Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/9/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. K., nar. XX.X.XXXX, zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Trnava, J. Bottu 4, dieťa rodičov: matka - Y. K., nar. XX.X.XXXX, adresa: N. XXX, zastúpená advokátkou: JUDr. Barbora Patrovič, so sídlom Trnava, Hlavná 44 a otec - V. K., nar. XX.XX.XXXX, adresa: N. XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Koleničová, so sídlom Trnava, Paulínska 20, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -11 zo 11.12.2019, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu n a r i a ď u j e nasledovné neodkladné opatrenie:

Otec je p o v i n n ý platiť na výživu mal. V. výživné vo výške 100,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým V. každý párny víkend v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.30 hod., pričom otec si maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil v predmetnej právnej veci neodkladné opatrenie, ktorým maloletého V. K., nar. XX.X.XXXX dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , (ďalej len ) a , (ďalej len ). Vychádzal z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha zverenia maloletého dieťaťa do svojej starostlivosti, keď uvádzala, že maloletý V. sa narodil pred uzavretím manželstva s otcom dieťaťa, manželstvo bolo v podstate harmonické, hoci všetku starostlivosť o maloletého zabezpečovala ona, otec pomáhal príležitostne, na chode domácnosti sa podieľal minimálne, odôvodňoval to tým, že veľa pracuje. Pred dvoma mesiacmi otec odišiel z domu s tým, že ide s kamarátmi von a prišiel až ráno, situácia sa zopakovala niekoľkokrát, nespával doma aj tri noci za sebou, asi po dvoch týždňoch si zbalil svoje osobné veci a nechal na stole 100,- eur z rodičovského príspevku a tiež svadobnú obrúčku. Potom sa síce vrátil na jeden týždeň, ale bez osobných vecí, napokon znovu odišiel z domu a už sa nevrátil. Asi pred dvoma týždňami otec matke zobral bez udania dôvodu kľúče od domu a od auta, čo bola

oznámiť i orgánom činným v trestnom konaní, nakoľko na auto je odkázaná, keďže musí voziť dieťa do predškolského zariadenia do inej dediny a následne sa v krátkom čase presunúť do práce. Má vedomosť o tom, že otec mal i mimomanželskú známosť. Odkedy s otcom nežijú v spoločnej domácnosti, prispel jej na výživu maloletého sumou 600,- eur. Matka nevie, kde a s kým sa otec v súčasnej dobe zdržiava. Pred nedávnom otec dieťaťa od nej požadoval cestovný pas maloletého, aby mohol vycestovať pred vianočnými sviatkami do Vietnamu. Navrhla mu, aby vycestovala spolu s ním, avšak on s tým nesúhlasil. Vie o tom, že otec má finančné a daňové problémy, v práci sa mu nedarí a má podozrenie, že otec by sa v prípade vycestovania do Vietnamu spolu s maloletým nevrátil späť na Slovensko a ostal by žiť vo Vietname aj s maloletým. Okrem toho je otec dieťaťa nezodpovedný, nevie sa o dieťa riadne postarať. Za dôležité považuje uviesť i to, že maloletý je alergik a je veľmi silno citovo naviazaný na matku, pretože od jeho narodenia trávila čas s maloletým výlučne sama. Matka k podanému návrhu pripojila rodný list maloletého, potvrdenie OR PZ v Trnave zo dňa 2.12.2019. Zároveň súd vychádzal z výsluchu matky, ktorá uvádzala, že dňa 11.12.2019 pred odchodom do práce cca o 6.30 hod. prišiel do domu otec dieťaťa, fyzicky ju napadol, 2x ju sotil, spadla, buchol ju o vchodové dvere, škrtil ju pred synom, ten si schovával oči, aby to nevidel. Zobral syna do auta a povedal, že ho ide odviezť do škôlky, ale do škôlky neprišiel, navrhovateľka mu volala o 7.05 hod., otec povedal, že ho odvezie do 8.00 hod., avšak neurobil tak. Matka volala políciu, keď prišli policajti, následne išli na OO PZ Trstín, kde bola nahlásiť jeho fyzický útok. Na príslušnom OO PZ bol aj otec nahlásiť zrejme, že mu nechce dávať syna. Spísali zápisnice, zrejme ide iba o priestupok, rovnako podala na manžela aj oznámenie, že cez aplikáciu ovládajúcu v dome svetlo a energie, jej manžel robí schválnosti - vypína, resp. zapína tak, že ona nemá dosah na ovládanie energie. Matka sa obáva, že otec zoberie syna so sebou do Vietnamu, ráno jej povedal, že ďalší deň cestuje do Vietnamu až do januára. Nevie, na akej adrese sa aktuálne zdržiava. Matka tiež o týchto skutočnostiach predložila záznam OR PZ v Trnave, obvodné oddelenie Trstín zo dňa 11.12.2019 o podaní vysvetlenia k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáhala dočasného zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, posúdil ako dôvodný. V návrhu matka preukázala a osvedčila relevantné skutočnosti, ktoré osvedčujú naliehavosť potreby úpravy výkonu práv a povinností k maloletému práve neodkladným opatrením. Dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia je tá skutočnosť, že vzhľadom na narušené partnerské vzťahy medzi rodičmi maloletého, títo sa aktuálne nevedia dohodnúť o spôsobe starostlivosti o maloletého syna, otec bez súhlasu matky odviezol maloletého syna, pričom maloletého zobral z domácnosti matky s tým, že ho zavedie do škôlky, avšak do škôlky ho nezaviedol, matka nemá vedomosť o tom, kde sa maloletý s otcom zdržiava. Pri uvedenom incidente došlo aj k fyzickému incidentu medzi rodičmi maloletého, čoho svedkom bol aj samotný maloletý, ktorú skutočnosť má súd preukázanú aj záznamom OR PZ v Trnave, obvod. oddelenie Trstín zo dňa 11.12.2019. Matka má vedomosť od otca maloletého o tom, že dňa 12.12.2019 by mal otec na dlhšie obdobie vycestovať do Vietnamu, kde by mal byť až do januára nasledujúceho roka. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné, keď maloletý je citovo viazaný na matku, s ktorou trávi väčšinu času, je v záujme maloletého nevystavovať ho neúmernému tlaku, zmenám, a stresu, keď sa rodičia o starostlivosti o maloletého vzhľadom na ich neusporiadané manželské spory nevedia dohodnúť, pričom dochádza k vyhroteným situáciám, ktoré nemajú pozitívny vplyv na maloletého. Súd zdôraznil, že pri rozhodovaní bol prvoradý záujem maloletého dieťaťa, teda zohľadňovala sa najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Súd tiež poukázal na nevhodnosť a prípadný negatívny dopad vytrhnutia maloletého otcom z domáceho prostredia u matky, na ktoré prostredie je maloletý zvyknutý a fixovaný. Uviedol, že úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Súd mal za osvedčené skutočnosti, odôvodňujúce potrebu okamžitého riešenia situácie dočasnou úpravou pomerov, preto návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a maloletého dočasne zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že o ďalších otázkach týkajúcich sa úpravy práv a povinností k maloletému bude súd rozhodovať v konaní o veci samej na základe vykonaného dokazovania.

4. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie otec maloletého dôvodiac, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( a ).

Poukázal na to, že súd vychádza zo skutkového stavu opísaného matkou, ktorý sa však nezakladá na pravde. Matka síce v návrhu uviedla, že otec jej zobral bez udania dôvodu kľúče od domu a od auta, neuviedla však už skutočnosť, že od domu a auta má náhradné kľúče a mala k dispozícii ďalšie dve autá, nebola odkázaná na to jedno auto, kľúče od ktorého si zobral otec. Pokiaľ ide o incident zo dňa 11.12.2019, tak táto situácia neprebehla tak, ako ju vo svojom návrhu opísala matka. Práve matka bola tá, ktorá fyzicky otca napadla a maloleté dieťa muselo byť svedkom takéhoto incidentu. Tento fyzický útok otec ohlásil aj na OO PZ Trstín. Matka po fyzickom útoku na otca spanikárila, zavolala políciu a vymyslela si, že situácia prebehla opačne, teda že ona bola napadnutá otcom. Keď otec počul, že matka volá na políciu, zobral maloleté dieťa, aby nemuselo byť svedkom príchodu polície a aby nebolo dlhšie vystavované takejto stresovej situácii. Je pravda, že otec nestihol maloletého V. do 8.00 hod. odovzdať v škôlke. Maloleté dieťa však bolo v tak silnom citovom rozrušení zo situácie zapríčinenej matkou, že otec sa rozhodol ho do škôlky nedať a zároveň zrušil svoju plánovanú dovolenku vo Vietname a zostal s maloletým dieťaťom 5 dní doma. Následne dňa 17.12.2019 matka otcovi maloleté dieťa násilím zobrala, pričom dieťa plakalo, dožadovalo sa otca a nechcelo od neho odísť, matky sa bálo. Otec má za to, že matka vyvoláva situácie, ktoré maloletého stresujú a negatívnym spôsobom ovplyvňujú jeho vývoj. Otec uviedol, že skutočne chcel s maloletým do Vietnamu vycestovať, avšak matku riadne požiadal o cestovný pas maloletého V. s uvedením odkedy dokedy by dovolenka vo Vietname trvala. Matka najprv s cestou do Vietnamu súhlasila, dokonca chcela do Vietnamu vycestovať tiež, napokon však zmenila názor a s vycestovaním maloletého V. nesúhlasila s tvrdením, že by sa v prípade vycestovania s maloletým nevrátil späť na Slovensko a ostal by žiť vo Vietname. Otec má síce vo Vietname rodinu, avšak je Slovákom usadeným a dlhodobo žijúcim na Slovensku, pričom tu má všetky väzby (pracovné i osobné). Cesta do Vietnamu mala byť dovolenkou, ktorú však otec v dôsledku incidentu s matkou zrušil. Tvrdenia matky, že otec by sa s maloletým nevrátil späť na Slovensko je diskreditáciou otca, keďže súčasné vnímanie cudzincov vzbudzuje všeobecnú obavu spoločnosti, že rodič - cudzinec sa v prípade vycestovania s maloletým dieťaťom už nevráti na Slovensko. Navyše otec nemá záujem na tom, aby maloletý vyrastal bez svojej matky, keďže je toho názoru, že maloletý potrebuje k zdravému vývoju oboch rodičov. Do Vietnamu zvykne otec vycestovať pravidelne a pravidelne sa na Slovensko aj vrátil. Návšteva rodiny vo Vietname je pravidelným zvykom otca a je zrejmé, že matka robí naschvál a s vycestovaním maloletého V. nesúhlasila, aby sa pomstila svojmu manželovi. Matka sa snaží zneužiť inštitút neodkladného opatrenia na presadzovanie si svojej vôle a s maloletým dieťaťom zaobchádza ako s vecou. Otec si však je istý, že maloletý V. by s otcom rád išiel do Vietnamu navštíviť svoju rodinu. Otec sa stotožňuje s názorom súdu, že záujem maloletého V. je prvoradým hľadiskom a pri posudzovaní tohto záujmu by sa mala zohľadňovať úroveň starostlivosti o maloleté dieťa, jeho bezpečnosť, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa maloleté dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Nesúhlasí však s poukázaním na nevhodnosť a prípadný negatívny dopad vytrhnutia maloletého otcom z domáceho prostredia matky, na ktoré je maloletý zvyknutý a fixovaný. Tiež nesúhlasí s tvrdením matky, že otec je nezodpovedný a nevie sa o dieťa riadne postarať. O maloletého sa totiž pravidelne stará aj otec, a to v rozsahu 3-4 dní, ojedinele 5 dní, a to s prespatím u otca s tým, že otec maloletého vozí do a zo školy. Otec sa o maloletého V. dokáže plnohodnotne postarať. Otec býva v G. u jeho priateľky, pričom maloletý V. sa s priateľkou pozná a dobre spolu vychádzajú. Otec sa snaží o maloletého V. postarať aj po finančnej stránke - otec uhrádza náklady spojené s chodom domu, v ktorom žijú matka a maloletý V. (t. j. energie, úvery a pod.). Matka berie ako samozrejmosť túto časť starostlivosti, avšak plnohodnotnú a pravidelnú osobnú starostlivosť chce otcovi skrz osobné konflikty odoprieť. Napriek konfliktom medzi matkou a otcom, by sa mali obaja snažiť, aby tieto konflikty maloletý V. pociťoval čo najmenej, resp. ideálne vôbec. Matka však svojím konaním robí všetko pre to, aby otec nemal možnosť stretávať sa so svojím synom a všetky jeho stretnutia s ním sú sprevádzané konfliktmi a hádkami, ktoré vyvoláva matka. Okrem toho voči otcovi neustále podáva trestné oznámenia, ktoré obsahujú nepravdivé tvrdenia. Otec je názoru, že tak matka robí najmä z pomsty, keďže sa im rozpadlo manželstvo a otec má v súčasnosti inú známosť. Navyše podľa vedomostí otca je matka liečená na psychickú poruchu. Presná diagnóza nie je otcovi známa, avšak myslí si, že zlý psychický stav matky môže byť tiež dôvodom pre jej konanie. Vzhľadom na to je otec názoru, že súd nesprávne posúdil najlepší záujem maloletého V., keď usúdil, že je nevhodné vytrhnúť maloletého V. z domáceho prostredia u matky, na ktoré je zvyknutý a fixovaný. Aktuálny stav nemusí byť pre maloleté dieťa vždy tým najlepším riešením. S poukazom na uvedené, ako aj psychický stav maloletého V., je v jeho najlepšom záujme, aby bolo uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zmenené tak, že maloletý V. bude na čas do rozvodu zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v pomere 4 dni - 3 dni. Otec má za to, že striedavá osobná starostlivosť sa už fakticky realizuje, a to už od novembra 2019, zatiaľ však nie oficiálne (t. j. na základe súdneho rozhodnutia). Otec sa o

