Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_62C-20-2020.pdf
PDF · 93.38 KB
Case nature
Area
Subarea
62C/20/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľky: V. A., D.. XX.XX.XXXX, H. N. G. Č.. XXXX/XX, Z., prechodne bytom F. Č.. XXA, Z., Š. P. F. T., proti odporcom: X/ G. S., D.. XX.XX.XXXX, N. F. Č.. XX, Z., X/ W. S., D.. XX.XX.XXXX, N. F. Č.. XX, Z., X/ O. S., D.. XX.XX.XXXX, N. H. Č.. XX, Z., všetci štátni občania Slovenskej republiky, P. D. na D. D. P., takto
rozhodol:
Súd podanie, ktoré by svojím obsahom mohlo byť návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľky, doručený tunajšiemu súdu dňa 12.02.2020 a zaevidovaný pod sp. zn. 61C/12/2020, zákonná sudkyňa JUDr. Ľudmila Jančovičová posúdila ako opravný prostriedok - odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 44C/3/2020-11 zo dňa 29.01.2020. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd dňa 02.03.2020, nestotožňujúc sa s právnym názorom JUDr. Ľudmily Jančovičovej, vrátil návrh súdu prvej inštancie späť ako nedôvodne predložený odvolaciemu súdu, nakoľko z návrhu nie je možné vyvodiť, že predstavuje odvolanie, ale je potrebné ho posúdiť ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh bol opätovne zaevidovaný pod novou spisovou značkou 62C/20/2020 a namiesto pôvodnej zákonnej sudkyni bol náhodným výberom pridelený novému zákonnému sudcovi JUDr. Marošovi Maškovičovi na rozhodnutie dňa 06.03.2020.
2. Navrhovateľka sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia tak, že odporcom 1/ - 3/ sa zakazuje približovať k navrhovateľke a jej dieťaťu W. S., D.. XX.XX.XXXX na vzdialenosť kratšiu ako päť metrov, rozprávať a oslovovať navrhovateľku a jej dieťa a vstupovať, ako aj hádzať predmety na pozemok navrhovateľky parcelné číslo: XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X V. XXX/X, S. na U. S. Č.. XXXXX V. Č.. XXXXX. Svoj návrh odôvodnila vecne tým, že dňa 22.10.2019 bola zbitá svokrom (odporcom 1/) a jej švagrom (odporcom 3/) priamo v jej dome, o čom dňa 23.10.2019 informovala Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Senci. Uviedla, že s manželom G. S., D.. XX.XX.XXXX majú postavený rodinný dom na F. X. Č.. XXXX/XXA S. Z., ktorého sú obaja vlastníkmi s tým, že jedinými ich priamymi susedmi sú manželovi rodičia (odporcovia 1/ a 2/), s ktorými od začatia stavby majú problémy a hádky s gradujúcim charakterom. Navrhovateľka považovala za dôvod ich nepriateľstva a útokov pozemok, na ktorom má s manželom postavený dom, nakoľko svokrovci mali predmetný pozemok dlhodobo v držbe, no neboli jeho vlastníkmi, a hoci navrhovateľka s manželom kúpili pozemok od reálnych vlastníkov, svokrovci a celá ich rodina si myslia, že pozemok patrí stále im. Od jari 2019 mala mať navrhovateľka s nimi viacero konfliktov. Najskôr, keď chcela s manželom postaviť plot a oddeliť ich pozemok od odporcov 1/ a 2/, nakoľko ich pozemok predstavoval nebezpečenstvo pre 4 ročného syna navrhovateľky, keďže odporcovia 1/ a 2/ majú na svojom pozemku rozbité sklenené rámy a rôzny neporiadok. Vtedy odporcovia 1/ a 2/ začali hádzať do navrhovateľkinej rodiny lopaty, kýble, kusy železa a podobne. To sa neskončilo ani po postavení dreveného provizórneho plotu, pričom vždy im odporcovia 1/ a 2/ vulgárne nadávali. Najviac však navrhovateľku vystrašilo, keď sa jej syn W.
