď na jeho otázku, prečo z neho ťahala peniaze, výrok poškodenej, že či je ona sprostá, že žiadne peniaze by jej nedal, keby vedel, že má druhého. Obžalovaný sa tak neovládol a vybuchol a možno tak povedať že stav jeho duševného rozpoloženia v čase spáchania skutku bol spôsobený silným rozrušením z jej odpovede a nepriaznivo ovplyvnil jeho rozumovú a vôľovú zložku. Toto jeho rozrušenie sa dá ľudsky chápať ako dôvod, ktorý jeho čin síce neospravedlňuje avšak stáva sa tak pochopiteľnejším bežnému človeku. Čo sa týka poľahčujúcej okolnosti podľa písmeno j) , dva spáchané priestupky obžalovaným sú nízkej závažnosti o čom nasvedčuje aj sankcia - pokuta vo výške 10 a 30 eur, a jeho odsúdenie z roku 1992 je zahladené, takže súd vyhodnotil, že v prípade obžalovaného je možné konštatovať že viedol riadny život. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa . Súd nezobral do úvahy priťažujúcu okolnosť podľa písmeno h) , nakoľko obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v zmysle , t.j. aplikoval asperačnú zásadu a teda nemohol okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, hodnotiť zároveň aj ako priťažujúcu v zmysle , pretože by tak došlo k dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti v rozpore so zásadou ne bis in idem. Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Nakoľko obžalovaný spáchal viacerými skutkami viac úmyselných trestných činov, a jeden z nich je zločinom, súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie , uložil obžalovanému úhrnný trest a zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Z trestných činov za ktoré súd obžalovaného uznal vinným je najprísnejšie trestný zločin lúpeže podľa za ktorý zákon stanovuje trestnú sadzbu 3 až 8 rokov. U obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností teda horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby (8 rokov) sa

zníži o jednu, trestná sadzba tak v tomto prípade predstavuje od 3 rokov do 6 rokov a 4 mesiacov. Pri následnej aplikácii sa horná hranica (6 rokov a 4 mesiacov) zvyšuje o jednu tretinu. Súd tak v rámci takto stanovenej trestnej sadzby v súlade s upravil hornú hranicu trestnej sadzby na 7 rokov, 5 mesiacov a 10 dní a obžalovanému ukladal trest v sadzbe od 3 rokov do 7 rokov, 5 mesiacov a 10 dní.

Súd ale zároveň u obžalovaného vzhliadol dôvody na mimoriadne zníženie trestu podľa a to preto, že s prihliadnutím na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného by bolo uloženie trestu v rámci trestnej sadzby stanovenej pre takýto trestný čin neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje obžalovanému uložiť trest kratšieho trvania. Obžalovaný pred spáchaním trestných činov viedol riadny život, bol síce raz trestaný v roku 1992, odvtedy ale nemá žiaden záznam v registri trestov. Spáchané priestupky v cestnej premávke nesúvisia s prejednávanou trestnou činnosťou a sú nízkej závažnosti. Preto možno spáchanie tejto trestnej činnosti považovať zo strany obžalovaného za nejaký exces z jeho správania sa, ktorý bol motivovaný zlým spolužitím s poškodenou, ktorá mu bola neverná, aj keď boli rozvedení, stále spolu žili a vychovávali dve deti. Obžalovaný navyše uhrádzal za ňu jej dlhy z kasína a to v nezanedbateľnej čiastke (20.000 eur). Následná hádka medzi nimi ohľadom jej nevery a vyústila do prejednávaného incidentu. S poukazom na tieto okolnosti mal súd za to, že obžalovanému bude postačovať uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky, t.j. pod zákonom stanovenú hranicu pri zachovaní obmedzenia v zmysle . S poukazom na osobu obžalovaného, ktorý je bezúhonný a na jeho pomery súd nepovažoval za potrebné vykonanie trestu odňatia slobody a tak trest odňatia slobody podmienečne odložil, určil obžalovanému skúšobnú dobu 18 mesiacov. Uložený trest tak súd považuje za dostatočný a spravodlivý, a hľadiska jeho ochrannej funkcie, represívnej zložky trestu a z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie za primeraný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.