maloletého V. pravidelne stará aj viac dní po sebe, pričom maloletý V. zostáva uňho v domácnosti aj počas viacerých nocí a otec maloletého vozí do a zo škôlky. Otec sa teda dokáže adekvátne o maloletého V. postarať. Zverenie do striedavej osobnej starostlivosti by podľa otca výrazne prospelo psychickému vývoju maloletého dieťaťa, keďže by boli stanovené pravidlá, ktoré by v prípade ich rešpektovania oboma rodičmi vytvorili pravidelný harmonogram maloletého dieťaťa a vyhli by sa tak zbytočným konfliktom ohľadom termínov stretávania sa otca s maloletým V.. Nie je pritom pravdou, že otec by sa na výžive maloletého nepodieľal a matku nechal bez finančných prostriedkov - otec poberal za posledných 6 mesiacov nemocenské dávky, ktoré po 2x vybrala na pošte matka, spolu v sume 1.390,- eur, ktoré si aj v celej výške ponechala. Všetky spoločné záväzky ako úver v sume cca 500,- eur mesačne alebo poplatky na energie uhrádzal v uvedenom období a naďalej uhrádza otec maloletého. V neposlednom rade matka zatajila, že mala k dispozícii platobnú kartu viažucu sa na účet otca a uhrádzala z nej náklady na chod domácnosti a výživu maloletého syna, na dôkaz čoho otec predkladá výpisy z účtu so zvýraznenými platbami matky. Otec preto navrhoval, aby súd uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zmenil tak, že: „Maloleté dieťa sa na čas do rozvodu manželstva zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom tak, že s účinnosťou od prvej nedele od 19:00 hod. nasledujúcej po nariadení tohto neodkladného opatrenia bude maloleté dieťa v osobnej starostlivosti matky, a to 4 dni a od prvého štvrtku od 19:00 hod. nasledujúceho po nariadení tohto neodkladného opatrenia bude maloleté dieťa v osobnej starostlivosti otca, pričom tieto intervaly sa budú striedať až do vydania rozsudku vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Výmena maloletého dieťaťa bude prebiehať vždy v nedeľu o 19:00 hod. a vždy vo štvrtok o 19:00 hod., a to v bydlisku rodiča, u ktorého maloleté dieťa pobyt končí, kde si prevezme maloleté dieťa rodič, ktorý ho má v nasledujúce dni. Rodič maloletého dieťaťa, ktorý maloleté dieťa odovzdáva druhému rodičovi je povinný maloleté dieťa v dohodnutom čase na odovzdanie riadne pripraviť a druhý rodič maloletého dieťaťa je povinný dodržiavať presný čas prevzatia maloletého dieťaťa; alternatívne: Maloleté dieťa sa na čas do rozvodu manželstva zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom tak, že s účinnosťou od prvej nedele od 19:00 hod. nasledujúcej po nariadení tohto neodkladného opatrenia bude maloleté dieťa v osobnej starostlivosti otca, a to 4 dni a od prvého štvrtku od 19:00 hod. nasledujúceho po nariadení tohto neodkladného opatrenia bude maloleté dieťa v osobnej starostlivosti matky, pričom tieto intervaly sa budú striedať až do vydania rozsudku vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Výmena maloletého dieťaťa bude prebiehať vždy v nedeľu o 19:00 hod. a vždy vo štvrtok o 19:00 hod., a to v bydlisku rodiča, u ktorého maloleté dieťa pobyt končí, kde si prevezme maloleté dieťa rodič, ktorý ho má v nasledujúce dni. Rodič maloletého dieťaťa, ktorý maloleté dieťa odovzdáva druhému rodičovi je povinný maloleté dieťa v dohodnutom čase na odovzdanie riadne pripraviť a druhý rodič maloletého dieťaťa je povinný dodržiavať presný čas prevzatia maloletého dieťaťa. K odvolaniu otec pripojil potvrdenie o trestných oznámeniach zo dňa 11.12.2019 a zo dňa 12.12.2019, potvrdenia o trvalom pobyte maloletého V. a matky a výpis z účtu otca.