kúpal v detskom bazéne a odporkyňa 2/ hodila cez plot sklenený tanier, ktorý sa rozbil vedľa bazénu. Ďalej konflikt narastal, keď navrhovateľka chcela odpratať z pozemku železo nahádzané odporcami 1/ a 2/ na pozemok jej a manžela, pretože odporcovia 1/ a 2/ vošli na pozemok, začali kričať a odporca 1/ udrel navrhovateľku päsťou do hlavy, v čom ho odporkyňa 2/ slovne podporovala. Navrhovateľka následne privolala políciu, ktorá upozornila odporcov 1/ a 2/, aby nechodili na pozemok navrhovateľky. Odvtedy navrhovateľka prestala vychádzať von, aby nemusela počúvať ich nadávky, prestala púšťať dieťa na dvor, nakoľko sa obávala, že by mu mohli ublížiť, pričom jej manžel pracuje v Nemecku. Dňa 22.10.2019 vošiel do domu navrhovateľky jej švagor (odporca 3/) (manželov brat), ktorý preskočil plot, keďže bránka bola zamknutá a otvoril si vchodové dvere na dome, nakoľko tieto zamknuté neboli, pristúpil k navrhovateľke, chytil ju za krk, pritlačil k stene a kopnutím do členku ľavej nohy ju zrazil na zem. Následne ju začal udierať po hlave a do tváre, a to spolu s odporcom 1/, ktorý taktiež vošiel dnu do domu. Odporcovia 1/ a 3/ ju mali udierať rukami po celom tele a hlave, pričom kričali, že ju zabijú a nikto jej nepomôže. Na to navrhovateľka zavolala políciu, ktorá je odporučila zamknúť dvere a privolať niekoho, kto by s ňou zostal doma. Mala pritom silnú bolesť hlavy a tiež zvracala, preto ju manžel kamarátky odviezol do nemocnice na pohotovosť. Dňa 23.10.2019 nahlásila incident polícii a na konzulát ruskej ambasády v Bratislave. Dňa 08.10.2020 prevzala uznesenie z polície o tom, že nemá vážne poškodenie zdravia a nebolo dokázané, že svokor a švagor vošli dovnútra jej domu, a preto z obavy o život svoj a svojho dieťaťa navrhovateľka podala sťažnosť proti uzneseniu. Napokon tiež uviedla, že z obavy pred fatálnymi dôsledkami konania odporcov sa rozhodla s manželom dať dom na predaj.
3. Navrhovateľka svoje skutkové tvrdenia podporila dôkazne uznesením OR PZ v Senci ČVS: ORP-469/1-VYS-SC-2019 zo dňa 31.12.2019, sťažnosťou proti uzneseniu OR PZ v Senci ČVS: ORP-469/1-VYS-SC-2019 zo dňa 10.01.2020, lekárkou správou Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 22.10.2019 a rodným listom W. S., D.. XX.XX.XXXX.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1, veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 331 ods. 1, veta prvá CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.
13. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
14. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava SR), nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
15. Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
16. Vychádzajúc z citovaných ustanovení Ústavy SR upravujúcich základné ľudské práva (právo na nedotknuteľnosť osoby a jej obydlia), ktoré pôsobia voči každému (erga omnes) a prislúchajú každému človeku z titulu jeho ľudskej existencie, je nepochybné, že trvanie nároku navrhovateľky, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, nie je potrebné osvedčovať vecnými dôkazmi vo forme listín osvedčujúcich alebo preukazujúcich dôvodnosť a trvanie jej nároku na ochranu jej osoby a obydlia, nakoľko ich ochrana je ústavnoprávne garantovaná vždy a každému z dôvodu neodňateľnosti, nepremlčateľnosti a nezrušiteľnosti týchto základných ľudských práv.