5. Procesný opatrovník maloletého V. odvolací návrh nepodal, k odvolaniu otca podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že je potrebné upraviť pomery účastníkov, čo i len dočasne, aby neboli ohrozené práva účastníkov. V danom prípade bolo potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania, nakoľko tu bola dôvodná obava z vycestovania otca spolu s maloletým do zahraničia bez predchádzajúceho súhlasu matky dieťaťa. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa koná iba o predbežnej otázke a konečné rozhodnutie vo veci samej bude vydané až po vykonanom dokazovaní a preukázaní skutočností odôvodňujúcich vydanie rozhodnutia. Preto procesný opatrovník navrhoval rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

6. Matka odvolací návrh nepodala, k odvolaniu otca podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. Nesúhlasí so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a už vôbec nie režimom neodkladného opatrenia. Možnosť zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je potrebné náležite skúmať, čo v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení ani dôvodné ani možné nie je. Navyše pri absolútnom nesúhlase jedného z rodičov, súd aj v rámci konania vo veci samej vykonáva rozsiahlejšie dokazovanie, aj znalecké. Medzi rodičmi nie je konštruktívna komunikácia, rodičia sa nevedia dohodnúť ani na záležitostiach týkajúcich sa maloletého, čo dosvedčujú aj oznámenia, ktoré sú súčasťou spisu. Maloletý má vytvorený veľmi silný a stabilný vzťah s matkou, ktorá sa o maloletého stará od jeho narodenia. Otec sa nevenoval popri práci maloletému náležite ani

dostatočne, bol extrémne pracovne vyťažený a doma trávil minimum času. Aj t. č. otec nie je schopný časovo riadne osobnú starostlivosť zabezpečiť, čo je zrejmé z jeho návrhu na striedanie maloletého, ktorý je absolútne nevyhovujúci a neštandardný. Matka by podľa neho mala zabezpečovať starostlivosť od nedele do štvrtku a otec od štvrtku do nedele alebo naopak? Jeden rodič by mal mať starostlivosť počas príjemnejšej časti týždňa v režime predĺženého víkendu a druhý rodič riešiť každo-týždenne iba pracovné dni týždňa a žiaden víkend? Takýto model podľa matky neodzrkadľuje najlepší záujem dieťaťa a jedná sa z pohľadu rodiča o egoistickú víziu starostlivosti o dieťa. Je to matka, ktorá maloletému zabezpečuje všetky jeho potreby a je primárnou vzťahovou osobou maloletého, na ktorú je maloletý naviazaný a ktorej výchovné prostredie je v najlepšom záujme maloletého, v matku má maloletý dôveru. Maloletý navyše začne od septembra 2020 navštevovať prvý ročník základnej školy, čo je tiež okolnosťou proti striedavej osobnej starostlivosti. Motivácia otca je s najväčšou pravdepodobnosťou iba finančná, keďže sa otec pochválil manželke, že čaká s milenkou dieťa a s posmeškom jej povedal, že chce striedavku len aby nemusel platiť výživné. Vzhľadom na uvedené je podľa matky model striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nevhodný pre maloletého a za daných okolností neprijateľný. Navyše otec nariadené neodkladné opatrenie nerešpektuje, keď nebol ochotný sa na styku s maloletým dohodnúť, resp. odignoroval dohodnutý čas konca styku. Dňa 24.1.2020 si otec prevzal maloletého v bydlisku matky, kde matka oznámila otcovi, že trvá na tom, aby maloletého priviezol domov naspäť večer v ten istý deň, otec toto odmietol, maloletého si nechal aj na noc, nevrátil ho ani v ďalší deň do večera, matka sa maloletého od otca dožadovala, otec nereagoval. Na to matka išla na OO PZ v Trstíne, kde podala oznámenie, príslušník PZ otcovi volal, aby maloletého priviezol, čo otec najskôr tiež odmietal, až následne do jednej hodiny maloletého priviezol a prítomným sa vysmieval. Taktiež dňa 17.1.2020 o 12.00 hod. sa dostavil otec do materskej školy, ktorú maloletý navštevuje, kde si chcel maloletého prevziať, čo mu neumožnili učiteľky z dôvodu, že už mali vedomosť o nariadenom neodkladnom opatrení. Keďže otec bol neodbytný a nechcel uvedené rešpektovať, učiteľky privolali hliadku PZ, ktorá otca potrebne inštruovala. Otec sa zároveň vyhrážal, že príde do materskej školy aj s kuratelou. Privolanie oboch hliadok môže potvrdiť OO PZ Trstín k hláseniam zo dňa 17.1.2020 a zo dňa 24.1.2020. Následne otec fakticky neprejavoval o maloletého záujem, resp. o styk s maloletým, matka na druhej strane sa po týchto udalostiach obávala odovzdať maloletého otcovi, keďže nemala istotu a ani záruku v tom, kedy a či otec dieťa vráti. Takýto postoj otca je podľa matky veľmi nezodpovedný. Za daných okolností, kedy by bez súdneho rozhodnutia nebol stav maloletého právne istý, kedy by nebolo zrejmé, kto starostlivosť vykonáva, kedy si otec podľa svojej ľubovôle, a to aj napriek vykonateľnému neodkladnému opatreniu maloletého chce uzurpovať, je daná nepochybne potreba potvrdenia otcom napadnutého uznesenia. Matka nespochybňuje úlohu otca v živote maloletého, táto by bola zabezpečená stykom otca s maloletým v štandardnom rámci víkendového styku, ktorý navrhuje neodkladným opatrením upraviť, a to z dôvodu potreby stanovenia rozmedzia styku otca s maloletým a zachovania vzájomných väzieb. Otec tiež matke odmieta prispievať na výživu maloletého. Od decembra 2019 neprispel na výživu žiadnou sumou, a to aj napriek tomu, že matka toto od otca opakovane žiadala. Matka preto navrhuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uloží povinnosť platiť na výživu maloletého sumou vo výške 300,- eur mesačne pre režim neodkladného opatrenia (následne 500,- eur mesačne vo veci samej). Otec vo svojom návrhu na rozvod manželstva (konanie vedené pod sp. zn. ) uviedol, že jeho príjem v roku 2018 dosahoval úroveň 2.300,- eur mesačne, pričom matka má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem v tejto výške, dokonca v oveľa vyššej podľa životnej úrovne, ktorú dosahovali počas spoločného spolužitia. Matka zároveň sporuje obviňujúce tvrdenia zo strany otca, že by si nechávala svojvoľne prostriedky od otca a pod. Od novembra 2019 otec platobnú kartu zablokoval a iné prostriedky boli míňané spolu počas spoločného spolužitia. Matka absolútne sporuje, že by sa striedavá starostlivosť už mesiace realizovala. Otec iba niekoľkokrát maloletého doslovne uchmatol bez vedomia a súhlasu matky z materskej školy, bez akéhokoľvek pravidelného a súhlasného striedania, prevažnú starostlivosť a to výlučnú realizovala a realizuje matka. Otec maloletého vodil k cudzej žene, čo sám uviedol vo svojom odvolaní, tu prespávali, čím pôsobil minimálne demoralizujúco a mätúco na maloleté dieťa, keď ani nie rozvedený spáva s inou ženou v jednej posteli, čo maloletý nepochybne videl. Preto matka navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil a doplnil ďalšie výroky nariadením neodkladného opatrenia, ktorými uloží otcovi platiť výživné na maloletého V. sumou vo výške 300,- eur mesačne vždy najneskôr do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred a upraví styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny víkend v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.30 hod., pričom otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a v čase začatia styku a odovzdá maloletého matke v čase skončenia styku. K vyjadreniu matka predložila lekárske správy podľa ktorých pediatrička potvrdila, že starostlivosť o maloletého je dobrá; správu o svojom zdravotnom stave, podľa