17. Pokiaľ však ide o osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, súd uvádza, že z navrhovateľkou predložených listinných dôkazov a jej skutkových tvrdení vôbec nevyplýva, že fyzického násilia a narúšania domovej slobody voči nej sa mala dopustiť odporkyňa 2/ (svokra), nakoľko táto nezaútočila a fyzicky nenapadla navrhovateľku a ani svojvoľne nevstúpila na pozemok a do domu navrhovateľky a jej manžela. Z uvedených dôvodov je navrhovateľkou požadovaný zákaz odporkyne 2/ približovať sa k nej a jej dieťaťu na vzdialenosť kratšiu ako päť metrov a vstupovať na jej pozemok neopodstatnený.
18. Posudzujúc neodkladné opatrenie, ktorého obsahom má byť zákaz odporcov 1/ - 3/ neoslovovať navrhovateľku a jej dieťa a zákaz hádzať predmety na pozemok navrhovateľky, súd nevzhliadol žiadny dôvod, aby nariadil neodkladné opatrenie tohto znenia, keďže navrhovateľka nijako neosvedčila ňou tvrdené skutočnosti, že odporcovia 1/ - 3/ hádzali predmety na jej pozemok a v súvislosti so zákazom oslovovania a rozprávania sa nie je ani možné vo všeobecnosti nariadiť takýto zákaz, nakoľko uvedený verbálny prejav (samotné oslovenie a rozprávanie sa) nemá bez ďalšieho (bez difamčných, urážlivých slovných prejavov a invektív) žiadny škodlivý účinok, ktorý by si vyžadoval bezodkladnú úpravu pomerov strán. V tejto súvislosti je nutné tiež uviesť, že hoci navrhovateľka v rámci opisu rozhodujúcich skutočností uviedla, že odporcovia 1/ a 2/ jej vulgárne nadávali, požiadavka zákazu slovných urážok
voči jej osobe sa však nepremietla do jej petitu, t. j. obsahu navrhovaného neodkladného opatrenia, preto návrh nie je v tomto smere dostatočne určitý a vykonateľný. Odhliadnuc od uvedeného súd však poukazuje aj na ďalší nepochybný fakt, a to že navrhovateľka vôbec netvrdila, že odporca 3/ (švagor) by ju mal pred fyzickým napadnutím (pred dátumom 22.10.2019) verbálne opakovane urážať a hádzať na jej pozemok predmety, preto v tejto časti je návrh voči nemu absolútne nedôvodný.
19. Vo vzťahu k navrhovateľke uvádzanému fyzickému útoku na jej osobu zo strany odporcu 3/ za aktívnej účasti odporcu 1/, ktorá skutočnosť by bola objektívne spôsobilým dôvodom pre nariadenie zákazu útočníkom približovať sa k navrhovateľke na určitú vzdialenosť, súd zistil značný rozpor medzi opisom spôsobu, akým mala navrhovateľka dňa 22.10.2019 spadnúť na zem a utrpieť zranenia hlavy podľa skutočností uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a opisom spôsobu vzniku zranení na hlave podľa lekárskej správy chirurga O.. O. G. zo dňa 22.10.2019. Podľa predmetnej lekárskej správy totiž navrhovateľka bola inzultovaná švagrom (odporcom 3/), ktorý ju kopol do I. predkolenia, spadla, narazila si hlavu v oblasti temena a vracala. Z lekárskej správy nevyplýva však žiadna zmienka, že by odporca 3/ a potom aj odporca 1/ mali pokračovať v útoku tak, ako opísala v návrhu, teda že ju kopali a udierali päsťami do hlavy a celého tela. Z lekárskej správy vyplýva len to, že odporca 3/ ju kopol do predkolenia; navyše vo svojom návrhu navrhovateľka odlišne uviedla, že ju kopol do členku. Z lekárskej správy diagnostikovaných zranení (povrchové poranenie vlasatej kože hlavy a hematóm v oblasti ľavého oka) je tiež zrejmé, že odporcovia 1/ a 3/ nemohli navrhovateľku atakovať takým spôsobom a v takej intenzite, ako uviedla v návrhu, a preto súd dospel k záveru, že jej tvrdenia týkajúce sa fyzického napadnutia jej osoby nemožno považovať za hodnoverné. Taktiež je potrebné dodať, že o útoku odporcu 1/ (svokra) lekárska správa neobsahuje žiadny údaj.
20. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci ČVS: ORP-469/1-VYS-SC-2019 zo dňa 31.12.2019, ktorým odovzdalo vec podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ, Okresnému úradu v Senci na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vyplýva, že rovnakým správaním prejavujúcim sa verbálnymi útokmi a hádzaním predmetov, ktoré opísala navrhovateľka vo svojom návrhu, charakterizovali osobu navrhovateľky aj odporcovia 1/ a 3/, pričom polícia šetrením zistila, že i susedia navrhovateľky sa vyjadrili, že práve ona je dosť konfliktnou osobou, často ju počujú, ako kričí a vulgárne nadáva, a to aj na cudzích ľudí. Z uvedeného rozhodnutia policajného zboru tiež vyplýva, že odporcom 1/ a 3/ nebolo preukázané žiadne násilné správanie voči navrhovateľke, teda že by ju fyzicky napadli a tým narušili jej telesnú integritu.
21. Vzhľadom na to, že navrhovateľka nijako neosvedčila skutočnosť, že odporcovia sú osobami dôvodne podozrivými z násilia voči nej, pričom v trestnom oznámení ich ani neoznačila za páchateľov, nie je daný dôvod, aby im súd uložil zákaz približovať sa k navrhovateľke. V súvislosti s požadovaným zákazom vstupovať na nehnuteľnosti navrhovateľky súd považuje návrh za bezpredmetný, nakoľko je nutné zdôrazniť skutočnosť, že odporcovia nemajú neobmedzený a voľný prístup do domu a do dvora navrhovateľky, pretože ak im nepatrí vlastnícke ani iné užívacie právo k domu a okolitému pozemku navrhovateľky, táto nie je povinná im umožniť vstup do obydlia a za týmto účelom je žiaduce, aby vchodové dvere do domu v záujme všeobecnej bezpečnosti a ochrany jej obydlia uzamykala.
22. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že posudzovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto bez zreteľa ďalších, nižšie uvedených, pre vec právne významných skutočností, by bolo potrebné návrh postupom podľa § 328 ods. 1 CSP zamietnuť.
23. Odhliadnuc od neopodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd však o predmetnom návrhu rozhodol postupom podľa § 327 CSP tak, že návrh ako neurčitý a nevykonateľný odmietol, nakoľko navrhovateľka vo svojom petite (to, čoho sa navrhovateľ domáha) riadne a dostatočne nešpecifikovala nehnuteľnosti, na ktoré sa má vzťahovať zákaz vstupu odporcov. Z navrhovateľkou označených parcelných čísiel pozemkov totiž nie je možné určiť, či sa domáha iba zákazu vstupovať na dvor - pozemok nachádzajúci sa v okolí jej domu, alebo požaduje aj zákaz vstupovať na pozemok
- parcelu, na ktorej je postavený dom, teda či sa domáha i zákazu vstupovať do jej domu. Zároveň je potrebné uzavrieť, že návrh je nevykonateľný z hľadiska nedostatočnej špecifikácie nehnuteľností aj v tom zmysle, že neobsahuje označenie katastrálneho územia, na ktorom sa nehnuteľnosti nachádzajú a akou Správou katastra nehnuteľností sú vedené. Napokon je nutné zdôrazniť, že navrhovateľka
nijako nepreukázala zhodnosť a hodnovernosť údajov o ňou uvedených nehnuteľnostiach - pozemkoch, nakoľko k návrhu nepripojila list S. Č.. XXXXX V. Č.. XXXXX.
24. S prihliadnutím na vyššie vytýkané vady obsahových náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré majú za následok jeho neurčitosť a tým aj nevykonateľnosť, súdu nezostalo nič iné, ako návrh postupom podľa § 327 CSP odmietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).