ktorej matkina diagnóza ju neobmedzuje v pracovnom, rodinnom živote, ani v starostlivosti o dieťa; potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku vo výške 220,70 eur mesačne a prídavkov na dieťa vo výške 24,34 eur.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia účastníci v odvolacom konaní nepodali.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, preto je potrebné napadnuté uznesenie podľa potvrdiť.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty otca predostreté v odvolacom konaní a vyjadrenia matky a procesného opatrovníka, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne pokiaľ mal za dôvodné neodkladným opatrením dočasne zveriť maloletého V. do osobnej starostlivosti matky.

10. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

12. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

13. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).

14. Podľa ak súd nepostupoval podľa (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

15. V zmysle súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. V zmysle návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

17. V zmysle , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

18. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

19. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

20. V zmysle starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

21. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti, na rozdiel od dospelých, nemajú možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnym legitímnym spôsobom, preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť, akú dospelí nepotrebujú. V zmysle citovaných článkov Dohovoru aj maloleté dieťa má právo povedať svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a jeho názor musí byť braný vážne.

23. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

24. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

25. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok... Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

26. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

27. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

28. obsahuje vo svojej Tretej časti iba Niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní všeobecné ustanovenia o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom ustanovení obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení. Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava , a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje .

29. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ustanovenia , potom ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. účastníkov a bez nariadenia pojednávania, a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu.

30. Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda i pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia i keď to už výslovne v a nasl. neuvádza.

31. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa, na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu

totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli, alebo či v tomto smere ostali nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (30 dní od doručenia návrhu podľa ), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia.

32. Z dosiaľ osvedčeného ako to vyplýva z obsahu spisu, rodičia maloletého sa rozišli, rozvádzajú sa, otec má novú partnerku, vzťah rodičov je aktuálne konfliktný, čo vyplýva z podaných oznámení na OO PZ, ich komunikácia problematická a z ich vzájomných vyjadrení je zrejmé, že rozchod ešte nemajú celkom spracovaný, preto aktuálne aj vyvstala potreba úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému V., čoho sa matka domáha podaným návrhom vo veci samej a v rámci tohto konania aj potreba neodkladnej úpravy pomerov k maloletému V., nakoľko na tejto sa rodičia nevedia dohodnúť, pričom dochádza k tomu, že si maloletého navzájom berú a nechcú vrátiť druhému rodičovi, prípadne umožniť styk druhého rodiča s maloletým.

33. Súd prvej inštancie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, keď napadnutým uznesením dočasne zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, pričom pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z matkou podaného návrhu, v ktorom bolo uvedené, že otec maloletého odišiel z domu, matke maloletého robil problémy pričom plánoval s maloletým vycestovať do Vietnamu, napriek tomu, že ona s tým nesúhlasila, lebo mala obavy, že sa otec viac s maloletým nevráti na Slovensko. Matka tiež tvrdila, že otec jej robí rôzne schválnosti, dokonca ju mal napadnúť. Z odvolania otca naopak vyplýva, že otec s tvrdeniami matky zásadne nesúhlasí, má za to, že práve matka negatívne vplýva na dieťa, cesta do Vietnamu mala byť iba návštevou otcovej rodiny, dôvodil, že je schopný sa o maloletého riadne postarať, preto žiadal navrhované neodkladné opatrenie zmeniť tak, že súd maloletého V. zverí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pričom uvádzal, že matka mu bráni v stretávaní sa s maloletým, všetky stretnutia otca s maloletým sú sprevádzané hádkami a konfliktmi, ktoré vyvoláva matka.

34. Z uvedeného vyplýva, že obaja rodičia spochybňujú výchovné kompetencie toho druhého. Ich tvrdenia sú navzájom celkom protichodné, zatiaľ nie sú náležite vykonaným dokazovaním vôbec preukázané. Je však zrejmé, že obaja chcú starostlivosť o maloletého vykonávať, nevedia sa však na nej dohodnúť. Vzhľadom na to je dôvodné, aby súd, do rozhodnutia vo veci samej, dočasne upravil pomery k maloletému V. aby medzi rodičmi nedochádzalo k ďalším konfliktom a dieťa bolo vychovávané v pokojnom a stabilnom prostredí. Vzhľadom na konflikty a nezhody medzi rodičmi má však odvolací súd za to, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v tomto štádiu konania nie je dôvodné, pretože takáto forma starostlivosti prichádza do úvahy predovšetkým tam, kde sa rodičia vedia na vykonávaní starostlivosti o maloletého rozumne dohodnúť, navzájom si v starostlivosti nebránia, naopak kooperujú v záujme maloletého dieťaťa s cieľom zabezpečiť mu čo najpriaznivejší vývin za plnej účasti oboch rodičov napriek tomu, že títo rodičia viac nie sú partnermi. Takáto úroveň komunikácie medzi matkou a otcom z ich písomných vyjadrení, aj vzhľadom na podané trestné oznámenia a mieru protichodnosti ich vyjadrení nateraz osvedčená nie je.

35. Preto odvolací dospel k záveru, že v záujme maloletého V. je, aby do rozhodnutia súdu vo veci samej, kedy súd rozhodne po riadne vykonanom dokazovaní, v ktorom preverí všetky rodičmi uvádzané skutočnosti, bol maloletý V. zverený práve do osobnej starostlivosti matky, nakoľko dieťa je vo veku, kedy je matka ešte stále pre neho primárnou osobou, navyše u nej zostane vo svojom doterajšom prostredí na ktoré je zvyknutý, čo mu poskytne pocit istoty, bezpečia a zázemia. Matka má pre starostlivosť o maloletého vytvorené vhodné podmienky, o maloletého môže osobne starať. Otec býva už v novom prostredí u svojej priateľky, vzhľadom na čo je potrebné, aby riadnym dokazovaním bolo zistené, aké má maloletý v tejto domácnosti vytvorené podmienky a aký jeho vzťah k otcovej priateľke. Súd zdôrazňuje, že ide iba o dočasné rozhodnutie, dokiaľ po vykonaní náležitého dokazovania o nebude o starostlivosti o maloletého rozhodnuté s konečnou platnosťou právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Nateraz je dočasné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky vzhľadom na pretrvávajúce nezhody medzi rodičmi, s čím súvisí potreba vykonať náležité dokazovanie vo veci samej, v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, pretože sa ním až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zabezpečí výkon riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, dieťaťu poskytne stabilitu prostredia, dodá pocit istoty a vnesie aj určitý pokoj do vzťahu rodičov.

36. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

37. Zároveň bolo potrebné, aby odvolací súd zohľadnil, že matka v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu otca, zmenila svoj pôvodný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že ho rozšírila, keď sa domáhala, aby odvolací súd okrem zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti, dočasne upravil aj vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu a upravil tiež styk otca s maloletým.

38. Podľa (ďalej len „“), zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

39. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

40. Z cit. ust. vyplýva, že v mimosporovom konaní, je prípustné meniť návrh na začatie konania aj v odvolacom konaní. Zmenou návrhu je pritom aj jeho rozšírenie, ako v danom prípade, kedy matka pôvodne sa domáhajúca neodkladným opatrením rozhodnutia len o zverení maloletého, domáhala sa v odvolacom konaní aj rozhodnutia o výživnom a o úprave styku otca s dieťaťom. V konaniach, ktoré môžu začať aj ex offo, súd návrhom účastníkov viazaný nie je, preto súd ani nemusí o zmene návrhu rozhodovať, V danom prípade bolo vyjadrenie matky k odvolaniu doručené otcovi, prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, ako aj procesnému opatrovníkovi maloletého, títo sa však k zmenenému návrhu matky nevyjadrili. Odvolací súd sa preto v tomto odvolacom konaní zaoberal aj rozšíreným návrhom matky zo dňa 17.2.2020.

41. Z dosiaľ osvedčeného ako to vyplýva z obsahu spisu, maloletý V. momentálne žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá sa oňho osobne stará. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur a prídavky na dieťa vo výške 24,34 eur. Hoci matka vo vyjadrení uvádza, že príjem otca v roku 2018 bol 2.300,- eur mesačne, otec vo vyjadrení k návrhu matky vo veci samej (č. l. 55 spisu) uvádzal, že sa živí ako kovoobrábač (SZČO), avšak aktuálne je dlhodobo práceneschopný a jeho mesačný príjem je vo výške 620,- eur. Tiež uviedol, že matka pracuje ako skladníčka v Z. s príjmom okolo 600,- eur mesačne, k čomu poberá rodičovský príspevok.

42. Vzhľadom na to, že skutočné príjmové pomery rodičov súd v tomto štádiu riadne preukázané nemá, ako ani odôvodnené výdaje maloletého V., dospel odvolací súd k záveru, že vzhľadom na otcom tvrdený aktuálny príjem, je adekvátnym výživným, ktoré v zmysle však má byť iba výživným v nevyhnutnej miere, výživné vo výške 100,- eur mesačne, čím budú zabezpečené jeho nevyhnutné pravidelné mesačné výdavky. Konečná výška vyživovacej povinnosti povinného rodiča bude potom výsledkom vykonaného podrobného dokazovania. Nie je pritom vylúčené, aby otec dieťaťa na syna prispieval dobrovoľne aj vyššou sumou, ktorá mu bude napokon zohľadnená pri určení nedoplatku na zročnom výživnom v rámci rozhodovania súdu vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu.

43. Zároveň súd zohľadnil, že je v záujme maloletého, aby bol so svojím otcom v pravidelnom kontakte tak, aby si s ním jeho otec mohol budovať vzťah a uplatňovať svoj výchovný vplyv, a to bez toho, aby medzi rodičmi dochádzalo ohľadom tohto styku k nezhodám, preto odvolací súd zároveň upravil dočasne styk otca s maloletým, a to v zmysle návrhu matky, keď otec sám žiadnu úpravu svojho styku s maloletým nenavrhol. Otec je teda oprávnený stýkať sa s maloletým V. každý párny víkend v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.30 hod., pričom otec si maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky.

44. Odvolací súd dodáva, že je zrejmé, že rodičia sú v rozchodovej fáze, s čím je spojená ich momentálna neschopnosť riešiť záležitosti spojené s ich spoločným maloletým dieťaťom s potrebným nadhľadom, sledujúc prioritne a jedine záujem maloletého V. a nie výlučne svoj vlastný záujem. Vzhľadom na vek maloletého je potrebné, aby pre jeho zdravý a všestranný vývin mali možnosť obaja rodičia participovať na jeho výchove a maloletý mal možnosť rozvíjať rovnocenné vzťahy a väzby na oboch svojich rodičov. Odvolací súd má za to, že zvolená dočasná úprava zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky s danou úpravou styku otca s maloletým, ako aj upravená nevyhnutná vyživovacia povinnosť otca túto požiadavku nateraz spĺňa.

45. K zániku resp. zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia potom dôjde v zmysle ust. až 339 .

46. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu a o výške trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. , súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť, a to v rozhodnutí podľa alebo , prípadne v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej.

47. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).